Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 12, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114227195
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114227195.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci žalobcov : 1. Juraj Ďurický,

nar. 31.05.1941, bytom Vráble, Horný Ohaj č. 262, 2. Helena Ďurická, nar. 30.03.1944, bytom Vráble,
Horný Ohaj, č. 262, zast. JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom, Advokátska kancelária, so sídlom Šahy,
Hontianska cesta 4 proti žalovanému: Peter Ďurický, nar. 22.05.1969, bytom Vráble, Horný Ohaj č. 298,
zast. advokátom Mgr. Petrom Miklóssym, Advokátska kancelária, so sídlom Vráble, Hlavná č. 1221 o
vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Štát má právo na náhradu trov voči žalobcom v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalovaní v l. a v 2. rade sa písomne podanou žalobou zo dňa 16.9.2014 prostredníctvom právneho
zástupcu domáhali, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný vydať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
kat. úz. Horný Ohaj, zapísané na LV číslo 18 ako parc. reg. CKN číslo 3600/36, zastavané plochy a
nádvoria spolu s domom súp. č. 262 o výmere 608 m2 a parc. CKN číslo 3600/87 záhrady o výmere
512 m2 podiele 1/2-ici k celku. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný je ich synom, pričom na základe

darovacej zmluvy nehnuteľnosti darovali žalovanému dňa 1.2.1999. Žalovaný prebral na seba osobný
záväzok s tým, že im bude poskytovať všestrannú starostlivosť a opateru v prípade staroby, choroby
a bezvládnosti. Žalovaný však neprispieval na náklady domácnosti, dlhodobo a sústavne neprejavoval
o nich žiadny záujem, zakazoval, aby ich navštevovali príbuzní, vykrikoval, že dokedy budú ešte žiť,
hrubo a vulgárne im nadával. Od cudzích ľudí sa dozvedeli, že dom, ktorý postavili, plánuje predať a
ich upratať do domu dôchodcov.

2.Právny zástupca žalobcov uviedol, že syn sa o svojich rodičov nestará, nezaujíma sa o nich. Žalovaný
začal podnikať po tom ako mu bola časť nehnuteľnosti darovaná a to na poschodí, čo je neštandardné.
Konflikty medzi účastníkmi konania sa začali asi 3 roky spätne. Žalovaný už v nehnuteľnosti nebýva,
s rodičmi nekomunikuje, nenavštevuje ich, prípadne im ani nezablahoželá, ak majú životné jubileum.
Žalobcovia sa náhodou dozvedeli, že žalovaný tento rodinný dom inzeroval s tým, že je na predaj. Keď
žalovaný opustil spoločnú domácnosť od tohto dňa sa o svojich rodičov nestaral a nestará, nechodí s
nimi po lekároch, nerobí nákupy, nepomáha im v domácnosti, nestará sa o spoluvlastnícky podiel. Nie

je pravdou, že by žalovaný bol donútený spoločnú domácnosť opustiť. Žalovaný mal v tomto období
kúpený rodinný dom spolu s manželkou. Nie je pravdou, že by ho vyštval brat Juraj, pretože manželka
brata Juraj má 1-izbový byt vo Vrábľoch. Keď aj chodia do zahraničia pracovať a prídu na Slovensko,
idú občas svojim rodičom, u ktorých aj prespia. Na základe darovacej zmluvy žalovaný prevzal na sebaosobný záväzok a to spočívajúci v poskytnutí všestrannej starostlivosti, opatery žalobcov v prípade
ich staroby, choroby a bezvládnosti, o čom žalovaní vedeli. Zo strany žalovaného nedošlo k sústavnej
pomoci z jeho strany, či už návštevou lekárov so žalovanou, starostlivosťou o domácnosť ako i nákupov

i pri stavebných úpravách. Zo strany žalovaného ide o sústavné porušovanie dobrých mravov, pretože
žalovaný za nimi vôbec nechodí, nevolá im, nepýta sa aký je ich zdravotný stav. Sám žalovaný sa
vyjadril, že tento rodinný dom je jeho srdcovou záležitosťou a že má eminentný záujem o tento dom, ale
neuvedomil si, že jeho povinnosťou je i osobne sa postarať o svojich rodičov, čím porušuje dobré mravy.
Keďžalovanýmalfinančnéprostriedkytietorýchleinvestovalamázato,žejeveľmimajetkovozaložený.

Podľa neho, keď žalovaný odišiel, tak sa urazil. Má za to, že povinnosťou žalovaného bolo postarať sa
o svojich rodičov, čo však nerobil, čo potvrdil i svedok Juraj Ďurický a jeho manželka, ktorí potvrdili, že
žalovaný nechodil s rodičmi po lekároch, nestaral sa o nich, nerobil im nákupy. Súd pri rozhodovaní
musí zohľadniť aj výpovede žalobcov a preto má za to, že sú splnené podmienky na vyhovenie žaloby
s poukazom na § 630 Obč. zákonníka, keďže žalovaný neposkytol absolútne osobnú starostlivosť o
svojich rodičov.

3.Žalobca v l. rade uviedol, že žiada späť nehnuteľnosť, teda vrchnú časť rodinného domu, ktorú daroval
žalovanému asi pred 15 rokmi. Žalovaný sľúbil, že sa o nich postará, že ich dochová až do smrti, avšak
sa o nich vôbec nestaral. Žalovaný v nehnuteľnosti nebýva asi 3,4 roky, za toto obdobie ich nebol vôbec
navštíviť, bol iba jeden krát pre veci a musel aj sám robiť kanalizáciu.

4.Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že žiada vrátiť dar, pretože skutky, ktoré boli v darovacej zmluve sa
nedodržali. Žalovaný vedel v akom stave je nehnuteľnosť, zaviazal sa, že bude do nehnuteľnosti
investovať, že porobí chodníky a pod. Nič sa však nestalo. O nich sa stará ich druhý syn aj s manželkou.
Žalovaný neprispieva na žiadne náklady, odsťahoval sa v roku 2011. Syn Juraj s nimi chodí po lekároch,

pričom dcéra im vrátila časť nehnuteľnosti, ktorú jej darovali.

5.Právny zástupca žalovaného uviedol, že žiada žalobu zamietnuť a zároveň priznať žalovanému
náhradu trov konania v celom rozsahu. Má za to, že v danom konaní nebola preukázaná, ale ani nie je
daná, ani nebola naplnená skutková podstata vrátenia daru podľa § 630 Obč. zák. Ako smerodajný je

v tomto smere právny úkon žalobcov konkrétne i výzva na vrátenie daru, ktorú by mal v tomto konaní
súd vyhodnotiť tak z hľadiska skutkového ako aj právneho. Žalobcovia svoju požiadavku na vrátenie
daru v zmysle výzvy odôvodňovali viacerými skutočnosťami. Skutočnosti, ktoré sú v tejto výzve uvedené
sa však nezakladajú na pravde a to absolútne žiadna z nich. Vykonané dokazovanie jednoznačne
preukázalo, že žalovaný sa k svojim rodičom nikdy nesprával ,tak že by tým hrubým spôsobom porušil

dobré mravy. Z hľadiska vykonaného dokazovania už len samotní žalobcovia vo svojej výpovedi pred
súdom nepotvrdili žiadnu z týchto skutočností. Vypočutí svedkovia tieto skutočnosti nepotvrdili, ale sa
nevedeli ani vyjadriť k vzťahom medzi účastníkmi konania. Z tohto pohľadu teda žalobcovia neuniesli
svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam a dôvodom, ktoré podľa ich názoru mali predstavovať
dôvody na vrátenie daru. Práve žalovaní so svojou manželkou boli tými osobami, ktorý sa po uzavretí

darovacej zmluvy o žalobcov dlhé roky starali, bývali s nimi v spoločnej domácnosti a pomáhali žalobcom
vo všetkom, čo žalobcovia potrebovali. Žalovaný aj podstatným spôsobom do spoločnej nehnuteľnosti
investoval a túto sa snažil aj so svojou manželkou zveľadiť. Pravdou je to, že žalovaný bol v roku 2011
skutočne nútený sa z predmetnej nehnuteľnosti odsťahovať. Do tejto nehnuteľnosti sa nasťahoval jeho
brat aj s manželkou, čo obaja vo svojich výpovediach vyslovene potvrdili. Nie je teda pravdou, že tam

nebývajú, a že majú bývať v byte, kde sú evidovaní na trvalom pobyte. Sám právny zástupca žalobcov
podstatu v tejto veci vystihol, keď povedal, že medzi účastníkmi konania sú trošku naštrbené vzťahy.
Tieto vzťahy nie sú asi naštrbené trošku, ale sú narušené vážne, ale to nie je vina žalovaného. Práve
tie ultimáta, ktoré jemu dávali jeho rodičia, keď ho nútili do nehnuteľnosti investovať, alebo ho nútili, aby
im nehnuteľnosť vrátil spolu s tým, že sa do nehnuteľnosti nasťahoval jeho brat. Okrem toho, že bol

nútený sa z nehnuteľnosti odsťahovať došlo aj k vážnym zdravotným problémom, ktoré tiež v rámci tohto
konania boli potvrdené a objektivizované aj v znaleckom posudku. Pri posudzovaní vzájomných vzťahov
aj v konaní o vrátenie daru je potrebné zohľadniť princíp vzájomnosti, čo v tomto konkrétnom prípade
znamená, že narušenie vzťahov medzi účastníkmi konania nie je možné vyčítať len žalovanému, ale
skôr žalobcom a ich ďalšiemu synovi. Poukázal, že v čase kedy došlo k darovaniu, bol práve druhý

syn žalobcov tým, ktorý o svojich rodičov nemal absolútne žiaden záujem, ktorý mal zlé vzťahy so
svojimi rodičmi, svojich rodičov absolútne nenavštevoval a bol to práve žalovaný, ktorý svojim rodičom
poskytoval všetku potrebnú pomoc. Zároveň narušenie vzťahov medzi účastníkmi konania nie je právne
relevantným dôvodom na vrátenie daru. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.6.Žalovaný uviedol, že všetko čo bolo povedané je klamstvo. Mal kľúče od 1-izbového bytu a vtedy
za nim mamka chodila, aby byt nezobral, že čo bude s nimi a aby zostal bývať v nehnuteľnosti.

Povedal im, že to urobí, keď sa dajú veci do poriadku a potom sa rozhodli rodičia, že mu darujú polovicu
nehnuteľnosti. V roku 2010 sa psychicky zrútil a preto sa z nehnuteľnosti odsťahoval v marci 2011. Do
nehnuteľnosti investoval, o svojich rodičov sa staral, mal i návrh, že by vyplatil sestru. Rodičia vedia, že
dom je jeho srdcovou záležitosťou. Myslí si však, že ich zámer bol taký, aby do nehnuteľnosti investoval
a po smrti by potom dcéra mohla žiadať vyplatenie vyššej čiastky z tohto rodičovského domu. Rodičia

mali nezhody s druhým synom, dokonca sa ho aj báli. Urobili hrubý zásah do nehnuteľnosti v čase, keď
bol spoluvlastníkom spolu so sestrou, nakoľko im nebol daný súhlas. Keď im chcel pomôcť, žalobcovia to
odmietli. V roku 2009 dal inzerát na predaj, ale iba jeho časti, pretože chcel, aby sa jeho sestra konečne
rozhýbala. Nevedel o tom, že jeho otec má nejaké zdravotné problémy.

7.Svedok Juraj Ďurický je synom žalobcov v l. a v 2. rade, pričom uviedol, že chcel podnikať, avšak nebol

mu daný súhlas, bolo mu povedané, že by stroje mohli hučať, keďže chcel podnikať v oblasti pletiacich
strojov. Žalovaný bol na protialkoholickom liečení, pretože i s týmto mal problém. Vie o tom, že žalovaný
vykonával práce i v prístavbe, pričom on odišiel z nehnuteľnosti v roku 1998. Nemal vôbec vedomosť
o darovacej zmluve. Boli aj také návrhy, že by sa sestra vyhlásila za nesvojprávnu, boli tam hektické
situácie. Žalovaný začal podnikať v hornej časti, odišiel a keď sa vrátil začal využívať aj bytové priestory.

Predpokladá, že žalovaný odišiel, pretože podnikanie už nebolo rentabilné a tiež to bola neznášanlivosť
voči príbuzným. Žalovaný nemal dobrý vzťah so žalobcami. On sa stará o rodičov, prispieva na opravu,
rekonštrukciu. Žalovaný však na opravu a rekonštrukciu neprispieva. Horná časť nehnuteľnosti nie je
obývaná. Má záujem o nehnuteľnosť, ale iba z morálnych dôvodov. Žalovaný mal v horných priestoroch
prevádzku, ktorá bola prašná a abnormálne hlučná. Žalovaný vedel, že otec má 70-ku. O dom a okolie

sa staral žalobca v l. rade, pričom žalovaný môže povedať, že tam zanechal cigánsky dvor. Žalovaný je
majetnícky a ide aj cez mŕtvoly. Keď je v zahraničí spolu s manželkou, tak poprosia susedov, aby išli s
rodičmi na nákupy alebo k lekárovi, a keď potrebujú pomôcť s niečím opraviť, on pomôže. Žalovaný je
zadlžený, preto chce nehnuteľnosť predať a nikdy nemal záujem o rodičov, pričom povedal rodičom, že
on má nárok dom predať a že oni sa odsťahujú do starobinca.

8.Svedkyňa Gabriela Poláková je dcérou žalobcov, uviedla, že bola uzatvorená darovacia zmluva,
nakoľko žalovaný mal zostať bývať v nehnuteľnosti, tým pádom by boli zaopatrení na doživotie
a nedostali by sa do starobinca. Práve z týchto dôvodov bola jej nehnuteľnosť darovaná, čo
však považovala za zbytočné riešenie, keďže rodičia ešte žijú. Žalovaný chcel od nej, aby do

nehnuteľnosti investovala, ona však nemala finančné prostriedky a preto prišlo k vráteniu časti darovanej
nehnuteľnosti.Vzťahymedzirodičmiažalovanýmsúnapäté,nikdyvšaknebolasvedkomkonfliktumedzi
nimi, každý má svoju pravdu. Žalovaný odišiel z nehnuteľnosti, pretože sa nevedeli zhodnúť. Nevie, či
žalovaný blahoželá rodičom, či k nim chodil, nevie či má nejaké dlhy, alebo pôžičky. Kto platil reálne
náklady nevie. Bola postavená pred hotovú vec, že jej časť nehnuteľnosti bude darovaná. V čase keď

bola spoluvlastníčkou, neprispievala na údržbu nehnuteľnosti, pretože nemala záujem o tento dom, ani
o peniaze.

9.Svedkyňa Vladimíra Ďurická uviedla, že žalobcovia sú jej svokrovcami. Do nehnuteľnosti, kde bývajú
svokrovci sa spolu s manželom nasťahovali v roku 2011. Vzťahy medzi nimi a žalovaným a jeho

manželkou boli dobré, potom sa však vzťahy zhoršili, pričom žalovaný nechodil navštevovať svojich
rodičov, nezavolal im, nemal o nich záujem. O svokrovcov zabezpečuje starostlivosť ona, prípadne
manžel, a keď sú v zahraničí riešia to prostredníctvom susedov. V hornej časti nehnuteľnosti bola
prevádzka, bolo tam hlučne, brúsilo sa, boli tam stroje na výrobu renováciu dverí. Nebola svedkom
konfliktu medzi stranami sporu.

10.Svedkyňa Zuzana Ďurická uviedla, že žalovaný je jej manželom, pričom v nehnuteľnosti bývali do
marca roku 2011, museli sa odsťahovať, pretože tam prišiel brat žalovaného bývať, s čím nesúhlasili.
Žalovaný sa bál brata ako i rodičov, hoci predtým ten vzťah bol dobrý. Žalovaný však začal mávať silné
depresieavzťahysanarušiliodokamihu,keďsadozvedeli,žerodičiapožiadaliovráteniedaru.Žalovaný

sa s rodičmi nehádal, skôr sa hádala svokra so svokrom. Žalovaný plánoval kúpiť nehnuteľnosť od svojej
sestry, švagriná sa však vyjadrila, že ona predávať nič nebude, a preto jej ani ponuka nebola daná.
Keď bývali v nehnuteľnosti, svokra určila, kto, čo bude platiť. Kanalizácia nebola robená v súvislosti so
záplavami, ale z dôvodu, že švagor Juraj sa tam nasťahoval a svokrovci mali kuchyňu v dezolátnomstave, že takú nemali ani cigáni. Do nehnuteľnosti aj oni investovali. Bol im pridelený v minulosti 1-
izbový byt, a keď sa o tom svokra dozvedela, prišla za ňou s tým, že aby nešli bývať do bytu, že
nebudú vládať hradiť náklady za nehnuteľnosť a že syn je naviazaný na dom. To ju presvedčilo a zostali

v rodinnom dome. Žalovaný súhlasil, avšak pod podmienkou, že mu darujú ?-ciu. V hornej časti bola
dielňa, svokor veľmi rád chodil za svojím synom do dielni, pomáhal mu. Ona sa starala o okolie domu,
zametala, pomáhali rodičom v domácnosti, vysávali, chodili s nimi k lekárovi. Jej manžel sa zrútil hlavne
po tom ako dostal výhražný list od advokáta.

11.Svedok Eugen Penzeš uviedol, že žalobkyňa v 2. rade je jeho sesternicou, uviedol, že nevie o čo tu
ide. Žalobcovia sa mu iba sťažovali, že ich žalovaný nechcel pozerať. Vie o tom, že žalovaný podnikal
na hornom poschodí. Nepomáhal žalobcom v l. a v 2. rade s nákupmi, zabezpečovaním liekov, prípadne
odvozom, nevie aký bol vzťah medzi stranami sporu.

12.Svedkyňa Daniela Polyaková uviedla, že je susedou žalobcov, vie o tom, že chcú vrátiť dar, potom

ako sa žalovaný odsťahoval, už tam nechodí, vie o tom, že žalovaný tam mal dielňu. Menil okná hore,
či sa menilo niečo v interiéri nevie. Nevie o tom, či požiadali žalobcovia žalovaného o odvoz k lekárovi,
prípadne do kúpeľov. Nemá vedomosť o tom, že žalobca v l. rade odmietol pomoc žalovaného pri
výkope kanalizácie.

13.Svedok Imrich Bujalko uviedol, že je v príbuzenskom vzťahu so žalovaným. Nevie ako sa správal
žalovaný vo vzťahu k žalobcom, nebol tam. Žalovaný nechodil k rodičom, mal hore dielnu. Nevie o tom,
že by žalovaný do nehnuteľnosti investoval, ani že by uverejnil inzerát, v ktorom by predával dom.

14.Súd okrem výsluchu strán sporu, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s

výpisom z LV číslo 18, Darovacou zmluvou, výzvou na vrátenie daru, rozhodnutím SP, vyjadrením,
inzerciou,lekárskousprávou,výpisomzoživnostenskéhoregistra,e-mailovoukomunikáciou,znaleckým
posudkom MUDr. Patrika Strhana číslo 1/2016, čestnými prehláseniami a zistil nasledovný skutkový
stav :

15.Dňa 1.2.1999 bola medzi žalobcami v l. a v 2. rade ako darujúcimi a žalovaným v l. rade a Gabrielou
Polákovou ako obdarovanými uzatvorená Darovacia zmluva, na základe ktorej žalobcovia v l. a v 2. rade
darovali nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Horný Ohaj, zapísané na LV číslo 18 ako parc. reg.
CKN číslo 3600/36, zastavané plochy a nádvoria spolu s domom súp. č. 262 o výmere 608 m2 a parc.
CKN číslo 3600/87 záhrady o výmere 512 m2 a to žalovanému v 1/2-ici a Gabriele Polákovej v 1/2-ici.

Zároveň bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v prospech
darujúcich. V bode 4 predmetnej zmluvy obdarovaní prebrali na seba svoj záväzok znášať primerané
náklady na úpravu a zachovanie darovaných nehnuteľností a prevzali osobný záväzok spočívajúci v
poskytnutí všestrannej starostlivosti a opatery v prospech darujúcich v prípade ich staroby, choroby a
bezvládnosti. Z výpisu LV č.18 vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich

sa v kat. úz. Horný Ohaj sú žalobcovia 1.2. každý v jednej štvrtine a žalovaný v jednej polovici, nakoľko
dcéra žalobcov Gabriela Poláková im vrátila ?-icu darovaných nehnuteľností. Dňa 15.8.2014 žalobcovia
v l. a v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali žalovaného na vrátenie daru s poukazom
na ust. § 630 Obč. zák.

16.V rámci konania súd do konania ustanovil znalca MUDr. Patrika Strhana na posúdenie, či žalovaný
je schopný chápať význam súdneho konania. Zo znaleckého posudku číslo 1/2016 vyplýva, že u
žalovaného boli diagnostikované duševné ochorenia a to Histriónska porucha osobnosti a Sy závislosti
od alkoholu, avšak tieto nijakým spôsobom nevyplývali na schopnosť žalovaného zúčastňovať sa
pojednávaní a chápať význam súdneho konania.

17.Podľa § 628 ods. 1 Obč. zák. darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

18.Podľa § 630 Obč. zák. darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu

alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.19.Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( § 3
Občianskeho zákonníka).

20.V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto ustanovení je
upravenýosobitnýspôsobzánikudarovaciehovzťahu,kuktorémudochádzanazákladejednostranného
právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi

alebočlenomjehorodiny.Začlenovrodinydarcutrebapovažovaťpredovšetkýmjehomanžela,rodičova
deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby
v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu (R
88/1998). Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného,
ktoré naplňuje znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká
darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému.

21.Ustanovenie§630Občianskehozákonníkaumožňujevyvodiťzodpovednosťzaporušeniemorálnych
pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných
noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje
obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré

za relevantné označuje len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak,
že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č.
63/2004).

22.Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi.
Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom
porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne
správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno
hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia

dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou),
pričomjehovonkajšímprejavommôžubyťfyzickénásilie,hrubéurážky,neposkytnutiepotrebnejpomoci,
hrubýnezáujemapod.Vsúlades§630Občianskehozákonníkamožnozaprávnerelevantnépovažovať
len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny
pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy

a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou
nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti).

23.Občiansky a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Je nimi možné rozumieť súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,

vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie
obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity
nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia
práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s

ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov.

24.Na základe vykonaného dokazovania súd mal za to, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie
žalobcov, ktoré bolo uvedené vo výzve na vrátenie daru, že si žalovaný svojvoľne zriadil prevádzku

stolárskej dielne. Súd v tomto smere poukazuje na tú skutočnosť, že k uzavretiu darovacej zmluvy
prišlo v roku 1999 a žalovaný začal podnikať v roku 2001, a v konaní výsluchom žalobcov nebolo
preukázané, že by mali námietky voči podnikaniu žalovaného. Taktiež nebolo preukázané, že žalovaný
sa nepodieľal na primeraných nákladoch na úprave a zachovania darovaných nehnuteľností. V konaní
bolo preukázané výpoveďami svedkov, že žalovaný do nehnuteľnosti investoval, keď svedok Eugen

Penzéš potvrdil, že žalovaný musel veľa prerobiť na hornom poschodí, svedkyňa Daniela Polyáková
potvrdila, že žalovaný menil na hornom poschodí okná, robil niečo v interiéri. Taktiež v konaní ani
výpoveďami svedkov nebolo preukázané, že by žalovaný zakazoval, aby žalobcov navštevovali ich
príbuzní, že hrubo a vulgárne nadával žalobcom a že im tiež neposkytol potrebnú pomoc v chorobe astarobe. Súd poukazuje na výpoveď svedkyne Vladimíry Ďurickej, ktorá potvrdila, že nebola svedkom
konfliktu medzi stranami sporu. Vo výzve na vrátenie daru žalobcovia uviedli, že náklady na plynové
kúrenie hradili oni, ale súd mal za to, že v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti museli byť hradené i ďalšie

náklady ako na elektrinu, ktorú hradil žalovaný. Žalobcovia žiadali od žalovaného, aby im prispieval na
kotol, na náklady s nehnuteľnosťou, a práve tu začali vznikať problémy i z dôvodu odlišných postojov
a pohľadov na uhrádzanie výdavkov spojených so spoločným bývaním v darovanej nehnuteľnosti. V
konaní bolo preukázané, že žalovaný spolu so svojou manželkou opustil nehnuteľnosti v čase, keď sa
do týchto nehnuteľností nasťahoval jeho brat s manželkou. Súd mal za to, že na vzniku konfliktných

situácií sa podieľali tak žalobcovia v l. a v 2. rade ako i žalovaný. Z týchto dôvodov preto súd mal za to,
že k narušeniu vzťahov medzi darcami a obdarovaným došlo v minulosti z dôvodov daných na oboch
stranách. Správanie sa žalovaného k žalobcom je síce nevhodné, avšak podmienené i správaním sa
žalobcov, teda je vzájomne narušený vzťah medzi stranami sporu, aký by nemal byť medzi najbližšími
príbuznými. Strany sporu nadobudli negatívny vzťah, keď žalovaný sa z nehnuteľnosti odsťahoval.
Po prerušení spolužitia síce vzťahy boli obmedzené, ale boli zapríčinené situáciou, ktorá zle vplývala

na psychiku žalovaného, čo bolo aj dôvodom, že žalovaný navštevuje psychiatrickú ambulanciu od
6.7.2010. Ako vyplýva z lekárskej správy stav žalovaného sa dekompenzuje vplyvom nepriaznivých
sociálnych a iných faktorov z okolia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam pri uplatnení princípu vzájomnosti,
teda pri posudzovaní správania žalobcov ako darcov a žalovaného ako obdarovaného, z aspektu či
darcovia sami nevyvolali správanie obdarovaného narušujúce dobré mravy, mal súd za to, že nebola

preukázaná taká značná intenzita, alebo sústavnosť ( opakovanosť), na základe ktorých by boli splnené
podmienky na vrátenie daru. V konaní nebolo preukázané také správanie sa žalovaného, ktoré by bolo
v zrejmom nepomere k správaniu sa samotných žalobcov (rozsudok NSSR 2Cdo/108/2007). Podľa
názoru súdu z dokazovania vyplynulo, že strany sporu sa navzájom správajú nevhodne, pričom až v
takej miere, že sa nedokázali spolu stretávať a riešiť bežné záležitosti. Z týchto dôvodov súd mal za to,

že žaloba žalobcov na vrátenie daru z titulu správania sa žalovaného spôsobom, ktorý hrubo porušuje
dobré mravy nie je dôvodná, keďže správanie sa žalovaného k žalobcom nedosahuje takú intenzitu, že
by tým hrubo porušoval dobré mravy a preto súd žalobu zamietol.

25.Zo strany právneho zástupcu žalobcov boli navrhnuté ďalšie dôkazy a to vypočutím svedkov, pričom

súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol a to z dôvodu, že svedkovia, ktorí boli navrhnutí
už boli vypočutí a ďalší navrhnutí svedkovia by v danej veci nepodali relevantné výpovede, keďže so
stranami sporu v nehnuteľnosti jednak nebývali resp. ich ani v primeraných časoch nenavštevovali.

26.Vzhľadom úspechu žalovaného v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1

CSPažalovanémupriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýšketrovkonaniabuderozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2
CSP).

27.V danej veci bol podaný znalecký posudok a preto vznikli trovy štátu v súvislosti s vyplatením

znalečného znalcovi. O samotnej náhrade trov dôkazu (nároku a výške) súd osobitne nerozhoduje,
rozhodne však o nej osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). O
náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodol súd podľa výsledku konania podľa
§ 255 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o výške rozhodne súdny úradník(§262
ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.