Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/1763/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6199893034
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6199893034.1

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavoveciexekúcieoprávneného:Sociálnapoisťovňa,sosídlomvBratislave,
ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, týka sa pobočky Banská Bystrica, Kapitulská
27, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému: C. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom E. XX, XXX XX R. R., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške XX.XXX,XX eura
(XXX.XXX,-Sk)spríslušenstvom,vykonávanejsúdnymexekútoromJUDr.JozefomLiščákom,sosídlom

Exekútorského úradu Banská Bystrica, ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. XXXEX XXX/
XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti v tom čase žijúcemu povinnému C. T., nar. XX.

XX. XXXX, na vymoženie pohľadávky vo výške XX.XXX,XX eura (XXX.XXX,- Sk) s príslušenstvom. Ako
exekučný titul pripojil rozhodnutie vydané oprávneným č. XXX-XXX-XXXX/XX-XX zo dňa XX. XX. 1998.

2. Poverením číslo: XXXX XXXXXX * zo dňa XX. XX. XXXX Okresný súd Banská Bystrica poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora Bc. Magdalénu Liščákovú, so sídlom Exekútorského úradu
Banská Bystrica, Skuteckého 16, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 150/99. Dňom

30. 04. 2007 bol za súdneho exekútora Bc. Magdalénu Liščákovú, z dôvodu zániku funkcie, Slovenskou
komorou exekútorov ustanovený náhradník JUDr. Jozef Liščák, so sídlom Exekútorského úradu Banská
Bystrica, ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod totožnou sp. zn. EX XXX/XXXX.

3. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa XX. XX. XXXX súdny exekútor podala návrh
(podnet) na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku /v znení účinnom

do 31. 03. 2017/ z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor
si zároveň uplatnil trovy exekúcie.

4. Podľa § 243h ods. 1, prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /ďalej len "Exekučný poriadok"/ ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Exekučné konanie sa začalo dňa 11. 05. 1999, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení
účinnom do 31. 03. 2017/).

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ súd exekúciu
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno

vykonať.

8. Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie
sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/
Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XXD/XXX/XXXX-XXX, D not XX/XXXX

zo dňa XX. XX. XXXX mal súd preukázané, že povinný C. T., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom
E. XX, XXX XX R. R., dňa XX. XX. XXXX zomrel. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd dedičské
konanie po poručiteľovi (povinnom) podľa § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok, zastavil.

9. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na

dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností a
veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok, do výšky nadobudnutého dedičstva.
Vzhľadom k tomu, že konanie o dedičstve bolo zastavené a bol iba vydaný majetok nedosahujúci výšku
primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa jeho synovi Ing. Mojmírovi Haškovi, ktorý sa
postaral o pohreb poručiteľa, prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa. V danom

prípade potom v dôsledku smrti povinného, nemožno vo vykonávaní exekúcie ďalej pokračovať. Preto ju
súdvzmysle§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadkuvyhlásilzaneprípustnúazastavilju.Ustanovenie
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vstúpilo do účinnosti až dňa 01. 02. 2002.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ ak súd rozhodne o

zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie. Nakoľko súd rozhodol o zastavení exekúcie, rozhodol aj o
trováchexekúcie.Vdanomprípadeexekúciabolazastavenázdôvodu,žejusúdvyhlásilzaneprípustnú,
pretože je tu iný dôvod (nemajetnosť povinného), pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1

písm. g/ Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania/).

12. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,
sa dokončia podľa doterajších predpisov.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania/ za výkon
exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času.

14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania/

náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

15. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného
konania/ trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

16. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie.

17. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a
záverečnýchustanoveniachzakotvuje,podľaktoréhozákonasamápostupovaťvsúvislostisúčinnosťou
jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného
poriadku rešpektujú zásadu platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred
účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj

exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje
podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve
ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie
novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa
predpisov platných do 1. februára 2002.

18. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť
exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku /v znení
účinnom ku dňu začatia exekučného konania/) bude mať túto povinnosť oprávnený. Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere
jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd mal za to, že v danom prípade oprávnený
nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti. Samotná skutočnosť, že u povinného
bola zistená nemajetnosť a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok
uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné

subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré
vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Na
druhej strane exekútor je povinný vykonávať svoju činnosť zodpovedne a bez zbytočných prieťahov.
V danom prípade však súdny exekútor takto nepostupoval. Napriek skutočnosti, že exekučné konanie
začaloužvroku1999,súdnyexekútorbezakýchkoľvekobjektívnychdôvodov,právnerelevantnýpodnet

na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, podal až po 18 rokoch. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti, že podanie podnetu súdnym exekútorom na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, nie je viazané na súhlas oprávneného so zastavením exekúcie. Záverom súd
udáva, že novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 32/2002 Z.z., síce zaviedla do ust.
§ 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, avšak

toto ustanovenie pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1.
februárom 2002. V takomto prípade je nutné postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31. januára
2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ vo
svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď.
napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41 CoE 340/2011/.

19. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu

podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len "ústava", je nepochybne aj nárok na náhradu
trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.
1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných
procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

21. Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého
peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo

dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so
zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Poučenie: Proti výroku I. uznesenia je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia,
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie

dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Vodvolanímusíbyťuvedenáspisováznačkaamusíbyťpodpísané.Odvolanietrebapredložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do
súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu (a) - h)), ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti výroku II. uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.