Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817202121
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817202121.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: V. A.,

N.. X.X.XXXX, A. K. XXX, právne zastúpeného: Mgr. Oto Saloky, advokát, Hlavná 94, Prešov, proti
žalovanému: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2,
812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu v
sume 16.827,07 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody - náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 5.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z vyššie uvedenej
sumy od 1.2.2016 až do dňa zaplatenia, a z titulu náhrady škody - účelne vynaložených trov konania na

obhajobu vo výške 1.827,07 € spolu s úrokom z omeškania s úrokom 5,05% ročne z vyššie uvedenej
sumy od 2.2.2017 až do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku, z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.2.2017 proti žalovanému domáhal náhrady škody

pozostávajúcejznáhradynemajetkovejujmyvovýške15.000,-€,akoajzaplateniaúčelnevynaložených
nákladov na obhajobu žalobcu vo výške 1.827,07 €, taktiež náhrady trov konania, a to z dôvodu, že mu
bola spôsobená škoda začatím a vedením trestného konania proti nemu, ktoré konanie sa neskončilo
právoplatným odsúdením žalobcu. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že uznesením Okresného
riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou - Odbor kriminálnej polície, sp. zn. Č.:Y.-XXX/
JP-M.-XXXX, zo dňa 29.03.2011, bolo voči žalobcovi V. A. vznesené obvinenie z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona. Prokurátor Okresnej prokuratúry

v Humennom podal dňa 28.02.2012 na žalobcu obžalobu pre skutok uvedený v obžalobe právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. l. 2 písm. a), b) Trestného zákona.
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XT/XX/XXIX zo dňa 05.06.2013 bol žalobca
podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby, a to v celom rozsahu, pretože
nebolodokázané,žeskutokspáchalobžalovaný.KrajskýsúdvPrešoveuznesením,sp.zn.6To/22/2014,
zo dňa 04.09.2014, zobral na vedomie späťvzatie odvolania podaného okresným prokurátorom proti
prvostupňovému rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa

05.06.2013, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.09.2014. Od vznesenia obvinenia až do
rozhodnutiasúduvovecibolizrejméskutočnosti,zktorýchjednoznačnevyplývalo,ževkonanímžalobcu
nemohla byť naplnená skutková podstata žiadneho trestného činu. Súd napokon oslobodil žalobcu spod
obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal. Na základe vyššie uvedeného, s dôrazomna skutočnosti uvedené v rozsudku sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 05.06.2013 a výsledku samotných
vyšetrovacích úkonov zaznamenaných v súdnom spise je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní
nepostupovali správne. Vo fáze prípravného konania nepreverili dostatočne všetky dôležité skutočnosti,

hoci v zmysle zásad trestného konania, uvedených v ustanoveniach § 2 Trestného poriadku, orgány
činné v trestnom konaní rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a
vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon č. 514/2003 Z. z.). Doterajšia súdna
judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá
majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi, bola odčinená
a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal
a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím

trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniťibavtedy,akprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbola
škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Je povinnosťou

organov činných v trestnom konaní v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej
strane sa štát nezbavuje zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný,
zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní
vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. V zmysle
ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Podľa ustanovení § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška náhrady nemajetkovej
ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.

z., vyplýva, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané
zadržanie, a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

2. Z odôvodnenia žaloby mimo iného vyplýva, že v súvislosti s nezákonným rozhodnutím žalobcovi
vznikla nemajetková ujma, spočívajúca v znížení vážnosti jeho osoby v jeho doterajšom živote a
prostredí, v ktorom žije a pracuje, v rapídnom zhoršení zdravotného stavu (psychické a fyzické
zhoršenie), ako dôsledok niekoľkoročného trestného stíhania jeho osoby za trestný čin, ktorý nespáchal.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že významným stresujúcim faktorom bola aj skutočnosť, že
poškodenou osobou bolo maloleté dieťa, čo len zvyšovalo jeho pocit úzkosti. Podľa lekárskych správ
žalobca nesmel byť fyzicky a psychicky zaťažovaný z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu a
nedoporučovalo sa mu zúčastňovať sa vyšetrovacích úkonov. Jeho zdravotný stav je nezvratný, s
možnosťou jeho zhoršenia (lekárska správa MUDr. Š. Zahorjana zo dňa 26.02.2014, neurológa MUDr.

E. Vlčkovej zo dňa 10.02.2014, znalecký posudok MUDr. M. Buriča a MUDr. M. Erdélyiovej zo dňa
09.04.2013). V značnej miere bola znížená dôstojnosť a vážnosť žalobcu v spoločnosti, keďže žalobca
prakticky celý život pracoval v oblasti kontrol, skúšok a komplexnej revízie elektrických zariadení,
vystavovania revíznych správ ako odborný revízny technik a aj z dôvodu príkladnej pracovnej kariéry
požíval spoločenskú vážnosť a úctu v rodine a vo svojom širšom okolí. V samotnom trestnom konaní

svedkovia uvádzali, že V. A. „bol dobrým zamestnancom. Nemali sme žiadne sťažnosti." Ďalej: "Bol
veľmi dobrý zamestnanec, z hľadiska dochádzky, ako aj plnenia pracovných pokynov. Nikdy neporušil
pracovnú disciplínu." (zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 06.02.2013 nasl. 13 a 16). Z dôvodu
trestného stíhania sa narušili osobné vzťahy v rodine so synom V. A. ml. Trestné stíhanie bolo dôvodom
následných rodinných hádok a následných rozporov, čo zmarilo pôvodne so synom plánované spoločné

podnikanie. Žalobca bol aj aktívny poľovník, no, po vznesení obvinenia sa mu jeho známi vyhýbali.
Intenzita zásahu dĺžky trvania konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní (3 a pol roka od
29.03.2011 do 04.09.2014) znamenali vážny zásah do osobnosti, cti, dôstojnosti a súkromia žalobcu.
Po vznesení obvinenia zo dňa 29.03.2011 a následnom trestnom stíhaní sa mu vážne zhoršil fyzickýa psychický zdravotný stav, zároveň sa mu vrátilo ochorenie, na ktoré trpel v októbri 2009 (mozgová
príhoda), z ktorého sa relatívne dobre zotavil, čo mu umožňovalo ďalší výkon práce. Medzi rokmi 2006
- 2011 bol zamestnaný na pracovný pomer, alebo na dohodu o vykonaní práce mimo pracovného

pomeru ako revízny technik pre Správu školských a športových zariadení mesta Vranov n. T., Mesto
Vranov nad Topľou, Základnú školu Lúčna Vranov nad Topľou, ZŠ Kukučínova, ZŠ Juh 1054 Vranov,
Obec Čierne nad Topľou a ZŠ Vyšný Žipov. Uviedol, že odborná prehliadka a odborná skúška - revízia
elektrických zariadení, napr. školského zariadenia, sa pohybovala pri samostatne zárobkovo činných
osobách v roku 2012, v závislosti od veľkosti zariadenia, od 1.000,- € do 3.000,- €. V dôsledku trestného

stíhania voči jeho osobe, ktoré zhoršilo zdravotný stav a znížilo jeho spoločenskú vážnosť ako profesijné
bezúhonného revízneho technika, už nemohol pokračovať v pracovnej činnosti v riadnom pracovnom
pomere, alebo alternatívne ako SZČO, resp. na dohodu o vykonaní prác mimo pracovného pomeru,
a to počas trestného stíhania, i v období po jeho ukončení. Žalobca si z toho dôvodu uplatňuje, na
základe vyššie uvedených skutočností, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu fyzického a
psychického utrpenia, ako dôsledok trestného stíhania, ďalej z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, i

z hľadiska závažnosti následkov, ktoré mu vznikli v spoločenskom, profesijnom a rodinnom živote, v
celkovej sume 15.000,- €. Žalobca popri náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatňuje aj nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v sume 1.827,07 €, pozostávajúci z účelne
vynaložených trov obhajoby vyčíslených advokátskymi kanceláriami Mgr. Tomáša Malinovského, Mgr.
Mateja Čontofalského a JUDr. Tomáša Tomčovčíka, spolu vo výške 16.827,07 €.

3.ŽalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupožiadalMinisterstvospravodlivostiSRžiadosťou
zo dňa 27.02.2015 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 15.000,- €. Žiadosť bola listom postúpená Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR ju listom
zo dňa 01.06.2015 postúpila Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR žiadosť žalobcu

listom zo dňa 30.07.2015 postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorá ju listom zo dňa 18.09.2015
vrátila na konečné vybavenie Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR svojím listom zo
dňa08.10.2015,doručenýmdňa21.10.2015,žiadosťV.A.opredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody odmietla. Žalobca osobitne prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal Generálnu
prokuratúru SR svojou žiadosťou zo dňa 01.11.2016 o predbežne prerokovanie nároku na náhradu

škody - účelne vynaložené trovy konania na obhajobu v trestnom konaní vo výške 1.827,07 €. Generálna
prokuratúra SR svojím listom zo dňa 26.01.2017, doručeným dňa 01.02.2017, žiadosť V. A. o predbežné
prerokovanie tohto nároku na náhradu škody odmietla.

4. K podanej žalobe pripojil listinné dôkazy - uznesenie sp. zn. Č.M.:Y.-XXX/JP-M.-XXXX zo dňa

29.03.2011 (fotokópia), obžaloba zo dňa 10.02.2012 (fotokópia), rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. XT/. zo dňa 05.06.2013, právoplatný 04.09.2014, vyznačená právoplatnosť dňa 14.11.2014
(fotokópia), uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým berie na vedomie späťvzatie odvolania
okresného prokurátora zo dňa 04.09.2014 (fotokópia), súdny spis Okresného súdu vo Vranove nad
Topľou č. k. XT/XX/XXXX, znalecký posudok č. 21/2013 MUDr. Miloš Burič, č. 04/2013 MUDr. Marta

Erdelyiová z odboru psychiatrie (fotokópia), lekárska správa MUDr. Emília Vlčková, zo dňa 10.02.2014
(fotokópia), lekárska správa MUDr. Štefan Zahorjan zo dňa 26.02.2014 (fotokópia), znalecký posudok
č. 4/2011 MUDr. Peter Daxner, PhD. z júna 2011 (fotokópia), vyčíslenie trov obhajoby zo dňa 06.05.2013
Mgr. Tomáš Malinovský, advokát (fotokópia), vyúčtovanie trov obhajoby zo dňa 05.06.2013. Mgr. Matej
Čontofalský,advokát(fotokópia),vyúčtovanietrovobhajobyzodňa05.09.2014JUDr.TomášTomčovčík,

advokát (fotokópia), výsluch svedka - Š. B., A. Č. N. C. Č.. XXX, okres Vranov n. T. (odborníka z oblasti
revízie elektrických zariadení), výsluch svedka - A.. V. A. V.. (syn žalobcu), A. K. XXX, okres Vranov
n. T., oznámenie o výške a zložení platu Správa školských a športových zariadení mesta Vranov n.
T. zo dňa 30.06.2006 (fotokópia), oznámenie o výške a zložení platu Správa školských a športových
zariadení mesta Vranov n. T. zo dňa 29.06.2007 (fotokópia), oznámenie o výške a zložení platu Mesto

Vranov n. T. zo dňa 29.04.2008 (fotokópia), zápisnica o hlavnom pojednávaní, č. k. XT/XX/XXXX zo dňa
06.02.2013, súdny spis Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. k. XT/XX/XXXX, žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku zo dňa 27.02.2015 (fotokópia), postúpenie žiadosti MV SR. zo dňa 01.06.2015
(fotokópia), postúpenie žiadosti GP SR zo dňa 30.07.2015 (fotokópia), vrátenie žiadosti MS SR zo dňa
18.09.2015 (fotokópia), odmietnutie žiadosti GP SR zo dňa 08.10.2015 (fotokópia).

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na rozhodnutie
ESĽP vo veci Lavrechov proti Českej republike, (sťažnosť č. 57404/08) 20. júna 2013, ktorý vo
svojom rozhodnutí konštatuje, že zásah pri vedení trestného konania voči určitej osobe vyžaduje,aby bol zákonný, bol vo všeobecnom záujme a bol primeraný. To znamená, že musí predstavovať
„spravodlivú rovnováhu" medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkami na
ochranu základných práv jednotlivca. Na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia Č.: Y.-XXX/JP-M.-

XXXX zo dňa 29.03.2011 orgánom činným v trestnom konaní voči žalobcovi boli v čase jeho vydania
splnené všetky zákonné predpoklady a existovala pravdepodobnosť o spáchaní tam definovaného
skutku žalobcom, ktoré sa však v trestnom konaní, vedenom pred súdom, nepotvrdila. Vydaním
uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi orgánmi činnými v trestnom konaní nedošlo k porušeniu
základných zásad trestného konania vyjadrených v ustanovení § 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorých

pre vznesenie obvinenia, podľa zákona ako aj podľa citovaného rozsudku ESĽP, postačuje, že zistené
okolnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, a že na podklade zistených skutočnosti je
dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou, pričom preukázanie viny
obžalovaného je až vecou dokazovania pred súdom. V tejto súvislosti poukazuje na obsah nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13. novembra 2013, podľa ktorého
vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z

dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou
osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Pri osvedčení nároku na náhradu škody musia
byť jednoznačne preukázané všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu tak, že musí byť
jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci alebo musí byť rozhodnutie
orgánu verejnej moci pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Taktiež musí byť jednoznačne

preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť vo vzťahu k vzniku nároku na priznanie nemajetkovej
ujmy, musia byť taktiež splnené atribúty vzniku zodpovednosti štátu za vznik uplatneného nároku.
Musí byť jednoznačne preukázané, že v príčinnej súvislosti, buď v dôsledku nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci, resp. v príčinnej súvislosti s rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré
pre nezákonnosť bolo zrušené, došlo k zásahu do osobnostných práv poškodeného a v dôsledku

čoho by v priamej príčinnej súvislosti vznikol poškodenému nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkon verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Tento nárok však vzniká taktiež len za splnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V súlade
so zásadou prezumpcie správnosti rozhodnutí, nie je súd v konaní o náhradu škody, resp. nemajetkovej
ujmy titulom zodpovednosti štátu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom

konaníapodmienkanezákonnostirozhodnutiajesplnenálenvtedy,akbolototoprávoplatnérozhodnutie
skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade
škody, resp. nemajetkovej ujmy, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Vzhľadom k uvedenému navrhol
žalobu žalobcu zamietnuť.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav veci:

7. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, sp.zn. XT/XX/XXXX súd
zistil, že Okresnou prokuratúrou v Humennom bola proti teraz žalobcovi podaná obžaloba podľa
§234 ods. 1 Trestného poriadku pre prečin ublíženia na zdraví podľa §157 ods. 1, 2 písmeno a), b)

Trestného zákona, a to preto, že ako pracovník Mestského úradu Vranov nad Topľou, zodpovedný za
prevádzku a údržbu elektrických zariadení v objekte Materskej školy na Sídlisku Okulka vo Vranove
nad Topľou, v rozpore s ustanovením STN 332000-4-4Y, bod 412.2 - 412.2.4., nezabezpečil uzamknutie
krytu elektrickej rozvodnej skrine RIS-II s krytím IP43 použitím kľúča, v dôsledku čoho došlo k otvoreniu
krytu rozvodnej skrine, v ktorej skrini sa dňa 26.6.2008 asi o 11.30 hod. dotkla rukami živých častí

pod elektrickým prúdom mal. B. Ž., N.. XX.X.XXXX a zásahom elektrického prúdu utrpela popáleniny
na ľavom zápästí a pravej ruke 3-4 stupňa v rozsahu 2% povrchu tela, ktoré zranenia si vyžiadali
liečenie, obmedzenia v obvyklom spôsobe života najmenej 48 dní. Táto obžaloba bola podaná dňa
28.2.2012, po tom, čo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou zo dňa
29.3.2011 bolo vznesené obvinenie proti teraz žalobcovi pre vyššie uvedený trestný čin, ako aj skutok,

s tým, že žalobca bol zastúpený v týchto konaniach obhajcami, a to Mgr. Tomášom Malinovským,
Mgr. Matejom Čontofálskym, JUDr. Tomášom Tomčovčíkom, ktorí si v súvislosti s obhajobou žalobcu
vyúčtovali trovy obhajoby. Po podaní obžaloby, vykonaní veľmi obsiahleho dokazovania, tak svedkami,
znaleckými posudkami, ako aj po vykonaní hlavných pojednávaní, rozsudkom Okresného súdu voVranove nad Topľou, zo dňa 5.6.2013, č.k XT/XX/XXXX-XXX bol teraz žalobca, vtedy obžalovaný podľa
§285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom
preskutok,akoboluvedenývpodanejobžalobe,atozdôvodu,ženebolopreukázané,žeskutokspáchal

obžalovaný. Po podaní odvolania okresným prokurátorom a jeho späťvzatí, uznesením Krajského súdu
v Prešove zo dňa 4.9.2014, č.k. 6To/22/2014-583 bolo zobraté na vedomie späťvzatie odvolania.

8. Žalobca vo svojej výpovedi, mimo iného uviedol, že skutok, pre ktorý bolo voči nemu vznesené
obvinenie a podaná obžaloba, sa stal v roku 2008. Revíziu, ktorá má platnosť 3 roky, robil v roku 2005 a

úraz sa stal pred koncom platnosti revízie. Napriek tomu, že bol na mieste úrazu, a tvrdil a ukazoval, že
na tomto mieste sa to nemohlo stať, že on si splnil svoje povinnosti, zúčastňoval sa rôznych výsluchov,
bolo voči nemu vznesené obvinenie v súvislosti s predmetným úrazom. V dôsledku tejto skutočnosti
dostal v roku 2010 mozgovú porážku. Po návrate z nemocnice bolo voči nemu vznesené obvinenie
a nakoniec podaná aj obžaloba okresným prokurátorom v Humennom. Opätovne bol v nemocnici,
kde, napriek tomu, že sa nesmel znervózňovať, bol vyšetrovaný policajtmi. Dochádzalo k zhoršovaniu

jeho zdravotného stavu, čo bolo dokázané rôznymi znaleckými dokazovaniami. Došlo k vážnej poruche
jeho sluchu - na jedno ucho nepočuje, na druhé iba trochu. Taktiež sa zhoršil aj jeho zrak. Spočiatku
naňho každý pozeral, čo urobil, až neskôr pochopili, že on žiadnu chybu neurobil. Podotkol, že predtým
vykonával revízie 30 rokov sa zúčastňoval aktívov revíznych technikov Slovenska, keďže pracoval ako
revízny technik, kde neboli zistené žiadne závažnejšie nedostatky v súvislosti s jeho prácou revízneho

technika. Po porážke, pod čo sa podpísalo jeho trestné stíhanie, a po skončení trestného stíhania, už
do práce nenastúpil, pretože sa v podstate učil chodiť. Ak by aj do práce nastúpil, nemohol vykonávať
prácu v takom rozsahu ako predtým. Nadriadenými bol hodnotený kladne, avšak po vznesení obvinenia
sa ho ľudia stránili. Mal aj niekoľko telefonátov a už prestal dostávať toľko zakázok, ako predtým. Pokiaľ
vykonával revízie, v priebehu roka vykonal jednu mesačne, kde takáto stála 3.000,- € - 10.000,- €, pri

vykonaní revízie na základnej škole. Podotkol, že ak chcel nejaké revízie robiť, často dostával vyhýbavé
odpovede, že nemajú peniaze alebo podobne, lebo v technickej verejnosti sa rozšírilo, že voči nemu
prebiehalo trestné stíhanie. Pokiaľ toto prebiehalo, bolo mu oznámené, že nech si dá veci s trestným
konaním do poriadku, potom sa uvidí.

9. B. F.. Š. Y. uviedol, že žalobca pracoval v skupine elektrikárov asi 10 rokov, kde s kvalitou jeho práce
bola spokojnosť. On zo svojej strany, z okruhu spolupracovníkov žalobcu nezaznamenal žiadnu averziu
voči tomuto, avšak dá sa povedať, že skôr s ním súcitili v čase trestného stíhania.

10. Vo svojej výpovedi V.. Š. B. uviedol, že čo sa týka trestného stíhania žalobcu, veľa o tom nevie.

Mal však vedomosť ohľadne revízie vykonávanej žalobcom, v súvislosti s poškodením dieťaťa. Žalobcu
poznal ako zodpovedného elektrotechnika, revízneho technika, ktorý aj mladších učil vykonávať tieto
práce. Podľa jeho vedomosti, v čase trestného stíhania žalobcu mal tento problémy s vlastnou prácou;
ľudia sa mu otáčali chrbtom. Aj on sám žalobcovi uvádzal, v súvislosti s jeho záujmom o prácu, že
nech si dá veci na pravú mieru a že sa to zmení, ak sa trestné stíhanie zastaví. Žalobca sa zúčastňoval

rôznych školení revíznych technikov v rámci Slovenska, avšak po začatí trestného stíhania sa už týchto
seminárov až tak nezúčastňoval. Keď vykonával funkciu starostu, žalobcovi pred trestným stíhaním dal
vykonať 5-6 revízií v priebehu 2-3 rokov. Uviedol prípad, keď vykonával revíziu v 15-bytovej jednotke
v Čaklove, a po trestnom stíhaní požiadal žalobcu, či by mu mohol prísť pomôcť, chlapi, ktorí pracovali
na stavbe, prehlásili, že oni radšej skončia, ak sa revízie má zúčastniť žalobca. Musel teda zobrať do

úvahy názory iných a na revíziu žalobcu nepozval.

11. Syn žalobcu A.. V. A. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho otec bol váženým človekom. Vykonával
zodpovednú prácu, bol aj obľúbeným. Po začatí trestného konania sa stále hovorilo o tom istom, čo
otcovi spôsobovalo nervozitu. Mal vážne zdravotné problémy už aj preto, že súdy sa ťahali. Keďže

začal podnikať, myslel si, že otec, ako odborník mu s tým pomôže, avšak v dôsledku trestného stíhaniu
došlo k podstatnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu; naviac, o otcovi sa hovorilo, že zabil dieťa, že
je súdne stíhaný. V tom čase mával množstvo telefonátov. Teraz po skončení trestného stíhania to už
nikoho nezaujíma.

12. Svedok A. S. uviedol, že bol vlastníkom domu č. XXXX vo Vranove nad Topľou, kde prevádzkoval
živnosť Potraviny. Keď získal stavebné povolenie na rozšírenie stavby a nadstavby, niekedy v roku
2005 mu žalobca vykonal revíziu elektrických zariadení. Keď opätovne potreboval vykonať túto revíziu
v rokoch 2010-2014, chcel opäť požiadať žalobcu, avšak po tom, čo sa dozvedel, že má problémy vsúvislosti s výkonom revízie elektrických zariadení, obrátil sa na p. B., ktorý mu ju vykonal. Potvrdil,
že žalobca ho oslovil s ponukou vykonania revízie, avšak v súvislosti s tým, že mal nejaké problémy,
vzniknuté pri vykonaní revízie a že došlo k nejakým zraneniam, prestal mať o jeho prácu záujem. O

ukončení trestného stíhania žalobcu vedomosť nemal.

13. Je zrejmé, že žalobca na nariadených úkonoch v prípravnom, ako aj súdnom konaní značne
fyzicky a psychicky trpel. V znaleckom posudku MUDr. M. Buriča a MUDr. M. Erdélyiovej, zo dňa
09.04.2013 na str. 7 sa konštatuje: „Osobnosť je celkovo vyrovnaná, s dobre rozvinutou sociálnou

a praktickou inteligenciou, s náhľadom, so známkami dlhodobo a opakovane pretrvávajúceho stresu
a pocitov bezmocnosti z nespravodlivého obvinenia zo skutku, ktorý sa nikdy nestal, celkove s
prejavmi rozvinutého malatívneho správania /pocit krivdy z vyšetrení atak dlhého trvania/. V dôsledku
protrahovaného stresu a opakujúcich sa záťažových situácii v súvislosti s prešetrovaným skutkom
u posudzovaného sú súčasnej dobe prítomné prejavy maladaplívneho správania, ktoré sú však
následné." Na str. 8 ďalej znalec uvádza: .. U posudzovaného sa rozvinula následne, v dôsledku

protrahovaného traumatického prežívania udalostí v súvislosti v súvislosti s prešetrovaným skutkom,
ľahká, reaktívna psychická porucha - Adaptačné poruchy, ktorá sa prejavuje pocitom úzkosti, emočnej
nevyrovnanosti, zvýšeného vnútorného napätia, pocit skrivodlivosti, maladaptívneho správania, sklon k
zlobným reakciám a celkovo psychosomatického diskomfortu,"
Podľa lekárskej správy MUDr. E. Vlčkovej, zo dňa 10.02.2014, došlo k recidíve ochorenia žalobcu v

septembri 2013, načo už v júni 20II upozorňoval v znaleckom posudku č. 4/2011 MUDr. Peter Daxner,
PhD., ktorý na strane č. 9 a ďalej na str. 10 obdobne uvádza: .. ..Hodnoty tlaku krvi sú toho času
liečbou stabilizované, avšak každá neprimeraná fyzická či psychická záťaž môže mať za následok ich
rozkolísanie s vysokým rizikom vzniku ďalšieho mozgového infarktu, čo by predstavovala bezprostredné
ohrozenie života menovaného. Ide o chronické, nevratné, poškodenie zdravia, a je nepravdepodobné,

aby sa v budúcnosti riziko vzniku ďalšej mozgovej príhody znížilo. Z uvedeného dôvodu V. A. nebol
v čase podávania znaleckého posudku, ani v budúcnosti zdravotne spôsobilý sa podrobiť úkonom
súvisiacich s vyšetrovaním pred OCTK. "

14. Z vyúčtovania odmeny advokáta Mgr. Tomáša Malinovského vyplýva, že tento si vyúčtoval za

poskytnuté právne služby sumu 832,01 € podľa vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmenu za rok 2011:

1. Dohodnutá suma za jeden úkon právnej pomoci bola 60,- € a dohodnutá cena za jednu cestu autom
Košice - Vranov nad Topľou 30,- €. Režijný paušál za rok 2011 predstavoval sumu 7,41 €.

2. Z rozpisov úkonov právnej pomoci vyplýva:
18.5.2011 - Prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady - 60,- €
18.5.2011 - preštudovanie - 60,- €
18.5.2011 - cesta Košice - Vranov nad Topľou a späť - 30,- €
25.5.2011 - zaplatenie kópii spisového materiálu - 6,93 €

26.5.2011 - účasť na výsluchoch svedkov (Q.. H., M.. A., Š.. Y., P.. K., V.. S.) od 8.00 hod - do 12.20
hod), 3x 60,- € = 180,- €
26.5.2011 - cesta Košice - Vranov nad Topľou a späť - 30,- €
15.6.2011 - účasť pri výsluchu svedka B.. Ž. od 13.55 hod. do 14.30 hod - 60,- €
15.6.2011 - cesta Košice - Vranov nad Topľou a späť - 30,- €

29.6.2011 - podnet na preskúmanie postupu prokurátora - 60,- €
2.11.2011 - opakovaný podnet na preskúmanie postupu prokurátora - 60,- €
3.11.2011 - účasť pri výsluchoch svedkov (M. A., Q. H.Á.) od 9.00 hod do 10.46 hod - 60,- €
3.11.2011 - zaplatenie kópií spisového materiálu - 0,98 €
3.11.2011 - cesta Košice - Vranov nad Topľou a späť - 30,- €

18.11.2011 - preštudovanie vyšetrovacieho spisu - 60,- €
18.11.2011 - cesta Košice - Vranov nad Topľou a späť - 30,- €
režijný paušál (10 x 7,41 eura) - 74,10 €
Spolu výška trov obhajoby činila sumu 832,01 €.

15. Z vyúčtovania odmeny advokáta Mgr. Mateja Čontofalského vyplýva vyúčtovanie trov obhajoby, v
zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z., a to:
23.02.2012 - Prevzatie a príprava zastúpenia vo veci - 63,58 €
9.3.2012 - Podanie návrhu na Generálnu prokuratúru - 63,58 €06.02.2013 - porada s klientom - 21,69 €
6.2.2013 - Obhajoba na HP, vo Vranove nad Topľou - 260,32 €
18.4.2013 - porada s klientom - 21,69 €

18.4.2013 - Obhajoba na HP, vo Vranove nad Topľou porada s klientom - 130,16 €
5.6.2013 - porada s klientom - 21,69 €
5.6.2013 - Obhajoba na HP, vo Vranove nad Topľou - 130,16 €
režijný paušál 2 x 7,63 € - 15,26 €
8 x 7,81 € - 62,48 €

Spolu to činilo sumu: 790,61 €.
Okrem toho sa dohodli na náhrade cestovných nákladov - KE - VV a späť vo výške 25,- € za každú
hodinu. Za to mu dňa 5.6.2013 žalobca uhradil v hotovosti sumu 350,- €.

16. Faktúrou č. 10/2014 JUDr. Tomáš Tomčovčík, advokát, Nerudova 14, Košice, vyúčtoval sumu
204,45 €, a to za: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu, účasť na verejnom

zasadnutí - 3x 60,11 €, režijný paušál - 3x 8,04 €.

17. Žiadosťou o predbežné prejednanie nároku zo dňa 27.2.2015, adresovanou Ministerstvu
spravodlivosti SR, odbor rehabilitácie a odškodňovania, sa žalobca domáhal úhrady nemajetkovej ujmy
v sume 15.000,- €. Táto žiadosť bola prípisom zo dňa 1.6.2015 postúpená na predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR v Bratislave, s tým, že táto žiadosť prípisom zo
dňa 30.7.2015 zaslala opätovne Ministerstvu spravodlivosti SR, s poukazom, že orgánom príslušným
na prerokovanie nároku je ministerstvo. Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 18.9.2015
opätovne vrátilo postúpenú žiadosť na prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre
SR, ktorá oznámením zo dňa 8.10.2015 oznámila Advokátskej kancelárií JUDr. Tomáš Tomčovčík, že

žiadosť jeho klienta, žalobcu, odmietla. Dňa 1.11.2016 žalobca prostredníctvom Advokátskej kancelárie
JUDr. Mariána Gešpera zaslal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - účelne
vynaložených trov obhajoby, adresované prokuratúre. Generálna prokuratúra SR oznámením zo dňa
26.1.2017 odmietla žiadosť o predbežnom prerokovaní nároku na škodu žalobcu v súvislosti s trovami
konania v sume 1.827,07 € ako nedôvodnú, poukazujúc, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo začaté

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. Vzhľadom na to, že
poškodená je maloletá dcéra administratívnej pracovníčky Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou,
vec bola prikázaná Okresnej prokuratúre Humenné. Voči teraz žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre
uvedený prečin a bola na neho podaná obžaloba. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 5.júna
2013, č. k. XT/XX/XXXX oslobodil teraz žalobcu spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok

spáchal. Okresný prokurátor podal proti oslobodzujúcemu rozsudku odvolanie, ktoré prokurátor Krajskej
prokuratúry Prešov vzal späť. Svoj postup odôvodnil tým, že sa nepodarilo preukázať, že je to práve,
teraz žalobca, ktorý bol zodpovedný za otvorený kryt elektrickej rozvodnej skrine, pretože nemal dôvod
na jeho zaistenie, ktorého potrebu mu nik nesignalizoval. Následne uznesením krajskej prokuratúry
bola okresná prokuratúra usmernená, aby na základe ustáleného skutkového stavu okresným súdom,

skúmala zodpovednosť samotných učiteliek materskej školy zo zranenia maloletej. S poukazom na
vykonané dôkazy v prípravnom konaní, bol odôvodnený postup na podanie obžaloby, nakoľko o vine,
resp. nevine mohol rozhodnúť len súd. Po vykonaní všetkých dôkazov následne súd teraz žalobcu
oslobodil. Krajský prokurátor vzal späť zahlásené odvolanie.

18. Podľa Ústavy SR, článku 48 ods. 3, má každý právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená začatím a vedením trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona
číslo 514/2003 Z. z. účinného od 01. 07. 2004. Z koncepcie tohto zákona vyplýva, že zodpovedným
subjektom je štát a to v prípade, že škoda bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej

moci alebo územná samospráva a to v prípade, že škoda bola spôsobná pri výkone samosprávy.
Zákon číslo 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú začatím a
vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to
z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobnej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie

právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie
trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia,
ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v
tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestnéhostíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod
obžaloby, súdna judikatúra má za to, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto
bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov (ako napríklad vopred

prerokovaný nárok na náhradu škody písomne podanou žiadosťou) podľa § 1 až 4 zákona číslo 58/1969
Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobnej uznesením o vznesení obvinenia.

Pre vznik resp. zodpovednosti za škodu sa vyžadujú tieto predpoklady:
a) nezákonné rozhodnutie,

b) škoda,
c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

19. V prípade uplatnenia náhrady škody má poškodený právo aj na náhradu nákladov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Takéto právo má aj vtedy,
ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom,

vynaložil náklady na trovy obhajoby. Osobitosťou náhrady škody je to, že pred uplatnením nároku
na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou
písomnou žiadosťou. Tento nárok má uspokojiť predovšetkým orgán príslušný na prerokovanie nároku.
V prípade, že kompetentný orgán v lehote šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok
poškodeného čo i len sčasti, poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde. Právo na

náhradu škody sa premlčuje v období do troch rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode resp.
odo dňa doručenia oznámenia (rozhodnutia), kedy sa zrušilo alebo zmenilo právoplatné rozhodnutie.
Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčuje za desať rokov.

20. V súvislosti s prejednávanou vecou treba zdôrazniť, že samotným zodpovednostným subjektom je

vždy Slovenská republika (bez ohľadu na to, ktorý štátny orgán koná v jej mene).

21. Právny zástupca žalobcu JUDr. Tomáš Tomčovčík podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR v Bratislave, ktoré ju odstúpilo generálnej
prokuratúre. Táto ju vrátila Ministerstvu spravodlivosti SR a po opätovnom vrátení žiadosti o nároku -

nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- € Ministerstvom spravodlivosti SR Generálnej prokuratúre SR táto
oznámila právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Tomčovčíkovi, že jeho žiadosť o prerokovanie nároku
na náhradu škody odmieta, lebo preskúmaním príslušného spisu nezistila také porušenie zákona,
resp. nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal zákonný dôvod v zákone č. 514/2003 o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ďalšiu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v

súvislosti s účelne vynaloženými trovami v súvislosti s obhajobou v trestnom konaní v sume 1.827,07
€, oznámením zo dňa 26.1.2017, zaslaným zástupcovi žalobcu JUDr. Gešperovi, taktiež odmietla,
ako nedôvodnú.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody

bola odmietnutá generálnou prokuratúrou.

23. V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR
ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak.

24. Z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) tohto zákona vyplýva, že koná vo veci náhrady škody Ministerstvo
vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru.

25. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) tohto zákona koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra SR, ak
škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je uvedený § 38 zákona
číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní alebo v správnom
konaní.

26. V zmysle § 4 ods. 1 písm. l) tohto zákona koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen
a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v
oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná
vo viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.27. Keďže v danom prípade žiadosť o predbežné prerokovanie nároku odmietla generálna prokuratúra,
možno ustáliť, že v mene štátu správne v tomto súdnom konaní koná Generálna prokuratúra SR,

ako pasívne legitimovaná. K veci považuje za potrebné podotknúť, že koniec koncov by bolo aj v
rozpore s dobrými mravmi, ak by za škodu zodpovedala Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, alebo Ministerstvom vnútra SR, z toho dôvodu, že dozor nad prípravným konaním v
zmysle Trestného poriadku má prokurátor, tento proti teraz žalobcovi podal obžalobu, na ktorej aj pred
súdom trval, a súd koniec koncov vydal rozsudok, ktorým právoplatne obžalovaného - teraz žalobcu

spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil.

28. Súd posúdil vec v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a dospel k záveru, že v danom
prípade sú splnené všeobecné podmienky zodpovednosti štátu. Pri posúdení nároku na zaplatenie
finančného zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím mal za to,
že zo žalobcových tvrdení, výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca bol vystavený

psychickému strádaniu, napr. pociťovaniu strachu a neistoty ohľadom výsledku konania, ktoré by mohol
vnímať v prípade hroziaceho trestu a ktoré by mohli vo svojom dôsledku znamenať znateľný zásah do
práv žalobcu.
Podľa ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
ustanovení odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje.
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

29. Pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia sa prihliadne na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti,zaktorýchknemajetkovejujmedošlo.Judikatúrajejednotnávtom,že ideonormu,srelatívne
neurčitou hypotézou, vyžadujúcou, aby súd s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti sám vymedzil
okolnosti významné pre určenie výšky náhrady. Zvažované musia byť dopady nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu do osobnostnej sféry poškodeného, nepriaznivosť ich vplyvu na

povesť poškodeného, jeho doterajší spôsob života a pod. Posúdenie okolnosti, za ktorých k ujme došlo,
zahŕňa zhodnotenie konania samotného poškodeného, ako i prípadných ďalších skutočnosti, ktoré mohli
nezávisle na zásahu samotnom jeho účinok znížiť či zvýšiť. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený
povinný tvrdiť a preukazovať aj vznik nemajetkovej ujmy, resp. uvádzať skutočnosti, na ktorých základe
bude možné podľa zákonom stanovených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Mimo ujmy spôsobenej

neprimeranou dĺžkou konania netreba vznik majetkovej ujmy preukazovať v situáciách, kedy je zjavné,
že by rovnakú ujmu utrpela akákoľvek osoba, ktorá by bola danou skutočnosťou postihnutá a šlo by
teda o notorietu, ktorú dokazovať netreba ( NS ČR 30Cdo 255/2010). Zo samotnej povahy nemajetkovej
ujmy, ktorá je daná vnútornými prežitkami človeka však plynie, že vznik nemajetkovej ujmy je len
ťažko preukázateľný, spravidla sa preto dovodí vtedy, ak by akákoľvek osoba v rovnakom postavení

mohla výkon verejnej moci a jeho následky vnímať úporne. V konaní sa teda zisťuje, či sú dané
objektívne dôvody na to, aby sa konkrétna osoba mohla cítiť poškodenou, inými slovami, treba zvážiť, či
vzhľadomnakonkrétneokolnostiprípadubysaajináosobavobdobnompostavenímohlacítiťdotknutou
v zložkách tvoriacich vo svojom súhrne nemajetkovú sféru jednotlivca. V danom prípade, pokiaľ sa
týka žaloby žalobcu o náhradu škody - náhrady nemajetkovej ujmy, kde žalobca žaloval o zaplatenie

15.000,- €, mal súd v danom prípade po vykonaní dokazovania za to, že žalobcovi prináleží náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- €. Súd vychádzal z toho, žalobca už pred samotným vznesením
obvinenia voči jeho osobe dostal v roku 2010 mozgovú porážku a zrejme v ich rodine bola predispozícia
na takéto onemocnenie, čomu nasvedčuje aj jeho výpoveď, že na takú porážku zomreli otec, brat, aj
strýko. Podľa názoru súdu je napriek tomu nepochybné, že úkony, ktorým sa musel žalobca podrobovať

po vznesení obvinenia, prispeli k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, tak po telesnej, ako aj psychickej
stránke, čo nepochybne vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, lekárskych správ a znaleckých
posudkov. Pokiaľ sa týka jeho tvrdení, že v dôsledku vznesenia obvinenia a jeho trestného stíhania už
nedostával toľko zakázok ako revízny technik, k tomu súd uvádza, že je to pravda, avšak po výsluchu
svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal súd za to, že táto ujma nebola preukázaná až

v takom rozsahu, ako to požadoval žalobca a vychádzal z toho, že priznanie nemajetkovej ujmy vo
výške 5.000,- € je vzhľadom k danému prípadu, vykonanému dokazovaniu, primerané. V súvislosti
so žalobcom požadovanou výškou nemajetkovej ujmy súd považuje za potrebné poukázať aj na
súdnu prax, pokiaľ sa týka priznávania výšky nemajetkovej ujmy, kde aj v prípadoch úmrtí rodinnýchpríslušníkov, keď podľa názoru súdu, ide o závažnejší zásah do osobnostných práv, sa nemajetková
ujma priznáva spravidla v nižšom rozsahu, ako to požadoval žalobca v súvislosti s predmetnou vecou.
Z toho dôvodu súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietal.

30. Žalobcovi vznikla nepochybne škoda pozostávajúca z trov obhajoby, ktoré trovy obhajoby vo výške
1.827,07 € uhradil, ako je to zrejmé z výsledkov vykonaného dokazovania a listinných dôkazov, tak ako
sú tieto uvádzané vyššie. Táto škoda by mu v prípade, ak by nebolo proti nemu vznesené obvinenie,
a pokračované v jeho trestnom stíhaní, nevznikla, z toho dôvodu súd žalobe žalobcu po preskúmaní

vyúčtovaní trov obhajoby v tejto časti v celom rozsahu vyhovel.

31.Okremnáhradyškodysinavrhovateľuplatňujeajúrokyzomeškania,ktorésúdpriznalnavrhovateľovi
podľa § 3 Nariadenia vlády číslo 20/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády číslo
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, kde výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná ku prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úroky v súvislosti s priznaním náhrady nemajetkovej ujmy súd nepriznal od dňa 22.10.2015, ako to
požadoval žalobca, pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, už aj s poukazom na to, že 6-mesačná lehota
na predbežné prerokovanie generálnej prokuratúre uplynula dňom 1.2.2016 (po tom, čo žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku žalobcu prípisom z 30.7.2015 opätovne vrátila MS SR).

32. Pokiaľ sa týka náhrady škody, v súvislosti s trovami konania na obhajobu, súd priznal žalobcovi úroky
z omeškania odo dňa 2.2.2017 tak, ako to žalobca požadoval, lebo listom datovaným dňom 26.1.2017
žalovaný oznamoval zástupcovi žalobcu, že nárok na náhradu tejto škody odmieta ako nedôvodnú.

33. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol, pokiaľ sa týka
úspechu vo veci v súvislosti s náhradou škody pri účelne vynaložených trovách konania úspešný v
celom rozsahu s tým, že pri náhrade nemajetkovej ujmy mu súd namiesto požadovanej sumy 15 tis. €

priznal nemajetkovú ujmu 5 tis. €. Súd však napriek tomu priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.
Nepochybne je v záujme spravodlivého konania, v ktorom rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku, alebo rozhodnutia súdu, predtým platný OSP §142 ods. 3 umožňoval súdu, aby
len čiastočne úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania. Podľa názoru súdu, požiadavka
na spravodlivé rozhodnutie súdu v zmysle čl. II ods. 1 CSP vyžaduje i v časti trov konania, aby súd v

takomto type sporov (i po 1.7.2016) prihliadol na skutočnosť, že výška priznaného plnenia nezáležala len
odžalobcu,aleodrozhodnutiasúdu.Podľanázorusúdunemožnoúspechustáliťčistemechanicky,aleje
potrebné prihliadnuť na osobitnosti takéhoto konania a len čiastočne úspešnej strane (bez rozlišovania,
či konanie bolo zastavené, alebo žaloba zamietnutá) priznať plnú náhradu trov konania s tým, že
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa rovnako ako do 30.6.2016 vypočíta z výšky súdom

priznaného plnenia. Pre absenciu výslovnej právnej úpravy v novom procesnom poriadku je uvedený
postup možný v zmysle čl. IV. ods. 2, keď neodporuje princípom, na ktorých je CSP založený. Z týchto
dôvodov súd aj v tejto časti priznal náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.