Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118299296
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:6118299296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: Mgr. L. M., nar. XX.XX.XXXX,
adresa V., B. XXXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Boris Štanglovič, so sídlom Šaľa, Jarmočná
2264/3, proti žalovanej: Ing. D. K., nar. X.XX.XXXX, adresa V., M.R. V. XX/XX, zastúpenej advokátskou
kanceláriou: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS, s.r.o. so sídlom Šaľa, Hlavná 6, o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavsume20.000,-Eurspríslušenstvom,naodvolaniežalobkyneprotirozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 18C/42/2018-91 zo dňa 16.1.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanej
plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 460, § 628 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej aj len OZ), § 709 a § 716 Obchodného zákonníka
(zák. č. 513/1993 Zb.).

3. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, keďže táto bola zo strany
žalovanej namietaná. Súd bol názoru, že strany sporu majú v súdenej veci vecnú legitimáciu, nakoľko
pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ je rozhodujúce to, že došlo k obohateniu
určitej osoby na úkor iného a pre toto obohatenie nebol právom uznaný dôvod, t. j. išlo o bezdôvodné
obohatenie a nie je významné, či skutočnosť, na základe ktorej došlo k obohateniu, zavinil obohatený
alebo k jeho obohateniu došlo napr. nesprávnym postupom banky, t. j. inej osoby (napr. rozsudok NS

ČR z 18. 5. 1999, sp. zn. 33 Cdo 973/1998).

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia, pričom dôvodila tým, že žalovanej bola neoprávnene a neplatne poukázaná
suma 20.000 eur, ktorá patrí žalobkyni titulom dedičstva po poručiteľovi. Bolo teda na žalobkyni, aby
v konaní preukázala predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia. Základným predpokladom vzniku
bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného,

pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii
bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť oprávnený, ktorý žalobou na súde
žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poručiteľ Ing. K. M.
(otec žalobkyne) zomrel dňa XX.X.XXXX o 13.00 hod. a jeho univerzálnou dedičkou sa stala žalobkyňa.Žalobkyňa v náhradnom dedičskom konaní po poručiteľovi pod sp. zn. 26D/31/2016 zdedila o. i. aj
pohľadávku voči R. B. titulom zostatku na termínovanom vklade č. XXXXXXXXXX v sume 20.000,-
Eur. Táto suma z termínovaného vkladu, po jeho ukončení, bola prevedená dňa 24.7.2015 na účet

poručiteľa, ktorý následne v deň svojej smrti dal osobne v pobočke banky príkaz na prevod sumy
20.000,- Eur na účet žalovanej. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by príkaz na prevod sumy
20.000,- Eur z účtu Ing. K. M. na účet žalovanej dala iná osoba ako on sám a uvedená skutočnosť
nebola zistená ani v trestnom konaní vedenom na ORPZ v Šali pod ČVS: ORP-205/VYS-SA-2016, čo
medzi stranami sporné nebolo. Samotná skutočnosť, že Ing. K. M. po vykonaní tohto právneho úkonu

(príkazu na prevod finančných prostriedkov) spáchal samovraždu neznamená, že by v čase vykonania
tohto úkonu nebol naň spôsobilým, ako to uvádzala žalobkyňa. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanej bola
neoprávnene a neplatne poukázaná suma 20.000,- Eur v deň smrti poručiteľa a na prijatie sumy 20.000,-
Eur žalovanou nebol žiaden právny dôvod. Podľa tvrdení žalobkyne na platné prijatie sumy 20.000,- Eur
bybolapotrebnápísomnázmluvamedziporučiteľomažalovanou,keďžemedziporučiteľomažalovanou
nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu sumy 20.000,- Eur dňa 24.7.2015 a neexistuje žiadna písomná zmluva

zo dňa 24.7.2015 k sume 20.000,- Eur. Mala za to, že na platné prijatie sumy 20.000,- Eur žalovanou
nepostačuje príkaz na úhradu voči banke prípadne podpísaný len poručiteľom, pričom takúto vadu už
nemožno konvalidovať vzhľadom na to, že poručiteľ zomrel.

5. Súd prvej inštancie sa s týmito tvrdeniami žalobkyne nestotožnil. Poukázal na ustálenú judikatúru

podľa ktorej, peňažné prostriedky na účte vedenom peňažným ústavom na základe zmluvy o bežnom
účte alebo na základe zmluvy o vkladovom účte, nie sú v majetku majiteľa účtu, v prospech ktorého bol
tento účet zriadený, ale v majetku peňažného ústavu. Oprávnenie majiteľa účtu, ktoré spočíva v tom,
aby boli na základe jeho príkazu vyplatené peňažné prostriedky z účtu v peňažnom ústave, predstavuje
pohľadávku z účtu v peňažnom ústave. Účet zriaďuje peňažný ústav pre jeho majiteľa na základe zmluvy

o bežnom účte (§ 708 až 715 Obchodného zákonníka) alebo na základe zmluvy o vkladovom účte (§
716 až 719a Obchodného zákonníka). Jedná sa pritom o absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 6 písm.
d/ Obchodného zákonníka, ktorý sa vždy bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu zmluvných strán. Uzavretím zmluvy vzniká medzi peňažným ústavom a majiteľom
účtu dvojstranný záväzkový právny vzťah, ktorý je okrem iného charakterizovaný tým, že peňažný ústav

je povinný prijímať na účet peňažné vklady alebo uskutočnené platby v prospech majiteľa účtu a zo
zostatku účtu platiť úroky, že majiteľ vkladového účtu je povinný vložiť na účet peňažné prostriedky
a prenechať ich využitie peňažnému ústavu, že peňažný ústav je povinný podľa písomného príkazu
majiteľa bežného účtu alebo pri splnení podmienok stanovených v zmluve mu vyplatiť požadovanú
čiastku alebo uskutočniť jeho menom platby jemu určeným osobám, že peňažný ústav je povinný po

uplynutí dohodnutej doby alebo po účinnosti výpovede vyplatiť majiteľovi vkladového účtu uvoľnené
peňažné prostriedky, a že peňažný ústav je povinný po zániku zmluvy vyplatiť majiteľovi zostatok účtu.
Aj keď Obchodný zákonník používa termín „majiteľ účtu“, účet sám o sebe nemá majetkovú hodnotu
a peňažné prostriedky na ňom uložené, sú v majetku peňažného ústavu, a teda za majiteľa je treba z
pohľadu ustanovení Obchodného zákonníka o bežnom a vkladovom účte považovať osobu, pre ktorú

peňažný ústav zriadil na základe zmluvy účet. Na základe zmluvy o bežnom alebo vkladovom účte je
peňažnýústavpovinnýprijaťnaúčetpeňažnévkladyvykonanémajiteľomúčtualeboplatbyuskutočnené
v jeho prospech a pri vykonávaní výplat z účtu sa peňažný ústav riadi pokynmi (resp. písomnými
príkazmi) majiteľa účtu.

6. Súd prvej inštancie bol pritom v súlade so súdnou praxou jednoznačne toho názoru, že zadaním
príkazu darcom Ing. K. M. na prevod sumy 20.000,- Eur na účet žalovanej išlo o reálne uzavretú
darovaciu zmluvu. Darovacia zmluva predstavuje jednostranne zaväzujúcu zmluvu, na základe ktorej
jedna strana (darca) odovzdáva na úkor svojho majetku druhej strane (obdarovanému) bezodplatne a
bez právnej povinnosti majetkové hodnoty s úmyslom rozmnožiť jej majetok a druhá strana prijíma takéto

plnenie ako bezodplatné. V praxi je úplne bežným spôsobom darovania finančných prostriedkov prevod
či vklad na účet obdarovaného, a to najmä pokiaľ ide o blízke osoby a bolo by prílišným formalizmom
vyžadovať pri takýchto prevodoch aj písomne uzavretú darovaciu zmluvu. Základnou povinnosťou darcu
je povinnosť odovzdať dar obdarovanému a povinnosť obdarovaného riadne ponúknutý dar prevziať.
Z predložených listov a výpisu z účtu poručiteľa Ing. K. M. z R. B., vyplýva, že suma 20.000,- Eur z

termínovaného vkladu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol dňa 24.7.2015 ukončený, bola dňa 24.7.2015
prevedená na referenčný bežný účet k termínovanému vkladu Ing. K. M.. XXXXXXXXXX/XXXX a z tohto
účtu bola následne na základe prevodného príkazu Ing. K. M., ktorý bol bankou spracovaný o 12.50
hod., toho istého dňa prevedená na účet žalovanej. Ku dňu 24.7.2015 predstavoval zostatok na účteč. XXXXXXXXXX/XXXX, po odpísaní sumy 20.000,- Eur, sumu 129,61 Eur. Ku dňu 24.7.2015 bol teda
termínovaný zrušený a prostriedky boli poukázané na bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Je úplne
právne bezvýznamné, že samotný príkaz na prevod predmetnej sumy bol bankou zrealizovaný o 13.10

hod., teda až po smrti Ing. K. M. (13.00 hod.). Príkaz na prevod je právny úkon poručiteľa, ktorým je
jeho dedička - žalobkyňa viazaná, čo vyplýva z princípu univerzálnej sukcesie. V dôsledku dedenia
dochádza v oblasti majetkových vzťahov k zmene subjektu vlastníckeho práva. Vstup dedičov do
majetkových pomerov poručiteľa je univerzálny v tom zmysle, že dedičia vstupujú nielen do vlastníckych
práv doterajšieho vlastníka (poručiteľa), ale súčasne prechádzajú na nich všetky záväzky a práva

ich právneho predchodcu, ktoré jeho smrťou nezanikajú. Je nerozhodné, ak sú povinnosti (záväzky)
poručiteľa a ich rozsah známe dedičom v čase nadobudnutia dedičstva alebo ak vyjdú najavo až neskôr.
Je pritom potrebné uviesť, že v prípade žalovanej sa jednalo o blízku osobu poručiteľa - družku, s
ktorou žil v spoločnej domácnosti a spoločne sa podieľali na úhrade potrieb domácnosti. Nejednalo sa o
neznámu osobu, pri ktorej by bolo možné mať pochybnosti, že pri zadávaní príkazu na prevod žalovanej
sumy mohlo dôjsť zo strany poručiteľa k omylu. Je len logické, že chcel poručiteľ nejakú peňažnú sumu

žalovanej darovať vzhľadom na to, že by žalovaná ako zákonná dedička po ňom, s ohľadom na jeho
dcéru, neprichádzala do úvahy.

7. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobný nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia nie je daný, pretože plnenie sumy 20.000 eur bolo poskytnuté žalovanej z

právneho dôvodu, a to titulom reálne uzavretej darovacej zmluvy medzi poručiteľom a žalovanou, preto
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovanej, ktorá mala vo veci úspech v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
žalobkyňa s použitím odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ktorým sa domáhala,

aby odvolací súd opätovne vykonal dokazovanie v zmysle § 384 CSP a následne napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobkyni prizná plnú náhradu trov konania
voči žalovanej.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, namietala záver súdu prvej inštancie, že je logické, že
zosnulý chcel nejakú peňažnú sumu žalovanej darovať vzhľadom na to, že žalovaná ako zákonná
dedička po ňom s ohľadom na jeho dcéru neprichádza do úvahy, keď vôľu zosnulého, vzhľadom na
jeho smrť, nie je možné v konaní preukázať. Sama žalovaná v zápisnici o výsluchu svedka v konaní
ČVS:ORP-205/VYS-SA-2016zodňa14.2.2017naORPZŠaľauviedla,žepeniaze,ktoréjejmalzosnulý

poukázať v prospech jej účtu boli jej peniaze, čo vylučuje darovanie zo strany zosnulého, s čím sa
súd nevysporiadal. Taktiež uviedla, že v priebehu spolužitia s poručiteľom tomuto viackrát požičala
peňažné prostriedky, ktoré jej za svojho života nevrátil, k čomu predložila výpisy z účtu poručiteľa, z
ktorých je zrejmé, že žalovaná v prospech jeho účtu realizovala dňa 31.7.2012 platbu 13.000,- Eur a
dňa 29.10.2012 platbu 5.500,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nadobudla pocit, že má právo si

peniaze poukázané nebohým na jej účet ponechať a to z dôvodu, že na jeho účet ona sama v minulosti
zaslala iné peňažné prostriedky. Tvrdenie žalovanej o darovaní predmetnej sumy preto žalobkyňa
označila za účelové tvrdenie v snahe vyhnúť sa vydaniu bezdôvodného obohatenia. Žalovaná pritom
svoje tvrdenia pred a počas predmetného konania menila od tvrdenia, že malo ísť o jej peniaze, cez
tvrdenie o akomsi nároku ponechať si peniaze z titulu pôžičiek, po tvrdenie o darovaní, čo dokumentuje

účelovosť tvrdení žalovanej.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval ust. § 628 ods. 1 a 2 OZ o darovaní, nakoľko uzatvorenie darovacej zmluvy a tým
viac úmysel darovaciu zmluvu uzavrieť, nebolo v konaní nijakým spôsobom preukázané, čo vylučuje

aplikáciu týchto ustanovení.

12. Žalovaná odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalobkyne predložila prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudokpotvrdil a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. Poukázala na to, že poručiteľ bol
majiteľom bankového účtu. Tento právny status ho oprávňoval na to, aby za svojho života nakladal s
prostriedkami vedenými na tomto účte podľa svojej ľubovôle. Zo skutočností, že poručiteľ počas života

zadal príkaz banke príkaz na prevod predmetných prostriedkov na účet žalovanej a krátko na to sa
rozhodol svoj život sám ukončiť, možno vyvodiť záver, že poručiteľ žalovanej, ktorá bola jeho dlhoročnou
životnou partnerkou, uvedené prostriedky takýmto spôsobom daroval, nakoľko všetok jeho ostatný
majetok dedila podľa zákona žalobkyňa. Zo strany žalobkyne neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by
spochybňovali spôsobilosť poručiteľa na právne úkony v čase, keď zadal príkaz na prevod prostriedkov

naúčetžalovanejarovnakoneboli predloženéanižiadnedôkazy,ktorébyspochybňovalivôľuporučiteľa
uvedené prostriedky poskytnúť práve žalovanej, resp., že by vôľa poručiteľa bola zaťažená omylom v
subjekte, ktorému chcel predmetné peňažné prostriedky poskytnúť, preto súd prvej inštancie žalobu
žalobkyne, ktorá bola založená na tvrdení, že tieto prostriedky boli na účet žalovanej poskytnuté
neoprávnene, zamietol.

13.Žalovanájenázoru,žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazovksprávnymskutkovýmzisteniam
avecajsprávneprávneposúdil,pretoževkonaníneboliprodukovanétakédôkazy,ktorébynasvedčovali
tomu, že vôľa poručiteľa poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky by bola vadná, resp. že by bola
ovplyvnená nejakým omylom. Za takejto situácie, keď poručiteľ ako subjekt plne spôsobilý na právne
úkony prejavil počas svojho života vôľu previesť prostriedky 20.000,- Eur práve na účet žalovanej, ktorá

bolajehodlhoročnoupartnerkou,jepotrebnéajsohľadomnavšetkyokolnostipredpokladať,žeprávnym
následkom, ktorý poručiteľ týmto právnym úkonom sledoval a teda jeho úmyslom bolo, aby si žalovaná
predmetné prostriedky ponechala, resp., aby sa stali jej majetkom, z ktorého dôvodu hodnota, ktorú
žalovaná takto nadobudla, nie je bezdôvodným obohatením.

14. Argumenty, ktoré odvolateľka uvádza, nie sú odvolacími dôvodmi, ktoré by mohli závery súdu
spochybniť, ale sú len jej vnútornou polemikou o vyjadreniach žalovanej, ktorými nemožno odôvodniť
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keďže tento sa týka nesprávnosti dokazovania. Na
margo svojich výpovedí, na ktoré poukazuje odvolateľka, žalovaná uvádza, že na nich nie je nič účelové,
keďže sa vždy vyjadrovala v tom zmysle, že peňažné prostriedky, ktoré jej poručiteľ previedol, jej patria,

pričom viaceré skutočnosti, ktoré žalovaná uvádzala ako možné dôvody, pre ktoré jej toto plnenie
poskytol (darovanie, vrátenie pôžičky, prípadne kombinácia oboch dôvodov) na uvedenom zmysle jej
vyjadrení nič nemenia.

15.Zarovnakonedôvodnépovažuježalovanáajargumentyžalobkyneonesprávnomprávnomposúdení

veci súdom prvej inštancie. Žalobkyňa v odvolaní namieta nesprávnosť skutkového zistenia súdu a nie
nesprávnosť právneho posúdenia veci o uzatvorení darovacej zmluvy a o úmysle poručiteľa, keďže
uvádza, že podľa jej názoru tieto zistenia nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Žalovaná má za to,
že skutkové zistenie súdu o tom, že poručiteľ chcel peniaze poskytnúť žalovanej a že tieto peniaze jej
poskytol bez požadovaného protiplnenia (darom) s tým, aby si ich ponechala, je vzhľadom na okolnosti,

za ktorých k ich poskytnutiu došlo a vzhľadom na neexistenciu dôkazov, ktoré by vyvolávali akúkoľvek
pochybnosť o spôsobilosti poručiteľa na právne úkony a o vážnosti a neomylnosti jeho vôle, správne a
rovnako je správne aj právne posúdenie veci súdom, nakoľko uvedený skutkový stav nenapĺňa hypotézu
právnej normy upravujúcej bezdôvodné obohatenie a jeho vydanie.

16. Žalovaná na podporu správnosti rozsudku súdu prvej inštancie uviedla, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že jej je žalovaná povinná titulom bezdôvodného obohatenia
zaplatiť sumu 20.000,- Eur, pričom na pojednávaní prvoinštančného súdu vyhlásila, že žiadny návrh
na doplnenie dokazovania nemá, čiže v tomto smere ani nevyvinula dostatočnú procesnú aktivitu na
obhájenie svojho žalobného nároku. Na záver žalovaná poznamenala, že konanie žalobkyne považuje

za amorálne. Ako univerzálna dedička po poručiteľovi totiž zdedila majetok rádovo v hodnote niekoľko
stotisíc eur, avšak ani to jej nestačí a za účelom, aby sa dostala k peniazom, ktoré poručiteľ poukázal
žalovanej a ktoré sú v porovnaní s hodnotou zdedeného majetku len „drobnými“, neváha spochybňovať
vôľu poručiteľa, dokonca aj jeho svojprávnosť. Žalobkyňa sa po smrti poručiteľa súdila o majetok v ešte
nižšej hodnote ako v tomto spore, aj s otcom poručiteľa - so svojím starým otcom, pričom s celou rodinou

je rozhádaná.

17. Na doručené vyjadrenie žalovanej žalobkyňa prostredníctvom svojho advokáta zareagovala
vyjadrením, v ktorom uviedla, že sa v plnej miere pridržiava doterajších vyjadrení, pričom opätovnepoukazuje na účelovosť tvrdení žalovanej, ktorých účelom je vyhnúť sa vydaniu bezdôvodného
obohatenia. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania a priznal žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania.

18. Ďalšie podania v priebehu odvolacieho konania strany do spisu nedoručili.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom

ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5
dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených

žalobkyňou, že súd prvej inštancie by dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, naplnený nebol a
preto bolo dôvodným, aby odvolací súd vo výrokoch vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s
použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
žalobkyne, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie vedúcich
k zamietnutiu žaloby žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 20.000,- Eur s
príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalobkyne vzniknúť tým, že bez
právneho dôvodu prijala plnenie od neb. Ing. K. M. (otca žalobkyne a druha žalovanej), ktorý v deň svoj

smrti dňa XX.X.XXXX previedol zo svojho účtu na účet žalovanej predmetnú sumu.

21. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď má za to, že súd prvej
inštancie na základe navrhnutých dôkazov vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky

správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnym skutkovým záverom
a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na
vec aplikoval náležité hmotno-právne ustanovenia, ktoré správnym spôsobom vo vzťahu k zistenému
skutkovému stavu interpretoval, pričom sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje

na výstižné a správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo od právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

22. Na žalobkyni v konaní spočívalo dôkazné bremeno preukázať jej tvrdenia, na ktorých zakladala
žalobou uplatnený nárok a to, že žalovaná sa prijatím sumy 20.000,- Eur od nebohého Ing. K. M.
bezdôvodne obohatila, keďže na toto plnenie nebol žiaden právny dôvod, pričom tiež tvrdila, že
nebohý nebol schopný platného právneho úkonu, nakoľko v daný deň spáchal samovraždu. Súd
prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobkyňa svoje dôkazné bremeno neuniesla. Predovšetkým v

konaní neprodukovala žiaden dôkaz, ktorý by mal preukázať jej tvrdenie, že nebohý nebol v rozhodnom
období spôsobilý na právne úkony, keď iba zo samotnej skutočnosti, že následne spáchal samovraždu,
takýto záver rozhodne vyvodiť nemožno. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ani v ďalšom svojom
tvrdení, že prevod pohľadávky v peňažnom ústave z účtu nebohého na účet žalovanej v sume 20.000,-
Eurbolplnenímbezprávnehodôvodu,vdôsledkučohomalovzniknúťvuvedenomrozsahubezdôvodné

obohatenie na strane žalovanej. Skutočnú pohnútku nebohého už dnes nie je možné priamo zistiť, avšak
z jeho konania pred smrťou je nesporné, že ak pred dobrovoľným ukončením svojho života zadal banke
príkaz na prevod predmetných prostriedkov na účet žalovanej, ktorá bola jeho dlhoročnou životnou
partnerkou (pričom žalovaná nebola dedičkou po nebohom v žiadnom rozsahu, jeho jedinou dedičkoubola žalobkyňa) peňažné prostriedky jej týmto spôsobom daroval. Zo všetkých okolností prípadu možno
usúdiť, že právnym následkom, ktorým nebohý týmto právnym úkonom sledoval bolo, aby si žalovaná
predmetné finančné prostriedky ponechala bez protiplnenia. Skutočnosť, že žalovaná mala v priebehu

spolužitianebohémuopakovanepožičaťfinančnéprostriedky,ktoréjejnebohýnáslednenevrátil,tvrdená
žalovanou, nebola v konaní jednoznačne preukázaná, preto nebolo dôvodné na základe výsledkov
vykonaného dokazovania vychádzať zo záveru, že sa jednalo o vrátenie pôžičky. Tvrdenia žalovanej v
priebehu konania jednak o pôžičke, jednak o darovaní ako o možných dôvodoch, pre ktoré jej poručiteľ
plnenie poskytol, sú z tohto hľadiska právne bezvýznamné, keďže vo vyjadreniach vždy tvrdila, že

predmetné peňažné prostriedky jej patria.

23. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie odvolací súd
sa zhodol s názorom prvoinštančného súdu, že v danom prípade prevodom sumy 20.000,- Eur z
účtu darcu Ing. K. M. na účet žalovanej ako jeho dlhoročnej životnej partnerky, krátko predtým ako
spáchal samovraždu, došlo k reálnemu darovaniu v zmysle § 628 OZ, na základe ktorého právneho

úkonu nebohý ako darca bezplatne prenechal žalovanej ako obdarovanej dar v podobe pohľadávky
voči peňažnému ústavu, pričom žalovaná tento dar po oboznámení sa s ním prijala. Podľa väčšiny
autorov právnej teórie pritom predmetom darovania môžu byť aj pohľadávky, v danom prípade teda
aj pohľadávka nebohého voči peňažnému ústavu z titulu vkladu na účet, teda pohľadávka z účtu v
peňažnom ústave. Reálna darovacia zmluva, pri ktorej dochádza priamo k prenechaniu daru (nie k

sľubu poskytnúť dar - konsenzuálna zmluva) pritom nevyžaduje písomnú formu. Ako správne uzavrel
súd prvej inštancie, je právne bezvýznamné, že samotný príkaz na prevod predmetnej sumy bol bankou
zrealizovaný zrejme až po smrti nebohého, keďže príkaz na prevod je právny úkon poručiteľa, ktorým je
jeho dedička ako univerzálny sukcesor (žalobkyňa) viazaná. Z tohto hľadiska je tiež nerozhodné, že k
prijatiu daru a teda k zavŕšeniu právneho úkonu, došlo až po smrti darcu. V ostatnom v podrobnostiach

odvolací súd odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančným súdom, s ktorým
sa stotožňuje.

24. S poukazom na vyššie uvedené, po vysporiadaní sa s relevantnou odvolacou argumentáciou
uplatnenou žalobkyňou, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne

správny, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 a
2 CSP potvrdil.

25. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na

náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

26. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. V tomto odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná a preto podľa citovaných ustanovení
žalovanej vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej žalobkyni.
Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné
nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená,

ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobkyni v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).