Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714203624
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8714203624.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.

r. o, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštánska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej M. N., G.. XX.X.XXXX, K.
O., A. XX, o zaplatenie 2.520,33 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 520,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne od 21.3.2012 do zaplatenia, formou pravidelných mesačných splátok a to vo výške
20,-eur mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky.

Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaná zaviazaná
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2 520,33 eur s príslušenstvom.
Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa 20.12.2010 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0494383733, v zmysle
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.070,- eur. Uvedenú sumu sa žalovaná zaviazala splácať

formou pravidelných mesačných splátok po 55,41 eur mesačne a prvá splátka úveru bola dohodnutá na
sumu 15,34 eur. Nakoľko žalovaná neplnila zmluvné povinnosti riadne, oznámením zo dňa 9.7.2013 dal
pôvodný veriteľ žalovanej na vedomie postúpenie pohľadávky žalobcovi.
Súd v skrátenom konaní vydal dňa 23.5.2014 platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom namietala okrem nedostatku prostriedkov
tiež rozpor so zákonom a neprijateľnosť podmienok uzavretej zmluvy. Žalovaná tiež namietla nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu s tým, že zmluvná podmienka, ktorá bola základom postúpenia práv zo

zmluvy je neprijateľnou. Žalovaná nepoprela nárok žalobcu, len namietla neprijateľnosť jednotlivých
ustanovení zmluvy a požiadala o možnosť plnenia dlhu v splátkach.

2. Rozsudkom zo dňa 27.10.2014 súd žalobu zamietol. Po podanom odvolaní Krajský súd Prešov ako
súd druhej inštancie uznesením zo dňa 11.11.2015 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil na
ďalšie konanie s tým, že je potrebné doplniť dokazovanie o dôkaz o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a
teda o splnení podmienok postúpenia pohľadávky žalobcovi.

3. Rozsudkom zo dňa 4.4.2016 súd žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2.520,33 eur
s príslušenstvom. Po podanom odvolaní Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie uznesením zo dňa
24.7.2017 rozsudok súdu inštancie opätovne zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebnézistiť, či bola žalovanej zo strany pôvodného veriteľa doručená písomná výzva na plnenie v zmysle ust. §
92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko nie je zrejmé, či sa oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
dlhu dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, nakoľko podľa vyjadrení žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti dlhu došlo dňa 11.8.2013, teda až po postúpení pohľadávky, a to žalobcom a nie jeho právnym
predchodcom.

4. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s doručenkou,
z čoho zistil tento skutkový stav:

5. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0494383733 zo dňa 20.12.2010 (č.l. 3) súd zistil, že uvedenou
zmluvou právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol úver vo výške 2.070,- eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala splácať formou pravidelných mesačných splátok po 55,41 eur mesačne a prvá splátka úveru
bola dohodnutá na sumu 15,34 eur. RPMN úveru bola stanovená na 25,25%, splátky mali byť hradené
k 20-temu dňu v mesiaci počnúc 20.1.2011 a žalovaná mala uhradiť celkovo 60 mesačných splátok.

6. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013 (č.l. 25) súd zistil, že uvedeným oznámením
právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil postúpenie svojho nároku vyplývajúceho z uzavretej
zmluvy č. 494383733 žalobcovi, a to v celkovej výške 2.754,95 eur. Zmluva o postúpení pohľadávok č.
0655/2013/CE bola uzavretá dňa 27.6.2013 (č.l. 26).

7. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013 (č.l. 125) zn. 0292/78/2013 súd
zistil, že k 17.5.2013 vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru č. 494383733
vo výške 2.692,42 eur. Súčasne žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy. Oznámenie zn. 0292/78/2013
bolo žalovanej doručené dňa 30.5.2013, o čom svedčí doručenka predložená žalobcom (č.l. 196).

Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe o tom, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 11.8.2013 sú
zrejme pisárskou chybou, nakoľko v konaní o tomto žiaden doklad nesvedčí.

8. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

9. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú

práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú
dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie
s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez
zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej

výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil
záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia,
alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ malprávo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v
čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom

alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia
záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať
sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola

zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho
plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

13. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

14.Podľa§54ods.1Obč.zákonníkazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 488 a nasl. Obč. zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv,
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona, upravujúce

záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, Spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné

meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak
je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako
u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu

predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo
službeneprechádzanaspotrebiteľaokamihomodovzdaniaaprevzatiatovarualeboslužby,apodmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a

konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych

podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie

istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné

poplatkyprineplnenízmluvyospotrebiteľskomúvere,p)upozornenietýkajúcesanásledkovnesplácania
spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky
ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru

pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)

názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery

nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

20. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri
peňažnom plnení aj úrok z omeškania podľa § 517 Obč. zákonníka, výška ktorého je podľa § 3 Nar.

vl. č. 87/1995 Z.z..

21. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná

legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu
nazačatiekonaniameritórnymrozhodnutím.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácieniejerozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

22. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo

205/2009).

22. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník

na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto

o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

23. V konaní mal súd za preukázané, že zo strany pôvodného veriteľa - právneho predchodcu žalobcu

- došlo dňa 20.5.2013 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vyplývajúceho z uzavretej zmluvy č.
494383733 (č.l. 125). Túto zmluvu uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu a oznámenie o
vyhlásení mimoriadne splatnosti bolo žalovanej riadne doručené dňa 30.5.2013, čo potvrdila podpisom
doručenky (č.l. 196). Následne oznámením zo dňa 9.7.2013 právny predchodca žalobcu žalovanej
oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi (č.l. 25), pričom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok

došlo dňa 27.6.2013 (č.l. 26). Ni ej teda pravdou, že mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca dňa
11.8.2013, nakoľko v tom čase už bol dlh splatný, a to od vyhlásenia jeho právneho predchodcu, čo
o.i. umožnilo pohľadávku platne postúpiť. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné konštatovať
neplatnosť postúpenia pohľadávky voči žalovanej žalobcovi.

24. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a

rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

25. Pokiaľ žalovaná poukazuje na neplatnosť postúpenia s odkazom na ust. § 53 ods. 4 Obč. zákonníka,
v tomto smere súd poukazuje na znenie uvedeného zákonného ustanovenia s tým, že neplatnými

by boli ustanovenia zmluvy, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Žalovaná sa voči žalobcovi či jeho právnemu predchodcovi
nedomáha žiadnych nárokov, teda nebola preukázaná existencia žiadneho dôvodu kedy by mohlo
dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky, keďže žiadna pohľadávka žalovanej

neexistuje.Niekaždépostúpeniepohľadávkyveriteľomjetedaneplatné,atakjetomuajvprejednávanej
veci.
S ohľadom na uvedené je nesporné, že k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo platne a toto
postúpenie logicky i časovo nadväzuje na vyhlásenie mimoriadne splatnosti úveru. Ako už súd
konštatoval vyššie, tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe o tom, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

dňa 11.8.2013 sú zrejme pisárskou chybou, nakoľko v konaní o tomto žiaden doklad nesvedčí.

26. Čo sa týka uplatneného nároku, vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny
predchodca žalobcu a žalovaná riadne zmluvu o úvere uzavreli a v zmysle uzavretej zmluvy žalovaná

čerpala poskytnuté finančné prostriedky. Taktiež mal súd za preukázané, že vyčerpané prostriedky v
dohodnutej lehote a výške neuhradila, v dôsledku čoho súd považuje nárok žalobcu za riadne uplatnený,
oprávnený a odôvodnený. Vzhľadom na prístup žalovanej, ktorá existenciu nároku nepoprela, súd
žalobcovi priznal nárok tak ako bol uplatnený podanou žalobou v celom rozsahu s tým, že žalovanú
zaviazal na úhradu dlhu formou mesačných splátok vo výške 20,- eur mesačne.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.28. Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcovi, ako po procesnej stránke
úspešnej strane sporu.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.