Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/221/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714203624
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714203624.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, proti žalovanej M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom O., A. XX, o zaplatenie 2.520,33 eur s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo 4.4.2016 č. k. 20C/112/2014-144 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.520,33 eur s prísl., túto sumu povolil žalovanej zaplatiť v splátkach od mája 2016 do apríla 2017 po
20,- eur mesačne a od mája 2017 do uhradenia dlhu v splátke 50,- eur mesačne pod následkom straty
výhody splátok. Žalovanej taktiež uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.257,92

eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná riadne
uzavreli zmluvu o úvere, žalovaná čerpala poskytnuté finančné prostriedky s tým, že svoj dlh neuhradila
v dôsledku čoho pôvodný veriteľ postúpil nárok vyplývajúci zo zmluvy žalobcovi. Bolo zistené, že nárok
žalobcu je oprávnený a odôvodnený. Vzhľadom na prístup žalovanej, ktorá sa zaviazala dlh uhradiť, súd

žalobcovi priznal nárok uplatnený podanou žalobou a povolil žalovanej zaplatiť tento dlh v splátkach. O
trovách konania strán rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žaloba
bola zamietnutá. Poukazuje na to, že v uzatvorenej zmluve o úvere sa nachádza celý rad neprijateľných
podmienok. Žalobca podľa jej názoru nie je aktívne legitimovaný z dôvodu, že zmluvná podmienka,

ktorá bola základom postúpenia práv zo zmluvy je neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. b/ Občianskeho
zákonníka. Voči výške istiny žiada započítať všetky doteraz vykonané platby na uhradených splátkach.
Poukazuje na to, že v súvislosti s uzatvorením úverovej zmluvy došlo k opakovanému klamaniu
spotrebiteľa, poškodzovaniu spotrebiteľa, čo je v rozpore s dobrými mravmi a je tu daná nerovnováha v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uplatnila tiež námietku premlčania,
keďže od splatnosti jednotlivých faktúr uplynuli viac ako 3 roky. Túto problematiku mal pritom súd skúmať

a prihliadnuť na ňu ex offo v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.. Má za to, že nárok uplatňovaný
v tomto konaní z úveru je premlčaný.

4. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel kzáveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný
pre absenciu dostatočných dôvodov a súd prvej inštancie sa opakovane nezaoberal okolnosťami
podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

6. V danom konaní uplatňuje žalobca svoj nárok na základe zmluvy uzatvorenej medzi jeho právnym
predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a žalovanou dňa 20.12.2010. Na základe tejto
zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v sume 2.070,- eur, ktorý mala splácať v pravidelných mesačných
splátkach od prvého čerpania úveru do 31.12.2010 vo výške 15,34 eur mesačne a od 20.1.2011 vo

výške 55,41 eur mesačne. V zmluve o úvere je uvedený počet splátok 60 s konečnou splatnosťou úveru
20.12.2015, priemerná RPMN je daná rozsahom 20,68 eur s úrokovou sadzbou 17,90 % s fixnou do
splatnosti a v deň uzavretia úverovej zmluvy. Žalobca uplatňuje splátky úveru splatné od 20.3.2010 do
20.2.2012 v počte 24 a v celkovej výške 2.205,12 eur.

7. Nie je sporné, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená podľa § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná
formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia
rôznych variant zmlúv.
8. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym

predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné
podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov.

9. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vzhľadom na námietku žalovanej bolo potrebné

zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie
stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je
predmetom konania.

10. V danom prípade, zmluvou o postúpení pohľadávok, právny predchodca žalobcu pohľadávku

uplatňovanú v tomto konaní postúpil na žalobcu na základe zmluvy z 27.6.2013. Postúpenie pohľadávky
vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v §524 a nasl.. V prejednávanej veci postupcom
bola banka, a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť špeciálna úprava postúpenia pohľadávky
obsiahnutá v zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v znení platnom k 27.06.2013, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke, alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu v rátane jeho príslušenstva; to neplatí ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravuje
osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, zákonnými
podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia písomnej výzvy k zaplateniu a dlžníkove omeškanie
so plnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

13. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva
dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a
doručiť dlžníkovi.14. Súd prvej inštancie sa v preskúmavanom rozsudku nezaoberal tým, či žalobca preukázal, že
žalovanej bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva na plnenie tak, ako to predpokladá
ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Ako už bolo spomínané, podľa tohto ustanovenia môže byť

spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky,
ktoré sú už v čase postúpenia splatnými. Z dôvodovej správy Zákona o bankách vyplýva, že sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácaného dlhu, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonodarca tak mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného
záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu, napriek písomnej výzve banky v omeškaní.

Tento záver vyplýva z gramatického aj logického výkladu znenia citovaného zákonného ustanovenia,
pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s
ktorým je dlžník v omeškaní, postúpiť. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným
oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.
K predloženej kópii oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti Slovenskou sporiteľňou, a.s., pokiaľ
ide o dlh žalovanej (č. l. 125) je potrebné uviesť, že nie je zrejmé, či sa táto písomná výzva právneho

predchodcu žalobcu dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Žalobca naviac uvádza, že k vyhláseniu
splatnosti úveru došlo dňa 11.8.2013, a teda až po postúpení pohľadávky, a to priamo žalobcom, nie
jeho právnym predchodcom.

15. Ako s namietanou aktívnou legitimáciou žalobcu v tomto konaní vyporiadal súd prvej inštancie z

preskúmavaného rozhodnutia zistiteľné nie je, aj keď na túto okolnosť už poukazoval odvolací súd v
predchádzajúcom uznesení z 11.11.2015 č. k. 2Co/101/2012-117. Súd prvej inštancie sa taktiež nijakým
spôsobom nezaoberal námietkami žalovanej pokiaľ ide o ňou namietaná zmluvné podmienky uvedené
v zmluve o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ako ani s uplatnenou
námietkou premlčania.

16. Z dôvodov vyššie uvádzaných preto odvolací súd rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1
písm.b/C.s.p.avrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie(§391ods.1C.s.p.)
s tým, že v novom rozhodnutí sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).