Uznesenie – Pracovné právo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tutko

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoPracovné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/258/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899290
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7103899290.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu I.. T. B., Q. F. B.I., T. Č.. XX, proti žalovanému
Košickému samosprávnemu kraju, Námestie Maratónu mieru č. 1, o určenie neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.5.2012 č.k.
14C/90/2003-635 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že
výpoveď z pracovného pomeru daná mu žalovaným dňa XX.XX.XXXX je neplatná a náhrady mzdy a
vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca bol zamestnancom žalovaného
od X.X.XXXX na základe prechodu práv a povinností z pracovno-právneho vzťahu uzatvoreného
medzi Krajským úradom v Košiciach ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom na základe
pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. V súlade s ust. § 3 písm. b/, c/ zák. č. 416/2001 Z.z.. Žalobcovi
bola naposledy stanovená pracovná náplň pred prechodom práv a povinností z pracovnoprávneho
pomeru dňa X.X.XXXX. Žalobca bol u žalovaného zaradený G. X.X.XXXX na odbor dopravy a poverením
predsedu Košického samosprávneho kraja bol dňom XX.X.XXXX poverený vedením odboru dopravy. Od
X.X. boli na odbore dopravy zamestnaní dvaja zamestnanci a to žalobca a svedkyňa Ľ. B.. Odbor dopravy
vykonával činnosť referátu pozemných komunikácií, referátu dráh a referátu cestnej dopravy. Dňa
X.X.XXXX bol menovaný do funkcie vedúceho odboru dopravy I.. J.M. D.. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný
písomne upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorej sa mal dopustiť tým, že dal pokyn
na poukázanie zvýšeného finančného preddavku a dodatočne neodôvodnil jeho potrebu SAD. Dňa
XX.XX.XXXX žalovaný opätovne upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal
dopustiť tým, že spis č. XXXX/XXXXX nevybavil v zmysle platných právnych noriem. Dňa XX.X.XXXX
žalovaný opätovne upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým,
že pridelený spis XXXX/XXXXX/X nevybavil odborne a v stanovených termínoch a toho istého dňa
opätovne upozornil žalobcu na porušenie pracovne disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že pridelený
spis XXXX/XXXXX nevybavil odborne a v stanovenom termíne. Dňa XX.X.XXXX žalovaný opätovne
upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že nedodržal pracovný
čas a na otázku, aká je pracovná doba spolu s Ľ. B. nevedel odpovedať. Napokon žalovaný listom zo
dňa X.XX.XXXX opätovne upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny tým, že ho vyzval, aby
okamžite vrátil písomností. Následne žalovaný dňa XX.XX.XXXX vypovedal žalobcovi pracovný pomer
z dôvodu, že v hore uvedených dňoch bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, pričom svojím
konaním sa dopustil závažného porušenia pracovne disciplíny a nespĺňa ani požiadavky na výkon práce
a bola mu daná výpoveď podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/, d/ Zákonníka práce. Výpoveď bola prerokovaná
so zamestnaneckou radou XX.XX.XXXX.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalovaný dal
žalobcovi 6 upozornení na porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ išlo o prvé porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa XX.X.XXXX a to za nedodržanie pracovného času, súd mal za to, že vzhľadom k
tomu, že upozornenie neobsahuje upozornenie o možnosti dať výpoveď, nie je možné ho považovať
za kvalifikované upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ išlo o výzvu zo dňa X.XX.XXXX
ktorou žalovaný vyzval žalobcu, aby okamžite zabezpečil navrátenie písomností, ktoré zobral dňa
X.XX.XXXX. považoval súd za platné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Z výsluchu
svedkyne Ľ. B. mal súd za preukázané, že potom ako bola žalobcovi doručená výpoveď vybral žalobca
zo skrinky pár spisov, dal ich do tašky. Vzhľadom k priamemu dôkazu výpovede svedkyne B., ktorá
videla žalobcu zobrať domov spisy žalovaného a nepriamym dôkazom výpovedí svedkov D. J. W. mal
súd za preukázané, že žalobca zobral dňa X.XX.XXXX z úradu písomností. Za dôvodné považoval
súd aj upozornenie žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa XX.X.XXXX vo veci vybavovania
spisu XXXX/XXXXX/X, pretože žalobca dňa XX.X.XXXX vypracoval návrh rozhodnutia, v ktorom bolo
citované nesprávne ustanovenie zákona o cestnej doprave, účastník správneho konania bol nesprávne
označený, odôvodnenie neobsahovalo náležitosti podľa zákona o správnom konaní a poučenie o
odvolaní obsahovalo nesprávnu citáciu ustanovenia o možnosti odvolania. Ďalej nesprávny postup
žalobcu bol v tom, že žalobca nerozhodol v lehote 30 dní v zmysle správneho poriadku. Rovnako za
dôvodné považoval súd aj upozornenie žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny vo veci vybavovania
mu prideleného spisu XXXX/XXXXX, ktorý rovnako žalobca nevybavil odborne, lebo v predloženom
návrhu boli formálne chyby a žiadosť o poskytnutie údajov vyhotovená žalobcom obsahovala formálne
nedostatky a nebola splnená v lehote do XX.X.XXXX, ale až XX.X.XXXX, bola teda vybavená neodborne
a nebola vybavená v stanovenom termíne. V poradí piate upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny
zo dňa XX.XX.XXXX považoval súd za dôvodné, ktoré sa týkalo spisu XXXX/XXXXX vzhľadom na to, že
sťažnosť sa týkala autobusovej dopravy a v zmysle náplne práce žalobcu, bol žalobca povinný vo veci
konať. Toto však žaloba neurobil a sťažnosť vybavil až I.. D. R. XX.XX.XXXX. Za dôvodné považoval
aj upozornenie žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého sa mal žalobca
dopustiť tým, že dal pokyn na poukázanie zvýšeného finančné preddavku a dodatočne neodôvodnil jeho
potrebu. Súd mal preto za to, že žalobca porušil pracovnú disciplínu poskytnutím vyššieho preddavku
za III. štvrťrok a neodôvodnil výšku jeho poskytnutia.

Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca sa dopustil piatich menej
závažných porušení pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalovaným upozornený s poučením na možnosť
výpovede a z uvedeného dôvodu považoval danú výpoveď žalovaným dňa XX.XX.XXXX za platnú.
Keďže súd dospel k záveru, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede a
výpoveď daná žalobcovi je platná, na základe zisteného skutkového stavu zamietol návrh žalobcu na
určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a na náhradu mzdy.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a určil, že výpoveď daná mu z pracovného pomeru žalovaným je neplatná, resp. aby rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že záver súdu, že pracovná
zmluva medzi ním a žalovaným pre druh práce mestské dráhy bola uzatvorená až X.XX.XXXX, považuje
za svojvoľný, pretože pri posudzovaní tejto skutočnosti súd nevzal vôbec niektoré dôkazy do úvahy.
Nevzal do úvahy výpoveď JUDr. L. P., ktorá v rámci výsluchu uviedla, že žiadna pracovná zmluva nebola,
pokiaľ bola vypracovaná antidatovaná a pracovné zmluvy zamestnancom sa vyhotovovali predtým, ako
nastúpili na Košický samosprávny kraj. Z jej výpovede je zrejmé, že zamestnancom, ktoré prešli na
Košický samosprávny kraj k 1.1.2002 delimitáciou sa žiadne pracovné zmluvy nevyhotovovali, nakoľko
títo prešli priamo zo zákona taktiež s náplňami, ktoré mali na krajskom úrade. Súd v tejto súvislosti nevzal
do úvahy ani ďalší dôkaz a to dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorou sa žalovaný
s ním dohodol na zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Ďalej uviedol, že listinný dôkaz pracovnú
náplň zo dňa X.X.XXXX súd vyhodnotil v rozpore s tým, čo z tejto objektívne vyplývalo. Na základe
pracovnej náplne z X.X.XXXX mal podľa zákona č. 315/1996 Z.z. vykonávať štátny odborný dozor
podľa tohto zákona a podľa zákona č. 168/1996 Z.z. mal organizačne a obsahovo zabezpečovať činnosť
skúšobnej komisie, preskúšavať dopravcov a na návrh skúšobne komisie vydávať osvedčenia odbornej
spôsobilosti dopravcov košického a prešovského kraja. Z uvedeného teda vyplýva, že záver súdu o tom,
že mal pracovnú náplň podľa zákona č.315/1996 Z.z. je nepresný a nesprávny. Na základe pracovnej
zmluvy zo dňa X.X.XXXX mal vykonávať iba činnosti a to podľa zák. č. 315/1996 Z.z. iba štátny odborný
dozor a podľa zákona č. 168/1996 Z.z. zabezpečovať činnosť skúšobnej komisie a vydávanie osvedčení

o odbornej spôsobilosti dopravcov, teda nie všetky činnosti podľa týchto dvoch zákonov. V tejto súvislosti
poukázal na svedecké výpovede svedkov L. B. J. D. W., z ktorých posledne menovaný potvrdil, že u
žalovaného nastúpil dňa X.XX.XXXX na pozíciu referent cestnej dopravy, pričom dovtedy túto pozíciu
nezastával nikto. Je teda toho názoru, že záver súdu, že mal vykonávať u žalovaného autobusovú
dopravu v zmysle náplne práce je svojvoľný, lebo súd vychádzal iba z domnienok svedkov a tento záver
súdu je najmä v rozpore s dôkazom a to pracovnou náplňou zo dňa X.X.XXXX ako aj s výpoveďou svedka
L. B.. U žalovaného nemal nikdy v zmysle náplne práce vykonávať autobusovú dopravu a na základe
vyššie uvedeného má za to, že pochybenia v autobusovej doprave týkajúce sa spisu XXXX/XXXXX/
X, spisu XXXX/XXXXX a spisu XXXX/XXXXX nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny z
jeho strany. Vo vzťahu k výzve zo dňa X.XX.XXXX žalobca uviedol, že výpoveď mu daná z pracovného
pomeru je dátovaná dňom XX.XX.XXXX a výzva na navrátenie písomnosti dňom X.XX.XXXX. Tvrdenie
svedkyne, že vzal spisy potom, ako mu bola doručená výpoveď je teda nepravdivé. Vo vzťahu k
poskytnutému zvýšenému preddavku žalobca uviedol, že záver súdu, že poskytol zvýšený preddavok
rovnako považuje za svojvoľný, nakoľko súd nevychádzal z dôkazov, nachádzajúcich sa v spise, na ktoré
poukazoval na pojednávaniach. Súd prvého stupňa opomenul, že v zmysle článku 3 ods. 2 zmluvy výška
tejto úhrady mohla byť zmenená v rámci uplatnenia regulácie čerpania prostriedkov štátneho rozpočtu,
ktoré je v kompetencii Ministerstva financií. Súd prvého stupňa si osvojil nesprávny názor žalovaného,
že každý štvrťrok v roku 2002 mohla byť poukázaná iba suma 19.885.000,- Sk a SAD Michalovce a.s.
iba suma 16.915.000,- Sk. Tento názor však neobstojí, nakoľko za II.-IV. štvrťrok 2002 malo Ministerstvo
financií poskytnúť žalovanému a aj poskytlo sumu 112.190.000,- Sk a nie sumu 110.410.000,- Sk. Na
základe uvedeného má preto za to, že za III. štvrťrok 2002 neposkytol SAD KDS a.s. Košice žiaden
zvýšený finančný preddavok, ale preddavok vo výške 3/12-in dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2002.
Ďalej uviedol, že dôkazom prerokovania výpovede zamestnaneckou radou majú byť podpisy I.. V. Q. J.
Ľ. R. na výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX. Z napadnutého rozsudku podľa jeho názoru nie je zrejmé, či
sa na výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX nachádzal i podpis tretieho člena zamestnaneckej rady T. C. a či
o prerokovaní výpovede vôbec vedel. Má tiež za to, že podpis člena zamestnaneckej rady na výpovedi
nesvedčí o prerokovaní tejto výpovede zamestnaneckou radou. Na záver uviedol, že v priebehu 3
týždňov dostal 6 upozornení na porušenie pracovnej disciplíny od I.. D., ktorý nevidel jeho pracovnú
zmluvu a nepoznal jeho pracovnú náplň z krajského úradu, čo považuje za šikanózne. Má tiež za to,
že za pochybenia za obdobie keď bol vedúcim dopravy ho mohol na porušenie pracovnej disciplíny
upozorniť iba jeho nadriadený, t.j. riaditeľka úradu a I.. D. ho mohol upozorniť iba na pochybenia za
obdobie, keď bol jeho podriadeným. Týmito jeho námietkami sa súd prvého stupňa nezaoberal.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu
rozhodnutia.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a
konanie mu predchádzajúce procesnou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Inou vadou konania na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je odvolaním namietaná
(§ 212 ods. 3 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1
písm. a/ - g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a jej dôsledkom je nesprávnosť rozhodnutia vo
veci samej. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje aj vada spočívajúca v nesprávnom postupe súdu
v dôkaznom procese, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako
aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46
ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní,
kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej umožní stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj
povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 23.8.2011 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5.4.2007).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Odôvodnenie súdu preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Preto súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na práve závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohody a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutí je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahove nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť
preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa.

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede danej mu zo strany žalovaného
tvrdiac, že oznámenia pre porušenie pracovnej disciplíny mu boli dané pre nedostatky na úseku
autobusovej dopravy, ktorú však v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX a ani podľa pracovnej
náplne zo dňa X.X.XXXX nemal pre žalovaného vykonávať. V zmysle pracovnej zmluvy zo dňa
XX.X.XXXX mal pre žalovaného vykonávať prácu podľa zák. č. 164/1996 Z.z. o dráhach a nie podľa
zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave - autobusovej doprave, vydávanie licencií pre autobusovú
dopravu atď.. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu preto bolo rozhodujúce zistenie, aký druh
práce mal v prospech žalovaného vykonávať. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobca bol
zamestnancom žalovaného od X.X.XXXX na základe prechodu práv a povinností z pracovnoprávneho
vzťahu uzatvoreného medzi Krajským úradom v Košiciach a žalobcom na základe pracovnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 3 písm. b/, c/ zák. č. 416/2001 Z.z.. Súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania mal za to, že pracovná zmluva predložená žalobcom zo dňa XX.X.XXXX,
ktorej predmetom mala byť náplň práce žalobcu mestské dráhy bola uzavretá až dňa X.XX.XXXX. K
tomuto záveru súd dospel z výpovede svedka I.. D. L., Ľ. B. J. I.. J. D. ako aj z údaju na pracovnej
zmluve, na ktorej v pravom hornom rohu je uvedený dátum X.XX.XXXX. Súd bol teda toho názoru, že až
do ukončenia pracovného pomeru výpoveďou mal žalobca pracovnú náplň v zmysle pôvodnej pracovnej
náplne zo dňa X.X.XXXX. V tejto súvislosti vo vzťahu k predloženej pracovnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX
súd nevyhodnotil ďalšie vykonané dôkazy a to výpoveď svedkyne JUDr. L. P., z výpovede ktorej je
zrejmé, že uvedenú pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX vypracovala svedkyňa alebo jej kolegyňa a

žiadna nimi vypracovaná zmluva nebola antidatovaná. Súd nevyhodnotil tiež výpoveď svedka L. B., ktorý
uviedol, že na odbore dopravy krajského úradu žalobca vybavoval odborné otázky a ďalšie úkony podľa
zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave vykonával sám. Rovnako v tejto súvislosti súd nevyhodnotil ani
vykonaný listinný dôkaz a to dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorou sa žalobca
so žalovaným dohodli na zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX a to ohľadom miesta výkonu
práce s účinnosťou do XX.X.XXXX.

V ďalšom konaní bude preto potrebné listinný dôkaz pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX hodnotiť v
súvislosti s dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ale aj v súvislosti s výpoveďou
svedka JUDr. L. P. J. L. B.. Taktiež bude potrebné sa zaoberať tým, čo bolo predmetom pracovnej náplne
žalobcu v čase od XX.X.XXXX R. X.X.XXXX, keď vykonával funkciu vedúceho odboru dopravy.

Za takejto procesnej situácie je odvolací súd toho názoru, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa
svojím nesprávnym procesným postupom v rámci zisťovania skutkového stavu veci, ak nehodnotil
jednotlivé dôkazy podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, zaťažil konanie a samotné rozhodnutie
vadou spočívajúcej v nepreskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia a z uvedeného dôvodu preto nemožno
považovať skutkový stav zistený súdom prvého stupňa ohľadom zistenia pracovnej náplne žalobcu za
správny.

K ďalšej procesnej nesprávnosti došlo v dôsledku porušenia ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. V zmysle tohto
ustanovenia predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd
nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Obsah zápisníc o pojednávaní nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa dôsledne postupoval
podľa tohto ustanovenia. Ustanovenie § 118 ods. 2 ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov
konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s
predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú.
Účastníkom konania sa tým má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd prispôsobili ďalší
procesný postup v konaní.

Nedodržaním postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. ku ktorému došlo v danej veci, treba vidieť procesnú
nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti v preskúmavanej veci viedla k zmareniu účelu,
sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že z dôvodu vážneho procesného pochybenia súdu prvého
stupňa v dôkaznom procese neboli splnené podmienky pre opakovanie resp. doplnenie dokazovania,
preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobcom
a za tým účelom súd vykonané dôkazy vyhodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov
uvedeného v ust. § 132 O.s.p., t.j. že každý dôkaz bude hodnotiť jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a prihliadne na všetko, čo vyjde za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Pri rozhodovaní prihliadne aj na námietky žalobcu v odvolaní a to najmä, že tvrdenie svedkyne, že vzal
spisy po tom ako mu bola doručená výpoveď je nepravdivé vzhľadom na to, že výpoveď je datovaná
dňom XX.XX.XXXX a výzva na navrátenie písomností dňom X.XX.XXXX a námietku, že podpis člena
zamestnaneckej rady na výpovedi nesvedčí o prerokovaní tejto výpovede zamestnaneckou radou.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.