Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416203039
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416203039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. D., Q. XXXX/XX, zast.
Helena Feketeová, nar. 13. 12. 1953, bytom Nové Zámky, Jazdecká 5129/15, o zaplatenie 1 189,02 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 26. novembra
2018, č. k. 9C/75/2016-160, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 1 189,02 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p. a. od 16. 01. 2016 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1 189,02 eura istiny s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu,
spoločnosť VÚB a.s. ako veriteľ, uzatvoril dňa 28. 09. 2009 so žalovaným, ako dlžníkom, Zmluvu o

vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX.. Žalovanému bol poskytnutý úver s
dohodnutým úrokom vo výške 19,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 750 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku
vo výške 25 eur. Žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a nesplácal svoj dlh riadne a včas.
Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 2, § 4 ods. 1 až 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 odsek 1 až 4, § 53 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 330 odsek 2, § 407 odsek 2, § 497, § 502 odsek 1, § 504 Obchodného
zákonníka. Uznesením z 09. 01. 2017 č. k. 9C/75/2016-62 pripustil zámenu na strane žalobcu tak,
že vypustil z konania pôvodného žalobcu a na jeho miesto pripustil spoločnosť žalobcu, keď mal za
preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 09. 2016 došlo k postúpeniu pohľadávky
z pôvodného žalobcu spoločnosti VÚB a.s. na Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že žiadosťou o aktiváciu Autokarty zo dňa 28. 09. 2009 žalobca preukázal uzavretie
zmluvy právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou VÚB, a.s., so žalovaným a zároveň táto žiadosť

predstavovala zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s., na základe ktorej sa
žalobcazaviazalposkytnúťžalovanémukreditnúkartu,kuktorejviedolúčetč.XXXXXXXXažalovanému
bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 19,20 % s tým, že ku dňu vystavenia výpisu z
kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 750 eur a bol povinný platiť právnemupredchodcovi žalobcu štandardnú mesačnú splátku vo výške 25 eur. Okrem toho žiadosť obsahovala
údaj o priemernom čistom mesačnom príjme dlžníka resp. žiadateľa, ktorý v tom čase bol 350 eur
mesačne a schválený úverový rámec mal 300 eur so štandardnou mesačnou splátkou 10 eur. Zároveň

táto žiadosť obsahovala okrem iného aj indikatívny výpočet RPMN podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v
platnom znení. Súčasťou žiadosti - zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. boli
aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s.
v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej aj „OP“). Z výpisu z Autokarty
vystaveného právnym predchodcom žalobcu ku dňu 06. 01. 2016 zistil, že za zúčtovacie obdobie od

uzavretia zmluvy od 28. 09. 2009 do 31. 12. 2015 bola uvedená štandardná úroková sadzba 19,20 %
p. a., sankčná úroková sadzba 5,05 % p. a., štandardná splátka 25 eur, povinná splátka na úhradu 1
189,02 eura, s dňom splatnosti 15. 01. 2016 na č. účtu s variabilným symbolom. Dlžný zostatok bol
vypočítaný ku dňu 31. 12. 2015. Okrem toho výpis obsahoval podrobný tabuľkový rozpis od 10. 10. 2009
do 31. 12. 2015 s presným rozpisom, v ktoré dni, aké sumy čerpal, teda aké mal debetné transakcie,
ako aj kreditné transakcie s tým, že ku dňu 31. 12. 2015 mal debetné transakcie vo výške 2 267,26 eura

a kreditné transakcie vo výške 1 078,24 eura. Zistil, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú
splatnosť dlžného zostatku pre nesplácanie úveru žalovaným ku dňu 02. 03. 2013 a bol vyzvaný, aby
dlh, ktorý mu vznikol kreditnou kartou Autokarta vo výške 860,25 eura uhradil v termíne najneskôr do
10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia na účet vo VÚB, a.s. Ďalej dôvodil, že cenníkom VÚB,
a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej aj

„Cenník“)platnýmod06.07.2009právnypredchodcažalobcupreukázal,aképoplatkysibankaúčtovala
v súvislosti s vydávaním a používaním kreditných kariet, ktorý obsahoval podrobný rozpis všetkých
údajov potrebných, čo sa týka aj úrokových sadzieb na jednotlivých typoch kariet, ako aj indikatívny
výpočet RPMN. S týmto bol žalovaný tiež oboznámený a obdržal ich. Kópiou poštových poukážok z čl.
55, 56, 57 žalovaný preukázal, v akých výškach splácal mesačne svoj dlh voči právnemu predchodcovi

žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že je potrebné žalobe vyhovieť, pretože
žalobca dostatočným spôsobom svoj nárok preukázal listinnými dôkazmi. Nestotožnil sa s tvrdeniami
žalovaného, že boli splnené podmienky pre zamietnutie žaloby s poukazom na to že zmluva o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. je bezúročnou a bezpoplatkovou, pretože obsahuje
neprijateľnézmluvnépodmienkypodľazák.č.258/2001Z.z.Podrobilsúdnejkontrolepredmetnúzmluvu

v súlade so zák. č. 258/2001 Z. z. a dôvodil, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch poskytnutých
formou tzv. revolvingového úveru ide o typ zmluvy, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú a v danom
prípade kreditná karta je forma revolvingového úveru, t. j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je
čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty sa môže rozhodnúť, či tento úver takýmto
spôsobom bude čerpať alebo nie. Vzhľadom na výpis z kreditných a debetných transakcií Autokarty sa

žalovaný rozhodol tento úver čerpať od 09. 10. 2009 a žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti o
aktiváciu Autokarty súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo
využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Následne žalovaný
vykonával platby, teda kreditné operácie v prospech účtu podľa výpisu z Autokarty kreditných operácií,

a to do 09. 05. 2014 s tým, že pravidelne prestal splácať úver porušením platobnej disciplíny od 31.
10. 2012, nakoľko dňa 08. 10. 2012 uhradil 50 eur a následne až 12. 04. 2013 uhradil splátku 30 eur,
ale medzi týmto obdobím žalobca, resp. právny predchodca, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, keď
do 02. 03. 2013 vznikol žalovanému nedoplatok na Autokarte vo výške 860,25 eura. Žalovaný od 12.
04. 2013 opätovne začal nepravidelne splácať predmetný úver do 09. 05. 2014 a od 09. 05. 2014 do

31. 12. 2015 už žalovaný nezaplatil žiadnu splátku. Nedoplatok na Autokarte vo výške 860,25 eura
žalovaný neuhradil. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného v tom smere, že nárok
žalobcu je premlčaný od spoplatnenia úveru resp. od vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, teda od
02. 03. 2013 uviedol, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko žalovaný aj po vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru naďalej splácal úver nepravidelnými splátkami od 09. 05. 2014 a keďže žalobu žalobca

podal dňa 22. 02. 2016, jeho nárok nemôže byť premlčaný, pretože neuplynula lehota troch rokov od
poslednej vykonanej splátky zo strany žalovaného, ktorá bola vykonaná dňa 09. 05. 2014. V závere
zvýraznil, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať
neurčitú dobu, teda do tej doby, kým ho dlžník riadne spláca a veriteľ dopĺňa. Dlžník platí, pretože veriteľ
mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a

časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu preto v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku
zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, nakoľko sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom
dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V tomto smere je potrebné poukázať
na rozhodovaciu prax súdov SR. Okrem toho, čo sa týka stanovenia alebo určenia výšky RPMN, počítaaj zákon o spotrebiteľských úveroch, a to v ustanovení § 3 ods. 6, podľa ktorého pri úveroch formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom
ako na kreditné karty (§ 1 odsek 3) alebo, ak nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ najneskôr v

čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej
sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže
byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Okrem toho žalobca
preukázal dostatočným spôsobom, že v zmluvnej dokumentácii, a to v OP, ako aj v Žiadosti o aktiváciu
Autokarty je uvedený indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a jeho

Prílohy č. 2 o výške ročnej úrokovej sadzby 19,20 % označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková
sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 750 eur a výške štandardnej mesačnej splátky 25
eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne
zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB tak, ako to žalobca do spisu doložil. Dodal, že žalovaný
bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka. Z týchto
dôvodov úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu nie je a nemôže byť bezúročný a žalovaná

suma vo výške 1 189,02 eura predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií,
úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného
bankou v súvislosti s poistením. Táto suma podľa výpisu z Autokarty pozostáva a zahŕňa istinu 720,99
eura, poplatky v sume 89,32 eura, štandardné úroky vo výške 302,50 eura a sankčné úroky vo výške
76,21 eura. K štandardnému a sankčnému úroku uviedol, že tieto pojmy sú jednoznačne špecifikované

v OP a žalobca tiež preukázal, že štandardná úroková sadzba vo výške 19,20 % ročne bola stanovená
jednak podľa zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB a Cenníka. Uzavrel, že rozdiel
medzi debetnými transakciami 2 267,26 eura a kreditnými transakciami 1 078,24 eura predstavuje výšku
žalovanej sumy. Námietky žalovaného, že zmluva neobsahuje údaje o výške, počte a termíne splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a že z tohto dôvodu nie je v súlade s ust. § 4 odsek 2 zák. č. 258/2001

Z. z. a z tohto dôvodu možno považovať za bezúročný a bezpoplatkový, vyhodnotil ako nedôvodné
a právne irelevantné, pretože v danom prípade ide o revolvingový typ úverovej zmluvy, pri ktorom je
typické to, že veriteľ ho dopĺňa a dlžník platí splátky, ktoré sa započítavajú na splatenie poskytnutých
úverových prostriedkov a na odplatu. Priznal úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 odsek 2
OZ v spojitosti s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť

svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku
dňu 31. 12. 2015, t. j. v lehote splatnosti do dňa 15. 01. 2016. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil
v zmysle § 255 zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 odsek 2 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný z dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený
skutkový stav neobstojí, pretože boli ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Opätovne vzniesol námietku premlčania. Napadnutý rozsudok

považoval vo výrokovej časti za nepreskúmateľný. Poukázal na výšku schváleného úverového rámca
a štandardnú mesačnú splátku a to: a/schválený úverový rámec 300 eur, b/ štandardná mesačná
splátka - pevná 10 eur. Spochybňoval žalobcove tvrdenia o istine 720,99 eura, pretože žalobca žiadnym
spôsobom nepredostrel dôkazy na jeho tvrdenia o údajných návratkách o navýšení úverového rámcu
na 750 eur, s mesačnou splátkou 25 eur. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd

prvej inštancie sa s touto jeho námietkou nevysporiadal. Tvrdil, že v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zánikom
zmluvyzanikajúprávaapovinnostizmluvnýchstránvnejuvedené.Spotrebiteľovivznikápovinnosťvrátiť
nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo
strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ

povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky. Ak by takáto povinnosť spotrebiteľa
platiť riadne úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti zo strany veriteľa bola inkorporovaná priamo
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, takáto skutočnosť by bola irelevantná, nakoľko dané ustanovenie
by bolo neplatné s ohľadom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže by išlo o odklon od
práv spotrebiteľa v jeho neprospech, a jednalo by sa o neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku, vzhľadom

na značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, kedy
by spotrebiteľ bol povinný platiť dohodnutý úrok zo spotrebiteľského úveru, čomu by však už ďalej
nekorešpondovalo jeho dohodnuté právo hradiť spotrebiteľský úver v splátkach. K uvedeniu RPMN v
revolvingovej zmluve uviedol, že údaj o RPMN sa uvádza aj v štatistike NBS a to aj pri kreditnýchkartách, takže aj z toho možno vyvodiť, že RPMN sa dá vypočítať. Údaj o RPMN je potrebné považovať
za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí
spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti

úveru. V predmetnom prípade nebol preukázaný písomný zhodný prejav o navýšení úverového rámca
a ohľadne dohody o inej mesačnej splátke a výške úrokovej sadzby, preto mal byť úver posúdený ako
bezúročný a bez poplatkov. Ďalej tvrdil, že predložená zmluva neobsahuje ani podstatné náležitosti
zmluvy podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., predovšetkým počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov a ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

Tvrdil, že zmluva o vydaní pôžičkovej karty nebola uzavretá v predpísanej písomnej forme, a preto je
neplatná. Uviedol tiež, že žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade,
ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za
stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže
tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a
súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu

pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Rozsiahlu časť odvolania venoval inštitútu predčasného zosplatnenia
úveru.Vyzdvihol,žecenníknemôžepredstavovaťriadnedojednanieúčastníkovzmluvyovýškeúrokova
poplatkov.VzáverepoukázalnavýpiszAUTOKARTY,vzmyslektoréhoDebetnéoperácie(od9/10/2009
do 14/08/2012) 1317,02 eura, Kreditné operácie (od 9/10/2009 do 14/08/2012) 1078,24 eura, teda

rozdiel predstavuje sumu 238,78 eura, na ktorú sumu má žalobca nárok.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení
si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 388 CSP zmeniť pre absenciu aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. V prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom
z omeškania na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť VÚB a.s. ako

veriteľ, uzatvoril dňa 28. 09. 2009 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu,
ku ktorej viedol účet č. 33607909 a žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške
19,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške
750 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 25 eur. Žalovaný nesplácal

svoj dlh riadne a včas.

7. Odvolací súd v úvode poznamenáva, že nepochybne je vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny
predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy

konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom,
keďžepriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonal vrámcipredmetusvojejobchodnejčinnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené nebolo namietané ani jednou zo strán sporu.

8. Súd prvej inštancie v bode 3. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že uznesením zo dňa 09.

01. 2017 č. k. 9C/75/2016-62 pripustil zámenu na strane žalobcu tak, že vypustil z konania pôvodného
a na jeho miesto pripustil spoločnosť žalobcu, keď žalobca preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 14. 09. 2016, že došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného žalobcu spoločnosti VÚB a. s.
na postupcu, spoločnosť žalobcu. Odvolací súd preskúmal obsah spisu a zistil, že v spise absentuje
Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 09. 2016, ktorou by bolo preukázané, že došlo k postúpeniu

pohľadávky pôvodného žalobcu spoločnosti VÚB a. s. na postupcu - Intrum Justitia Slovakia s. r.
o., odvolací súd preto dospel k záveru o absencií aktívnej legitimácie na strane žalobcu, pretože
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa
VÚB, a. s. voči žalovanému ako dlžníkovi.9. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

10. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

11.Podľa§526ods.2OZ,akpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

12. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom, ktorý uzatvára pôvodný veriteľ
(postupca) a ďalší subjekt (postupník) bez účasti dlžníka. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože zmenou v osobe veriteľa sa nemení obsah záväzku; postúpenie

pohľadávky sa preto nedotýka práv a povinností dlžníka, ktoré pre neho vyplývajú zo záväzku. Na
platnosť zmluvy sa dokonca nevyžaduje ani, aby dlžník o zmluve vôbec vedel. Dlžníkovi je ale nutné
zmenu v osobe veriteľa bez zbytočného odkladu oznámiť, resp. mu uzavretie zmluvy preukázať. Do
doby, než sa dlžník o postúpení dozvie, môže svoj dlh plniť pôvodnému veriteľovi (§ 526 ods. 1
OZ). K zmene v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky,

keď nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou aj aktívnu
vecnú legitimáciu na jej súdne uplatnenie a vymáhanie. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že
došlo k postúpeniu (tzv. notifikácia), je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka
plniť postupníkovi. Po tomto oznámení už dlžník musí plniť postupníkovi, a nie pôvodnému veriteľovi.
Právnou skutočnosťou, na ktorú právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie

postupcu (pôvodného veriteľa) dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. Notifikačný úkon (oznámenie)
tak vyvolá zamýšľané právne následky aj vtedy, ak k postúpeniu vôbec nedošlo alebo ak zmluva o
postúpení bola neplatná. Na splnenie notifikačnej povinnosti voči dlžníkovi je zásadne povinný postupca.
Oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranným právnym úkonom adresovaným dlžníkovi,
pre ktorý nie sú síce predpísané žiadne osobitné náležitosti, avšak musí vyhovovať všeobecným

požiadavkám kladeným na platný právny úkon. Povinnosť informovať dlžníka o postúpení pohľadávky
má predovšetkým pôvodný veriteľ, postupca, a ak si túto notifikačnú povinnosť nesplní voči dlžníkovi, je
potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník to predložením písomnej zmluvy o
postúpení pohľadávky dlžníkovi. So zreteľom na ochranu dlžníka je potrebné posudzovať skutočnosť, že
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi v mene postupcu niekto, kto na to nebol oprávnený. V okamihu

prijatia postupcovho oznámenia o postúpení pohľadávky nemá a ani nemôže mať dlžník spravidla
vedomosť o všetkých údajoch a informáciách potrebných na posúdenie, či osoba, ktorá oznámi dlžníkovi
v mene postupcu (za postupcu) postúpenie pohľadávky, je alebo nie je, na to oprávnená.

13. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom

práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v
civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie
je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne
je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

14. K vyššie uvedenému odvolací súd tiež zvýrazňuje, že sporové konanie je ovládané prejednávacou
zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán
sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien: bremena
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena tieto skutočnosti preukázať.
Ustanovenie § 132 ods. 1 CSP stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia, a teda zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhladôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je daný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe
navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie.

15. Žalobca v predmetnom konaní mal nielen tvrdiť, ale i dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie,

teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky.

16. Nesporne v danom spore žalobca uplatňuje pohľadávku, ktorá mala byť na neho postúpená z
pôvodného veriteľa spoločnosti VÚB, a. s., odvolací súd skúmal, či žalobcovi svedčí aktívna legitimácia
na podanie žaloby. V danom spore žalobca do spisu nedoložil listinu preukazujúcu postúpenie
pohľadávky z pôvodného žalobcu spoločnosti VÚB a.s. na postupcu - Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník sa stáva aktívne legitimovaným
na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho. Jedinou
podmienkou je relevantnými dôkazmi preukázať tvrdené právo preukázaním platnej zmluvy o postúpení
pohľadávky, keď k zmene v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení
pohľadávky, kedy nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou

tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a úplný výkon. Vzhľadom na vyššie uvedené bol žalobca
v zmysle § 382 CSP odvolacím súdom písomne vyzvaný na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie
a či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z VÚB a.s. na Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Na túto
výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. V predmetnej právnej veci si žalobca nesplnil svoju povinnosť,
nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu platnou zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 CSP a žalobu žalobcu zamietol.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v konaní úspešnému žalovanému
podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).