Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201433
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716201433.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. H.,

J.. XX.XX.XXXX, G. K., S. XXXX/X, zast. JUDr. Martinom Ribárom, advokátom, AK Bratislava,
Mickiewiczova2,IČO:30799317a2/S..V.H.,J..XX.XX.XXXX,bytomunavrhovateľky1/,zast.kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Hraničná 667/13, Poprad, IČO: 30794536,
proti odporcovi: D. J., J.. XX.XX.XXXX, G. K., Š. XXXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou Hovan a
Hospůdka, s. r. o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47233419, o určenie otcovstva a úpravu práva
a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že odporca je otcom mal. V. H., J.. XX.X.XXXX z matky S. H. J.. X.X.XXXX.

II. Mal. V. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. V. sumou 170,- eur mesačne od 25.1.2016, ktoré
výživné je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred až do doby,
kým sa nezmenia pomery.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 25.1.2016 do 31.10.2018 v sume 5.048,39 eur je odporca p o v i n n ý
zaplatiť k rukám navrhovateľky v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke úhradu nákladov v sume 565,-- eur v lehote 6 mesiacov
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

VII. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 66,-- eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 3.229,32 eur, a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľky v lehote 6 mesiacov
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia návrhom zo dňa 16.2.2016 žiadali, aby súd určil, že odporca je otcom mal. V..
Navrhovateľka v 1. rade žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a zaviazať odporcu
prispievať na jeho výživu sumou 250,-- eur mesačne. Uplatnila si tiež náhradu nákladov spojených s

tehotenstvom a pôrodom vo výške 1.000,-- eur. Žiadala priznať aj náhradu trov konania.

2. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala intímnu známosť
výlučne s odporcom. Už počas tehotenstva mu oznámila, že čaká dieťa. Odporca sa po tomto oznámeníprestal s ňou stretávať a komunikovať s ňou, nereagoval ani na to, keď mu oznámila narodenie dieťaťa.
Vo svojej výpovedi poukazovala na to, že s odporcom sa spoznala pred asi 4 rokmi, intímne sa stýkali od
polovice októbra 2014 do polovice júna 2015, stretávali sa pravidelne, pretože každý deň ju ráno odporca

vyzdvihol a vozil do práce, chodievali spolu na obed. Potom sa stretli po práci, buď boli spolu v K., alebo
chodievali mimo K.. Asi dva týždne potom, čo oznámila odporcovi, že je tehotná, vzťah ukončili, pretože
odporca jej povedal, že chce zostať pri manželke. Navrhovateľka poukázala na vykonané dokazovanie,
najmä výpovede svedkov a listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že udržiavala vzťah s odporom, čo
odporcapopieral,akeďžeodporcasaodmietolzúčastniťznaleckéhodokazovania,ktorébybolojediným

objektívnym dôkazom, ktorý by mohol vylúčiť jeho otcovstvo, navrhla vyhovieť jej návrhu. K otázke
výživného poukázala na to, že by mal súd vychádzať z reálnych príjmov odporcu. Trvala aj na priznaní
nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s pôrodom.

3. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, na
základe ktorého možno určiť otcovstvo označeného muža k maloletému dieťaťu. Taktiež zdôrazňovala,

že práve odporca zmaril vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré mohlo jednoznačne vylúčiť jeho
otcovstvo. Maloletého navrhol zveriť do starostlivosti matky, ktorá mu zabezpečuje riadnu starostlivosť
a otca navrhla zaviazať primeraným výživným, ktorého výšku ponecháva na úvahe súdu, aj keď dala
do pozornosti, že od narodenia celú starostlivosť zabezpečuje matka. Poukázala aj na zmenu pomerov
na strane maloletého, ktorý začal navštevovať materskú školu a uviedla, že suma 50,-- eur, ktorou sa

odporca podieľal na výžive maloletého, nie je postačujúca na úhradu potrieb maloletého.

4. Odporca od počiatku popieral, že by s odporkyňou mal intímny styk, a že by udržiavali známosť.
Tvrdil, že navrhovateľku pozná iba prostredníctvom spoločných známych, rozhodne popieral, že by sa
pravidelne stretávali, a že by medzi nimi došlo k intímnemu styku. Taktiež popieral, že by niekedy s

navrhovateľkou boli ubytovaní v hoteloch a podobne, ako to tvrdila navrhovateľka. Odmietla sa podrobiť
vykonaniu znaleckého dokazovania s odôvodnením, že nedôveruje znalkyni a následne s odôvodnením,
že nedôveruje žiadnemu znalcovi, pretože sa v konaní predkladajú rôzne pochybné dôkazy. Popieral,
že by poznal osobne niekoho zo svedkov, ktorí v konaní vypovedali na návrh navrhovateľky. Podľa
odporcu v konaní nebola preukázaná intimita styku a potom, čo negoval otcovstvo a odmietol sa podrobiť

znaleckému dokazovaniu, boli v konaní produkované dôkazy najmä výsluchmi svedkov, ktoré však
nepreukázali intímny vzťah, resp. intímny styk v rozhodnom období medzi účastníkmi. Podľa odporcu vo
výpovediach svedkov nesedia časové súvislosti, keď podľa svedkyne E. vzťah mal vzniknúť niekedy po
25.10.2014, ale ďalšia svedkyňa E. už niekedy v októbri 2014 mala počuť navrhovateľku s odporcom v
posteli. Odporca taktiež spochybnil všetky predložené potvrdenia o ubytovaní. Pri potvrdení o ubytovaní

v Penzióne pri Kaštieli namietal, že jeho meno bolo dodatočne dopisované, je tam rozdiel aj v písme
a z predloženého zoznamu ubytovaných hostí nevyplýva, že by takto pracovníci postupovali aj v inom
prípade. Za nedôvodné odporca považoval aj uplatnené náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom,
ktoré naviac v prevažnej miere boli kryté dávkou, ktorá bola navrhovateľke vyplatené. V súvislosti s
uplatneným nárokom na výživné uviedol, že si výživné v navrhovanej výške nemôže dovoliť. Preukázal

svoje reálne náklady na život, má tiež vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu a pri takejto výške
výživného by jeho syn bol znevýhodnený oproti dieťaťu, ku ktorému sa má otcovstvo určiť. Počas
konania preukázal, že mal snahu získať zamestnanie, zvýšiť si kvalifikáciu, tiež sa snažil znížiť náklady
na bývanie a má aj zdravotné problémy. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na trovy konania poukázal
na neúčelnosť a nehospodárnosť trov právneho zastúpenia, keď navrhovateľka si zvolila advokáta z

Bratislavy, pričom mala možnosť si zvoliť advokáta z K., alebo mohla požiadať o pridelenie advokáta
Centrum právnej pomoci.

5. Z výpovedí účastníkov, výpovedí svedkov S. J., S. X., O. E., O. A., F. E. M. S. A.X. a z pripojených
listinných dôkazov, najmä z obsahu rodného listu, potvrdení o ubytovaní, správ ubytovacích zariadení,

dokladov o výdavkoch navrhovateľky, príjmoch navrhovateľky, príjmoch odporcu, CD záznamu, správ od
bývalých zamestnávateľov odporcu, správy ošetrujúceho lekára navrhovateľky, dokladov o hypotékach,
listov vlastníctva, kúpnej zmluvy, súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa XX.X.XXXX sa narodil mal. V. H., ktorého matkou je navrhovateľka v 1. rade. Otcovstvo k

maloletému nebolo určené súhlasným vyhlásením. Navrhovateľka v 1. rade označila za otca maloletého
V. odporcu, ktorý však od počiatku otcovstvo popieral, pričom tvrdil, že s navrhovateľkou v 1. rade sa
pozná, avšak nikdy nebol medzi nimi žiadny vzťah a už vôbec nie intímneho charakteru. Vzhľadom na
stanoviská účastníkov konania vo veci bolo vypočutých viacero svedkov.7. Svedkyňa S. J., manželka odporcu, vypovedala, že pozná navrhovateľku a vie, že holdovala alkoholu,
nočnému životu a pánskej spoločnosti. Keďže býva cez ulicu, tak si vidia do okien a stále sú tam nejakí

muži. Neverí tomu, čo uviedla v návrhu na začatie konania. Tvrdila, že navrhovateľka má vzťah s S. X..
Ctí si manželstvo, pretože bola vychovaná v duchu kresťanských hodnôt. Svedkyňa sa nepamätá, že
by v období od októbra 2014 do júna 2015 odporca prespal niekedy mimo domu. V máji roku 2015 boli
viackrát na predĺžené víkendy spoločne s odporcom tak, že boli preč od štvrtku do nedele, a to v Štúrove
a aj v Maďarsku. Tiež tvrdila, že s odporcom sa nikdy nerozprávali o rozchode.

8. Svedok S. X. uviedol, že s oboma účastníkmi je v priateľskom vzťahu. Nevedel sa vyjadriť k vzťahu
medzi navrhovateľkou a odporcom, vie, že sa poznajú. Z počutia, a to od navrhovateľky aj iných ľudí vie,
že mali mať spolu nejaký vzťah, a že majú spolu dieťa. Boli u neho spolu na návšteve, čo považoval za
bežné, keďže boli v kamarátskom vzťahu. Svedok poprel, že by mal s navrhovateľkou niekedy intímny
vzťah a uviedol, že niekedy navštívil navrhovateľku, či už so svojou partnerkou alebo sám.

9. Svedkyňa O. E. uviedla, že s navrhovateľkou je v blízkom a priateľskom vzťahu, pozná ju asi od roku
2012. V októbri 2014 jej predstavila odporcu ako svojho partnera, vedela, že je ženatý, ale odporca
hovoril, že sa chce rozviesť. Navrhovateľka s odporcom boli u nej viackrát na chate jej rodičov na
O., bolo to aj cez týždeň, aj počas víkendov a niekedy tam aj prenocovali. Svedkyňa sa vyjadrila,

že videla účastníkov konania v posteli a aj niečo počula, z čoho vyvodzovala, že mali intímny vzťah.
O navrhovateľke vie, že keď odporcovi oznámila, že je tehotná, tak sa s ňou prestal kontaktovať. V
novembri 2014 im aj požičala kľúče od chaty, aby boli sami a na druhý deň ráno, keď išla do práce, jej
kľúče doniesol odporca.

10. Svedok O. A. vypovedal, že s účastníkmi konania sa pozná, s navrhovateľkou je dlhšie v
kamarátskom vzťahu, spoločne sa zúčastnili na oslave jeho
40.-tky na chate na K., svedok uviedol, že v rámci oslavy bol tri dni na chate, účastníci konania tam prišli
iba v sobotu. Už pred oslavou sa s nimi oboma stretol spoločne. Od navrhovateľky vie, že účastníci mali
vzťah, a že bol intímny. Vie, že ich vzťah trval niekedy od roku 2014 až do narodenia syna.

11. Svedkyňa F. E. uviedla, že navrhovateľka je jej najlepšia kamarátka, poznajú sa asi 10 rokov a počas
tohto obdobia nemala žiadnu známosť, až kým sa nespoznala s odporcom. Navrhovateľka jej predstavila
odporcu dňa 7.10.2014, keď sa spoločne stretli v reštaurácii V. I. K.. Vie, že 25.10.2014 boli spoločne na
chate v O.. Niektoré dátumy si poznačila aj v denníkoch. S účastníkmi sa stretávala často, chodili k nej aj

na návštevu, mala pocit, že sú obaja veľmi zamilovaní. Mrzelo ju, že odporca je ženatý, ale stále sa pred
nimi vyjadroval tak, že si s manželkou nerozumie, a že sa rozvedie. Potom, čo navrhovateľka zistila, že
je tehotná, sa odporca s ňou postupne prestal kontaktovať. Svedkyňa potvrdila, že často, keď boli u nej,
tak sa k sebe túlili, objímali, bozkávali, z čoho vyvodzovala, že museli mať intímny vzťah. Navrhovateľka
je jej najlepšia kamarátka, takže si všetko povedia.

12.SvedkyňaS.A.,matkasvedkyneO.E.,uviedla,žepoznáúčastníkovkonania,pretoženavrhovateľka
je kamarátkou jej dcéry. Spoločne s odporcom boli párkrát u nich na chate, registrovala ich ako partnerov.
Podľa svedkyne boli účastníci veľmi zamilovaní a odporca tvrdil, že chce mať s ňou dieťa, že by chcel
dievčatko a hovoril, že sa v tom čase rozvádza. S účastníkmi sa stretla na chate možno dva až trikrát,

ale boli tam zrejme častejšie.

13. Navrhovateľka predložila potvrdenie aj tom, že v dňoch 22.1.2015 až 23.1.2015 boli s odporcom
ubytovanívBratislave,taktieždňa22.4.2015avmáji2015boliubytovanívHoteliS..Keďžeodporcatieto
predložené doklady spochybňoval, boli žiadané aj správy z ubytovacích zariadení. Spoločnosť L. A., N..

V.. Q.., potvrdila, že účastníci boli u nich ubytovaní od 22.1.2015 do 23.1.2015 s tým, že obaja účastníci
aj predložili občianske preukazy. Z penziónu K. H. bolo súdu oznámené, že dňa 22.4.2015 sa u nich
ubytovala dvojica, muž a žena, do knihy ubytovaných zapísali len ženu podľa občianskeho preukazu,
od muža doklad nežiadali a zapísali ho len podľa udania menovanej. Hotel S., M.. N.., N. J. I., oznámil
súdu, že v dňoch 22.5. až 26.5.2015 boli u nich účastníci konania ubytovaní, boli riadne zaevidovaní

a boli zaznamenané aj čísla ich občianskych preukazov. Účet bol vystavený na meno odporcu a bol
uhradený v hotovosti.14. Súd nariadil vo veci aj znalecké dokazovanie, genetickou metódou analýzou DNA. Navrhovateľka
sa s maloletým dieťaťom riadne dostavila k znalkyni, odporca odmietal preberať predvolania, pokiaľ
mu predvolanie bolo doručené, nedostavil sa bez riadneho ospravedlniteľného dôvodu k znalkyni, a

to ani potom, čo boli voči nemu realizované poriadkové opatrenia. Vzhľadom na prehlásenie odporcu,
ktorý vyhlásil, že sa nezúčastní znaleckého dokazovania a nedá súhlas k odberu vzoriek, súd upustil
od vykonania znaleckého dokazovania.

15. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine v platnom znení, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo
určil súd.

16. Podľa § 94 ods. 2 cit. zákona za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

17. Podľa § 36 ods. 1 cit. zákona rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

18. Podľa § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19.Podľa§62ods.2cit.zákonaobajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichschopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 5 cit. zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22.Podľa§74ods.1cit.zákonaotecdieťaťa,zaktoréhomatkadieťaťaniejevydatá,jepovinnýnajdlhšie

po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a
poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

23. V prejednávanej veci sa navrhovatelia domáhajú určenia otcovstva k mal. V., ktorý je v konaní v
postavení navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľka za biologického otca mal. V. označuje odporcu. Od

počiatku odporca popiera tvrdenia navrhovateľky o tom, že by sa nejako bližšie poznali a mali spolu
intímnyvzťah.Navrhovateľkaniejevydatáakurčeniuotcovstvanedošlosúhlasnýmvyhlásenímrodičov,
preto pri určení otcovstva je potrebné vychádzať zo zákonnej domnienky upravenej v § 94 ods. 2 Zákona
o rodine, v zmysle ktorej za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú

závažné okolnosti. Z hľadiska aplikácie tzv. tretej zákonnej domnienky je teda rozhodujúce preukázanie
skutočnosti, či medzi matkou dieťaťa a označovaným otcom došlo k intímnemu styku v rozhodnom
období, t. j. 300 až 180 dní pre jeho narodením.

24. Navrhovateľka od počiatku tvrdila, že v roku 2014 nadviazala známosť s odporcom, pričom išlo

o známosť intímneho charakteru a až potom, čo sa odporca dozvedel, že je tehotná, tak v pomerne
krátkom čase ukončil vzťah. Odporca v konaní poukazoval na to, že navrhovateľka nepreukázala, že by
medzi nimi došlo k intímnemu styku, pričom tvrdil, že táto okolnosť musí byť jednoznačne preukázaná.
Nepochybne základom pre aplikáciu ust.§ 94 ods. 2 Zákona o rodine je, že musí dôjsť k intímnemu styku medzi matkou dieťaťa a označovaným
otcom. Vzhľadom k tomu, že ide o intímnu sféru každého človeka, je veľmi ťažké predpokladať, že by
táto okolnosť mohla byť preukázaná nejakým priamym dôkazom, napr. vo forme obrazového alebo iného

záznamu. Podľa názoru súdu však ani nemožno pripustiť takýto extrémny výklad, pretože bez existencie
priameho dôkazu by bolo potom vylúčené, aby mohlo dôjsť k určeniu otcovstva. Vzhľadom na charakter
preukazovanej skutočnosti je možné túto preukázať aj nepriamymi dôkazmi.

25. V tomto smere súd vykonal rozsiahle dokazovanie, keď viacero svedkov potvrdilo, že registrovali

bližší vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom a od navrhovateľky aj mali vedomosť o tom, že tento
vzťah je intímneho charakteru. Z výpovedí svedkov možno vyvodiť, že tento vzťah pretrvával v období
od októbra 2014 približne do júna 2015, keď navrhovateľka oznámila odporcovi skutočnosť, že je
tehotná. Odporca spochybňoval všetky tvrdenia navrhovateľky o tom, že by medzi nimi bol bližší vzťah
a tvrdil, že sa s navrhovateľkou iba pozná. Napriek výpovediam svedkov, ktorí zhodne uvádzali, že
vídali odporcu s navrhovateľkou, registrovali ich ako pár, stretli sa s nimi na verejnosti alebo boli u nich

na návšteve, odporca tvrdil, že ani jedného z týchto svedkov nepozná. Takéto tvrdenia súd považoval
za účelovú obranu odporcu, pričom sa súdu javí ako veľmi nepravdepodobné, že by viacero svedkov
ktorí nikdy nepoznali odporcu, v konaní pred súdom, napriek tomu, že boli poučení o následkoch krivej
výpovede, uvádzali rôzne skutočnosti o vzťahu medzi účastníkmi konania. Odporca namietal rozpory vo
výpovediach svedkov, avšak či už svedkyňa E., alebo svedkyňa E., zhodne uvádzali, že registrujú vzťah

medzi účastníkmi konania od októbra 2014 až do júna 2015. Svedkyňa E. jednoznačne vypovedala, že
účastníci boli viackrát na chate jej rodičov na O., dokonca jej nechala aj kľúče, aby mohli byť sami a tieto
kľúče jej potom vrátil odporca. Taktiež jej matka - svedkyňa A., poznala odporcu, pretože bol u nich na
chate a párkrát sa rozprávali. Napriek tomu, že odporca tvrdil, že nepozná ani svedka A., tento svedok
vypovedal, že spoločne s navrhovateľkou sa zúčastnili oslavy jeho 40.-tky, pričom ich stretol spolu už

aj pred touto oslavou.

26. Navrhovateľkou bol predložený ako dôkaz aj záznam na CD nosiči, ktorý obsahoval zostrih záberov
z oslavy 40.-tky svedka A., kde bolo možné vidieť v pozadí aj odporcu. Zo strany odporcu bol tento
dôkaz spochybňovaný s tým, že ide o nezákonný dôkaz, pretože šírením a použitím tejto nahrávky

sú porušené práva odporcu a odporca nedáva súhlas na použitie tohto záznamu. Súd napriek tomu
vykonal výsluch prehratím tohto záznamu. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v danom prípade
ide o záznam vyhotovený z oslavy narodenín, teda zo spoločenskej udalosti, pri ktorej je bežnou praxou,
že sa na pamiatku vyhotovujú, či už fotografie alebo obrazové a zvukové záznamy. Podľa názoru súdu
na takéto záznamy nemožno vzťahovať ust. § 12 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože v takom prípade by

z akejkoľvek spoločenskej udalosti, ako napr. svadba, oslava životného jubilea a podobne, mohli byť
vyhotovené záznamy iba po predchádzajúcom súhlase všetkých osôb, ktoré by sa na týchto záznamoch
mohli ocitnúť. Takýto postup by bol v praxi nerealizovateľný. Aj keby sme pripustili, že aj na takýto typ
záznamu a na jeho použitie by sa mal vyžadovať súhlas všetkých osôb, ktoré sa na zázname ocitnú,
tak potom je potrebné brať do úvahy, že v zmysle judikatúry je možné vo výnimočných prípadoch použiť

aj takýto dôkaz. V tomto smere súd poukazuje napr. na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS
1774/14), v ktorom Ústavný súd ČR pripustil použitie obdobného dôkazu, pokiaľ je to potrebné v spore
na obranu slabšej strany. V predmetnom konaní je prvoradý záujem maloletého dieťaťa, teda ak by sa aj
súdpriklonilvýkladu,ženaoboznámenietohtodôkazusavyžadujesúhlasodporcu,vykonaniedôkazuaj
bez súhlasu odporcu je odôvodnené práve záujmom maloletého dieťaťa. Vykonaním uvedeného dôkazu

boli spochybnené tvrdenia odporcu o tom, že nepozná svedka A.Š., keďže zo záznamu je zrejmé, že sa
zúčastnil na tejto akcii, i keď sa odporca snažil byť v úzadí.

27. Okrem svedeckých výpovedí navrhovateľka predložila súdu aj potvrdenia o tom, že trikrát boli
spoločne s odporcom ubytovaní, a to dvakrát v Bratislave a raz v hoteli S. I. N. J. I.. Aj keď môžu

vzniknúť pochybnosti ohľadom predloženého dôkazu o ubytovaní v penzióne K. H. dňa 22.4.2015, kde
doklad o zaplatení bol vystavený iba na meno navrhovateľky a meno odporcu tam bolo iba dopísané,
súd je toho názoru, že tvrdenia navrhovateľky jednoznačne preukazuje potvrdenie spoločnosti L. A.,
N.. V.. Q.. (V. K.), podľa ktorého účastníci boli ubytovaní v tomto zariadení od 22.1.2015 do 23.1.2015,
pričom boli riadne zaznamenané údaje účastníkov konania, vrátane čísiel občianskych preukazov.

Čísla občianskych preukazov sa zhodujú s tými, ktoré sú zaznamenané aj v Hoteli S., M.. N.., N.
J. I., kde dokonca hotelový účet bol vystavený na meno odporcu. Odporca síce tvrdil, že v tomto
hoteli sa mal ubytovať na jeho občiansky preukaz nejaký kamarát, avšak nie je zrejmé odkiaľ by tento
kamarát odporcu mal získať identifikačné údaje navrhovateľky. Taktiež sa javí veľmi nepravdepodobné,že by navrhovateľka mala možnosť získať identifikačné údaje odporcu, vrátane čísla jeho občianskeho
preukazu, ak sa bližšie nepoznali. V záverečnom prednese dokonca právny zástupca odporcu naznačil,
že podľa priezvisk konateľov spoločnosti L. A. by mohlo ísť o príbuzných jedného advokáta z K., čo by

malo spochybňovať objektívnosť tohto dôkazu. Takéto tvrdenie bez toho aby bolo reálne preukázané,
že tu skutočne ide o nejaký príbuzenský alebo iný vzťah však nemá žiadnu právnu relevanciu, a preto
nemôže ani spochybniť predložený dôkaz.

28. Z lekárskej správy vypracovanej S.. O. N., ošetrujúcim lekárom navrhovateľky, vyplýva, že

predpokladaný termín počatia by mohol spadať na dátum 1. mája 2015, avšak aj ošetrujúci lekár
poukazuje na to, že tieto výpočty sú len štatisticky orientačné. Navyše pre súd nie je rozhodujúce, či
je preukázaný intímny styk v období predpokladaného termínu počatia dieťaťa, ale tak, ako to upravuje
ust. § 94 ods. 2, t. j. v rozhodnom období, nie menej ako 180 dní a nie viac ako 300 dní pred narodením
dieťaťa. Zároveň súd nepovažoval za preukázané ani tvrdenia odporcu o tom, že by navrhovateľka mala
mať intímny vzťah s S. X.. Svedok tieto tvrdenia poprel a iné vykonané dôkazy nepodporujú tvrdenia

odporcu. Za nedostatočne vierohodnú považuje súd aj výpoveď svedkyne J., manželky odporcu, ktorá
síce tvrdila, že hlavne v mesiaci máj mali takmer každý víkend byť od štvrtka do nedele na rôznych
výletoch, a to v Štúrove, dvakrát v Maďarsku, čo je ale v rozpore so správou vtedajšieho zamestnávateľa
odporcu - spoločnosti Y. U., N.. V.. Q.., podľa ktorej v mesiaci máj 2015 odporca nečerpal žiadnu
dovolenku, ani nebol práceneschopný.

29. Vzhľadom na všetky uvedené dôkazy súd považoval za dostatočne preukázané, že v rozhodnom
období tak, ako ho upravuje ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine, bola medzi účastníkmi konania
známosť, ktorá mala intímny charakter, teda dôkazné bremeno spočíva na odporcovi, aby preukázal,
že jeho otcovstvo vylučujú závažné okolnosti. V tomto smere mohli byť podstatným dôkazom výsledok

znaleckého dokazovania, ktorým bolo možné s vysokou pravdepodobnosťou určiť otcovstvo, alebo s
istotou vylúčiť otcovstvo odporcu. Vzhľadom na postoj odporcu, ktorý sa odmietol podrobiť vykonaniu
znaleckého dokazovania a odberu vzoriek možno konštatovať, že to bol práve odporca, ktorý zmaril
vykonanie tohto dôkazu. Neobstojí obrana odporcu, že sa na odber vzoriek znalkyne nedostavil
vzhľadom k tomu, ako sa k nemu správala, s čím sa už súd vysporiadal aj v uznesení o uložení

poriadkovej pokuty. Ak by odporca mal nejaké dôkazy, ktoré by svedčili o zaujatom postupe znalkyne,
mohol ich uplatniť v zákonnej lehote a súd mohol rozhodnúť o tom, že znalkyňa je z vykonania úkonu
vylúčená. Odporca však tak neurobil, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali o zaujatom
postupe znalkyne a ani nepodal námietku zaujatosti. Jeho tvrdenia boli vždy iba vo všeobecnej rovine,
pričom ide o tvrdenia zjavne účelové, v úmysle vyhnúť sa vykonaniu znaleckého dokazovania. Už

vôbec nemožno akceptovať tvrdenia odporcu o tom, že sa odmieta podrobiť vyšetreniu akéhokoľvek
znalca, pretože všade by mohlo dôjsť k manipulácii dôkazov. Každý znalec si je vedomý následkov
nepravdivého znaleckého posudku, teda bez toho, aby boli predložené konkrétne dôkazy, nemožno
a priori spochybňovať akýkoľvek dôkaz. Takáto argumentácia odporcu bez relevantných dôkazov je
základom obrany odporcu počas celého konania (napr. naznačovanie určitého vzťahu k majiteľom

spoločnosti L. A., či generálnej tajomníčke služobného úradu), pričom k preukázaniu naznačovaných
tvrdení reálne nedošlo. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd považoval návrh navrhovateľky v
časti určenia otcovstva za dôvodný, pretože bola preukázaná známosť intímneho charakteru medzi
účastníkmi konania a zo strany odporcu neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali
otcovstvo k maloletému dieťaťu. Na základe preukázaných skutočností súd rozhodol, že odporca je

biologickým otcom mal. V..

30. V zmysle § 110 Zák. č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/ s konaním
o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive
maloletého. Súd mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, o maloletého sa od

narodenia stará matka, ktorá aj podľa vyjadrení kolízneho opatrovníka zabezpečuje maloletému V.
riadnu starostlivosť. Odporca popieral otcovstvo k maloletému, s ktorým nie je v žiadnom kontakte a
nejaví o neho záujem. Z uvedených dôvodov súd zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matky, u ktorej
sú dané predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti. Zároveň súd rozhodol, že matka maloletého
je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok.

31. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu detí podľa svojich
možností, schopností a majetkových pomerov. Pri určení výšky výživného súd aj s poukazom na ust.
§ 75 ods. 1 cit. zákona musí prihliadnuť na dve základné kritériá, a to odôvodnené potreby oprávnenejosoby, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby, ktorá je povinná platiť výživné. Súd
mal preukázané, že mal. V. býva s matkou, ktorá je na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom je
rodičovský príspevok, t. č. vo výške 214,70 eur a na maloletého poberá rodinné prídavky, t. č. vo výške

23,68 eur. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Od septembra XXXX začal navštevovať materskú školu,
s čím má matka výdavky v sume 60,-- eur z titulu školného a v sume
24,40 eur z titulu stravného. Odporca je ženatý a okrem mal. V. má vyživovaciu povinnosť k jednému
maloletému dieťaťu. Do 30.9.2017 odporca pracoval v spoločnosti Y. U., N.. V.. Q.., K., kde ukončil
pracovný pomer na vlastnú žiadosť dohodou. Zo strany zamestnávateľa boli predložené mzdové listy,

podľa ktorých odporca v roku 2016 mal dosahovať priemerný čistý príjem vo výške 176,41 eur a v
roku 2017 v sume 186,38 eur, ktorý dôkaz však súd nepovažoval za dôveryhodný, pretože podľa tohto
dôkazu by odporca nedosahoval ani príjem vo forme minimálnej mzdy. Podľa predložených pracovných
zmlúv a dodatkov k zmluvám bol odporca zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, s dohodnutým
8 - hodinovým pracovným časom a jeho dohodnutá hrubá mzda bola vyššia ako je vykázaný čistý
mesačný príjem. Nakoniec aj odporca vo výpovedi na pojednávaní dňa 19.6.2018 uviedol, že u tohto

zamestnávateľa dosahoval príjem cca 600,-- eur až 650,-- eur netto, preto súd vychádzal z tohto príjmu.

32. Na základe pracovnej zmluvy z 13.9.2017 sa odporca zamestnal v spoločnosti X., M.. N.., G., a to
od 15.9.2017, pričom podľa pracovnej zmluvy mal dosahovať príjem 900,-- eur brutto. Zamestnal sa
ako vodič E. v zácviku s miestom výkonu práce H. - Ž.. Z predloženého mzdového listu vyplýva, že v

mesiacoch, v ktorých odpracoval celý mesiac, tak dosiahol príjem 700,-- eur až 800,-- eur netto, viackrát
však bol práceneschopný. V tejto spoločnosti ukončil pracovný pomer ku dňu 31.5.2018 na základe
dohody z dôvodu, že nezískal odbornú kvalifikáciu na výkon práce. Súd opakovane žiadal doplnenie
správy od bývalého zamestnávateľa, z ktorých vyplynulo, že odporca mal možnosť pracovať v tejto
spoločnostinaďalejvinejpracovnejpozícii,pričombydosahovalpríjem900,--eurbruttoamiestovýkonu

práce by mal v Bratislave. Odporca tvrdil, že pracovný pomer ukončil, pretože mu bola ponúkaná práca
s nižším ohodnotením a musel by dochádzať do H., zatiaľ čo podľa pôvodnej pracovnej zmluvy by mal
pracovať v K.. Tieto tvrdenia odporcu sa ukázali ako nepravdivé, pretože z pôvodnej pracovnej zmluvy je
zrejmé, že aj na základe tejto bolo miesto výkonu práce mimo okresu K. (H. - Ž.) a podľa správy bývalého
zamestnávateľa by dosahoval rovnaký príjem ako mal predtým, t. j. 900,-- eur brutto. Z uvedeného

dôvodu súd konštatuje, že odporca sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, teda pri
určení výživného súd vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval u tohto zamestnávateľa.

33. Odporca v konaní preukazoval, že sa zúčastňuje výberových konaní a snaží sa nájsť si zamestnanie
a od 1.10.2018 sa aj zamestnal na S. N. N., avšak v skúšobnej dobe došlo k skončeniu pracovného

pomeru, pričom podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu to bolo kvôli prebiehajúcemu konaniu a tiež
kvôli trestnému oznámeniu vo veci pohŕdania súdom, aj keď obvinenie voči odporcovi bolo vznesené až
po skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Aj v tomto prípade však vzhľadom na dôvody skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru možno konštatovať, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru
došlo zavinením odporcu. Súd poukazuje aj na ďalšie zistené skutočnosti ohľadom osobných a

majetkových pomerov odporcu, keď z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že odporca sa
ako spoludlžník podieľa na všetkých úveroch a hypotékach, avšak spoluvlastnícky podiel na rodinnom
dome, kde má odporca s manželkou bývať, nadobudla na základe kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX iba
jeho manželka napriek tomu, že majú spoločne investovať do prestavby, resp. rekonštrukcie domu. Z
uvedeného je zrejmá snaha odporcu nenadobúdať do svojho majetku aktíva, ale naopak, zaťažovať

ho pasívami. Podľa názoru súdu je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že odporca je vlastníkom bytu v
K., ktorý bezodplatne užíva jeho otec. Aj v tomto prípade možno konštatovať, že odporca nevyužíva
svoje vlastnícke právo, z ktorého by mu mohol plynúť ďalší príjem, napr. vo forme nájmu. V súvislosti s
úvermi a hypotékami, na ktoré poukazoval odporca, je potrebné uviesť, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona
o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a tieto nemožno zohľadňovať v rámci

hodnotenia možností a schopností povinnej osoby. Na základe zistených skutočností súd vychádzajúc z
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa primeraných jeho veku a zárobkových možností a schopností
oboch rodičov, pričom u odporcu bral do úvahy príjem, ktorý mohol dosahovať, v prípade ak by vlastným
zavinenímneukončilpracovnýpomeratiežpríjmu,ktorýbymoholdosahovaťztitulusvojichmajetkových
pomerov, určil výživné na mal. V. v sume 170,-- eur mesačne, ktoré považuje za primerané kritériám

vyplývajúcim z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Za obdobie od 01/2016 až 10/2018 mal teda odporca
zaplatiť dlžné výživné v sume 5.648,39 eur (33 mesiacov po 170,-- eur + alikvotná časť za január
2016 v sume 38,39 eur). V konaní bolo preukázané, že odporca výživné platil až na základe vydanéhoneodkladného opatrenia s tým, že celkovo uhradil sumu 600,-- eur, čo zhodne potvrdila navrhovateľka
aj odporca. Po zohľadnení tejto čiastky súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 5.048,39 eur.

34. V zmysle § 74 ods. 1 Zákona o rodine matka dieťaťa, ktorá nie je vydatá, má právo požadovať
od otca dieťaťa príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Z tohto titulu si
navrhovateľka uplatňovala sumu cca 1.000,-- eur. Nárok vyplývajúci z cit. zák. ustanovenia predstavuje
finančné náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Je potrebné však odlíšiť
tieto náklady od nákladov, ktoré vznikli zakúpením výbavičky pre maloleté dieťa, pretože tieto náklady

majú byť hradené z výživného na dieťa. Navrhovateľka do celkovej sumy 1.000,-- eur zahrnula jednak
náklady, ktoré môžu byť uplatnené v zmysle cit. zák. ustanovenia, ako aj náklady na zakúpenie vecí pre
maloleté dieťa. Tieto náklady už súd zohľadňoval v rámci určenia výšky výživného, pričom bolo potrebné
zohľadniťajskutočnosť,ženavrhovateľkebolposkytnutýpríspevokprinarodenídieťaťavovýške829,86
eur, pretože v zmysle § 1 ods. 2 Zák. č. 383/2013 Z. z. príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna
dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb

dieťaťa.

35.Zuplatnenýchnákladovpredstavujesuma565,--eurnáklady,ktorévzniklivsúvislostistehotenstvom
a pôrodom a táto suma pozostáva zo sumy 220,-- eur z titulu nákladov na pôrodníka, sumy 105,-- eur
(náklady za dve vyšetrenia), sumy 40,-- eur z titulu cestovného a sumy 200,-- eur z titulu nákladov na

tehotenské oblečenie. Navrhovateľka jednoznačne preukázala vznik nákladov v sume 220,-- eur a v
sume 105,-- eur, keď predložila doklady o úhrade týchto nákladov. Navrhovateľka nevedela preukázať
výšku cestovného, avšak z predložených dokladov je nepochybne zrejmé, že sa dvakrát zúčastnila
vyšetrenia v H.Š., teda reálne jej vznikli náklady na cestovné, pričom sumu 40,-- eur súd nepovažuje
za neprimeranú, keďže v rozhodnom období priemerná cena cestovného rýchlikom z K. O. H. bola 5,30

eur, teda len tieto náklady za 4 cesty by boli
21,20 eur a pokiaľ zvyšok tejto sumy majú predstavovať náklady na štyri cesty taxíkom zo stanice na
vyšetrenieaspäť,podľaúvahysúdusatakátosumajavíprimeraná.Taktiežnáklady,ktorénavrhovateľka
vynaložila na zakúpenie tehotenského oblečenia, nevedela zdokladovať, avšak nepochybne ide o
náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s tehotenstvom, teda aj tieto náklady navrhovateľka musela vynaložiť.

V súlade so zásadou hospodárnosti konania súd nepovažoval za potrebné v tomto smere vykonávať
dokazovanie odborným vyjadrením pod., pretože aj na základe vlastnej úvahy súd je toho názoru, že
suma 200,-- eur z titulu nákupu oblečenia je primeraná. Vzhľadom na uvedené súd z titulu nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 565,-- eur a v prevyšujúcej
časti návrh zamietol.

36. Navrhovateľka si v konaní uplatnila aj nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku, preddavku na znalecké dokazovanie a trov právneho zastúpenia. V
mimosporových konaniach pripúšťa Civilný mimosporový poriadok priznanie náhrady trov konania iba
vo výnimočných prípadoch. V zmysle § 53 CMP konaniami, v ktorých je možné priznať náhradu trov

konania, sú práve konania o určenie rodičovstva takými konaniami, kde možno priznať náhradu trov
konania v zmysle zásady úspechu vo veci a za predpokladu, že to možno spravodlivo požadovať.
Vzhľadom k predmetu konania a osobným a majetkovým pomerom navrhovateľky, ktorá je t. č. na
rodičovskej dovolenke a sama sa stará o maloleté dieťa je podľa názoru súdu splnená podmienka na to,
aby jej bola priznaná náhrada trov konania ako úspešnej účastníčke konania. Na rozdiel od sporových

konaní v zmysle § 58 CMP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd musí rozhodnúť nielen o nároku,
ale aj o výške trov konania. Súd priznal navrhovateľke trovy konania v sume 66,-- eur z titulu zaplateného
súdneho poplatku a v sume 3.229,32 eur z titulu trov právneho zastupovania. Pokiaľ ide o uplatnený
preddavok na vykonanie znaleckého dokazovania, tak vzhľadom k tomu, že k vykonaniu znaleckého
dokazovania nedošlo, bude navrhovateľke vrátený, preto nie dôvod pre priznanie náhrady týchto trov.

37. Predmetom konania je určenie otcovstva, preto pri určení výšky odmeny za 1 úkon právnej služby
súd vychádzal z ust. § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z., teda priznal odmenu za 1 úkon právnej služby vo
výške 1/13-iny výpočtového základu, čo znamená, že pri úkonoch vykonaných v roku 2016 bola odmena
66,-- eur za 1 úkon právnej služby pri úkonoch z roku 2017 bola 68,-- eur za 1 úkon a pri úkonoch v roku

2018 bola 70,85 eur. Dôvodnosť uplatnenej odmeny za jednotlivé úkony súd posudzoval s prihliadnutím
na ust. § 13a ods. 1 ods. 2 cit. vyhlášky. Súd priznal odmenu za nasledovné úkony: prevzatie a príprava
zastúpenia - 66,-- eur, podanie návrhu na začatie konania - 66,-- eur, písomné vyjadrenie vo veci samej
z 8.4.2016 - 66,-- eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 18.5.2016 - 132,-- eur (úkon trval viac ako2 hodiny), návrh na zabezpečenie dôkazu zo dňa 19.5.2016 - 33,-- eur (v zmysle § 13a ods. 2 v 1/2-
ici), zastupovanie na pojednávaní dňa 21.9.2016 - 132,-- eur (úkon trval viac ako 2 hodiny), návrh na
neodkladné opatrenie - 34,-- eur (v zmysle § 13a ods. 2 v 1/2-ici), vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu

o neodkladnom opatrení - 34,-- eur (v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ v 1/2-ici), vyjadrenie vo veci samej na
základe výzvy súdu z 12.3.2018 - 70,85 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 11.5.2018 - 141,70 eur
(úkon trval viac ako 2 hodiny), zastupovanie na pojednávaní dňa 19.6.2018 - 141,70 eur (úkon trval viac
ako 2 hodiny), písomné vyjadrenie vo veci samej z 17.7.2018 - 70,85 eur, zastupovanie na pojednávaní
dňa 14.8.2018 - 70,85 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 25.9.2018 - 70,85 eur, zastupovanie na

pojednávaní dňa 23.10.2018 - 70,85 eur, teda spolu priznal odmenu vo výške 1.200,65 eur. K týmto
úkonom súd priznal aj režijný paušál 6 x 8,58 eur (úkony z roku 2016), 2 x 8,84 eur (úkony z roku 2017)
a 7 x 9,21 eur (úkony z roku 2018), t. j. spolu v sume 133,66 eur.

38. Súd nepriznal odmenu za niektoré ďalšie uplatnené úkony, a to písomné podanie z 11.5.2016,
ktorým právny zástupca navrhoval vykonanie dôkazu - znaleckého dokazovania, písomné podanie z

29.6.2016, ktorým sa právny zástupca informoval o stave konania, písomné podanie z 20.12.2016,
ktorým sa vyjadroval právny zástupca k neposkytnutiu súčinnosti, písomné podanie z 10.1.2017, ktoré
sa týkalo procesného postupu súdu, písomné vyjadrenie z 18.10.2017, ktoré sa týkalo iba znaleckého
dokazovania, písomné podanie z 8.1.2018, ktorým právny zástupca oznamoval odvolaciemu súdu,
že sa odporca nedostavil na odber vzoriek, písomné podanie z 8.1.2018, ktorým sa právny zástupca

vyjadroval k postupu v súvislosti s neúčasťou odporcu na odbere vzoriek, písomné podanie z 22.2.2018,
v ktorom sa opäť právny zástupca vyjadroval k postupu v súvislosti s neúčasťou odporcu na znaleckom
dokazovaní, písomné podanie zo 17.5.2018, ktorým právny zástupca iba predkladal listinné dôkazy.
Podľa názoru súdu tieto podania nemožno hodnotiť ako podania vo veci samej, keďže sa týkajú
spravidla iba informácií o stave konania, predloženia navrhovaných dôkazov, prípadne obsahujú návrhy

na vykonanie dokazovania, teda za takýto úkon právnej služby nepatrí odmena v zmysle § 13a ods. 1,
prípadne ods. 2 cit. vyhlášky a ani ich nemožno prirovnať k niektorým úkonom, za ktoré patrí odmena
tak, aby bolo možné použiť § 13a ods. 5 cit. vyhlášky.

39. Právny zástupca si v rámci vyúčtovania uplatnil aj náhradu hotových výdavkov z titulu cestovného a

náhradu za stratu času. Odporca v tomto smere poukazoval na niektoré rozhodnutia, ktoré konštatovali
neúčelnosť takýchto výdavkov, pokiaľ účastník konania má možnosť si zvoliť advokáta, ktorý má sídlo
v obvode súdu, kde sa úkony vykonávajú. Poukázal pritom najmä na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Sži/6/2014, alebo aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 736/2016. Je pravdou,
že súdy v niektorých rozhodnutiach nepovažovali takéto výdavky za účelne vynaložené, avšak aj z

týchto rozhodnutí je zrejmé, že vždy je potrebné vychádzať z okolností konkrétneho prípadu. Každý
účastník konania má v zásade právo zvoliť si advokáta, pretože medzi advokátom a klientom musí byť
určitý stupeň dôvery. Z právneho hľadiska konanie o určenie otcovstva v zásade nie je považované
za mimoriadne náročný spor a skôr ide o bežnú agendu v rámci rozhodovacej činnosti súdov, avšak
vzhľadom na zvolenú obranu odporcu v tomto konaní a s tým súvisiace rozsiahle dokazovanie išlo o

komplikovanejší spor z hľadiska skutkového stavu v porovnaní s inými konaniami obdobného typu a
aj vzhľadom k skutočnosti, že prioritným záujmom v tomto konaní je záujem maloletého dieťaťa súd
v danom prípade považuje za odôvodnené, že si navrhovateľka zvolila advokáta, ktorému dôveruje,
hoci nemá sídlo v mieste tunajšieho súdu. Z tohto pohľadu potom súd považuje za účelne vynaložené
náklady aj náklady vynaložené z titulu cestovného a náhrady za stratu času. Náhrady cestovného súd

priznal v celkovej výške 1.157,59 eur podľa predloženého vyúčtovania na 467-468 spisu. Náhradu za
stratu času súd priznal v sume 737,45 eur, keď považoval za primeraný čas 3 hod. 25 minút na cestu z
Bratislavy do Popradu, teda za každý deň bola potom za cestu z G. O. K. a späť priznaná náhrada za
stratu času za 7 hodín. Nárok na náhradu za stratu času bol priznaný v súlade s § 17 cit. vyhlášky, a to
podľa predloženého vyúčtovania na čl. 467-468 spisu.

40. V zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, súd však
môževodôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiulehotu.Vdanomprípadesúdzohľadnilosobnéamajetkové
pomery odporcu a ohľadom nárokov z titulu dlžného výživného, náhrady nákladov vzniknutých s
tehotenstvom a pôrodom a tiež nárokov z titulu trov konania určil lehotu na úhradu týchto nárokov v

trvaní 6 mesiacov, ktorú považuje za primeranú aj pre prípad, že by odporca nemal dostatok finančných
prostriedkov na jednorazovú úhradu a potreboval si vziať úver, alebo pôžičku. V každom prípade však
je potrebné mať na zreteli prednostný charakter pohľadávky z titulu výživného a aj vzhľadom na výšku
pohľadávky v danom prípade neprichádza do úvahy plnenie v splátkach, alebo poskytnutie dlhšej lehoty.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).