Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 4, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/286/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210400
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7512210400.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcov: 1/ J., obaja žalobcovia zastúpení:
Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21, Košice, proti žalovaným: 1/ D. o
odstránenie plota, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 21. januára
2019, č. k. 14C/98/2012-280

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviasavkonanídomáhaliuloženiapovinnostižalovanýmodstrániťplot,postavenýnapozemku
parc. č. XX/3 - S. o výmere XXX, evidovanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. L.
Vieska, na podklade tvrdenia, že jeho priebeh nezodpovedá vlastníckej hranici so susedným pozemkom
parc. č. XX/X - S. o výmere XXXX m2, evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. L. F..

2. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) uznesením
zo dňa 25.10.2018 konanie zastavil a rozhodol o trovách konania výrokom, podľa ktorého žiadna zo
strán sporu nemá nárok na ich náhradu.

3. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal štátu nárok

na náhradu trov konania proti obom stranám v rozsahu 100 %. Podľa odôvodnenia súd prvej inštancie
rozhodol o náhrade tých nákladov, ktoré štát vynaložil v priebehu konania na znalecké dokazovanie.
Pokiaľ ide rozloženie zodpovednosti strán za trovy dokazovania, prvoinštančný súd vyšiel z toho, že
pokiaľ zastavenie konania pre späťvzatie žaloby bolo fakticky vyvolané mimosúdnou dohodou strán, v
konečnom dôsledku žiadna z nich vzhľadom na výsledok sporu nebola procesne úspešnejšou.

4. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zrušil. V odvolaní žalobcovia namietali, že predovšetkým pre rozhodnutie o náhrade trov štátu nemal
súd prvej inštancie zákonnú oporu. Argumentovali v tomto smere, že v zmysle ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
rozhoduje súd o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom
prípade týmto konečným rozhodnutím bolo uznesenie zo dňa 25.10.2018, ktorým prvoinštančný súd
konanie zastavil a rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi stranami. Odvolatelia zastávali názor,

že pokiaľ týmto uznesením súd prvej inštancie nerozhodol aj o náhrade výdavkov vynaložených pri
dokazovaní štátom (o trovách štátu), po jeho právoplatnosti tak už urobiť nemohol. Žalobcovia v odvolaní
vytkli napadnutému uzneseniu tiež nesprávnosť posúdenia samotnej povahy nároku, o ktorom súd prvej
inštancierozhodol.Podľaichpresvedčenia,aktuálnyprocesnýpredpis(narozdielodzák.č.99/1963Zb.,
Občiansky súdny poriadok, platného do 30.6.2016) trovy štátu inštitucionálne neupravuje, čo vylučuje,
aby štátu takéto trovy v konaní vznikli a nevyhnutne tiež, aby o ich náhrade bolo rozhodnuté.5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas
(§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario

C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska v odvolaním uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je
dôvodné.

6. Podľa ust. § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7.Podľaust.§258ods.1C.s.p.,svedkovimôžesúdakosvedočnépriznaťnáhraduúčelnevynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

8. Podľa ust. § 259 C.s.p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

9. Podľa ust. § 262 ods. 1 a ods. 3 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (3) Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym

rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o
všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

10. Z citovaných zákonných ustanovení možno vo vzťahu k žalobcami nastolenej otázke spôsobu
rozhodnutiaonáhradevýdavkovvynaloženýchštátomvyvodiťhneďniekoľkointerpretačnýchvýchodísk.

V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na to, že zákon z hľadiska rozhodovania o trovách konania
nerozlišuje medzi výdavkami, ktoré vznikli v konaní stranám (§ 251 C.s.p.) a výdavkami, ktoré v súvislosti
s dokazovaním v konaní vznikli iným osobám, najmä však svedkom, znalcom, ale aj štátu (§ 259 C.s.p.).
Všetky tieto výdavky i napriek použitým výrazovým prostriedkom, evokujúcim na prvý pohľad potrebu
terminologicky rozlišovať medzi trovami konania (strán) a trovami dokazovania (iných subjektov než

strán sporu), zákon v konečnom dôsledku subsumuje pod marginálne označenie trovy konania ( § 262
ods. 1 C.s.p.). Preto pokiaľ súd prvej inštancie formuláciou výroku napadnutého rozsudku rozhodol
o náhrade trov konania štátu, a teda z pohľadu odvolacích námietok žalobcov nie o „náhrade trov
dokazovania štátu“, niet mu čo vytknúť.

11. V ďalšom rade nemožno prehliadnuť, že zákon nerozlišuje medzi trovami konania a trovami
dokazovania nielen z hľadiska vzťahu k iniciatíve dotknutých subjektov (z úradnej povinnosti) a spôsobu
rozhodnutia (najprv o nároku a po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením o jeho
výške), ale tiež aj pokiaľ ide o časové súvislosti rozhodovania. V oboch prípadoch súd podľa citovaného
ust. § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodne o trovách v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí okrem, prípadov

čiastočného alebo medzitýmneho rozsudku, v ktorých si súd vymieni rozhodnúť o trovách konania
samostatným rozhodnutím. Ak preto právna prax vo vzťahu k trovám konania dospela k záveru, že
pokiaľ súd v medziach zákona rozhodnutie o nich formálne neoddiali, musí byť výrok o trovách konania
vždy súčasťou konečného rozhodnutia, je možné tento záver, podľa názoru odvolacieho súdu, v plnej
miere vztiahnuť tiež na rozhodnutie náhrade trov dôkazu. To inak povedané znamená, že i o trovách

dôkazu, a teda aj o náhrade nákladov dokazovania vynaložených štátom, nakoľko sú od konečného
rozhodnutia závislé, musí súd rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (por. Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 961). Pokiaľ tak neurobí, nevyčerpe tým celý predmet
konania.

12. Podľa úvahy odvolacieho súdu niet rozumného dôvodu rozdielne nazerať tiež na následky
prípadnéhonerozhodnutiaotrováchdôkazu.Vpraxisúdovjevtomtosmerejednotneuplatňovanýnázor,
že o trovách konania je možné rozhodnúť najneskôr do právoplatnosti konečného rozhodnutia (por.
napr. rozhodnutie uverejnené v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 6/1969), a že nápravu

opomenutia rozhodnutia o trovách konania možno za splnenia zákonných predpokladov urobiť výlučne
dopĺňacím rozsudkom (por. napr. rozhodnutie uverejnené v Sborníku stanovisek, zpráv a rozhodování
soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR IV str. 755).13. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v uznesení, ktorým na podklade späťvzatia žaloby
konanie zastavil a rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi stranami o trovách dôkazu štátu
nerozhodol. Nakoľko tak neurobil do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia ( 4.1.2019) ani

dopĺňacím uznesením podľa ust. § 225 C.s.p., procesnú možnosť nápravy tohto opomenutia tým
definitívne stratil. Pokiaľ preto prvoinštančný súd i napriek tomu pristúpil prakticky k doplneniu výroku
o trovách dokazovania ako obsahovej súčasti uznesenia zo dňa 25.10.2018 až po nadobudnutí jeho
právoplatnosti, nemožno inak ako považovať tento jeho postup za nesprávny a posúdiť napadnuté
uznesenie za nezákonné.

14.Ztýchtodôvodovodvolacísúdpostupompodľaust.§389ods.1písm.d)C.s.p.napadnutéuznesenie
bez ďalšieho zrušil.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.