Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118210599
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118210599.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s.,

Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpená JUDr. Gabriela Reichová, advokát
so sídlom Pavla Mudroňa 26, Martin, proti žalovaným: 1/ Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XXX, 2/ E.
Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K., o zaplatenie 3.712,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 3.712,25
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.712,25 eur od 4.11.2016 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.7.2018 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/
uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 3.712,25 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 4.11.2016 do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnili
tým, že na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 22T/95/2016 sa žalovaní
v presne nezistenom čase od 19.3.2016 do 22.3.2016 v Žiline nezisteným spôsobom a predmetom
rozbili sklo na ľavých zadných dverách osobného motorového vozidla ev. č. ZA XXXGL, zn. Suzuki SX4,
ukradli ovládací panel autorádia, čím spôsobili žalobcovi krádežou a poškodením vozidla škodu vo výške

3.712,25 eur a za pokračovací zločin krádeže spáchaný v spolupáchateľstve boli rozsudkom uznaní
vinnými; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.9.2016. Poškodený
si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla u žalobcu. Žalobca vyplatil poškodenému na
základeuzatvorenejpoistnejzmluvyč.2404868575nahavarijnépoistenievozidlaanazákladeškodovej
udalosti zisteného rozsahu poškodenia dňa 15.4.2016 poistné plnenie vo výške 3.712,25 eur. Žalobca
sa svojím nárokom prihlásil do trestného konania a Okresný súd Žilina v rozsudku č. k. 22T/95/2016
odkázal žalobcu so svojím nárokom na civilný sporový proces. Žalobca listom zo dňa 4.10.2016 vyzval

žalovaných 1/ a 2/ na náhradu poskytnutého poistného plnenia vo výške 3.712,25 eur najneskôr v
termíne do 3.11.2016. Žalovaní 1/ a 2/ na výzvu nereagovali.

2. Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. 17C/52/2018-23 zo dňa 5.9.2018 v celom rozsahu
vyhovel návrhu žalobcu. Žalobca v r. 1/ proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom
uviedol, že sa nestotožňuje s výškou sumy, je si vedomý, že spôsobil škodu na vozidle, ale rozporuje
túto výšku a žiadal, aby bola vec prejednaná.

3. Na nariadené pojednávanie dňa 11.9.2018 sa žalovaní 1/ a 2/ neustanovili, na pojednávanie vo veci,
hoci boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, súd podľa § 180 CSP pojednával za prítomnosti
žalobcuavneprítomnostižalovaných.Súdvykonaldokazovanievýsluchomprávnehozástupcužalobcu,oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom a dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.

4. Žalobca zásadne zotrval na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z jeho vyššie opísaného
písomného podania.

5.ZrozhodnutiaOkresnéhosúduŽilinač.k.22T/95/2016-558zodňa23.9.2016súdvzalzapreukázané,
že vo vzťahu k obvinenému žalovanému 1/ súd schválil dohodu o vine a treste a uznal žalovaného 1/ za

vinného v bodoch 1/ z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr.
zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, čiastočne spáchaný v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Tr. zákona, z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods.
2 Tr. zákona, spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, ktorých sa dopustili tým, že podľa
skutku 1/ v presne nezistenom čase v dobe od 19.3.2016 do 5. hod. dňa 22.3.2016 v Žiline na Ul. Hlinskej
č. 2617/6 po predchádzajúcej dohode s E. Y. nezisteným spôsobom a predmetom rozbili sklo na ľavých

zadných dverách osobného motorového vozidla zn. Suzuki SX4 šedej tmavej metalízy, ev. č. K., otvorili
dvere a z prístrojovej dosky odmontovali ovládací panel autorádia s dotykovým displejom, s ktorým odišli
do osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, modrej tmavej farby, ev. č. ZA XXXDA, ktoré tam mali
zaparkované, kde boli zadržaní hliadkami PZ, čím svojím konaním spôsobili žalobcovi škodu krádežou
a poškodením vozidla vo výške 3.712,25 eur, teda za to bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 24 mesiacov; podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených okrem iných žalobcu (spol.
Generali Poisťovňa a.s.) s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný sporový proces. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2016 (č.l. 3)

6. Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina 22T/95/2016-584 zo dňa 23.9.2016 vo vzťahu k žalovanému

2/ bola schválená dohoda o vine a treste a súd uznal žalovaného 1/ za vinného v bodoch 1/ z
pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zákona spáchaný
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, čiastočne spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.
zákona, z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona,
spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, ktorých sa dopustili tým, že podľa skutku 1/ v

presne nezistenom čase v dobe od 19.3.2016 do 5. hod. dňa 22.3.2016 v Žiline na Ul. Hlinskej č. 2617/6
po predchádzajúcej dohode s Y. Y. nezisteným spôsobom a predmetom rozbili sklo na ľavých zadných
dverách osobného motorového vozidla zn. Suzuki SX4 šedej tmavej metalízy, ev. č. ZA XXXGL, otvorili
dvere a z prístrojovej dosky odmontovali ovládací panel autorádia s dotykovým displejom, s ktorým odišli
do osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, modrej tmavej farby, ev. č. ZA XXXDA, ktoré tam mali

zaparkované, kde boli zadržaní hliadkami PZ, čím svojím konaním spôsobili žalobcovi škodu krádežou
a poškodením vozidla vo výške 3.712,25 eur, teda za to bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 24 mesiacov; podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených okrem iných žalobcu (spol.
Generali Poisťovňa a.s.) s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný sporový proces. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2016 (č.l. 7).

7. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti k poistenému vozidlu ev. č. ZA 410GL súd zistil,
že poistné plnenie ( náklady na opravu po odpočítaní spoluúčasti) predstavuje 3.712,25 eur a z výpisu
účtu VÚB zo dňa 15.4.2016 súd mal nepochybne preukázanú úhradu sumy 3.712,25 eur ako poistné
plnenie poškodenému (č.l. 12, 45).

8. Listom zo dňa 4.10.2016 žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnil nárok poškodeného na náhradu
škody vo výške 3.712,25 eur a žiadal sumu uhradiť najneskôr do 3.11.2016 (č.l. 14).

9. V predmetnom konaní žalobca uplatnil regresný nárok poistnej udalosti a vo výške vyplateného

poistného plnenia 3.712,25 eur, ktorú žalovaní 1/ a 2/ doposiaľ neuhradili.

10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

11. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Porušenie
právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pod
pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá jeobjektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že
medziprotiprávnymúkonomavzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku.Existenciapríčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie

ako ďalší predpoklad vzniku za škodu má charakter subjektívny, znamená psychický vzťah škodcu k
protiprávnemu úkonu a ku škode.

12. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

13. V ustanovení § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená pasívna solidarita viacerých
škodcov, ktorí spoločne spôsobili škodu. Teda spôsobenie škody viacerými škodcami (pluralita škodcov)
má za následok ich solidárnu zodpovednosť, ktorej podstata spočíva v tom, že spoloční škodcovia budú
za škodu zodpovedať spoločne a nerozdielne.

14. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol..

15. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka ide o prechod práva

poisteného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa. Prechod práva nastáva priamo zo zákona, ak
sú splnené podmienky tohto prechodu, a to predovšetkým musí ísť o spôsobenie škody na poistenom
majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy; ďalej musí ísť o škodu, za ktorú zodpovedá
tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu škody; plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu
zo zodpovednosti za škodu, ak plnenie poisťovne kryje celý rozsah spôsobenej škody, celé právo

na náhradu škody prechádza z poisteného na poistiteľa; napokon poslednou, ale veľmi dôležitou
podmienkou prechodu práva na náhradu škody na poistiteľa je, že poistiteľ poskytol poistenému, teda
osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe na poistné plnenie, a až týmto poskytnutím
poistného plnenia prechádza právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa.

16. Zo skutkovej vety rozsudku vydaného v trestnej veci sp. zn. 22T 95/2016 vyplýva, že v príčinnej
súvislosti trestného činu, ktorého sa dopustili a za ktorý boli uznaní vinnými žalovaní 1/ a 2/ došlo u
žalobcu ako poškodeného k spôsobeniu škody.

17. Ústavne konformný výklad § 193 CSP veta tretia (ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných

orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti) totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody
spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu,
jeho výrokovou časťou a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia

páchateľa za tento trestný čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom
posudzovať v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd
nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku trestného rozsudku presne vyčíslená. Vyplýva to
z toho, že v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne, s výnimkou prípadov, keď

trestný súd rozhoduje aj o nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 287 Trestného poriadku. V
prejednávanej veci navyše trestný súd schvaľoval dohodu o vine a treste, pre ktoré konanie je typický
podstatne nižší rozsah dokazovania ako pri štandardnom formalizovanom trestnom procese.
18. Pokiaľ teda súd v trestnom konaní právoplatne rozhodol o tom, že žalovaní 1/ a 2/ konaním opísaným
v bode 1/ skutkovej vety výrokovej časti rozsudku pokračujúcim spoločným konaním si prisvojil cudziu

vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania(vlámaním),zatoboliodsúdeníapoškodenýžalobcasnárokomnanáhraduškodybolodkázaný
a civilný sporový proces. Súd pri rozhodovaní bol viazaný a nárok žalobcu na náhradu škody voči
žalovaným považoval čo do základu za preukázaný a v ďalšom konaní vykonal následné dokazovanie
ohľadom výšky náhrady škody, teda posudzoval, v akom rozsahu je nárok žalobcu na náhradu škody

voči žalovaným dôvodný.
19. Podľa ustanovení § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza k zákonnej sukcesii práva
poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. V rámci tejto zákonnej sukcesie poistiteľ
vstupuje do existujúcich práv poisteného (poškodeného). Poistiteľovi nevznikajú nové práva vočizodpovednémusubjektu,alevšetkyjehoprávasúodvodenéodprávpoisteného.Akbolapoistnáudalosť
spôsobená protiprávnym úkonom tretej osoby, má poistený právo na plnenie poistiteľa na základe
poistnej zmluvy, ktorú uzavrel s poistiteľom tým, že poistiteľ plní poistenému, subjekt zodpovedný za

škodu sa nezbaví následkov zodpovednosti za škodu. Prechod práva na náhradu škody z poisteného
na poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia plnenia poistenému a je možný iba, ak právo v čase
plnenia existuje.

20. Z vykonaného dokazovania súd mal nesporne preukázané to, že prechod práva poisteného na

náhradu škody na poistiteľa vznikol vyplatením poisteného plnenia dňa 15.4.2016 vo výške 3.712,25
eur a právo v čase plnenia existovalo, a to uzavretím poistnej zmluvy o havarijnom poistení motorového
vozidla ev. č. K poisteného poškodeného. V konaní bolo nepochybne preukázané to, že v príčinnej
súvislosti z pokračovacieho zločinu krádeže spáchaný v spolupáchateľstve a z pokračovacieho prečinu
poškodzovania cudzej veci došlo k majetkovej ujme na strane žalobcu, a to v rozsahu sumy poistného
plnenia 3.712,25 eur. Právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza zo všeobecnej zásady

občianskoprávneho deliktu „každý, kto privodí vznik škody svojím protiprávnym a spravidla i zavineným
konaním, je povinný spôsobenú škodu nahradiť“. Škoda vždy vznikne po skutočnosti, ktorá ju spôsobila
a v danom prípade príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných 1/ a 2/ a vzniknutou škodou je zrejmá
z následku, keďže práve správania sa žalovaných 1/ a 2/ bolo príčinou vzniku poistného plnenia.
21. Existencia všetkých jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti (1. porušenie právnej

povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4.
zavinenie) bola v konaní zo strany žalobcu nepochybne preukázaná. Žalovaní 1/ a 2/ v priebehu celého
konania neprodukovali žiaden dôkaz.
22. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a úvahy súdu, súd považoval uplatnený nárok
žalobcu v celom rozsahu za dôvodný a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 3.712,25 eur

spoločne a nerozdielne. Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému
spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť proti všetkým
spoludlžníkom a to súčasne alebo postupne. Podstata solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov za
škodu, ktorú poškodenému spôsobili spoločne spočíva v tom, že poškodený si môže vybrať hociktorého
alebo niektorých z viacerých škodcov a môže od nich požadovať náhradu celej škody. Splnenie záväzku

však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Právo na
vyporiadanie medzi solidárnymi škodcami (žalovaným 1/ až 2/) nie je už právom na náhradu škody;
toto právo mal iba poškodený. Právo na vyporiadanie je bežným majetkovým právom, ktoré je len
odvodené od splnenia povinnosti na náhradu škody niektorým zo solidárnych škodcov. V danom
prípade u žalovaných 1/ a 2/ ide o solidárnu zodpovednosť, keďže škodu spôsobili spoločne, ich trestná

činnosť viedla ku vzniku jedinej škody (škodlivého následku) vo vzťahu k žalobcovi a ako výsledku
súbežnej činnosti oboch škodcov a to v spolupáchateľstve. Preto súd pri aplikácii ustanovenia § 438
ods. 1 Občianskeho zákonníka na túto sumu 3.712,25 eur ako dôvodnej výšky náhrady škody zaviazal
žalovaného 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi.
23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa ustanovenia § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Žalobca si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.712,25 eur od
4.11.2016 až do zaplatenia. Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového
vymedzenia tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v

prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením
peňažného záväzku. Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu
záväzkového vzťahu a ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych
vzťahoch požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, ktorým
momentom sa dostáva dlžník do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z

omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť.
26. Žalobca preukázal svoje tvrdenia, že vyzval žalovaného 1/ a 2/ na náhradu škody, ktorú spôsobili
prečinom krádeže formou spolupáchateľstva a vyzval na úhradu sumy vo výške 3.712,25 eur v lehotedo 3.11.2016. Žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom 4.11.2016, tj.
nasledujúci deň potom, čo ich o plnenie veriteľ (žalobca) požiadal. Preto súd priznal žalobcovi k dlžnej
istine aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 4.11.2016 až do zaplatenia v súlade s citovaným

ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods. 1
CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Žalobca v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/
a 2/, ktorí úspech v spore nemali, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému 1/ a 2/
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).