Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 50Ek/1163/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119329951
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119329951.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s.,
so sídlom G. 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. 67X/XX, XXX XX T. nad C., o vymoženie 249,02 eur, rozhodujúc o sťažnosti oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 50Ek/1163/2019 zo dňa 22. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 50Ek/1163/2019 zo dňa 22. júla

2019 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.07.2019 domáhala od
povinného vymoženia sumy 249,02 eur na základe vykonateľného exekučného titulu - rozkazu o uložení
sankcie č. ORPZ-NZ-ODI2-P-493/2016 zo dňa 15.06.2016 a dedičského rozhodnutia - uznesenia
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 8D/19/2017-83, Dnot 56/2017 zo dňa 16.11.2018.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 50Ek/1163/2019 zo dňa 22. júla 2019 návrh oprávnenej na
vykonanie exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017
(ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s ustanovením
§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 53 ods.

3 písm. a), § 53 ods. 1, § 36 ods. 1, 2, § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a vecne tým, že dedičské
rozhodnutie priložené k návrhu na vykonanie exekúcie nespĺňa náležitosti ustanovenia § 36 ods. 1
Exekučného poriadku, pretože z neho nevyplýva, že povinný ako dedič prevzal povinnosť vyplývajúcu
z exekučného titulu, nakoľko táto pohľadávka absentuje v dedičskom rozhodnutí a nie je ani súčasťou
dohody dedičov o vypriadaní dedičstva. Vyšší súdny úradník vyhodnotil, že povinného uvedeného v
návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné podľa § 36 ods.1 Exekučného poriadku považovať za

povinného, o ktorom sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť z exekučného titulu, čím sa podľa § 48
ods. 2 Exekučného poriadku nejedná o subjekt, ktorý dobrovoľne nesplnil to, čo mu uložil exekučný titul.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote dňa
2.8.2019 sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že právny názor vyššieho súdneho úradníka nemá oporu
v právnom poriadku, pretože uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 8D/19/2017-83, Dnot

56/2017 zo dňa 16.11.2018 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej
dedičstvo prevzal povinný uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie so zodpovednosťou za dlhy
poručiteľa podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, do výšky čistej hodnoty dedičstva v sume 249,02
eur. Keďže povinný uvedený v exekučnom titule zomrel, pričom v dôsledku univerzálnej sukcesie prešli
všetky jeho práva a povinnosti na právneho nástupcu - povinného uvedeného v návrhu na vykonanie
exekúcie, je súd povinný na univerzálnu sukcesiu práv a povinností prihliadnuť z úradnej povinnosti.

Oprávnená aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo18/2009 zo dňa 19.11.2008 žiadala, aby súd vyhovel sťažnosti tak, že napadnuté uznesenie zruší a vydá
poverenie na vykonanie exekúcie v súlade s návrhom na vykonanie exekúcie.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

9. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Podľa § 36 ods. 1-3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený

ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený,
možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z
exekučnéhotitulu.Prevodaleboprechodprávalebopovinnostímusíbyťdoloženýverejnoulistinoualebo
inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo
z obchodného registra. Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne

tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

11. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

12. Ak k vyporiadaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob, akým zodpovedajú
za poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť, podľa
ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba ten
dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol). Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za každý

dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv
poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané, skutočnosť, v akom rozsahu dedič
zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je
zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu
na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený.

Napokon deľba dlhu (pokiaľ nedošlo k dohode dedičov a veriteľa) nie je v rozhodnutí o dedičstve
deklarovaná v žiadnej jeho časti. Ak preto oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci
povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti
(dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča preukázať
rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva

uvedený.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 7. 2010, sp. zn. 4 M Cdo 18/2009)

13. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie vyššieho
súdneho úradníka a po preskúmaní veci konštatoval, že sťažnosť oprávnenej bola podaná včas a je

dôvodná. Súd konštatuje, že vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil, keď návrh oprávnenej
navykonanieexekúciezamietol,zdôvodu,žerozhodnutieodedičstveneobsahovalozáväzokporučiteľa
týkajúci sa exekučného titulu - rozkazu o uložení sankcie č. ORPZ-NZ-ODI2-P-493/2016 zo dňa
15.06.2016. V zmysle konštantnej judikatúry (viď aj navrhovateľkou uvádzané rozhodnutie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 18/2009 zo dňa 19.11.2008), nemusí byť dlh poručiteľa
prihlásený veriteľom do dedičského konania a teda nemusí byť ani premietnutý v rozhodnutí o dedičstve,
pretože v dôsledku univerzálnej sukcesie všetky práva a povinnosti poručiteľa prechádzajú na právneho

nástupcu, v tomto prípade povinného uvedeného v návrhu na vykonanie exekúcie, priamo zo zákona.
Osvedčenie samotného dlhu nemusí vyplývať z osvedčenia o dedičstve, pretože dlh už bol osvedčený
exekučným titulom, v opačnom prípade by oprávnená nemala možnosť exekučný titul uplatniť vo
vykonávacom konaní. Zodpovednosť dediča za poručiteľove dlhy je však vždy obmedzená výškou
ceny nadobudnutého dedičstva. To, v akom rozsahu povinný zodpovedá za dlhy poručiteľa vyplýva

z rozhodnutia súdu o dedičstve bez ohľadu na to, že dlh poručiteľa nebol uvedený v súpise pasív
rozhodnutia o dedičstve. Aj v dedičskom konaní neprejednaný dlh po poručiteľovi, do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva, prechádza priamo zo zákona na dediča/dedičov tak, ako tomu bolo aj v
tomto prípade. Na splnenie podmienky preukázania prechodu práv alebo povinností v zmysle § 36
ods. 1-3 Exekučného poriadku preto postačuje, že oprávnená v exekučnom konaní predloží exekučný
titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela a rozhodnutie

o dedičstve, hoci dlh vyplývajúci z exekučného titulu nebol v rozhodnutí o dedičstve v súpise pasív
dedičstva uvedený. Súd má za to, že oprávnená predložením exekučného titulu a rozhodnutia súdu
o dedičstve dostatočným spôsobom preukázala prechod povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu z
poručiteľa na povinného. Na základe uvedených skutočností súd s poukazom na ustanovenie § 250
ods. 2 CSP rozhodol tak, že zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 50Ek/1163/2019 zo

dňa 22. júla 2019 v celom rozsahu.

14. Po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník opätovne posúdi návrh oprávnenej na
vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.