Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Mária Kašíková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/114/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214879
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117214879.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: G. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, toho času bytom X. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený:
STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, o zaplatenie 4.675,77 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č.k. 41Csp/111/2017-153 zo dňa 29. októbra 2018, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.675,77
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.4.2017 do zaplatenia. Žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že na základe žiadosti/zmluvy č. 8500077302 žalobcom podpísanej dňa
26.8.2014ažalovanýmdňa27.8.2014malpreukázané,žestranysporuuzavrelizmluvuorevolvingovom
úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške
1.500 €. Žalobca sa zaviazal tento splatiť v 36 splátkach mesačne vo výške 53,25 €. Celková čiastka
úveru predstavovala 1.967 €. Ročná úroková sadzba bola vo výške 18,03 %, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 5,15 %, priemerná RPMN 44,06 % a predpokladaná RPMN 20,91 %. Poplatok za
poskytnutieúverubolvovýške50€.Podľaoznámeniaveriteľaoschváleníúveruvýškamesačnejsplátky
predstavovala 53,25 € (istina 41,67 € + úroky 11,58 €), splátka podľa dohody o poskytnutí služieb 36,40
€, výška celkovej platby na úhradu 89,65 €, dátum splatnosti prvej splátky 1.10.2014, dátum splatnosti
poslednej splátky úveru 1.9.2017, periodicita splácania úveru mesačná. Dátum splatnosti splátky v
priebehu periódy splácania 1, celková odplata za poskytnuté služby v zmysle dohody o poskytovaní
služieb 1.310,40 €.
3. Z predloženej žiadosti/zmluvy č. 8500078524 žalobcom podpísanej dňa 3.9.2014 a žalovaným dňa
5.9.2014 bolo preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 1.500 €. Vyčerpané
sumy sa žalobca zaviazal splácať v 42 splátkach mesačne vo výške 47,43 €. Celková čiastka úveru
predstavovala2.142,06€.Ročnáúrokovásadzbabolavovýške18,08%,ročnáúrokovásadzbaúrokovzomeškania5,15%,priemernáRPMN44,06%apredpokladanáRPMN26,17%.Poplatokzaposkytnutie
úveru bol vo výške 150 €. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru č. 8500078524 zo dňa 5.9.2014
výška mesačnej splátky 47,43 € (istina 35,71 € + úroky 11,72 €), splátka podľa dohody o poskytnutí
služieb 34,56 €, výška celkovej platby na úhradu 81,99 € dátum splatnosti prvej splátky 7.10.2014, dátum
splatnosti poslednej splátky úveru 7.3.2018, periodicita splácania úveru mesačná. Dátum splatnosti
splátky v priebehu periódy splácania 7, celková odplata za poskytnuté služby v zmysle dohody o
poskytovaní služieb 1.451,52 €.
4. K obom úverovým zmluvám v rovnaký deň boli uzatvorené dohody o poskytovaní služieb, ktoré
upravujú podmienky poskytovania dohodnutých služieb k predmetným zmluvám a bola dohodnutá
odplata mesačne vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie
úveru. Na základe úverových zmlúv žalovaný poskytol žalobcovi v skutočnosti čiastku 2.800 € (1.450
+ 1.350), keď sumu 200 € (50 + 150) si žalovaný hneď pri poskytnutí úverov stiahol ako odplatu za
poskytnutie úverov. Žalobca zaplatil žalovanému na zmluvu č. 8500077302 celkovo sumu 3.719,86 €
a na zmluvu č. 8500078524 celkovo sumu 3.755,91 €, t.j. celkovo 7.475,77 €. Preskúmaním obsahu
úverových zmlúv zistil, že v týchto absentuje termín splátok istiny v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a konečná splatnosť úveru v zmysle §
9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Z tohto dôvodu sa poskytnuté spotrebiteľské úvery považujú za bezúročné a
bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ. Rovnako konštatoval, že odplata uzatvorená v dohodách
o poskytovaní služieb je absolútne neplatná, nakoľko výška odplaty vzhľadom na výšku poskytnutých
úverov je neprimerane vysoká. Teda je v rozpore s dobrými mravmi. Napokon vyslovil, že odplata za
poskytnuté služby mala byť jednoznačne zahrnutá do celkových nákladov úveru v súlade s § 2 písm.
g), h) a l) ZoSÚ a ich nezahrnutie do celkových nákladov ovplyvnilo správnosť údaju skutočnej RPMN,
z ktorého dôvodu by bola výška RPMN oveľa vyššia ako bola prezentovaná. Praktiku žalovaného, ktorý
oddelil zmluvu o úvere od dohody o poskytovaní služieb, na základe čoho došlo k uvedeniu nesprávnej
výšky celkových nákladov a tým pádom aj nesprávnej výšky RPMN, je možné považovať za nekalú
obchodnú praktiku s poukazom na § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľov. Teda aj z dôvodu
nesprávnej výšky celkových nákladov a tým pádom aj nesprávnej výšky RPMN sú poskytnuté úvery
jednoznačne bezúročné a bez poplatkov. Keďže žalovaný poskytol žalobcovi sumu 2.800 € spolu a
žalobca na obidve zmluvy uhradil celkovo 7.475,77 €, preplatil tak žalovanému sumu 4.675,77 €, čo
predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného získaný plnením bez právneho
dôvodu, a preto je žalovaný povinný ju žalobcovi vydať podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
5. Zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Trojročná objektívna
lehota jednoznačne neuplynula už len z dôvodu, že zmluva č. 8500077302 bola podpísaná 27.8.2014
a zmluva č. 8500078524 5.9.2014, pričom žaloba bola podaná dňa 27.4.2017, teda pred uplynutím
trojročnej objektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Rovnako bola dodržaná
dvojročnásubjektívnapremlčacialehota,keďuplatnenýnárokpredstavujesplátkyod28.11.2015,kedyu
každej zo zmlúv došlo k preplateniu poskytnutej istiny. Naviac, žalobca k predmetným úverom dopytoval
Národnú banku Slovenka, ktorá mu dňa 18.10.2016 poskytla svoje stanovisko. Na základe tohto listu,
teda stanoviska národnej banky, sa obrátil na príslušný súd so svojou žalobou.
6. Žalovaný vzniesol aj námietku miestnej príslušnosti, ktorú súd prvej inštancie považoval za
nedôvodnú, nakoľko predmet konania vyplýva zo spotrebiteľského vzťahu.
7. Zároveň žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania odo dňa 27.4.2017 vo výške 5 % ročne zo
sumy priznanej do zaplatenia. Úroky z omeškania priznal odo dňa podania žaloby.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), keď
žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu.
9. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namieta postup súdu v
prvom rade z dôvodu, že v napádanom rozsudku, ktorý je v poradí druhým rozhodnutím, uvádza
skutočnosti, ktoré ako dôvod rozhodnutia nezistil a neuviedol pri rozhodovaní pôvodným (zrušeným)
rozsudkom. Pokiaľ ide o uvádzanie konečnej splatnosti úveru, je potrebné uviesť, že táto náležitosť
nemôže a nikdy nemohla byť v zmysle únijného práva dôvodom pre bezúročnosť úveru. Poukázal
na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/146/2017. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy novelouvypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na
eurokonformný výklad zákona. Znamená, to, že nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti
vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti. Požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti
úveru bola splnená viacerými spôsobmi, a to určením dátumu splatnosti splátok v jednotlivých
mesiacoch a počtu mesačných splátok, potom spôsobom v článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní
a spôsobom vyplývajúcim zo splátkového úveru. Ohľadne termínu splatnosti splátok poukázal rovnako
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15, kedy sa uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je
potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ
podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok. Teda postačuje uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na
základe v zmluve uvedených údajov. Má za to, že každá zmluva o revolvingovom úvere požadované
informácie obsahovala. Rovnako sa nestotožňuje, že zmluvy neuvádzajú údaj o dobe trvania zmluvy,
nakoľko to vyplýva v časti 9., ods. 91 zmluvných dojednaní zmluvy, kde sa uvádza, že táto zmluva sa
uzatvára na dobu neurčitú. Súd prvej inštancie napokon uviedol, že zmluvy neobsahujú RPMN, avšak
rozhodnutie je v tomto ohľadne nepreskúmateľné, keďže daný údaj sa v zmluvách neuvádza. Výrok o
náhrade trov, ide o závislý výrok od meritórneho výroku, proti ktorému smeruje toto odvolanie. Navrhuje
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov konania.
10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, pričom odvolanie považuje za nedôvodné, nakoľko
súd vec správne právne posúdil, jeho rozhodnutie je vecne správne a rozhodnutie náležitým spôsobom
odôvodnil. Má za to, že zmluvy neobsahujú termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, obsahujú
nesprávne údaje o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a rovnako neobsahujú
údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ v čase uzatvárania
zmluvy musí byť informovaný, kedy dôjde ku konečnej splatnosti úveru, t.j. ktorým konkrétnym dňom,
mesiacom a rokom, a to bez akýchkoľvek dodatočných matematických operácií. Celkovou čiastkou,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových
nákladovspotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľskýmúverom.Tátomusíbyťvyjadrenáakosúčetcelkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
pričom žalovaný pri uvádzaní celkovej čiastky nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul splátky
poplatku podľa dohôd o poskytovaní služieb v celkovej výške 1.451,52 € pri jednej zmluve a 1.310,40
€ pri druhej zmluve. V zmluvách bol zároveň uvedený aj chybný údaj o RPMN, keď do jeho výpočtu
žalovaný nezahrnul poplatky podľa dohôd o poskytovaní služieb. Skutočným účelom predmetných
dohôd je takýmto spôsobom navýšiť odplatu za poskytnutý úver, a to o viac ako 200 %. Nesprávne
uvedenie podstatných náležitosti zmluvy je potrebné považovať, ako keby tieto náležitosti neboli
uvedené vôbec. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie
v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah z úverových zmlúv, ktoré boli predmetom preskúmavania
v tomto konaní, bol uzavretý medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia
zmluvy poskytovala úvery (žalovaný) a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver mimo rámca
akejkoľvek obchodnej či inej podnikateľskej činnosti (žalobca). Žalobca mal tak v zmysle ustanovení
zákona v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom
poskytnutú všeobecnú ochranu (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).
13. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na viacerých dôvodoch, z ktorých každý
samostatne vedie k vyhoveniu žalobe, už samotná táto skutočnosť (logicky) podmieňuje vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia. Stačí, aby bol splnený jeden z týchto dôvodov, ktorý i jednotlivo
(bez ohľadu na existenciu a opodstatnenosť ďalších dôvodov) vedie k vyhoveniu žalobe; t.j. k uloženiu
povinnosti plniť.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v časeuzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.
15. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že podstatnou náležitosťou zmluvy nie je len samotné RPMN,
ale aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj všetky predpoklady, ktoré boli použité na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN je nutné považovať,
že spotrebiteľská úverová zmluva neobsahuje túto podstatnú náležitosť.
16. Vo vzťahu k zmluvám o revolvingovom úvere súd prvej inštancie vyslovil ich bezpoplatkovosť a
bezúročnosť z dôvodu, že neobsahovali podstatné náležitosti zmluvy, a to termín konečnej splatnosti
(bod 26), údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok (bod 24, 25), nezahrnutie poplatku do výpočtu
RPMN (bod 30). Ako je už vyššie konštatované na vyslovenie bezpoplatnosti a bezúročnosti úveru
postačuje vyslovenie aj len jedného možného dôvodu, v danom prípade absencia podstatnej náležitosti
spočívajúcej v správne uvedenej výške RPMN. Súd prvej inštancie v bode 30 odôvodnenia napadnutého
rozsudkusprávnedospelkzáveru,žedošlokpodhodnoteniuRPMNzdôvodu,žedocelkovýchnákladov
úveru nebol zahrnutý poplatok na základe dohôd o poskytovaní služieb a nezahrnutie tejto odplaty
do celkových nákladov ovplyvnilo správnosť údaju skutočnej RPMN. Z týchto dôvodov nie je možné
prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného (bod 5/ odvolania), že súd prvej inštancie tvrdil, že zmluvy
neobsahujú RPMN a rozhodnutie je v tomto ohľade nepreskúmateľné, keďže daný údaj sa v zmluvách
nachádza.
17. Na doplnenie správnosti záveru súdu prvej inštancie, že zmluvy neobsahovali správny údaj
RPMN, odvolací súd dodáva, že dojednanie poplatku za poskytnutie doplnkových služieb (informácia
o zostávajúcich záväzkoch, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby a podobne)
tak, ako bol v zmluvách vymedzený, je možné predpokladať, že tieto dohody boli žalovaným žalobcovi
ako spotrebiteľovi predložené pri uzatváraní úverových zmlúv (nakoľko boli podpísané v rovnaký deň
ako úverová zmluva, mala rovnaké číselné označenie ako úverová zmluva) bez toho, aby žalobcovi ako
spotrebiteľovi bola vysvetlená nevyhnutnosť a potreba uzatvorenia takejto dohody, a to, aké konkrétne
výhodyzposkytovaniadohodnutýchdoplnkovýchslužiebprespotrebiteľaakodlžníkazúverovýchzmlúv
vyplývajú. Ak by bol žalobca ako spotrebiteľ takto poučený, je otázne, či by vôbec takéto dohody so
žalovaným uzatvoril, a to i vzhľadom na výšku odplaty, ktorá bola dojednaná za poskytnutie služby a
predstavovalavtýchtozmluvách2,51%mesačnezosumyschválenéhoúveruzníženejosumupoplatku
zaposkytnutieúveru,ktoráodplatazadodatkovéslužbypredstavujecelkomprikaždejjednotlivejzmluve
cca 90 % z poskytnutého úveru. Z obsahu dohody o poskytovaní služieb a vymedzenia týchto služieb
sa javia ako úplne nadbytočné alebo úplne samozrejmé a takýmto spôsobom sa žalovaný snažil získať
neprimerane vysokú odplatu za poskytovanie finančných prostriedkov, resp. si dohodnutú odplatu v
podobe úrokov za poskytnutie finančných prostriedkov týmto spôsobom navýšiť. Dohody o poskytovaní
služieb sú štandardné (formulárové) zmluvy pripravené žalovaným, ako dodávateľom v takom istom
znení v obdobných právnych vzťahoch s inými svojimi dlžníkmi, ako je súdu známe z rozhodovacej
činnosti v obdobných veciach toho istého dodávateľa-veriteľa. Žalobca ako dlžník nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah a na uvedenom nič nemení ani forma dojednania na samostatnej listine. Odvolací
súd nenachádza žiadny dôvod, pre ktorý by žalobca ako dlžník sám prejavil záujem o dojednanie takejto
dohody s povinnosťou platiť za služby poplatok, keď v čase podpisu dohody ani nevedel či tieto služby
využije. Podľa názoru odvolacieho súdu tu preto existuje nevyhnutná súvislosť medzi úverovou zmluvou
a dohodou o poskytovaní služieb a táto bola podmienkou pre získanie úveru, z ktorého dôvodu mal byť
poplatok za služby zahrnutý do výpočtu RPMN.
18. Na podklade uvedeného správne súd prvej inštancie ustálil, že predmetné náklady za poskytovanie
služieb mali byť zahrnuté do výpočtu RPMN podľa § 19 ods. 2 ZoSÚ. Navyše odvolací súd dodáva, že v
preskúmavaných spotrebiteľských zmluvách mala byť RPMN vypočítavaná z istiny skutočne poskytnutej
žalobcovi ako spotrebiteľovi a nie z istiny, ktorá bola prezentovaná v zmluve (teda po odpočítaní poplatku
za úver). V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21. apríla 2016 vo veci C -377/14,
ktorý súvisí s konaním : Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s. a podľa ktorého
do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods.2 Smernice 2008/48 nemožno
zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako
sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.
Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky
úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru.19. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov uzatvorených medzi stranami z
dôvodu, že tieto zmluvy neobsahovali riadne špecifikovanú a určenú RPMN je dostačujúci, a preto je
nadbytočné zaoberať sa otázkou, či preskúmavané spotrebiteľské zmluvy obsahovali termín konečnej
splatnosti zmluvy, ako aj údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru.
20. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj so vznesenou námietkou premlčania (bod 33) a námietkou
miestnej príslušnosti (bod 34), a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania (bod 35). Žalovaný v odvolaní
rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom k týmto skutočnostiam.
Odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu sporovej strany
a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, nakoľko je odvolacími dôvodmi uvedenými sporovou
stranou viazaný (§ 380 CSP). Z tohto dôvodu odvolací súd sa týmito bodmi odôvodnenia nezaoberal.
21. Neopodstatnená je odvolacia námietka žalovaného, keď namietal postup súdu z dôvodu, že
napadnutom rozsudku v poradí druhom, uvádza skutočnosti, ktoré ako dôvod rozhodnutia nezistil
a neuviedol v pôvodnom rozsudku. V pôvodnom rozsudku súd prvej inštancie konštatoval absenciu
podstatnej náležitosti - rozpis splátok na istinu, úrok a iné poplatky, z ktorého dôvodu považoval
úvery za bezúročné a bezpoplatkové. V bode 19 odôvodnenia tohto pôvodného rozsudku konštatuje,
že keďže v dôsledku absencie jednej obligatórnej náležitosti sa úver považuje za bezúročný a
bezpoplatkový, nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať dôvodmi uvádzanými v súvislosti s
výškou RPMN, celkovými nákladmi, či ďalšími namietanými skutočnosťami. Odvolací súd uznesením
sp.zn. 7Co/96/2018 zrušil tento pôvodný rozsudok, nakoľko považoval odvolaciu námietku žalovaného
ohľadne rozpisu splátok za opodstatnenú a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom
posúdiť oprávnenosť nároku žalobcu aj vzhľadom na ďalšie namietané skutočnosti v žalobe vo vzťahu k
zmluvám o úvere (nakoľko tieto súd prvej inštancie v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí neposudzoval).
22. Pokiaľ potom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť rozdiel medzi
sumou, ktorú žalobca ako spotrebiteľ žalovanému z titulu spotrebiteľských úverových zmlúv, ktoré sú
považované za bezpoplatkové a bezúrokové zaplatil a plnením, ktoré žalovaný ako veriteľ žalobcovi
poskytol, je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny, ako aj závislý výrok o náhrade trov konania
v prospech žalobcu, keď bola náležite uplatnená zásada úspechu v konaní. Preto rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255
ods. 1 CSP, keď žalobca mal v odvolacom konaní voči žalovanému plný úspech. Preto vyslovil, že mu
priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262
ods. 2 CSP.
24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.