Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/96/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214879
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117214879.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: G. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, toho času bytom X. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený:
STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, kancelária pre doručovanie: Žilina,
Dolnýval574/7,IČO:47246863,protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova

25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 35 792 752, o zaplatenie 4 675,77 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 41Csp/111/2017-71 zo dňa 27.
novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 4.675,77
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.04.2017 do zaplatenia. Vyslovil, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Vychádzal zo zistenia, že sporové
strany uzavreli medzi sebou zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500077302, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver s úverovým rámcom 1.500 Eur, ktoré sa žalobca zaviazal splácať
v 36 splátkach mesačne po 53,25 Eur. Celková čiastka úveru predstavovala 1.967 Eur. Ročná úroková

sadzba bola 18,03 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,15 %, priemerná RPMN 44,06 % a
predpokladaná RPMN 20,91 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 50 Eur. Podľa oznámenia
veriteľa o schválení úveru výška mesačnej splátky 53,25 Eur (istina 41,67 Eur + úroky 11,58 Eur),
splátka podľa dohody o poskytnutí služieb 36,40 Eur, výška celkovej platby na úhradu 89,65 Eur a dátum
splatnosti prvej splátky 01.10.2014 a poslednej splátky 01.09.2017. Ďalej strany sporu uzavreli zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8500078524, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský

úver s úverovým rámcom 1.500 Eur. Tieto sa žalobca zaviazal splácať v 42 splátkach mesačne po
47,43 Eur. Celková čiastka úveru predstavovala 2.142,06 Eur. Ročná úroková sadzba bola 18,08 %,
ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,15 %, priemerná RPMN 44,06 % a predpokladaná RPMN
26,17%. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 150 Eur. Podľa oznámenia žalovaného o schválení
úveru č. 8500078524 výška mesačnej splátky bola 47,43 Eur (istina 35,71 Eur + úroky 11,72 Eur),
splátka podľa dohody o poskytnutí služieb 34,56 Eur, výška celkovej platby na úhradu 81,99 Eur, pričom

prvá splátka bola splatná 07.10.2014 a posledná 07.03.2018. Z dokazovania mal preukázané, že na
základe oboch zmlúv žalovaný poskytol žalobcovi úvery vo výške 3.000 Eur, avšak celkovo mu poskytol
čiastku 2.800 Eur (1.450 Eur + 1.350 Eur), keď sumu 200 Eur (50 + 150) si žalovaný hneď pri poskytnutí
úverovstiaholakoodplatuzaposkytnutieúverov.Žalobcazaplatilžalovanémunazmluvuč.8500077302
celkovo sumu 3.719,86 Eur a na zmluvu č. 8500078524 celkovo sumu 3.755,91 Eur.

2. Preskúmaním obsahu každej zo zmlúv zistil, že v týchto absentuje obligatórna náležitosť
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverocha o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), t.j. výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Tieto obligatórne náležitosti boli doplnené až následne, a to v podobe
oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ako jednostranného právneho úkonu, ktorý postup

nemôže byť v zmysle právnej úpravy akceptovaný. Z dôvodu absencie tejto náležitosti sa v zmysle
§ 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku absencie už
tejto jednej obligatórnej náležitosti nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať dôvodmi uvádzanými
žalobcom v súvislosti s výškou RPMN, celkovými nákladmi či ďalšími namietanými skutočnosťami
ohľadne náležitostí predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ ide o dohody o poskytovaní služieb,

dospel k záveru o ich absolútnej neplatnosti v súlade s § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Odplatu za poskytnutie služby považoval vzhľadom na výšku poskytnutých úverov za neprimerane
vysokú. Preto dohody, ktoré oprávňovali žalovaného na takéto neprimerane vysoké odplaty vyhodnotil
ako neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi a absolútne neplatné. Žalobca nemohol ovplyvniť obsah
týchto dohôd, platil služby, ktoré mu žalovaný pri uzatváraní dohôd neposkytol, ktoré v budúcnosti ani
nemuselvyužiť.Dohodyoposkytnutíslužiebjepotrebnépovažovaťzaneplatnéprávneúkony,zanekalú

obchodnú praktiku žalovaného. Z týchto dohôd zároveň nevyplýva možnosť vrátenia či započítania
odplaty v prípade nevyužitia predmetných služieb.

3. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal z prehľadu prijatých platieb, z ktorého
vyplýva, že žalovaný vyplatil žalobcovi celkovo sumu 2.800 Eur a žalobca uhradil celkovo sumu 7.475,77

Eur. Vychádzajúc z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského
úveru preplatil žalobca žalovanému sumu 4.675,77 Eur.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Podľa jeho názoru výklad
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je súdom v rozpore s ustanoveniami zákona ZoSÚ, a to najmä

s poukazom na § 9 ods. 2 písm. n) citovaného zákona. V spomenutom ustanovení sa rieši pre takýto
prípad to, že zmluva má obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania
úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez
amortizácie istiny. Bolo by potom nedôvodné vyžadovať členenie splátky na časť istiny, úrok a iné
poplatky, ak by išlo o úver spadajúci pod definíciu písmena n) uvedeného ustanovenia, pretože je vopred

pri ňom zrejmé, že sa uhrádza len úrok a poplatky, teda nie istina. Na základe novely meniacej ZoSÚ
platí, že v § 9 ods. 2 písm. i) sa slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú
slovami „frekvencia splátok a“. Ak by rozpisovanie splátky malo byť prostriedkom či súčasťou ochrany
spotrebiteľa, potom by zmena zákona popierala uvedený účel. Skutočným dôvodom uvedenej zmeny je
potom zosúladenie znenia zákona zo smernicou a rešpektovanie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci

C-42/15 (ktorý súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia nerešpektoval). Znenie ZoSÚ síce je
nepresným prevzatím Smernice 2008/48/ES, to však súd nezbavuje povinnosti pri výklade vnútroštátnej
normy prihliadať na základe nepriameho účinku na takéto ustanovenia únijného práva, ktoré sú do
príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer
(C-397/01 - C-403/01). Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť

istiny, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom
zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by nemala žiadny význam. Súd
prvej inštancie svojím rozhodnutím postupoval v rozpore s povinnosťou rešpektovať účinky únijného
práva a dospel k nesprávnemu výkladu ZoSÚ. V kontexte napádaného rozhodnutia sa potom samotné
konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 a aj rozhodnutie javia ako

zbytočné či bezvýznamné. Odvolanie proti výroku o náhrade trov odôvodňuje tým, že ide o závislý výrok
od meritórneho výroku, proti ktorému smeruje toto odvolanie. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a
žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril a považuje ho za nedôvodné, nakoľko súd vec správne

právne posúdil a správne konštatoval, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú všetky povinné
náležitosti v zmysle ZoSÚ a absenciu týchto náležitostí zákon sankcionuje tým, že poskytnuté úvery
sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Predmetné zmluvy neobsahujú termín konečnej splatnosti,
obsahujú nesprávny údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahujú
údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je toho názoru, že konanie

žalovaného pri poskytovaní úveru tým, že do celkových nákladov spotrebiteľa a do výpočtov RPMN
nezahrnie všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom a tieto poplatky skryje pod samostatné
dohody o poskytnutí služieb, čím následne znemožní spotrebiteľovi dosiahnuť reálnu predstavu o
poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti, je nutné považovať za mimoriadne závažnú, nekalúobchodnú praktiku. Ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti.
Okresný súd správne konštatoval, že predmetné dohody o poskytovaní služieb predstavujú neprijateľné
zmluvné podmienky, a teda sú neplatné. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice

vylúčený (priamy účinok je v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec
dovoláva svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za
nesprávne implementovanie smernice), vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň
účinok nepriamy. Tento nepriamy účinok smernice však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže
nahradiť výslovné znenie zákona. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším

súdom SR potvrdili, že výklad zákona o spotrebiteľských úveroch je taký, že sa vyžaduje členenie
splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona
o spotrebiteľských úveroch. Okrem neuvedenia členenia splátok nesprávne uvedenie výšky RPMN a
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, by spôsobili tiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po
zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie
(§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a
rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

nové konanie.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľské zmluvy o úvere medzi sporovými stranami
neobsahovali podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), z ktorého dôvodu je nutné považovať poskytnuté úvery za

bezúročné a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, keď v rozhodnutiach sp.zn. 3Cdo 56/2018 zo
dňa 17.04.2018, 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018 a 3Cdo 211/2017 zo dňa 25.04.2018 konštatuje
nesprávnosť právneho posúdenia v posúdení otázky - splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplývajúcich z § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ a ktorá bola podkladom pre záver o tom, či poskytnutý

spotrebiteľský úver je, alebo nie je bezúročný. Eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) ZoSÚ dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa ZoSÚ nemožno od dodávateľov žiadať, aby
v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne
vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ uvádza pojmy „výška“,
alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného

výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Účelom
predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom
vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej-ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úverový úrok a iné
platby.

8. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky žalovaného, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom
právnom posúdení, v takej otázke, ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver
je, alebo nie je bezúročný, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Vychádzajúc
z uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na nové konanie.

9. Úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní bude posúdiť oprávnenosť uplatňovaného nároku
žalobcu aj vzhľadom na ďalšie namietané skutočnosti v žalobnom návrhu vo vzťahu k zmluvám
o úvere medzi žalobcom a žalovaným (nakoľko tieto súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
neposudzoval).

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)