Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Lenka Augustínová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41Csp/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214879
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117214879.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: G.P. L.,
P.. XX.XX.XXXX, X. Y. H. XXX, toho času bytom X. Č.. XXX, štátny občan SR, zastúpeného právnym
zástupcom: STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01
Čadca, kancelária Dolný val 574/7, 010 01 Žilina, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému právnym zástupcom:

Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 35
792 752, v konaní o zaplatenie 4 675,77 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 675,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 4 675,77 eur od 27.04.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.04.2017, sa žalobca domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 4 675,77 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 675,77 eur od podania žaloby, t.j. od 27.04.2017,
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
na sumu 1500 eur zo dňa 27.08.2014, zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX P.a sumu

1500 eur zo dňa 05.09.2014. Uviedol, že predmetné zmluvy uzatváral na podnet kamaráta, s tým, že
mu pomôže, zoberie úver na seba a on ho bude splácať. Pri uzatváraní zmlúv mu žalovaný predložil
zmluvnúpredtlač,ktorúpodpísalbeztoho,abybližšieporozumeljejobsahu.Zástupcažalovanéhomupri
podpise povedal, že ak chce pôžičku, musí predmetnú zmluvu podpísať a že sa nemusí obávať, nakoľko
ide o štandardnú zmluvu. Súčasne s predmetnými zmluvami musel podpísať aj dohody o poskytovaní
služieb. Mal za to, že v danom prípade ide čisto o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva musí
obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Bol

názoru, že predmetná zmluva nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. Citoval § 2 písm. i),
g), h), § 9 ods. 2 písm. f, j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle citovaných zákonných ustanovení
mal za to, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vyjadrená ako súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
pričom do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa zarátavajú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové

služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Poukázal, že v predmetnej zmluve 8500078524
je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 2 142,06 eur. Zdôraznil, že žalovaný
pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť však nepostupoval správne, nakoľko donej nezahrnul splátky poplatku podľa dohody o poskytovaní služieb v celkovej výške 1 451,52 eur
(42 x 34,56 eur). V predmetnej zmluve XXXXXXXXXX G.e celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
uvedená vo výške 1 967 eur. Žalovaný však pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť

nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul splátky poplatku podľa dohody o poskytovaní služieb v
celkovej výške 1 310,40 eur (36 x 36,40 eur). Mal tiež za to, že žalovaný v predmetných zmluvách uviedol
chybne údaj o RPMN. Uviedol, že do výpočtu RPMN sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom. Žalovaný
však do výpočtu RPMN nezahrnul poplatky podľa dohôd o poskytovaní služieb vo výške 1 451,52

pri zmluve XXXXXXXXXX a vo výške 1 310,40 pri zmluve XXXXXXXXXX. Konanie žalovaného pri
poskytovaní úveru tým, že do celkových nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN nezahrnul všetky
poplatky spojené s poskytnutým úverom a v danom prípade poplatky podľa dohôd o poskytovaní
služieb a tieto poplatky skryl pod samostatné dohody o poskytovaní služieb, čím následne znemožnil
spotrebiteľovi dosiahnuť reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti je nutné
považovať za mimoriadne nekalú obchodnú praktiku. Bol názoru, že nezahrnutím poplatkov podľa

dohody o poskytovaní služieb do celkových nákladov a výpočtu RPMN išlo zo strany žalovaného o
nekalú obchodnú praktiku, konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti
s tým, že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože žalobca nemal zabezpečenú reálnu
objektívnu možnosť porovnania úverov z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so
spotrebiteľským úverom. Mal za to, že predmetné dohody o poskytovaní služieb predstavujú neprijateľné

zmluvné podmienky, a teda sú neplatné. Žalovaný ako veriteľ totiž zinkasuje poplatok za službu, hoci
žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytuje a možno v budúcnosti ani neposkytne. Mal za to, že predmetné
zmluvy neobsahujú ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 presne
definuje aké náležitosti okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka) musí spotrebiteľská zmluva

obsahovať. Okrem iného v § 9 ods. 2 písm. k) zákon uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného
je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa platnej úpravy v čase
uzavretia zmluvy žalobcu so žalovaným bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek

spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Mal za jednoznačné, že v
každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a
termíny splátok. Poukázal, že v danom prípade vak tento údaj v zmluvách absentuje. Citoval § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedol, že nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy je potrebné
považovať ako keby tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Konštatoval, že zo strany žalovaného pri

podpise úverovej zmluvy boli porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere, dané úvery sa
musia považovať za bezúročné a bez poplatkov. Mal za to, že nakoľko predmetné úverové zmluvy sú
zo zákona považované za bezúročné a bez poplatkov, žalobca bol povinný vrátiť žalovanému len sumu,
ktorú si od žalobcu požičal. Poukázal, že žalovaný mu na základe zmluvy XXXXXXXXXX vyplatil 1
450 eur (1 500 eur - 50 eur) a na základe zmluvy XXXXXXXXXX vyplatil sumu 1 350 eur (1500 eur

- 150 eur), nakoľko poplatky za poskytnutie úverov si hneď započítal na poskytnuté úvery. Celkovo
žalovaný žalobcovi poskytol sumu 2 800 eur. Žalobca žalovanému postupnými platbami vrátil až sumu
7 475,77 eur (na zmluvu 8500077302 sumu 3 755,91 eur a na V. XXXXXXXXXX sumu 3 719,86
eur). Citoval § 451 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Konštatoval, že žalovaný ako podnikateľ, ktorého predmetnom podnikania je aj dlhodobo poskytovanie

úverov sa uvedeným konaním bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a to tým, že so žalobcom uzatvoril
zmluvy o spotrebiteľskom úvere s nedostatkami vytýkanými vyššie. Namietal, že žalovaný neuviedol
všetky skutočnosti prináležiace k zmluve o spotrebiteľskom úvere, hoc o tejto povinnosti dlhodobo vedel.
Rovnako namietal, že žalovaný od žalobcu požadoval rôzne plnenia, hoc vedel, že uvedené zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sú bezúročné a bez poplatkov.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.08.2017, doručenom Okresnému súdu Žilina dňa
14.08.2017, k podanej žalobe uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným
nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, teda aj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/516/2015 zo dňa 29.10.2015. V tejto súvislosti

vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu a žiadal aby okresný súd postúpil vec vecne a miestne
príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného, t.j. v tomto prípade Okresný súd Bratislava I.
Citoval § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy č. 8200057008.
Mal za to, že RPMN sa nepočíta z celkovej čistky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale z celkovýchnákladov. S poukazom na § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. konštatoval, že RPMN sú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19. Mal za to, že Dohoda o poskytovaní služieb nie je podmienkou ani

predpokladom pre vznik zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle uvedeného a na základe § 2 písm.
g) zákona bol názoru, že odplata podľa dohody o poskytovaní služieb sa nezapočítava do celkových
nákladov a ani do výpočtu RPMN. Uviedol, že Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná.
Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere.
Dlžník podpísaním tlačiva nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytovaní služieb. To,

že uzavretie dohody je samostatné napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie dohody od ostatného
obsahu zmluvy. Definoval priemerného spotrebiteľa. Mal za to, že v prípade žalobcu bolo uzavretie
dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej plynúcich. Tvrdil,
že dohoda o poskytovaní služieb je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 OZ. Po právnej
stránke je tak vylúčený jej záver o neprijateľnosti. Citoval § 53 ods. 1 OZ. Výpočet RPMN žalobcom
prostredníctvom internetovej kalkulačky nepovažoval za hodnoverný dôkaz. Ďalej uviedol, že zákon o

spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval v každom
prípad, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri
sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky
alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Mal za
to, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje výšku splátok, termín ich splatnosti, ako aj

počet splátok. Poukázal, že zmluva obsahuje zákonom požadovanú výšku splátky (53,25 eur / 47,43
eur), termín splatnosti splátky (uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru, ako aj v splátkovom
kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmlúv) a počet splátok (42), nad rámec obsahuje aj dátum
splatnosti prvej splátky (v oznámení veriteľa o schválení úveru), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k.) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. Zdôraznil, že pri

výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vychádzať zo smernice Rady 2008/48
(čl. 22 ods. 1 smernice). Citoval článok 10 ods. 1 písm. h) smernice. Poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15. Poprel aj pravdivosť tvrdení žalobcu o absencii údaja o dobe trvania zmluvy
a termíne konečnej splatnosti úveru. Poukázal na ust. článku 4 ods. 4.5 a článok 9 ods. 9.1 zmluvných
dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv. Tvrdil, že deň poslednej splatnosti je uvedený v

oznámení veriteľa o schválení úveru. Mal za to, že jej splnená požiadavka vyplývajúca zo zákona. Poprel
dôvodnosť nároku na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia. Citoval § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z.. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku. Vzniesol
námietku premlčania. Citoval § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Namietal, že by žalovaný vedel
o bezdôvodnom obohatení z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy. Uviedol, že subjektívna

premlčacia doba je viazaná na to, že „poškodený„ subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých
odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bol názoru, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, v akom okamihu mal k dispozícii skutkové a právne vedomosti o bezdôvodnom
obohatení sa žalovaného na jeho úkor. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
4. Žalobca v replike osobne podanej na Okresnom súde Žilina dňa 28.08.2017 naviac uviedol,

že v danom prípade ide o čisto spotrebiteľský spor. CSP nerozlišuje v ust. § 19 písm. d) medzi
spormi zo spotrebiteľskej zmluvy ohľadom existencie/neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok
a následkov z toho plynúcich a inými spormi. Mal preto za potrebné aplikovať extenzívny výklad
predmetného ustanovenia, pretože miestna príslušnosť je daná na výber vo všetkých spotrebiteľských
sporoch. Námietku miestnej nepríslušnosti tak považoval za nedôvodnú. Ďalej uviedol, že celková

čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vyjadrená ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľských úverom, pričom do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľských úverom sa zarátavajú všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Opakovane zdôraznil, že žalovaný v predmetných zmluvách chybne

uviedol údaje o RPMN. Pri vznesenej námietke premlčania poukázal, že žalovaný žiadnym spôsobom
nekonkretizuje svoju námietku. Uviedol, že žalobou uplatnený nárok predstavuje sumy splátok ktoré
žalovanému zaplatil od 28.11.2015. Žaloba bola podaná na súde dňa 27.04.2017, teda v rámci
tak dvojročnej subjektívnej, ako aj trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Námietku premlčania tak
vyhodnotil ako nedôvodnú.

5. Žalovaný v duplike doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 29.09.2017 poprel tvrdenie žalobcu, že
pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v predmetných zmluvách nepostupoval
správne, nakoľko do nej nezahrnul splátky podľa dohody o poskytovaní služieb. V tejto súvislosti poprel
rovnako aj tvrdenie žalobcu o chybne uvedenom údaji o RPMN v zmluve. Poukázal na § 2 písm. g)v spojení s § 2 písm. h) a písm. i) zákona č. 129/2010. Uviedol, že vzhľadom na to, že dohoda o
poskytovaní služieb bola uzatvorená ako samostatný právny úkon, jej uzatvorenie bolo dobrovoľné a
nebolo podmienkou pre iný vzťah. Považoval za vylúčené, aby odplata za poskytnutie služieb v zmysle

uvedenej dohody bola zahrnutá do výšky RPMN a celkovej čiastky.
6.Súdnáslednenariadilpojednávanienadeň27.11.2017,naktoromvecprejednal,vykonaldokazovanie
a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.
7. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a replike, pričom nad
rámec obsahu odôvodnenia žaloby a repliky uviedol, že dohody o poskytovaní služieb predstavujú

neprimerané zmluvné podmienky, a teda sú neplatné. Žalovaný, ako veriteľ totiž inkasuje poplatok za
službu, hoci žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytuje a možno ani v budúcnosti neposkytne, teda, že
spotrebiteľ ju nevyužije. Cena za poskytovanie služieb predstavuje takmer 100% poskytnutého úveru -
istiny úveru. Uvedené vyplýva aj zo samotného oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Tvrdil,
že dojednaná výška odmeny je neprimeraná, nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia v zmysle
dohody o poskytovaní služieb, ale aj vo vzťahu poskytnutému úveru. Predmetom dohôd o poskytovaní

služieb sú bežné služby, ktoré poskytujú banky, nebankové subjekty a ktoré by mala pokrývať odplata
za úver, prípadne sú kryté nejakými poplatkami za konkrétny úkon, či službu, ako napr. upozornenie
za neplatenie a pod. Mal za to, že skutočným účelom predmetných dohôd je takýmto spôsobom,
teda budiacim na prvý pohľad zdanie, že je všetko v poriadku, že ide o samostatný zmluvný vzťah,
nepodmieňujúci uzavretie úverovej zmluvy, navýšiť odplatu za poskytnutý úver, a to viac ako o 200%

tak, aby táto suma nebola uvedená v úverovej zmluve. Konštatoval, že týmto postupom sa žalovaný
snaží dosiahnuť to, aby sa odplata za poskytovanie služieb nezapočítavala do výpočtu RPMN v úverovej
zmluve. Bol názoru, že týmto spôsobom dochádza zo strany žalovaného k obchádzaniu zákona o
spotrebiteľských úveroch, ako aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, čo má s poukazom na ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť dohôd o poskytovaní služieb pre

obchádzanie zákona, tiež aj pre rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ ide o výšku odplaty. Ďalej uviedol,
že žalobca sa obrátil na Národnú banku Slovenska ako orgán dohľadu s podnetom, aby prešetrila,
resp. preskúmala dôvodnosť predmetných dohôd, pričom národná banka mu listom zo dňa 18.10.2016
oznámila, že zastáva názor, že v prípade týchto dohôd, v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
ide o neprimeranú zmluvnú podmienku, nakoľko od spotrebiteľa sa požaduje uhradenie plnení, za ktoré

spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Taktiež, že žalovaný uzatváraním zmlúv o doplnkových
službách si zvyšoval odplatu za poskytnutie finančných úverových prostriedkov, nakoľko poplatok za
služby súvisí so spotrebiteľskou úverovou zmluvou a mal by byť započítaný do nákladov súvisiacich so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a teda aj do odplaty. Žalobca sa na základe predmetného listu resp.
stanoviska národnej banky, obrátil na miestne a vecne príslušný súd so svojou žalobou.

8.Právnyzástupcažalovanéhopredsúdomuviedol,žezotrvávanapodanomvyjadreníaduplike,pričom
nad rámec obsahu odôvodnenia vyjadrenia a dupliky k dohodám o poskytovaní služieb uviedol, že v
tejto súvislosti sa nejedná o jednu službu, ale súhrn viacerých služieb, ktoré sú poskytované jednak
automaticky, niektoré, ako napr. odklad splátok, je poskytovaný z iniciatívy dlžníka. Považoval tak za

nemožné tvrdiť, že v danom prípade žiadne služby poskytované neboli, nakoľko samotná dohoda o
poskytovaní vo svojom texte predpokladá možnosť aj automatického poskytovania niektorých z nich.
Poukázal na článok III. predmetnej dohody o poskytovaní služieb, v rámci ktorého je upravená možnosť
výpovede, resp. ukončenia takejto dohody o poskytovaní služieb. Došlo by samozrejme k úprave
splátkového kalendára a následne by sa pokračovalo v splácaní splátok bez zahrnutia tejto dohody

o poskytovaní služieb. Samotná zmluva o revolvingovom úvere, resp. zmluvy o revolvingovom úvere
predpokladajú jednak výšku mesačnej splátky so zahrnutím dohody o poskytovaní služieb, jednak
bez tohto zahrnutia. Už z tohto faktu, ktorý je uvedený na prednej strane zmluvy o revolvingovom
úvere v bodoch 5/ a 6/, je zrejmé, že predmetná dohoda nie je obligatórnym právnym úkonom,
ktorý je dlžník povinný uzatvoriť. Takisto žalobca v danom prípade nikdy nenamietal, a to až do

úplného zaplatenia predmetných úverov, že by odplatu za predmetnú dohodu nechcel platiť, že by
mu služby neboli poskytované, že by o ne nemal záujem a pod. Mal za to, že tieto tvrdenia sú do
značnej miery účelové s cieľom obohatiť sa na úkor žalovaného. K obligatórnej náležitosti zmluvy o
revolvingovom úvere, a to výške, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal
na smernicu 2008/48 európskych spoločenstiev, ktorá bola implementovaná do zákona 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. Poukázal na v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, kde vnútroštátny
zákonodarca konštruuje právo spotrebiteľa vyžiadať si amortizačnú tabuľku, ktorá uvedené náležitosti
obsahuje.Akbytedamalobyťtotopovinnosťouzmluvy,takpotombyzákonodarcazbytočnekonštruoval
takéto právo spotrebiteľa, ak by to už v zmluve muselo byť uvedené. Poukázal, že v súvislosti srozhodnutím C-42/2015, dochádza od 01.01.2018 aj k zmene zákona o spotrebiteľských úveroch,
a to novelou zákona o bankách, schválenou Národnou radou Slovenskej republiky dňa 12.10.2017,
kedy zákonodarca v súlade s harmonizovanými ustanoveniami smernice, ktorá bola implementovaná

do zákona o spotrebiteľských úveroch toto ustanovenie zrušil a nahradil ho teda pojmom frekvencia
splátok tak, ako to uvádza pôvodná smernica. Trval na tom, že aj nakoľko síce daný zákon, resp. daná
novela zákona nepripúšťa pravú retroaktivitu, v súvislosti s eurokomformným výkladom, malo aj v čase
uzatvorenia zmluvy, t. j. v roku 2014, byť predmetné ustanovenie vykladané eurokomformne a teda tak,
že zmluva má obsahovať údaj o frekvencii splátok úveru, čo v danom prípade bolo splnené. Rovnako

poukázal, že zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nedošlo k špecifikovaniu nároku na bezdôvodné
obohatenie, resp. momentu, v ktorom sa o údajnom bezdôvodnom obohatení žalovaného preukázateľne
dozvedel. Mal za to, že podaná žaloba je bezdôvodná.

9. Okresný súd vo veci samej rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 41Csp/111/2017-71 zo dňa
27.11.2017, tak že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 4 675,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 675,77
eur od 27.04.2017 do zaplatenia. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % trov konania. Okresný súd z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) citovaného zákona v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona vyhodnotil poskytnutý úver na základe
predmetnej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov, s tým, že žalobca mal voči žalovanému nárok na

zaplatenie len skutočne poskytnutých finančných prostriedkov, a teda finančné prostriedky uhradené
žalobcom žalovanému nad rámec poskytnutej istiny predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane
žalobcu.
10. Proti tomuto rozsudku bolo zo strany žalovaného podané odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia danej veci zo strany okresného súdu ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľského úveru pre absenciu náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. 7Co/96/2018-134 zo dňa 27.06.2018 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo
56/2018, 3Cdo 146/2017 a 3Cdo 211/2017, v ktorých sa konštatuje nesprávnosť právneho posúdenia v

posúdení otázky splnenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z § 9 ods. 2 písm.
k) zákona a ktorá bola podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je
bezúročný. Uviedol, že eurokonformným výkladom ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona NS SR
dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok

po častiach. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona uvádza pojmy výška alebo počet, či termíny splátok
istiny úrokov a poplatkov je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby
mal spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v
tej ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úrok a iné platby. Okresnému súdu odvolací súd uložil v

novom konaní posúdiť oprávnenosť uplatňovaného nároku žalobcu aj vzhľadom na ďalšie namietané
skutočnosti v žalobnom návrhu vo vzťahu k zmluvám o úvere medzi stranami sporu, nakoľko tieto súd
v napadnutom rozhodnutí neposudzoval.

12. Následne okresný súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 29.10.2018, na ktoré sa dostavili

právni zástupcovia strán sporu.

13. Právny zástupca žalobcu pred súdom zotrval na všetkých doterajších písomných aj ústnych
prednesoch a námietkach prezentovaných v danej veci. Trval na tom, že poskytnutý úver je z dôvodu
absencie obligatórnych náležitostí bezúročný a bezpoplatkov, a žalobca má tak nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia.

14.Právnyzástupcažalovanéhouviedol,žeRPMNbolavzmluvesprávneuvedená,zdôvodužedohoda
o poskytovaní služieb bola dobrovoľná a nebola podmienkou, ani predpokladom na získanie úveru,
tak ani odplata za poskytnutie tohto balíka služieb sa nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN. Pokiaľ ide

o absenciu termínu konečnej splatnosti, uviedol, že tento bol riadne uvedený, ako to vychádza aj z
ustanoveníazmluvnýchdojednanízodseku4,odsek4,5,zktorých vyplýva,žedeňsplatnostiposlednej
splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti.
Rovnako dátum splatnosti poslednej splátky je aj explicitné vyjadrenie v oznámení veriteľa o schváleníúveru a tiež termín konečnej splatnosti bol určený aj podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých
mesiacoch a počtu mesačných splátok.

Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Okresný súd v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu č.k. 11Co/167/2017-265 zo
dňa 12.09.2017 opätovne, ex offo, v prvom rade preskúmaval predmetné spotrebiteľské zmluvy a

vyhodnocoval, či tieto obsahujú všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.

16. Súd sa znova dôsledne oboznámil s obsahom spisového materiálu a listinnými dôkazmi, a to
žiadosťou/zmluvou o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2014 (č.l. 4
spisu), žiadosťou/zmluvou o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX V.o dňa 27.08.2014
(č.l. 5 spisu), listinou s názvom Odpoveď na žiadosť zo dňa 19.07.2016 (č.l. 8 spisu), listinou s názvom

Odpoveď na žiadosť o predčasné splatenie úveru s koncovým číslom XXX zo dňa 14.07.2016 (č.l. 9
spisu), výpisom z účtu M. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX A. prijatej platbe 1 450 eur (č.l. 10
spisu), výpisom z účtu M. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX o prijatej platbe 1 350 eur (č.l. 11
spisu), potvrdením o prevzatí peňažných prostriedkov zo dňa 26.10.2016 vo výške 600 eur a vo výške
400 eur (č.l. 12 spisu), listinou s názvom oznámenie zo dňa 16.11.2016 (č.l. 13 spisu), listinou s názvom

oznámenie zo dňa 28.09.2016 (č.l. 14 spisu), potvrdením o prevzatí peňažných prostriedkov zo dňa
26.10.2016 vo výške 47,95 eur a vo výške 55,83 eur (č.l. 15 spisu), oznámením veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi, zmluvou o revolvingovom úvere č. 85000078524 zo dňa 05.09.2014 (č.l. 31 spisu),
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo
dňa27.08.2014(č.l.34spisu),dohodouoposkytovaníslužiebč.XXXXXXXXXXXzodňa27.08.2014(č.l.

50-51 spisu), dohodou o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2014 (č.l. 52-53 spisu),
listom NBS zo dňa 18.10.2016.
17. Z predloženej žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX žalobcom podpísanej dňa 26.08.2014 a žalovaným
dňa 27.08.2014 mal okresný súd preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 1 500

Eur. Vyčerpané sumy sa žalobca zaviazal splácať v 36 splátkach mesačne vo výške 53,25 eur. Celková
čiastka úveru predstavovala 1 967 eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 18,03 %, ročná úroková
sadzba úrokov z omeškania 5,15 %, priemerná RPMN 44,06 % a predpokladaná RPMN 20,91 %.
Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 50 eur. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru č.
XXXXXXXXXXzodňa27.08.2014výškamesačnejsplátky53,25eur(istina41,67eur+úroky11,58eur),

splátka podľa dohody o poskytnutí služieb 36,40 eur, výška celkovej platby na úhradu 89,65 eur, dátum
splatnosti prvej splátky 01.10.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01.09.2017, periodicita
splácania úveru mesačná. Dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 1, celková odplata za
poskytnuté služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb 1 310,40 eur.

18. Z predloženej žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX žalobcom podpísanej dňa 03.09.2014 a žalovaným
dňa 05.09.2014 bolo preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 1 500 Eur.
Vyčerpané sumy sa žalobca zaviazal splácať v 42 splátkach mesačne vo výške 47,43 eur. Celková
čiastka úveru predstavovala 2 142,06 eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 18,08 %, ročná úroková

sadzba úrokov z omeškania 5,15 %, priemerná RPMN 44,06 % a predpokladaná RPMN 26,17 %.
Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 150 eur. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru č.
XXXXXXXXXXzodňa05.09.2014výškamesačnejsplátky47,43eur(istina35,71eur+úroky11,72eur),
splátka podľa dohody o poskytnutí služieb 34,56 eur, výška celkovej platby na úhradu 81,99 eur dátum
splatnosti prvej splátky 07.10.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 07.03.2018, periodicita

splácania úveru mesačná. Dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 7, celková odplata za
poskytnuté služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb 1 451,52 eur.
19. Podľa dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2014 a dohody o poskytovaní
služieb č. XXXXXXXXX zo dňa 05.09.2014 okresný súd zistil, že dohoda upravuje podmienky
poskytovania dohodnutých služieb k predmetným zmluvám. Dohoda zakladá právo zákazníka na

využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo ale nie povinnosť využiť služby,
rovnako tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, týmto nie
je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu. Dohodnuté služby sú dobrovoľné a doplnkové, nemajú charakter
podmienky alebo predpokladu na uzavretie zmluvného vzťahu. Jednotlivé služby sú poskytovanézákazníkovi automaticky alebo na základe uplatnenia práva zákazníka na ich poskytnutie. Na základe
dohody sa poskytujú uvedené služby za dohodnutú odplatu. Ak nedôjde k uzavretiu tejto dohody
zákazník je oprávnený požiadať o poskytnutie jednotlivých služieb aj samostatne a ich cena sa riadi

platným sadzobníkom poplatkov. Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne
poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za
poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach,
ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi. Celková výška splátky úveru s úrokom spolu so splátkou odplaty podľa tejto dohody

sa uvedú aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Na základe tejto dohody sa poskytuje
zákazníkovi balíček služieb pozostávajúci z informácie o zostávajúcich záväzkoch, odkladu splatnosti
splátok, informácie pred splatnosťou splátky, informácie o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania kópie
dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovania platieb na príslušnú zmluvu, druhej
upomienky zdarma, a podpory call centra a osobného stretnutia s viazaným finančným agentom (č.l.
53-54 spisu).

20. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd rovnako za preukázané, že žalobca žalovanému
poskytol žalobcovi na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX N. č. XXXXXXXXXX úvery vo výške 3 000 eur,
avšak celkovo žalobcovi poskytol čiastku len vo výške 2 800 eur (1 450 + 1 350), keď sumu 200 eur (50
+ 150) si žalobca hneď pri poskytnutí úverov stiahol ako odplatu za poskytnutie úverov (č.l. 10-11, 31,

34 spisu). Žalobca zaplatil žalovanému na zmluvu č. XXXXXXXXXX W.elkovo sumu 3 719,86 eur a na
zmluvu č. XXXXXXXXXX W.elkovo sumu 3 755,91 eur, t.j. celkovo 7 475,77 eur (č.l. 8-15 spisu).

21.Zožalobyazdoloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žežalobcasiuplatňujevočižalovanémunároky
vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2014 znejúcej na sumu 1 500 eur a zmluvy č. XXXXXXXXX
zo dňa 05.09.2014 znejúcej na sumu 1 500 eur. Žalobca zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania,
povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z
príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol

medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX je vzťahom
občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa tak hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súd má
tak za to, že právny vzťah založený úverovou zmluvou je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský.

22. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec právne posúdil podľa

príslušných zákonných ustanovení právnych predpisov, resp. v súlade s právnou úpravou platnou a
účinnou v čase vzniku zmluvných vzťahov.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom
istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom

nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4 písm. s), t) a v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol
zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku

vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa; ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v
prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný; ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. g), h) a l) zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanákladyspojenésozmluvouozabezpečenízáväzku

spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru
alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok; celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom; celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 13 zákona 129/2010 Z.z. ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám
alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať
uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej
predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou

odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie
spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej
zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných
príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané
vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo

osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú
dotknuté

Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, aka) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 písm. a), b) a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika
sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje
alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu,

ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku

opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie
sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým
alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel

obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný
spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

23. Keďže v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX a aj v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX jedná o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či predmetné zmluvy

o spotrebiteľskom úvere majú všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.

24. Preskúmaním obsahu každej zo zmlúv, súd zistil, že v týchto absentuje obligatórna náležitosť
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), t.j. doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) ročná percentuálna miera
nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

25. Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k)). Okresný súd v

rozčlenení splátok istiny vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, a to že
v zmluvách uzatváraných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať,
aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach. Účelom
predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy k dispozícii v číselnomvyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úrok a iné platby. V
tomto smere tak okresný súd v internciách názoru odvolacieho súdu konštatoval iný právny záver ako
v poradí prvom rozsudku. Okresný súd však poukazuje, že v daných zmluvách úplne absentuje termín

splátok. Na tomto mieste považuje okresný však za potrebné upozorniť aj na názor Krajského súdu v
Žiline prezentovaný v rozhodnutí sp. zn. 5Co/187/2018 zo dňa 30.08.2018, podľa ktorého i vzhľadom
na rozhodovaciu prax NS SR absencia náležitostí vymedzenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
ku dňu uzatvorenia zmlúv zakladala bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (§ 9 ods. 2
písm. k)).

26. Preskúmaním obsahu zmlúv, súd ďalej zistil, že v týchto absentuje aj obligatórna náležitosť
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona, t.j. konečná splatnosť úveru. Ustanovenie
zmlúv, ktoré stanovovalo splatnosť úveru počtom 42 a 36 mesačných splátok, nemožno podľa názoru
súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme

spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy
dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým konkrétnym dňom, mesiacom a
rokom. Takýto údaj však stranami sporu uzavreté zmluvy neobsahovali.

27. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a f) citovaného

zákona sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Okresný súd v tomto smere ďalej uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom musia byť obsiahnuté priamo v zmluve. Aktom, ktorým
by boli dojednané náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nie sú podľa názoru súdu
ani zmluvné podmienky, či iné listiny tvoriace prílohu zmluvy. Preto tvrdenie žalobcu ohľadne obsahu

podstatných náležitostí zmluvy v previazaných komponentoch v podobe VOP, oznámenia o schválení
úveru, považoval súd za právne bezvýznamné. Obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru; nesmú
však slúžiť k tomu, aby v nich boli obsiahnuté dojednania predstavujúce podstatné náležitosti. Rovnako
má okresný súd za to, že pre konštatovanie splnenia obligatórnej náležitosti vychádzajúc z právneho

záveru o nutnosti zahrnutia obligatórnych náležitostí priamo do zmluvy, nepostačuje ani existencia
oznámeniaoschváleníúveru.Okresnýsúdzastávanázor,ževprípadespotrebiteľskýchzmlúv,primárne
vzhľadom aj na ochranu spotrebiteľa, je žiaduce a súladné so zákonom všetky obligatórne náležitosti
ustanoviť priamo do zmluvy a nie do iných listinných dokumentov bez ohľadu na ich formu, či názov.
Naviac z vykonaného dokazovania v danej veci je zrejmé, že oznámenie o schválení úveru, je podpísané

iba žalovaným.

28. Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie
§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek
úrokovalebopoplatkov.Prijatímtakéhotoplneniabezprávnehodôvodutakvzniklonastranežalovaného

bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľských úverov nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných
prostriedkov úveru 2 800 eur.

29. Pokiaľ ide o dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2014 a XXXXXXXXXX

a 05.09.2014 okresný súd dospel k záveru o ich absolútnej neplatnosti v súlade s § 3 ods. 1 a
39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd odplatu za poskytnutie služby v celkovej výške 1 310,40
eur pri dohode č. XXXXXXXXXX a v celkovej výške 1 451,52 eur pri dohode č. XXXXXXXXXX
považoval vzhľadom na výšku poskytnutých úverov za neprimerane vysokú. Dohody, ktoré oprávňovali
žalovaného na takéto neprimerané vysoké odplaty okresný súd vyhodnotil ako neprijateľné, v rozpore s

dobrými mravmi a absolútne neplatné. Vopred pripravenými dohodami, ktorých obsah žalobca nemohol
ovplyvniť, resp. meniť, si žalobca zhoršil ako spotrebiteľ svoje zmluvné postavenie, s tým, že platil
za služby, ktoré mu žalobca pri uzatváraní dohôd neposkytol, resp. žalobca platil za služby, ktoré
v budúcnosti ani nemusel využiť, resp. v čase poskytnutia úverov a uzavretia predmetných dohôd
nebolo žalobcovi zrejmé, či takúto službu vôbec reálne využije. Dohody o poskytnutí služieb je potrebné

považovať za neplatné právne úkony, za nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Pokiaľ dohody o
poskytovaní služby boli ako samostatné listiny, ešte neznamená, že ide o individuálne dojednanie.
Napokon v konaní nebolo preukázané, či žalobca balíček služieb poskytnutých predmetnými dohodami
skutočne aj využil, napriek tvrdeniu, že niektoré sa poskytujú automaticky. Z týchto dohôd zároveňnevyplýva možnosť vrátenia, či započítania odplaty v prípade nevyužitia predmetných služieb, čo
podľa názoru okresného súdu možno považovať za nekalú obchodnú praktiku v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. Pokiaľ nebolo v konaní preukázané, že žalovaný v súlade

s dohodami o poskytnutí služieb žalobcovi plnil, resp. nebolo preukázané vzájomné plnenie medzi
stranami sporu neprichádza do úvahy ani aplikácia § 457 OZ. Naviac okresný súd upriamuje zvlášť
pozornosť na čl. 1 bodu dohôd, podľa ktorého žalobca mal právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou
formou poskytovanie jednotlivých služieb, avšak tým nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu, ktorý
okresný súd považuje za rozporný s dobrými mravmi. Okresný súd pre úplnosť dôvodov tohto

rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že balíček služieb poskytnutý predmetnými dohodami možno
posúdiťakobežnéslužby,ktorébanky,činebankovésubjektyposkytujúaktorébymalapokrývaťodplata
za úver, ktorá v danom prípade predstavovala celkovo sumu 200 eur. Nejednalo sa o nejaké špecifické,
či finančne náročné, bežne neposkytované služby poskytované zo strany žalovaného.

30. Na tomto mieste okresný súd dodáva, že má za to, že odplata za poskytnuté služby mala

byť jednoznačne zahrnutá do celkových nákladov úveru v súlade s § 2 písm. g), h) a l) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Nezahrnutie tejto odplaty do celkových nákladov ovplyvnilo aj správnosť údaju
skutočnej RPMN, pretože ak by bola odplata zahrnutá do celkových nákladov, celková výška RPMN by
bola oveľa vyššia ako bola prezentovaná. Zároveň možno považovať praktiku žalovaného, ktorý oddelil
zmluvu o úvere od dohody o poskytovaní služieb, čím došlo k uvedeniu nesprávnej výšky celkových

nákladov, a tým pádom aj nesprávnej výšky RPMN za nekalú obchodnú praktiku s poukazom na § 7
ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľov. Aj z dôvodu nesprávnej výšky celkových nákladov a
tým pádom aj nesprávnej výšky RPMN sú poskytnuté úvery jednoznačne bezúročné a bezpoplatkov.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného

obohatenia vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi.

32. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z prehľadu prijatých platieb,
z ktorého vyplýva, že žalovaný na základe predmetných spotrebiteľských zmlúv o úvere vyplatil
žalobcovi celkovo sumu 2 800 eur a žalobca uhradil k zmluvám celkovo sumu 7 475,77 eur, t.j.

postupnými platbami vychádzajúc z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného
spotrebiteľského úveru preplatil žalobca žalovanému sumu 4 675,77 eur. Táto suma 4 675,77 eur
tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech
na strane žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451
Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.

33. Súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania a túto vyhodnotil ako podanú nedôvodne.
Trojročná objektívna lehota jednoznačne neuplynula už len z toho dôvodu, že predmetná zmluva
č. XXXXXXXXXX bola podpísaná 27.08.2014 a predmetná zmluva č. 8500078524 bola podpísaná
05.09.2014 a žaloba bola podaná dňa 27.04.2017, teda ešte pred uplynutím trojročnej objektívnej

premlčacej lehoty podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dvojročnú subjektívnu lehotu,
okresný súd má za to, že táto bola rovnako dodržaná. Poukazuje, že žalobou uplatnený nárok
predstavujesumysplátokod28.11.2015.Zdôrazňuje,žekpreplateniuposkytnutejistinydošloprizmluve
č. XXXXXXXXXX splátkou zo dňa 28.11.2015 a pri zmluve č. XXXXXXXXXX splátkou rovnako zo dňa
28.11.2015. Žaloba bola podaná dňa 27.04.2017. Žalobca teda až dňa 28.11.2015 začal poskytnuté

istiny preplácať. Naviac žalovaný k predmetným úverom dopytoval NBS, ktorá mu dňa 18.10.2016
poskytla svoje stanovisko. Žalobca sa na základe predmetného listu resp. stanoviska národnej banky,
obrátil na miestne a vecne príslušný súd so svojou žalobou.

34.Rovnakozanedôvodnúokresnýsúdvyhodnotilajnámietkumiestnejnepríslušnosti,keďmalzato,že

daný predmet konania vyplýva zo spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu. Ma za to, že v danom
prípade ide o čisto spotrebiteľský spor. Spotrebiteľský spor je spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

35. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení účinnom od 01.02.2013 nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania odo dňa podania žaloby, t.j. od 27.04.2017. Výška
základnej úrokovej sadzby ECB bola v rozhodnom období vo výške 0,00 % ročne (súd má o tomtovedomosť zo svojej činnosti § 186 CSP). Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 675,77 eur od 27.04.2017 do zaplatenia.

36. Súd tak považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na
zaplatenie sumy 4 675,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 675,77
eur od 27.04.2017 do zaplatenia.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.