Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207659
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317207659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s.,

Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31318916 proti žalovanému L.. L.Ú. F., nar. XX. X. XXXX, R. M. K. XXX, t.č.
trvale bytom M. Q. XX/XXXX, Q.-C., Q. I., o zaplatenie 1420,66 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ýuhradiť žalobcovi 1 420,66 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
z dlžnej sumy ročne od 1.10.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%
s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto

rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 17. 7. 2017 žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 1420 eur s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 1. 10. 2015 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy o OTP Konte na báze bežného účtu č. XXXXXXXX/
XXXX zo dňa 3. 6. 2008 a v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami vedenia konta a
terminovaného vkladu v SKK a vedenia bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene fyzickým

osobám občanom v OTP Banka Slovensko, a.s. (ďalej len „VOP“), sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť
OTP Konto pre žalovaného v mene SKK. Dňa 2. 9. 2009 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená
Zmluva o poskytnutí povoleného debetného zostatku, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému
čerpanie peňažných prostriedkov z uvedeného Účtu až do výšky limitu povoleného debetného zostatku,
pričom tento limit bol ku dňu účinnosti tejto zmluvy dohodnutý vo výške 3500 eur. Žalovaný nedodržiaval
podmienky platné pre poskytovanie povoleného debetu, preto žalobca zrušil dňa 5. 12. 2014 povolený
debet a naďalej viedol pre žalovaného účet, pričom žalovaný bol povinný udržiavať na účte povinný

minimálny zostatok. Túto povinnosť však žalovaný nedodržal, preto žalobca zaslal žalovanému výpoveď
zmluvy dňa 28. 6. 2015, ktorá nadobudla účinnosť uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá
začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď
doručená, teda výpoveď nadobudla účinnosť dňa 30. 9. 2015. V tomto konaní si žalobca uplatnil sumu
1420,66 eur s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti výpovede zmluvy
a náhradu trov konania.

2. Dňa 22. 9. 2017 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý doplnil žalobu a uviedol, že žalovanému bol dňa
3. 6. 2008 zriadený bežný účet a následne dňa 2. 9. 2009 na tomto účte bol povolený debet až do výšky
3500 eur, ktorý žalovaný mohol, ale nemusel využiť.3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o OTP Konte, prílohou k tejto zmluve,
zmluvou o poskytnutí povoleného debetného zostatku, všeobecnmi obchodnými podmienkami vedenia
konta a terminovaného vkladu v SKK a vedenia bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene

fyzickým osobám občanom v OTP Banka Slovensko, a.s., poslednou upomienkou, výpoveďou zmluvy,
výpismi z účtu žalovaného, vypočul zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Dňa 3. 6. 2008 žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli Zmluvu o OPT Konte.
Predmetom zmluvy bolo zriadenie a vedenie OTP Konta v zmysle Obchodného zákonníka v súlade s

ďalšími platnými právnymi predpismi v SR a s VOP. Banka sa zaviazala viesť konto odo dňa účinnosti
zmluvy.

V prípade vydania platobnej karty ku OTP Kontu je predmetom zmluvy aj vydanie a používanie platobnej
karty k predmetnému OTP Kontu, ak v zmluve nie je uvedené inak.

V prípade uzatvorenia osobitnej zmluvy banka poskytne majiteľovi OPT Konta možnosť čerpania
povoleného debetného zostatku na OTP Konte.

Prílohou tejto zmluvy bola listina pod názvom Informácia, z obsahu ktorej vyplýva mimo iného aj debetná
úroková sadzba pri povolenom debete vo výške 12,9% ročne.

5. Bližšie podmienky zmluvného vzťahu boli upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach
vedenia konta a terminovaného vkladu v SKK a vedenia bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej
mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka Slovensko, a.s..

6. Dňa 6. 11. 2012 žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli zmluvu o poskytnutí
povoleného debetného zostatku.

Podľa bodu 3. Zmluvy sa banka zaväzuje umožniť majiteľovi Konta čerpanie peňažných prostriedkov
až do výšky povoleného debetného zostatku za podmienok stanovených touto zmluvou a Všeobecnými

obchodnými podmienkami vedenia konta a termínovaného vkladu v SKK a vedenie bežného účtu a
termínovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka Slovensko, a.s..

Podľa bodu 4. Zmluvy, limit povoleného debetného zostatku ku dňu účinnosti zmluvy je 3500 eur.

Podľa bodu 8. Zmluvy, zmluva sa uzatvára na obdobie 1roka odo dňa jej účinnosti. Platnosť zmluvy sa
predlžuje vždy o jeden rok, ak ktorákoľvek zmluvná strana najneskôr 15dní pred ukončením účinnosti
písomne neoznámi, že trvá na jej ukončení. Dôvody zániku zmluvy stanovujú VOP.

7. Poslednou upomienkou zo dňa 29. 5. 2015 žalobca urgoval úhradu nepovoleného prečerpania, ktorý

k 27. 5. 2015 bol vo výške 1311,15 eur. Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde k okamžitému
uhradeniu dlhu, banka pristúpi k výpovedi zmluvy.

8. Listom zo dňa 28. 6. 2015 banka upovedomila žalovaného, že vypovedá zmluvu o OTP Konte s
tým, že výpoveď nadobudne účinnosť uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť

prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po miesiaci, v ktorom bola výpoveď majiteľovi účtu
doručená. Súčasne žalovaný bol vyzvaný na úhradu debetného zostatku, ktorý ku dňu 26. 6. 2015 bol
vo výške 1335,86 eur. List bol žalovanému doručovaný na adresu jeho vtedajšieho trvalého pobytu s
tým, že adresát list neprevzal.

9. Z Okamžitého (priebežného) výpisu z účtu sú zistil, že kreditný zostatok na účte žalovaného 165
972,19 eur a debetný zostatok spolu 167 393,01 eur. Teda ku dňu 10. 7. 2017 konečný stav na účte
žalovaného je debetný zostatok 1420,66 eur.

10. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že

súdu predložili kompletný prehľad finančných prostriedkov, ktoré boli pripisované v prospech účtu a
ktoré boli pripisované na ťarchu účtu. Špecifikom uplatňovaného nároku je to, že išlo o možnosť
prečerpania finančných prostriedkov na účte, pričom žalovaný mal u žalobcu zriadený účet a nebola mu
poskytnutážiadnajednorazovásumaakoúver.Kúčtužalovanéhobolopovolenéprečerpaniefinančnýchprostriedkov a každý mesiac výška zostatku závisela od samotného žalovaného, koľko finančných
prostriedkovvyčerpalakoľkovložil.Kudňupodaniažalobyjedlhžalovanéhotitulomdebetnéhozostatku
na účte vo výške 1426,66 eur.

11. Podľa ustanovenia §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2008,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V zmysle ustanovenia §52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (§54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníka,účastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa §708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa

zmysle §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa §1 ods. 3 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

V zmysle §3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr
v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri

mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Podľa §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Ako vyplýva z §10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 1. 2013,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

13. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych

právach a nie podnikateľské právo.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia §54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie §54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy a
teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov
súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník),
ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne
úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce
neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani

regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

14. V zmluve sa uvádza, že predmetom zmluvy je zriadenie a vedenie konta „v zmysle zák. č. 513/1991
Zb. v znení neskorších predpisov, v súlade s ďalšími platnými právnymi predpismi SR“.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava
zmluvných pokút a pod). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na inštitút ako jenapríklad odstúpenie od zmluvy resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských

vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s princípom právnej
istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske
právo a nie Obchodný zákonník.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove

zo dňa 13.9.2012 sp. zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013
sp.zn.1Co/95/2013. Súd je toho názoru, že ust. bodu 3. zmluvy o OTP Konte - Predmet zmluvy ani
nevylučuje použitie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah medzi účastníkmi.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď je úverová
zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné

ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a obchodnoprávnu
úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní
zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy dopadá

úprava občianskeho práva.“

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.
Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri

štandardnýchtypovýchzmluvách(porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,VydavatelstvíAlešČeněk).

15. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 3. 6. 2008 k uzavretiu zmluvy o bežnom účte, predmetom
ktorej bolo zriadenie a vedenie Konta v zmysle Obchodného zákonníka v súlade s ďalšími platnými

právnymi predpismi v SR a s VOP. Banka sa zaviazala viesť konto odo dňa účinnosti zmluvy. V prípade
uzatvorenia osobitnej zmluvy banka poskytla majiteľovi OTP Konta možnosť čerpania povoleného
debetného zostatku na OTP Konte. Následne dňa 2. 9. 2009 došlo aj k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí
povoleného debetného zostatku do výšky debetného zostatku 3500 eur.

V súlade s §710 Obchodného zákonníka, banka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k
platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného
vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do
mínusového, debetného zostatku, avšak len v rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s
debetným zostatkom sa uzatvára úverová zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave

ustanovení o zmluve o úvere (§497 až 507 Obchodného zákonníka), ak v samotnej zmluve nie je
stanovené inak.

Žalovaný si bol vedomý pravidiel, ktoré prijal a to tým, že podpísal zmluvu o poskytnutí povoleného
debetného zostatku. Ďalej aj tým, že v zmysle výpisu z účtu, kreditné pohyby na účte boli vo výške

165 972,19 eur a debetné pohyby na účte 167 393,01 eur. Súd má teda za to, že žalovaný, keď už sa
dostával do debetu, vždy dokázal potrebné finančné prostriedky na účte zabezpečiť a aj to nasvedčuje
tomu, že žalovaný si bol vedomý pravidiel, ktoré si dohodol s bankou.

Žalovaný však porušil podmienky zmluvy pre poskytovanie povoleného debetu a preto mu žalobca zrušil

povolenýdebetavypovedalzmluvuoOTPKonte,kdetátovýpoveďnadobudlaúčinnosťdňa30.9.2015.

16. Nárok žalobcu sa javí byť v celom rozsahu dôvodný, i napriek tomu, že ide o spotrebiteľský právny
vzťah. Z výpisov z účtu mal súd za preukázané kreditné pohyby na účte vo výške 165 972,19 eur a
debetné pohyby na účte 167 393,01 eur. Keďže tieto debetné pohyby prevyšovali kredit o 1420,66 eur,

súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu uvedenej sumy. Žalovaný sa
dostal do omeškania, preto súd priznal žalobcovi taktiež zákonný úrok z omeškania a to od 1. 10. 2015,
t.j. odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti výpovede zmluvy, keďže súd má za to, že týmto
dňom sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlhu.17. Podľa §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanému
patrí aj náhrada trov konania v celom rozsahu.

Súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.