Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119201437
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4119201437.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti o maloletého R. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom,
dieťa rodičov: matky N. H.vej, nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., zastúpenej Mgr. Romanou
Mravíkovou, advokátkou so sídlom Štefánikova trieda 2/3, 949 01 Nitra, a otca V. L., nar. XX.XX.XXXX,

bytomM.XXXX,K.,H.republika,onávrhumatkynaúpravurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletému
dieťaťu,oodvolanímatkymaloletéhodieťaťaprotiuzneseniuOkresnéhosúduNitrač.k.24P/37/2019-20
zo dňa 18.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č. k. 24P/37/2019-20 zo dňa
18.03.2019 konanie zastavil a zrušil termín pojednávania nariadený na deň 02.04.2019 o 09.30 hod.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na čl. 1 ods. 1, 2, čl. 2 ods. 9, čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES)
č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 (ďalej len „nariadenie č. 2201/2003“), čl. 1 a 3 nariadenia Rady (ES)
č. 4/2009 zo dňa 18.12.2008 (ďalej len „nariadenie č. 4/2009“) a § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že matka sa
podanýmnávrhomdomáhalaúpravyrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuR..Vkonanísúdzistil,
že tak ako maloleté dieťa, aj matka a otec dieťaťa majú svoj obvyklý pobyt na území Českej republiky,
kde rodina spoločne žila, až kým matka dňa 07.12.2018 neopustila spoločnú domácnosť. Na základe
zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že obvyklým pobytom účastníkov konania, od ktorých
sa v danom prípade odvodzujú kritériá právomoci je Česká republika, a to s prihliadnutím na všetky

skutkové okolnosti a faktory, z ktorých možno miesto obvyklého pobytu u týchto účastníkov vyvodiť.
Takýmito okolnosťami a faktormi sú napríklad trvanie a dôvody pobytu a primerane s prihliadnutím na
vek maloletých detí aj ťažisko a centrum ich života a to aj v závislosti od obvyklého pobytu osôb, ktoré sa
o deti fakticky starajú. Súd dospel k záveru, že v danom prípade všetci účastníci konania žili donedávna
na území Českej republiky s úmyslom vytvoriť v tomto štáte ustálené a obvyklé centrum svojich záujmov
a to s ohľadom na ich rodinný, pracovný, či sociálny život. Vzhľadom na skutočnosť, keď v danom

prípade nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu, ale právomoc českého súdu, pričom nedostatok právomoci je neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania, postupoval súd podľa § 9 CSP a konanie vo veci zastavil.

2. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého Lukáša navrhujúc
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podané odvolanie odôvodnila s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), f) CSP. Poukázala

na nevyhovujúce spolunažívanie s otcom dieťaťa a na skutočnosť, že na Slovensku má záujem
zostať natrvalo. Z ustanovenia čl. 8 nariadenia č. 2201/2003 vyplýva, že obvyklý pobyt sa určuje ku
dňu začatia konania (princíp perpetuatio fori), pričom podľa čl. 16 tohto nariadenia sa konanie na
súde považuje za začaté iba vtedy, ak sa na tomto súde podá písomnosť, ktorou sa začína konanie
alebo rovnocenná písomnosť. Obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných

skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte
musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný
charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia.
Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského
štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky,
jazykové znalosti a rodinné sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Je potrebné zobrať do úvahy aj

vek dieťaťa. V prípade dojčaťa je potrebné vziať do úvahy integráciu rodiča do jeho sociálneho a
rodinného prostredia a zohľadniť faktory, ako sú dôvody presťahovania rodiča, jazykové znalosti, rodinný
a geografický pôvod.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník dieťaťa uvádzajúc, že maloletý R. sa narodil

v Českej republike a spoločne s matkou a otcom žili v spoločnej domácnosti v Českej republike až do
07.12.2018, kedy matka s maloletým R. opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa na územie SR. Mal
za to, že obvyklým pobytom dieťaťa je Česká republika.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril aj otec maloletého dieťaťa uvádzajúc, že s matkou dieťaťa a s

maloletým R. žili v spoločnej domácnosti v Českej republike približne 5 rokov v prenajatom byte. Ich
spolužitie bolo po celý čas bez väčších problémov. Zdôraznil, že o svojho syna má záujem, pokúšal sa o
kontaktsnímzaasistenciepolície.Nebránisazvereniumaloletéhodieťaťadostarostlivostimatky,avšak
požaduje kontakt so synom. Maloletý R. je občanom ČR a je aj zdravotne poistený v ČR. Nesúhlasil s
tvrdeniami uvádzanými v podanom odvolaní, matka nebola nútená opustiť spoločnú domácnosť, nikdy

neužíval žiadne drogy, alkohol a ani nehral automaty. Taktiež sa matke nevyhrážal. Od apríla 2019
zasiela matke dieťaťa sumu 2.500 Kč na uspokojenie potrieb maloletého R.a.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie

(§ 383 CSP) a neviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP), a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je opodstatnené. Preto uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdil.

7. V predmetnom konaní sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností

k maloletému R.ovi, ktorej dôvodnosť podložila tým, že od 07.12.2018 už nežije v spoločnej domácnosti
s otcom maloletého dieťaťa v Českej republike, ale vrátila sa na Slovensko aj s maloletým dieťaťom,
pričom teraz býva u svojich príbuzných. Po tom ako súd prvej inštancie v konaní zistil, že obvyklým
pobytom maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodičov je Česká republika rozhodol napadnutým uznesením
o zastavení konania a súčasne zrušení nariadeného termínu pojednávania. Proti tomuto uzneseniu vo

výroku o zastavení konania a súvisiacom výroku o zrušení termínu pojednávania a trovách konania
podala matka maloletého R.a odvolanie, ktorého preskúmanie je predmetom tohto odvolacieho konania.

8. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu
súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b)

nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

9. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.

10. Podľa čl. 8 ods. 2 nariadenia č. 2201/2003, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov
9, 10 a 12.11. Podľa čl. 10 nariadenia č. 2201/2003, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania
dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim
neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne

obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:
a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením
alebo zadržaním, alebo
b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán
alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu

dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do
jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste
pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého
bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť
svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde
členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením

alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa
obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o
opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

12. Podľa čl. 17 nariadenia č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej

podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu
iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

13. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

14. Právomoc súdov členských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v čl.
8 a nasl. nariadenia č. 2201/2003. Podľa čl. 8 nariadenia č. 2201/2003, súdy členského štátu majú
právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom
štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. Článok 9 pritom upravuje

zachovanie právomoci pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z
jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt a článok
10 upravuje zachovanie právomoci súdov členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt
bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním (v spojení s čl. 2 bod
11) v prípadoch únosu dieťaťa, jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania, až kým dieťa

nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a je súčasne splnená jedna z podmienok uvedených
v písm. a/ alebo b/ tohto článku 10 nariadenia č. 2201/2003.

15. Zo znenia nariadenia č. 2201/2003 v súvislosti s preskúmavanou vecou vyplýva, že za rozhodujúce
kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností k

maloletému dieťaťu (vrátane konania vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa) sa považuje jednak
obvyklý pobyt dieťaťa a jednak posúdenie, či došlo k oprávnenému presťahovaniu maloletého z
jedného členského štátu do iného členského štátu, alebo jeho neoprávnenému premiestneniu alebo
zadržiavaniu. Až po zodpovedaní otázky oprávneného, resp. neoprávneného premiestnenia alebo
zadržiavania, je možné určiť miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa.

16. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy.
Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (aj keď je spravidla s trvalým pobytom totožný), ani s
pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky
väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (práca, škola), bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo.

Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy
všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V prípade maloletého dieťaťa, kde sa zdržuje na
základe dohody rodičov alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie jedného
z rodičov na pobyte dieťaťa bez ďalšieho nič nemenia. Pojem „obvyklý pobyt dieťaťa“ vyložil Súdny
dvor vo svojom rozsudku z 22. decembra 2010 vo veci Barbara Mercredi/Richard Chaffe. Z uvedeného

rozhodnutia vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo o sebe, automaticky
obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody rodičov.17. V danom prípade sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal otázkou skúmania podmienok konania,
či je alebo nie je daná právomoc súdu vo veci konať a dospel k správnemu právnemu záveru, že túto
právomoc nemá. Súd prvej inštancie v danej veci vychádzal z nariadenia č. 2201/2003, ktoré nedefinuje

pojem obvyklý pobyt a okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie
faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter
a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia, čo je v
predmetnej prejednávanej veci splnené. Súd taktiež prihliadol na trvanie a dôvody pobytu maloletého
R.a aj v Českej republike, aj na Slovensku, na jeho štátu príslušnosť a rodinné a sociálne väzby. Z

obsahu spisu vyplýva, že maloletý R. sa narodil v Českej republike, a teda je občanom Českej republiky,
pričom v tomto štáte sa nepretržite zdržiaval od svojho narodenia dňa 10.09.2018 do 07.12.2018, kedy s
ním jeho matka bez vedomia otca opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa na Slovensko. Do tohto dňa
mal maloletý R. vybudované svoje sociálne i rodinné zázemie v Českej republike, kde súčasne bol aj
zdravotne poisteným a ošetrovaným pediatrickým lekárom. Z dôvodu jeho nízkeho veku nenavštevoval
žiadne predškolské zariadenie v Čechách a ani na Slovensku. Odvolací súd ako aj súd prvej inštancie

rovnako vzal do úvahy, že maloletý R. sa s matkou zdržiava na Slovensku od 07.12.2018 a návrh na
úpravu rodičovským práv a povinností bol súdu doručený dňa 07.02.2019. Z porovnania trvania dĺžky
pobytu maloletého dieťaťa v Čechách a na Slovensku je zrejmé, že maloletý R. sa v Českej republike do
svojho narodenia zdržiaval dlhší čas, a teda tam mal vybudované stabilnejšie výchovné, ako aj sociálne
zázemie. V čase začatia konania na súde prvej inštancie sa maloletý R. na Slovensku nachádzal len

2 mesiace, pričom takto krátky čas nemohol spôsobiť trvalú zmenu jeho vybudovaného sociálneho a
rodinného zázemia v Českej republike, kde sa naďalej nachádza otec maloletého dieťaťa. Súčasne
odvolací súd dodáva, že matka v predmetnom konaní neosvedčila, že jej pobyt na Slovensku nie je
len dočasným, resp. príležitostným, predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že na Slovensku sa
zdržiava u svojej krstnej mamy, s ktorou súčasne bývajú aj jej matka, nevlastný otec a brat. Z odvolania

matky tiež nie je zrejmé prečo považuje právomoc súdu Českej republiky v danej veci za rozpornú so
záujmom maloletého R.a. Z hľadiska právomoci súdu nie je rozhodné z akých dôvodov a za akých
okolností matka s maloletým R. opustila svoj obvyklý pobyt.

18. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vzhľadom na okolnosti daného prípadu dospel k

správnemu záveru, že obvyklý pobyt maloletého R.a je v Českej republike, teda v inom členskom
štáte EÚ. Pri preskúmavaní tohto záveru súdu prvej inštancie odvolací súd vychádzal aj z definície
obvyklého pobytu opierajúcej sa o rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-523/07 a C-497/10. Záverom
odvolací súd poukazuje aj na čl. 10 nariadenia č. 2201/2003, v zmysle ktorého pri neoprávnenej zmene
pobytu maloletého dieťaťa, t.j. únose dieťaťa, jeho neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní, si

svoju právomoc zachováva súd členského štátu, kde malo maloleté dieťa obvyklý pobyt pred únosom.
Je nepochybné, že maloletý R. mal do odsťahovania sa s matkou na Slovensko obvyklý pobyt v
Českej republike. Z podania Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže doručeného súdu
dňa 21.02.2019 vyplýva, že otec namieta neoprávnené premiestnenie maloletého R.a na Slovensko,
ku ktorému premiestneniu nedal súhlas, ani nedošlo medzi ním a matkou k dohode o vysťahovaní

maloletého do cudziny. Aj na základe týchto skutočností indikujúcich neoprávnené premiestnenie
maloletého R.a z Českej republiky na Slovensko, patrí právomoc konať v predmetnom konaní súdom
Českej republiky.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd odvolanie matky maloletého dieťaťa posúdil ako

neopodstatnené a stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie napadnuté
uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).