Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617213966
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617213966.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu R Collectors, s.r.o., Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému I. L., Ž. XXX, o zaplatenie 5
699,20 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8Csp/266/2017-71 z 15.3.2018 Okresného súdu

Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku I.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2

616,71 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 14.10.2014 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Strany sporu nemajú
nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 21.7.2017, domáhal,
čím ju odôvodňoval, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Obchodnými podmienkami pre úver (ďalej len OP), sadzobníkom, zmluvou o úvere, výzvou na splatenie

dlžnej časti úveru, výzvou s doručenkou, aktuálnym stavom úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok,
prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, a zistil „následovne“: Právny predchodca žalobcu Poštová
banka, a.s., Bratislava ako veriteľ uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom 20.1.2014 Zmluvu o úvere
č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver 4 200 €. Ďalej
uviedol, aké základné údaje tykajúce sa tohto úveru sú uvedené v čl.3 Zmluvy, čo je uvedené v čl.5 bod
5.6prváveta,čl.6bod6.2 OPPoštovejbanky,a.s.,účinnýchod10.6.2013,ačozistilzvýzvynasplatenie

dlžnej časti úveru z 26.9.2014, z výzvy z 13.10.2014, ktorá bola žalovanému doručená 16.10.2014, a
z prehľadu úhrad doručených žalobcom. Citujúc znenie § 52 O. z., platného ku dňu uzavretia zmluvy,§
53 ods.1-3,ods.5, § 517 ods.2 O. z.,§ 54 ods.1 O. z., platného ku dňu uzavretia zmluvy,§ 1 ods.1,2,§
2 písm. a/,b/,§ 9 ods.1,2,§ 11 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, „platnom“ v čase
uzavretia zmluvy, a § 3 vl.nar.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ďalej uviedol: Zmluva uzatvorená medzi predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. ako

veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ust. O.
z. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu,
ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická
osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla

nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. formulárové zmluvy), čo je zrejme
aj v danej veci. Cituje znenie čl.1 bod 1.1 tretia veta OP Poštovej banky, a.s., účinných od 10.6.2013. Vtejto súvislosti uvádza, že právna úprava v O. z. s účinnosťou od 13.6.2014 podľa novely § 52 ods.2 O.
z. vykonanej zák.č.102/14 Z. z. o ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ust. O. z., aj keď by sa inak mali použiť

normy obchodného práva. Na zmluvné vzťahy uzatvárané spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľské aj obchodné
zmluvy, je potrebné použiť ust. O. z. a nie Obch. zák. Uvedené platí aj na daný prípad napriek tomu, že
daný právny vzťah, ako aj nároky z neho vznikli pred 13.6.2014. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR 3MCdo/14/2014 z 21.4.2015, z ktorého vyplýva, že § 52 ods.2 O. z. treba použiť
od jeho účinnosti aj na právne vzťahy založené pred dňom, kedy toto zákonné ust. nadobudlo účinnosť.

Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žeprávnypredchodcažalobcunazákladeZmluvyoúvere
č.XXXXXXXXXX z 20.1.2014 poskytol žalovanému úver 4 200 €, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť
v 72 mesačných splátkach po 103,85 € (103,85 x 72 je 7 477,20 €). Preskúmal predmetnú zmluvu o
úvere, či táto vyhovuje náležitostiam, tak ako ich určuje zák. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o
to, že zmluva neobsahuje náležitosti „zmysle“ § 9 ods.2 písm. k/ zák.č.129/10 Z. z. a to výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, zistil, že v zmluve je skutočne uvedená len výška splátky a priamo zo zmluvy nevyplýva
aká časť splátky, resp. v akom poradí je splátka započítaná na úhradu istiny úveru, úroku a aká na
poplatky. V tejto súvislosti je však dôležité rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ)
C-42/15 účastníkov Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Biróová, v ktorom SD konštatuje, že čl.10 ods.1

a 2 smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl.3
písm. m/ Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument, ale všetky náležitosti čl.10 ods.2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy

týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istinu po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ust. v spojení s čl.22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. V danom prípade zmluva o úvere obsahuje
výšku mesačnej splátky, splatnosť jednotlivých splátok a počet mesačných splátok. Zmluva o úvere

obsahuje odkaz na OP predchodcu žalobcu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ktoré v čl.5
bod 5.6 obsahujú spôsob započítania platieb klienta voči pohľadávke banky. S odkazom na rozhodnutie
SD EÚ vo veci C-42/15 z 9.11.2016 zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument, t.j. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.2 zák.č.129/10 Z. z. nemusia byť
obsiahnuté v samotnom texte tejto zmluvy, ale časť z nich môže byť uvedená aj v OP alebo sadzobníku,

ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Na základe uvedeného konštatuje, že z dôvodu absencie
presnej špecifikácie rozčlenenia splátok úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov nie
je možné konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Jedným z najdôležitejších údajov pre
spotrebiteľa je však údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN), pretože uvedený údaj
zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. RPMN je tak indikátorom posúdenia

výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, pretože musí zohľadňovať
nielen úrok úveru, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Poplatky spojené s úverom môžu byť
jednorazové, ktoré sa zvyčajne platia na začiatku zmluvného vzťahu, t.j. poplatok za poskytnutie úveru,
administratívny poplatok a p. a pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru, napr. poplatok za
poistenie,akjepoistenienevyhnutnousúčasťouúveru.Vzmluveoúvereč.XXXXXXXXXXz20.1.2014je

uvedená RPMN 19,35 %. Je zrejme, a to aj z vyjadrenia žalobcu, že do výpočtu RPMN v danom prípade
neboli zahrnuté splátky poistného. Výška mesačnej splátky je totiž v zmluve uvedená v sume 103,85
€, pričom len splátka úveru (aj podľa vyjadrenia žalobcu) je 99 € a teda poplatok za poistenie úveru
je 4,85 € mesačne. Tento poplatok mal byť uhrádzaný žalovaným počas celej doby trvania úverového
vzťahu. Celkovo na poistnom by teda žalovaný uhradil 349,20 € (4,85 € x 72 mesiacov). Táto suma

do výpočtu RPMN zahrnutá nebola. Zistil, že platenie poistného sa stalo nevyhnutnou súčasťou úveru
potom, čo došlo medzi predchodcom žalobcu a žalovaným k dohode o poistení úveru (bod 10 zmluvy).
Vzhľadom „k tomu“ poistné malo byť zahrnuté do výpočtu RPMN. Splátky poistného neboli zahrnuté ani
do celkovej výšky nákladov uvedenej v zmluve. Tieto podľa zmluvy sú 2 850,93 €. Celkovo za úver by
tedažalovanýakospotrebiteľmaluhradiť7128€.Prepočtomvýškymesačnejsplátkyuvedenejvzmluve

vo výške 103,85 € počtom splátok 72 však je zrejme, že žalovaný za úver vrátane poistného uhradí až
7 477,20 €, čo má vplyv na výšku celkových nákladov žalovaného. Z uvedených dôvodov má za to, že
RPMN a výška celkových nákladov uvedených v zmluve o úvere, sú uvedené nesprávne, v neprospech
žalovanéhoakospotrebiteľa.Keďžetietoúdajeniesúvzmluveuvedenésprávnekonštatuje,ževzmluveabsentujú náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods.2 písm. g/ a j/ zák.č.129/10 Z. z. Preto podľa § 11
ods.1 písm. b/ a d/ zák.č.129/10 Z. z. platí, že žalovanému poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
Žalovanému bol predchodcom žalobcu poskytnutý úver 4 200 €. Žalovaný doposiaľ uhradil na splatenie

úveru 1 583,29 €, rozdiel tak predstavuje 2 616,71 €, ktorú by mal žalovaný z poskytnutého úveru ešte
uhradiť. Žalobcovi nie je možné priznať nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania, keďže bol vyčíslený
z vyšších súm než na aké má nárok. Priznal mu nárok na úrok z omeškania od 14.10.2014, t.j. odo dňa
nasledujúceho po splatnosti úveru, podľa cit. ust. K uvedenému dňu bola sadzba ECB 0,05 %, ktorá po
zvýšení o 5 „percentuálnych“ predstavuje 5,05 % ročný úrok z omeškania. Vo zvyšnej časti žalobu ako

nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 a § 261 ods.1,2 CSP (ich znenie
cituje). Žalobca sa žalobou domáhal celkove zaplatenia 5 699,20 €. Jeho žalobe vyhovel čo do sumy
2 616,71 €, ktorá predstavuje 45,91 % žalovanej sumy. Neúspech mal čo do zaplatenia 3 082,49 € (5
699,20 € - 2 616,71 €), ktorá predstavuje 54,09 % žalovanej sumy. S poukazom na čiastočnú úspešnosť
a neúspešnosť strán sporu v konaní im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Žalobca podal len voči „citovaného rozsudku“ v zákonnej lehote ODVOLANIE z dôvodu, že Súd • na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [odvolací dôvod podľa § 365
ods.1 písm. f) CSP], • vec nesprávne právne posúdil [odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP]. •
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci[odvolacídôvodpodľa
§ 365 ods.1 písm. d) CSP]. V nasledujúcich častiach Odvolania uvedené odvolacie dôvody podrobne
špecifikuje. 1) Nesprávna RPMN a výška celkových nákladov. Podľa názoru súdu úver poskytnutý na

základe Zmluvy o úvere je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu: a) Údajne
zle uvedenej RPMN banky b) Údajne zle uvedenej sumy nákladov spojených s úverom. Súd pri výpočte
RPMN „pravdepodobne“ vychádzal z internetovej kalkulačky portálu sme.sk. Nie len, že výpočet na
základe internetových kalkulačiek je len informatívny a nemožno ho považovať za relevantný pre súdne
konanie (nakoľko prostredníctvom rôznych internetových kalkulačiek dospejete k rôznym výškam RPMN

pri rovnakých údajoch), no súčasne sa odvoláva na rozsudok Okresného súdu Revúca 8C/304/2015 zo
16.9.2016, z ktorého cituje. Zmluva o úvere bola uzatvorená na základe právnej úpravy odlišnej, než
súčasná právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 1.1.2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov.
Tieto skutočnosti súd nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet kalkulačky „obsaujúcej“
údaje platné v súčasnosti a nie v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spôsobil právne pochybenie. Trvá

tak na závere, že Zmluva o úvere vyjadrovala správne údaj o RPMN banky. Trvá i na tom, že výška
celkových nákladov spojených s úverom bola v zmluve o úvere vyjadrená správne. Interný výpočtový
systém banky umožňoval v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere výpočet jednotlivých splátok anuity len
v celých hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v
nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý sa spotrebiteľovi

vráti na základe 5.4 Všeobecných obchodných podmienok. Súd nesprávne zhodnotil aj povinnosť platiť
poistenie započítavajúc ju do sumy mesačnej splátky. Cituje znenie § 2 písm. g) zák.č.129/10 Z. z.,
platného a účinného do 31.3.2015. Z gramatického výkladu predmetného ust. zák. vyplýva, že poistné je
potrebné započítať do celkových nákladov len v tom prípade, pokiaľ jeho uzatvorenie bolo podmienkou
na uzatvorenie zmluvy o úvere. Súd sa nesprávne domnieva, že ak spotrebiteľ musí platiť poistné, o

ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, automaticky sa daná
suma započítava do výšky celkových nákladov. Takýto výklad súdu odporuje § 2 písm. g) zák.č.129/10
Z. z., platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Nepodmienenosť uzatvorenia zmluvy,
resp. zmluvy za daných podmienok povinnosťou platiť poistné vyplýva, napr. z bodu 7.1 Obchodných
podmienok, podľa ktorého ak Dlžník v Návrhu požiada o Poistenie, spĺňa požiadavky podľa bodu 7.3 OP

a Banka prijme Návrh, dôjde k uzatvoreniu Poistenia. Taktiež si dovoľuje poznamenať, že od žalovaného
nežiadal viac, ako prináleží na sumy uvedené v Zmluve o úvere. Aj z daného dôvodu má za to, že údaje
uvedené v Zmluve o úvere sú uvedené správne a súd pri rozhodovaní po právnej i skutkovej stránke
pochybil. 2) Záver. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto odvolania žiada podľa § 389 CSP: Zrušiť
prvostupňové rozhodnutie a vrátiť vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo podľa § 388 CSP

zmeniť prvostupňové rozhodnutie tak, že jeho žalobe sa v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže sa žalovaný
na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
5. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade strana sporu, ktorej bola spôsobená ujma tým,
že bolo rozhodnuté v jej neprospech.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, odmietol, podľa §
386 písm. b) CSP, odvolanie proti rozsudku vo výroku I. a čo sa týka výrokov II. a III. rozsudku zistil, ženeboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP),
lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP],
preto rozsudok, podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP, zrušil a vec vrátil, podľa § 391 ods.1 CSP, súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. Výrokom I. napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe sčasti vyhovené, sa žalobcovi nespôsobila
žiadna ujma, lebo bolo rozhodnuté v jeho prospech, preto muselo byť jeho odvolanie proti uvedenému
výroku odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou.
8. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní,
v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania,
v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie
bolo takou inou vadou postihnuté.
10. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je

nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1

CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý

nesúlad.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť

výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
12. Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že obidva žalobcom uplatnené

odvolacie dôvody sú dané.
13. Súd, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach
strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom
rozsahu za opodstatnené.14.Aksasúddopustilomyluvprávnomposúdeníprechybnépoužitieprávnejnormyaleboprejejchybnú
interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú
povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu

takýto komplexne chybný postup naprávať.
15. Súd bude v ďalšom konaní povinný (§ 391 ods.3 CSP) podrobne sa vysporiadať so všetkými
skutočnosťami uvedenými žalobcom počas konania a v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť.
16. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).
17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.