Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/171/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111225759
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4111225759.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa : P. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. U. XXX, XXX XX U. zast.

JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom v Nitre Farská 40, proti odporkyni: L. L., nar. XX.X.XXXX,
G. G. M. 29 zast. JUDr. Pavlom Vöröšvárym, advokátom so slídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7,
o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rozostavanej stavby
postavenej na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností pre kat. úz. G. A., Okresným úradom G.,
katastrálnyodborvLVč.XXXXparc.č.XXXX/XXornápôdaovýmere992m2,ktorástavbajerealizovaná
na základe Stavebného povolenia vydaného obcou G. A., č.j. XXX/XXXX-XX-Žá, zo dňa 5.5.2006, vo

veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-ica.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.148,99 eura, na účet
právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť trovy štátu vo výške 30 eur na účet Okresného súdu Nitra, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 22.8.2011 sa navrhovateľ domáhal určenia podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti - rozostavanej stavby postavenej na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností pre
kat. úz. G. A. na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 992m2, ktorá stavba je realizovaná
na základe Stavebného povolenia vydaného obcou G. A. č.j XXX/XXXX-XX-Žá, zo dňa 5.5.2006, a to
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-ica.

Okresný súd Nitra rozhodol vo veci rozsudkom č.k.7C 171/2011-218, ktorým návrh zamietol. Na základe
odvolania navrhovateľa, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/11/2014-245 napadnutý rozsudok
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Nitra doplnil dokazovanie v zmysle
záverov odvolacieho súdu.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať odporkyňu k náhrade
trov konania. Mal za to, že po zhodnotení vykonaného dokazovania nie je prípustný iný záver, než

ten, že dohoda medzi navrhovateľom a odporkyňou ohľadom založenia podielového spoluvlastníctva
k predmetnej nehnuteľnosti bola preukázaná. Poukázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní zo dňa
19.11.2013.Navrhovateľ ako účastník konania uviedol, že s odporkyňou tvorili pár asi od roku 2000 - 2001, dohodli
sa, že si spolu postavia dom. Za tým účelom hľadali spolu pozemok, ktorý našli v G. A.. Z prvého
manželstva má syna, preto sa s odporkyňou dohodli, že výlučnou vlastníčkou pozemku bude ona. Na

stavbu domu si v roku 2006 zobrali úver z ČSOB banky vo výške 833.000,-Sk. O vydanie stavebného
povolenia požiadala odporkyňa, z dôvodu nemožnosti dedenia domu jeho synom. Stavbu na základe
dohody realizovali a financovali spoločne. Úver splácali spoločne, každý v 1-ici tak, že z jeho účtu, ktorý
si v ČSOB zriadil, pravidelne mesačne odchádzali splátky úveru, ktoré mu boli strhávané z príjmu a
súčasne mu na tento účet odporkyňa zasielala polovicu výšky splátky. Spolu s odporkyňou riešili akú

stavbu postavia, spolu vyberali projekt domu. Stavbu domu od počiatku až do konca riadil on. Staval
svojpomocne spolu s otcom, bratom a niekoľkými kamarátmi. V roku 2009 si zobrali z ČSOB druhý
úver, ktorý mali splácať tiež napoly, ale od počiatku odporkyňa svoju časť nespláca, a preto celý úver
spláca on. Pri obidvoch úveroch bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve jeho otca.
Po rozchode odporkyňa zmenila názor ohľadne spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a jej výlučné vlastníctvo
k stavbe odôvodňuje tým, že ona je jediným stavebníkom.

Právny zástupca odporkyne žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporkyni náhradu trov
konania. Dohoda o založení podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi neexistovala. Existovala
dohoda o založení výlučného vlastníctva odporkyne, najmä z dôvodu, aby v budúcnosti po ňom nededil
jeho syn. Svedkovia vypočutí v konaní vyjadrovali svoje subjektívne dojmy o akomsi spolunažívaní

účastníkov konania v predmetnej stavbe, a preto sa domnievali, že túto nehnuteľnosť budú i spolu
vlastniť. Poukázal na majetkové priznania, v ktorých navrhovateľ neuvádzal žiadny nehnuteľný majetok
oproti odporkyni, ktorá predmetnú stavbu uvádzala ako svoj výlučný majetok. Stavbu financovala sama
odporkyňa. Úvery čerpal sám navrhovateľ a odporkyni len požičal finančné prostriedky, ktoré mu ona v
mesačných splátkach vracala. Z dôvodu, že úvery neboli určené na financovanie výstavby, bolo zriadené

záložné právo na nehnuteľnosti rodičov navrhovateľa.

Odporkyňa v konaní uviedla, že pozemok kúpila v roku 2005, s navrhovateľom spoločnú budúcnosť
neplánovala, fyzicky ju napádal, bála sa ho. Stavbu domu chcela riešiť výlučne sama, projekt spolu
nevyberali. Popiera, že by nehnuteľnosť bola zapísaná ako jej výlučné vlastníctvo z dôvodu, aby syn

odporcunededil.Navrhovateľvystupujevúverovýchzmluváchakospoludlžník,lebopotrebovalpeniaze.
Z prvého úveru išlo cca 500.000 Sk do nehnuteľnosti, tieto mu vracala v splátkach po 10.000 Sk na
jeho osobný účet. K založeniu nehnuteľnosti vo vlastníctve otca navrhovateľa uviedla, že bolo jedno
čia nehnuteľnosť sa založila, pretože peniaze chcela navrhovateľovi vrátiť. Druhý úver ju donútil zobrať
navrhovateľ, lebo potreboval peniaze. Z neho sa na stavbu domu použilo 2.000 eur. Dom jej pomáhal

financovať jej otec. Ona riadila stavbu domu, navrhovateľ chodil pomáhať aj s jeho otcom, ktorý sa
sám ponúkol, že jej so stavbou domu pomôže. Na stavbe robil jej otec, priatelia a kolegovia. Na prvej
úverovej zmluve figurovala ako spoludlžníčka, lebo vedela, že jej navrhovateľ peniaze požičia. Sama
chcela uzavrieť zmluvu o úvere, mala v OTP vybavenú fázovú hypotéku, ale navrhovateľ potreboval
peniaze, a preto ju prehovoril, aby peniaze brali spolu. Nehnuteľnosť obýva navrhovateľ, žije v nej od

novembra 2010.

Svedkyňa L. L., sestra odporkyne uviedla, že sestra chcela stavať a za týmto účelom kúpila pozemok.
Pri financovaní stavby pomohol sestre otec sumou cca 400.000 Sk. S navrhovateľom si spoločný život
neplánovala, dom stavala sama. Vie, že navrhovateľovi splácala nejakú pôžičku. Ako často chodil

navrhovateľ na dom pracovať nevie. Na stavbe pomáhali sestrini kolegovia a kamaráti.

Svedok T.. M. L., otec odporkyne uviedol, že dcéra stavala sama a navrhovateľ jej mal pomôcť
prostredníctvom svojho otca, ktorý je murár. Nevidel, že by navrhovateľ niečo na stavbe riešil, všetko
riešila jeho dcéra. Dvakrát sa na stavbe stretol s bratom navrhovateľa. Dcére daroval na stavbu spolu

700.000,-Sk, vtedy bola stavba pred zastrešením, nevie z čoho bola stavbe dovtedy financovaná. O
úveroch nemá bližšiu vedomosť.

Svedok Z. C., otec navrhovateľa uviedol, že obaja účastníci konania mu hovorili, že majú kúpený
pozemok a môžu začať stavať. Peniaze nemali, preto si zobrali hypotéku a on musel založiť dom.

Peniaze z úveru sa použili na stavbu. Dom im postavil on, bol tam jediný odborník. Na stavbu chodili robiť
i syn s odporkyňou, on tiež doniesol svojich kamarátov, brata. Párkrát tam bola pani L., otec odporkyne
tam pomáhal asi pol dňa, z kolegov odporkyne tam nebol nikto. Z prvého úveru sa postavila hrubástavba, potom si zobrali ďalší úver a požiadali ho o ďalšie založenie nehnuteľnosti. Myslel si, že stavajú
spolu, keby vedel, že nezakladá dom aj v prospech svojho syna, nebol by to robil.

Svedok M. C., brat navrhovateľa uviedol, že rodičia založili byt, aby si brat s odporkyňou mohli zobrať
úver a stavať dom. Na stavbe nebol veľmi často, bol tam, keď sa kopali základy, ťahali múry, robili
stropy. Na stavbu chodievali na troch autách, zhruba 12-15 ľudí. Z rodiny tam chodil on, otec, brat P. a
ďalší brat, strýko a mama. Ďalej tam boli kamaráti z dediny, kamaráti ich bratov, nejakí kolegovia brata.
Videl tam L., jej mamu, sestru, s jej otcom sa nestretol. Brat sa pred ním nevyjadroval koho je to stavba,

brali si na ňu úver a stavba sa z neho financovala.
Svedok T.. B. C. uviedol, že má v G. A. postavený dom a navrhovateľ s odporkyňou začali stavať na
susednom pozemku. Bral ich ako dvojicu, vedel že spolu stavajú dom, obidvaja sa tak vyjadrovali.
Dom staval navrhovateľ so svojim otcom. Spočiatku tam chodila aj odporkyňa, potom tam prestala
chodiť. Manuálne práce a riadenie výstavby zabezpečoval odporca s otcom a pomocné práce a servis
zabezpečovala odporkyňa.

Svedok M. I., uviedol, že účastníci konania stavali dom takmer oproti jeho domu. Rozprával sa
s navrhovateľom na začiatku výstavby, preto vedel, že idú stavať pre seba. Na stavbe bol prítomný
navrhovateľ, veľakrát tam videl jeho otca, tiež tam videl aj odporkyňu. Podrobnejšie sa o veci nezaujímal,
nevie sa vyjadriť k tomu, ako stavbu financovali.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s návrhom,
stavebným povolením, zmluvou o poskytnutí úveru č. XXXX/XXXXXX/XXXX/NSUXX z 9.5.2006,
zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 9.5.2006, výpisom z LV č. XXXX,
čestným vyhlásením Z. C., M. C., O. K., zmluvou o poskytnutí úveru č. XXXXXXX z 14.9.2009,

zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 14.9.2009, prehľadom obratov na bankovom
účte odporkyne, potvrdením z Prima banka a.s z 13.11.2012, faktúrou vystavenou v súvislosti s
objednávkou projektu rodinného domu, faktúrami, pokladničnými dokladmi, príjmovými pokladničnými
dokladmi o platbách predloženými odporkyňou, spisom Správy katastra G. V XXXX/XX, výpisom
z účtu navrhovateľa, fotokópiou záručného listu výrobku Viessmann, pokladničným blokom z Ikea,

dodacími listami, fotokópiami poštových poukážok predloženými navrhovateľom, fotokópiou platobnej
karty navrhovateľa, osvedčením Národného bezpečnostného úradu vydaným navrhovateľovi 6.7.2010,
správou z MO SR - vojenské spravodajstvo z 25.3.2013, fotokópiami majetkových priznaní navrhovateľa
a odporkyne za roky 2005-2009, odvolaním navrhovateľa, vyjadrením odporkyne k odvolaniu, výpismi
z účtov navrhovateľa, a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Obec G. A. vydala dňa 5.5.2006 pod č.j.145/2006-02-Žá, stavebné povolenie, ktorým povolila stavbu
samostatne stojaceho jednopodlažného rodinného domu umiestneného na parc. č. XXXX/XX a XXXX/
X, k.ú. G. A., stavebníčke L. L., bytom G. G. mládeže XX.

Dňa 9.5.2006 bola medzi veriteľom Československá obchodní banka a.s., pobočka zahraničnej banky
v SR, Bratislava, Michalská 18 a dlžníkmi : 1. P. C., 2. L. L., uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru
č.XXXX/XXXXXX/XXXX/NSUXX. Na základe tejto zmluvy bol dlžníkom poskytnutý bezúčelový úver
vo výške 833.000,-Sk, so splatnosťou 4 roky od termínu jeho dočerpania, s výškou mesačnej splátky
19.601,-Sk za predpokladu , že dlžník dočerpá celý úver v termíne do 14.11.2006. Dňa 9.5.2006

bola súčasne uzavretá i Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.XXXX/XXXXXX/XXXX/
NSUXX, ktorú uzavrel záložný veriteľ Československá obchodní banka a.s., pobočka zahraničnej banky
v SR, so záložcami B. C. a Z. C., obaja bytom Z. U. XXX, pričom ako vedľajší účastníci sú v zmluve
uvedení navrhovateľ a odporkyňa, obaja v pozícii dlžníkov. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie
záložnéhoprávanazabezpečeniepohľadávokzáložnéhoveriteľavočidlžníkomvyplývajúcichzozmluvy

o poskytnutí úveru č.XXXX/XXXXXX/XXXX/NSUXX, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov,
nachádzajúcim sa v kat. území Z. U., zapísaným na LV č.XX ako rodinný dom súp. č. XXX postavený
na parc. č. X/X, parc. CKN č. 4/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 415 m2, parc. CKN č. 4/16
záhrady o výmere 270 m2.
Navrhovateľ uviedol, že z prvého úveru financovali stavbu domu a splácali ho spoločne. Odporkyňa

tvrdila, že navrhovateľ jej z prvého úveru požičal sumu 500.000 Sk, z ktorých ona sama financovala
stavbu domu. Pôžičku vrátila navrhovateľovi v mesačných splátkach po 331,94 eura.Dňa 14.9.2009 bola medzi veriteľom Československá obchodná banka a.s., Bratislava, Michalská 18
a dlžníkmi 1. P. C., 2. L. L. uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru č. XXXXXX. Na základe tejto zmluvy
bol dlžníkom poskytnutý bezúčelový úver vo výške 17.000,-eur, na dobu 20 rokov od termínu jeho

dočerpania,svýškoumesačnejsplátky118,39Eurzapredpokladu,žedlžníkdočerpácelýúvervtermíne
do15.3.2010.Dňa14.9.2009bolasúčasneuzavretáiZmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnosti
č. 085052/Zal/1, ktorú uzavrel záložný veriteľ Československá obchodná banka a.s., so záložcom Z.
C. a dlžníkmi P. C. a L. L.. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie
pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkom, vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX, a

to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov, nachádzajúcim sa v kat. území Z. U., zapísaným na LV č.
XXakorodinnýdomsúp.č.XXXpostavenýnaparc.č.X/X,parc.R.č.X/Xzastavanéplochyanádvoriao
výmere 415 m2, parc. CKN č.X/XX záhrady o výmere 270 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve záložcu.

Odporkyňa uviedla, že z druhého úveru bolo 2.000 eur požitých na kúpu krbovej vložky, zvyšok si
ponechal navrhovateľ. Navrhovateľ uviedol, že celý úver bol použitý na stavbu domu.

Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie G. A. vyplýva, že ako výlučný vlastník parc. č. XXXX/XX orná
pôda o výmere 992 m2 je vedená odporkyňa, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva
V XXXX/XX-XX/XX. Zo spisu Správy katastra Nitra ZXX/XX vyplýva, že dňa 3.8.2005 bola uzavretá
kúpna zmluva, v spojení s jej dodatkom z 21.9.2005, medzi predávajúcimi Z. A. a M. A., obaja bytom G.

A. XX a kupujúcou L. L. - odporkyňou, na základe ktorej odporkyňa kúpila vyššie uvedenú nehnuteľnosť
za dohodnutú kúpnu cenu 200.000,-Sk, splatnú v deň podpisu zmluvy.

K výlučnému vlastníctvu pozemku odporkyňa uviedla, že kúpiť pozemok bolo jej výlučné rozhodnutie,
kúpnu cenu zaň zaplatila v celom rozsahu ona. Navrhovateľ uviedol, že pozemok hľadali spoločne a z

dôvodu, aby po ňom nededil jeho syn z prvého manželstva, rozhodli sa pozemok zapísať na odporkyňu,
odporkyňa zaplatila sumu 185.000 Sk, on 15.000 Sk.

V rámci dokazovania účastníci produkovali dôkazy súvisiace s financovaním výstavby. K vyjadreniu
svedka L. - otca odporkyne ohľadne finančného daru odporkyni na výstavbu vo výške 700.000,-

Sk, bolo predložené potvrdenie z Prima banka a.s z 13.11.2012, z ktorého vyplýva, že tento dňa
19.1.2007 uskutočnil výber z účtu vo výške 300.000,-Sk a dňa 5.11.2007 výber vo výške 407.938,-Sk.
Z účtu navrhovateľa súd zistil, že odporkyňa uhrádzala na účet navrhovateľovi mesačne 331,94 eura
za obdobie jún 2006 až jún 2010, spolu 49 platieb po 331,94 eura, čo predstavuje 16.265,06 eura.
Navrhovateľ udával, že úver splácali spoločne, preto polovicu splátok uhrádzala odporkyňa jemu na

účet, z ktorého on splácal úver. Odporkyňa v rozpore s tvrdením navrhovateľa udávala, že mu takto v
splátkach vracala peniaze, ktoré jej požičal.

Obaja účastníci predložili súdu doklady o platbách na kúpu materiálu v súvislosti s výstavbou domu.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podstatným pre rozhodnutie vo veci je zistenie, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a v kladnom prípade posúdenie dôvodnosti návrhu z hľadiska hmotnoprávneho.

Navrhovateľ sa návrhom domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom prejednávanej
nehnuteľnosti v podiele 1/2 , pričom v rovnakom podiele 1/2 je spoluvlastníčkou odporkyňa. V súčasnosti
nie je na liste vlastníctva ani jeden z účastníkov zapísaný ako vlastník prejednávanej nehnuteľnosti,
keďže takýto zápis doposiaľ nebol prevedený. Za situácie, že vlastníctvo k stavbe je medzi účastníkmi
konania sporné, možno konštatovať naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa na danom určení,

pretože rozhodnutie súdu prinesie istotu do právneho postavenia účastníkov, keď z okolností tohto
prípadu je zrejmé, že navrhovateľ sa svojho práva - určenia vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti môže domôcť iba súdnou cestou, a to s ohľadom na rozdielny právny názor oboch
účastníkov k otázke vlastníctva.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb.

Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Občiansky zákonník rozlišuje medzi nadobudnutím vlastníckeho práva pôvodným a odvodeným
spôsobom. O pôvodný ( originárny )spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ide vtedy, ak sa vlastnícke
právo nadobúdateľa neodvodzuje od vlastníckeho práva skoršieho nadobúdateľa a vzniká nezávisle

od neho. Medzi originárne nadobudnutie vlastníckeho práva patrí aj nadobudnutie vlastníckeho práva
k novovytvorenej veci, ktorého typickým príkladom je uskutočnenie stavby. Ak ide o novovytvorenú
stavbu, ktorá je samostatnou vecou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 119 ods.2) platí, ak nie je
medzi zainteresovanými osobami dohodnuté inak, že stavebník sa stáva jej vlastníkom. Vlastníctvo k
novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto uskutočnil stavbu s právne relevantne preukázaným úmyslom

mať ju pre seba ( stavebník ). Stavebník je osoba, ktorá sa fakticky podieľa na zriadení stavby, ak nie
je z dohody alebo z okolností zrejmé, že táto osoba len pomáha inému (napr. remeselník, susedská
alebo rodinná výpomoc).

Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov je z hľadiska

zákona samostatným právnym subjektom a má tie isté oprávnenia ako jediný vlastník s tým
rozdielom, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci. Spoluvlastnícky podiel odráža
mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu,
avšak nevyjadruje reálnu časť predmetu spoluvlastníctva. V prípade spoločne realizovanej stavby
je pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo k stavbe postavenej spoločnou

činnosťou viacerých osôb rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych
vzťahov. Táto dohoda nemusí byť písomná, ani nie je potrebné, aby sa jej účastníci vopred dohodli
na veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody musí byť však
zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe .Takáto dohoda potom založí
spoluvlastníctvo, len ak z jej obsahu je zrejmé, že účastníci dohody chceli spoluvlastnícky vzťah založiť.

Zmluva o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe pritom môže byť platne uzavretá aj v dobe,
ktorá časovo predchádza vzniku stavby ako veci.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodným, a preto mu v celom
rozsahu vyhovel. Tak ako je vyššie konštatované, pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva

stavby alebo domu postaveného spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá
medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov, z ktorej dohody musí byť zrejmé, že účastníci chceli
založiť podielové spoluvlastníctvo k danej stavbe. Z vykonaného dokazovania mal súd ma za to, že
medzi účastníkmi existovala takáto dohoda v ústnej forme. Súd posudzoval všetky dôkazy jednotlivo
a tiež vo vzájomných súvislostiach Z oboch úverových zmlúv vyplýva, že úver si brali obaja účastníci.

Záložné právo na zabezpečenie úveru bolo zriadené na nehnuteľnosti vo vlastníctve otca navrhovateľa.
Súd pokladal za nelogické tvrdenie odporkyne, že úver si bral len navrhovateľ a následne jej poskytol
pôžičku, z ktorej ona sama financovala stavbu. Vzhľadom na vyjadrenia odporkyne o tom, ako sa k
nej navrhovateľ mal počas spoločného života agresívne správať (čo nebolo počas celého konania zo
strany odporkyne preukázané, či už lekárskymi správami, alebo ohlásením na polícii), bolo nelogické,

aby spolu s ním vstupovala do spoločných záväzkov voči banke, pretože v prípade, ak by navrhovateľ
nesplatil svoju časť dlhu, malo by to dopad aj na ňu. Ak si chcela odporkyňa požičať peniaze, mohla si
sama zobrať pôžičku v akejkoľvek finančnej inštitúcii vzhľadom na to, že bola zamestnaná. Tiež sa súdu
javilo nelogické zabezpečenie pohľadávky nehnuteľnosťami navrhovateľovho otca. Z akého dôvodu, by
navrhovateľ bral úver 833.000 Sk, z ktorého by 500.000 Sk poskytol ako pôžičku odporkyni a ešte aj

zabezpečil ručenie nehnuteľnosťami patriacimi jeho otcovi. Súd mal za to, že to bolo z jediného dôvodu,
a to z toho, že medzi účastníkmi konania bola dohoda a spoločnej výstavbe rodinného domu, k čomu
následne smerovali aj ich kroky, spolu požiadali o úver, ktorý im bol aj poskytnutý a pretože banke
nepostačuje pri výstavbe domu zriadenie záložného práva iba k pozemku, alebo základom domu, akomylne uvádzala navrhovateľka, požiadal navrhovateľ o založenie nehnuteľností svojho otca. Súd mal
za to, že stavba domu bola zahájená z prvého poskytnutého úveru. Tvrdenie odporkyne, že ona sama
realizovala z našetrených peňazí stavbu domu, nebolo preukázané, naviac odporkyňa kupovala v roku

2005 pozemok. Peniaze, ktoré jej daroval otec a z ktorých tiež mala byť zabezpečená výstavba domu, vo
výške 700.000 Sk, boli podľa jeho vyjadrenia poskytnuté pred zastrešením stavby. Čiže do zastrešenia
stavby, bolo potrebné stavbu z niečoho financovať. Tvrdenie, že otec navrhovateľa sa bezodplatne
ponúkol so stavbou domu, napriek tomu, že vedel, že dom nestavajú spolu s navrhovateľom, sa súdu
javilo málo pravdepodobné. Aká pohnútka by viedla otca navrhovateľa k zriadeniu záložného práva k

vlastnej nehnuteľnosti, v ktorej navyše aj býval a k bezplatnej pomoci výstavby domu odporkyne, ktorý
nemal patriť aj jeho synovi. Miera bezodplatnej pomoci zo strany navrhovateľa a jeho rodiny pri výstavbe
domu a pri zabezpečení úveru by takto nebola ničím vyvážená a nebola by žiadnym prínosom pre
samotného navrhovateľa. Súd mal za to, že účastníci konania vzhľadom na vyššie uvedené mali úmysel
založiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, bolo reálne vzhľadom na ich partnerský vzťah, že
takáto dohoda bola uzatvorená. Obaja boli stavebníkmi, obaja sa fakticky podieľali na výstavbe, čo

vyplynulo aj zo svedeckých výpovedí otca a brata navrhovateľa, susedov. Z hľadiska posúdenia toho, či
medzi účastníkmi konania k novovytvorenej stavbe vzniklo podielové spoluvlastníctvo, nie je relevantné
to, na ktorého z nich bolo vydané stavebné povolenie, ani to, kto z nich je vlastníkom pozemku , na
ktorom sa stavba stavia. To, že odporkyňa v majetkovom priznaní uvádzala k domu výlučné vlastníctvo,
ešte neznamená, že stavbu nerealizovali účastníci spoločne. Navrhovateľ logicky stavbu neuviedol,

pretože formálne bolo stavebné povolenie udelené odporkyni a z toho dôvodu došlo aj tomuto sporu.

Súdu sa javilo ako pravdepodobnejšie tvrdenie navrhovateľa, že úver splácali spoločne, a preto aj
odporkyňa poukazovala v pravidelných mesačných splátkach navrhovateľovi sumu 331,94 eura. Z
prvého úveru splatila navrhovateľovi sumu 16.265,06 eura, čo nepredstavuje ani celú sumu pôžičky,

ktorú si mala podľa jej vyjadrení požičať od navrhovateľa. Navrhovateľ by za takejto situácie požičal
odporkyni sumu 500.000 Sk bezúročne, ktorú mu ona ani v plnej sume nevrátila. Skôr sa súdu javí
reálnejšie, že zo strany odporkyne išlo o splatenie polovice úveru, navýšeného aj o úroky, ktorý splácali
obaja účastníci spoločne. Ak aj navrhovateľ uhradil rovnakú časť sumy, spolu potom splatili 32.530,12
eura (980.002,38 Sk), čo zodpovedá sume poskytnutého úveru navýšeného o úroky.

Pri druhom úvere bola situácia obdobná, brali si ho obaja účastníci a tiež bol zabezpečený
nehnuteľnosťou navrhovateľovho otca. Tvrdenia oboch účastníkov, koľko finančných prostriedkov bolo
z úveru použitých na stavbu sa rozchádzajú, ale súd bližšie ani tieto skutočnosti neskúmal, ako aj
skutočnosti koľko a či boli na stavbu použité aj prostriedky, ktoré mala dostať odporkyňa darom od jej

otca.

Za stavebníka súd považoval oboch účastníkov, pretože sa fakticky podieľali na výstavbe domu a zo
všetkých vyššie uvádzaných skutočností vyplynulo, že bola medzi nimi uzatvorená dohoda o spoločnej
výstavbe domu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ je podielovým
spoluvlastníkom prejednávanej nehnuteľnosti v 1 v zmysle § 137 ods.2 Obč. zák. a preto návrhu vyhovel.

Súd zaviazal odporkyňu nahradiť trovy konania navrhovateľovi podľa § 142 ods.1 O.s.p., pretože

navrhovateľ bol v konaní úspešný. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za
návrh v sume 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.148,99 eura (957,49 eura +
20% DPH) za 15 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia r.2011, spísanie návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia 13.7.2011, písomné podanie na súd vo veci samej 19.8.2011, účasť
na pojednávaní dňa 25.10.2012, 13.12.2012, 18.4.2013, 25.6.2013, 5.9.2013, 15.10.2013, 5.11.2013-

vyhlásenie rozsudku, 12.5.2015, 19.11.2015, 8.12.2015 - vyhlásenie rozsudku, písomné vyjadrenie
30.1.2013, odvolanie 19.11.2013, ). Podľa ust. §11 ods.1 písm. a), §16 ods.3 vyhl. Ministerstva
spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, 1 úkon právnej služby predstavuje za rok
2011- 57 eur a režijný paušál 7,41 eura,

2012- 58,69 eura a režijný paušál 7,63 eura,
2013- 60,07 eura a režijný paušál 7,81 eura,
2015- 64,53 eura a režijný paušál 8,39 eura.Navrhovateľ vychádzal pri vyčíslení trov právneho zastúpenia z hodnoty nehnuteľnosti, za ktorú ponúka
realitnákancelárianehnuteľnosťnapredaj.Súdvychádzalzust.§11ods.1písm.a)vyhláškyč.655/2004
Z.z., nakoľko nepozná reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti, nie je preukázané, že za takúto cenu by sa

nehnuteľnosť aj predala. Rovnako postupoval súd aj pri vyrubení súdneho poplatku na návrh, ktorý bol
vyrubený za predmet konania, ktorý nemožno oceniť peniazmi.

V konaní hradil súd z rozpočtových prostriedkov sumu 30 eur za súčinnosť, ktorú poskytla ČSOB.
Vzhľadom na to, že odporkyňa bola v konaní neúspešná a nie sú u nej predpoklady na oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov, súd ju zaviazal uhradiť trovy štátu podľa § 148 ods.1 O.s.p.

Poučenie:

proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.