Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/695/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812207066
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6812207066.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu
a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa
10. 04. 2014 č. k. 4C/460/2012-61, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody a súčasne
náhrady nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s
odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že by v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom a teda
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom uvedeným v § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch rozhodnutia poukazoval na to, že
okresný súd vo veci nesprávne postupoval, keď vo veci konal. V konaní totiž podal návrh na zrušenie
pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým rozhodoval
o vylúčení sudcov Okresného súdu Revúca aj ohľadom danej veci. Podľa jeho názoru rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Revúca z
prejednávania a rozhodovania veci nie je správny. Vo veci mali byť vylúčení všetci sudcovia Okresného
súdu Revúca, pretože ak v exekučnej veci konal sudca Okresného súdu Revúca, potom ostatní sudcovia
tohto súdu nemôžu byť nestranní pri rozhodovaní v danej veci o nároku žalobcu. Súd mal urobiť preto
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad a mal právoplatne rozhodnúť len o návrhu na prerušenie
konania. Pokiaľ nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia o prerušení konania nesprávne vo veci postupoval,
pretože nemohol vydať vo veci konečné meritórne rozhodnutie. Okrem toho žalobca trval na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak okresný súd konal bez toho, že by takýto návrh zo
strany žalobcu bral do úvahy. Okresný súd vykonal dôkaz exekučným spisom ex offo bez toho, že by sa
žalobca mohol k predloženému dôkazu vyjadriť a ovplyvniť tak rozhodnutie okresného súdu. Súd totiž
vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám a túto
okolnosť nemohol žalobca ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené okolnosti preto nemal rozhodnúť vo veci
bez nariadenia pojednávania. Okrem toho žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné

vyjadrenie k žalobnému návrhu a preto mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa
§ 153b O. s. p. Okresný súd tiež ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, pretože žalobca
mienil pred súdom predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého
posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy
vykonávané ex offo a žalobcu nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že
hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.
Rozhodnutie okresného súdu teda nie je správne a preto žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

Na odvolanie žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods.
2 až 7 § 213 ods. 1 O. s. p..

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213
ods. 3 až 5 O. s. p., teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplnenie
dokazovania. Krajský súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého
stupňa.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že okresný
súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s.
p.. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vyporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu namietajúce
vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku nie sú opodstatnené.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods.
1, § 9 ods. 1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku a to tak ohľadom
nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.

Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty obsiahnuté v odvolaní spochybňujúce procesný postup
súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní
tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, súd v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalobcu. Súd podľa tvrdenia žalobcu ignoroval žiadosť žalobcu o
zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca podal okresnému súdu návrh na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu s ústavnou
sťažnosťou proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3NcC/203/2012. Dôvodom návrhu
na zrušenie pojednávania okresného súdu bolo to, že vo veci nekoná nestranný sudca ako aj súd.
Uvedenou okolnosťou sa však okresný súd zaoberal a uvedený dôvod nepovažoval za dôvod na
zrušenie termínu pojednávania, keďže dospel k záveru, že nie je dôvodný ani návrh na prerušenie

konania v danej veci. Súd bol toho názoru, že v otázke námietky zaujatosti sudcov Okresného súdu
Revúca už rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý svojim rozhodnutím vylúčil z prejednania a
rozhodnutia v danej veci len sudcu, ktorý konal v exekučnej veci, od ktorej žalobca odvodzuje nesprávny
úradný postup. Takýto záver súdu prvého stupňa považuje za správny aj krajský súd a preto pokiaľ
nevyhovel návrhu na prerušenie konania a taktiež návrhu na zrušenie pojednávania, považoval procesný
postup súdu prvého stupňa krajský súd za správny. Súd prvého stupňa mohol preto postupovať podľa
§ 101 ods. 2 O. s. p..

Krajský súd je toho názoru, že okresný súd mohol v merite veci rozhodnúť aj predtým, ako rozhodnutie,
ktorým okresný súd nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania nadobudlo právoplatnosť. Na
základe podaného odvolania zo strany žalobcu proti rozhodnutiu vo veci samej ako aj proti uzneseniu,
ktorým nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania totiž posudzoval dôvodnosť a správnosť týchto
rozhodnutí odvolací súd, ktorý nezistil procesné pochybenie okresného súdu.

Pokiaľ žalobca namietal, že žiadal, aby na pojednávaní bol osobne účastný právny zástupca žalobcu, tak
k tejto otázke krajský súd uvádza, že v podaní žalobcu aj samotnom odvolaní proti rozsudku okresného
súdu je uvedené, že žalobca sa chcel zúčastniť len takého pojednávania, ktoré bude vedené nestranným
sudcom a na nestrannom súde. Tým dal najavo, že pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené u Okresného
súdu Revúca, tak nie je dôvod, aby sa zúčastnil pojednávania okresného súdu, lebo nie je vedené
nestranným sudcom a na nestrannom súde.

Ak za daných okolností okresný súd konal aj v neprítomnosti žalobcu, tak jeho procesný postup podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo k
odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, pretože žalobca mal možnosť sa pojednávania okresného
súdu zúčastniť.

Rovnako je nedôvodný argument, že súd nepoučil účastníkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.
s. p. predtým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p.
bolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, čo súd konštatoval v zápisnici z pojednávania predtým,
ako vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené.

Na pojednávaní okresný súd oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol žalobca a to exekučný spis, z
ktorého odvodzoval žalobca nesprávny úradný postup a na základe toho uplatňoval náhradu škody a
nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz, ktorý navrhol žalobca a ak na základe takto vykonaného dôkazu
dospel k záveru, že nebol zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom konaní, tak
vychádzal len z podkladu, ktorý bol navrhnutý žalobcom a z ktorého uvedené zistenie okresného súdu
vyplýva, pričom krajský súd sa stotožňuje jednak so skutkovými zisteniami, ako aj právnym záverom
okresného súdu.

Žalobca v podanom odvolaní tiež vytýka okresnému súdu, že mal rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., lebo žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby predložila
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p.. Tento argument
žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalovaná doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla rozsiahle procesné
stanovisko k žalobe a k uplatnenému nároku.

V danom štádiu konania sú nepodstatné úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti a nezaujatosti
zákonného sudcu a to s poukazom na to, že o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu
Revúca aj v danej veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uvedenú otázku vyriešil.
V rámci rozhodovania o námietke zaujatosti totiž dospel krajský súd k záveru, že pri posudzovaní
opodstatnenosti námietky zaujatosti v daných veciach bol právne významný len pomer toho sudcu,
ktorý konal v exekučnej veci, v ktorej sa namietaný nesprávny úradný postup týka. Pokiaľ bol žalobca
presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke zaujatosti, mal možnosť podať proti
rozhodnutiu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v súlade s § 237 písm. g)
O. s. p.. Najvyšší súd, ako súd dovolací, bol povolaný na poskytnutie ochrany k základným právam
žalobcu. Takýto záver zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 06. 02. 2013 č. k. 1ÚS/89/2013. Okrem
toho poukazoval aj na nedostatok právomoci na preskúmanie sťažovateľových námietok nezákonného
sudcu, ktoré smerovali proti napadnutým rozhodnutiam krajského súdu v iných obdobných veciach.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval krajský súd odvolanie žalobcu za dôvodné a preto
rozhodnutie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila, ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 2. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.