Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415208880
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4415208880.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci
oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967
692 (právny nástupca spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:
45 869 464), zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom

Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: K. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.
F.,ovymoženiesumy519,60euraspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresného
súdu Nové Zámky č. k. 9Er/540/2015-11 zo dňa 03. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, ktorým je BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/540/2015-11 zo dňa 03. mája 2015
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej
len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len ZoRK), § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 52 Občianskeho zákonníka.

2.Vpredmetnomuznesenísúdprvejinštancieuviedol,žeoprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúcie
domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok
sp. zn. IA-C/0414/0447, ktorý vydal dňa 06.06.2014 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom v Bratislave. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala
Zmluva o úvere uzatvorená medzi Poštová banka, a. s., a povinným dňa 29.04.2008, č. zmluvy:
8248137808. Súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky pre úver (OP), ktoré v článku 11 (bod

11.2) Prechodné a záverečné ustanovenia zakotvujú: ,,Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní
na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP (Všeobecných obchodných podmienkach),
na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“ Ďalej uviedol, že základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa.

Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Poukázalna smernicu Rady 93/13/EHS. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy
na základe rozhodcovského rozsudku, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,

na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie špecifikovaná. Uvedené skutočnosti sú zrejmé
zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do
úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská
doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského

rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí.
Ustanovenie § 45 ZoRK treba považovať za zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému
súdu skúmanie rozhodcovského rozsudku, môže preto samostatne posúdiť, či je vec spôsobilá na
rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu
alebo rozhodcovského súdu, posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska
jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Nie

každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa,
je neprijateľná. Pokiaľ je však až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd
prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ

ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka v
predmetnejveci,ktorámalazaložiťlegitimitupreexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu,akhovyvolaldodávateľakoprvý.Rozhodcovskýsúdjepritompaušálnymspôsobomzakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si
ho môže do zmluvy uvádzať. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom, z toho dôvodu

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený v odvolaní namietal, že prekročením zákonných limitov pre
skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a účastník ich bez svojej viny nemohol
označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tvrdil, že mu súd prvej inštancie ako

účastníkovi konania - oprávnenému, odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav. S
poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd je oprávnený
skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Oprávnený uviedol, že ak je teda exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať,
či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale
práve a len ako tzv. exekučný súd. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 16.06.2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. V odvolaní zároveň poukázal na prekážky rozsúdenej
veci a prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu súdom prvého stupňa, a to

skúmaním rozhodcovskej doložky. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Uviedol, že o platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2
ods. 2 Ústavy SR, nakoľko štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Oprávnený v odvolaní uvádza, že vzhľadom na uvedené
nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu
medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Ďalej uviedol, že vylúčením možnosti riešiť spory podľa
zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd prvého stupňadospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania -

oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zdôraznil, že oprávnený bol povinný postupovať
v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona a zároveň postupoval v súlade s ust. § 93 b)
zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej doložky odmietnuť. Namietal taktiež
porušenie zákazu retroaktivity. Oprávnený poukázal i na to, že nesprávnou aplikáciou ustanovení § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušením § 215 CSP, absenciou akýchkoľvek dôkazov pre právne
závery v rozhodnutí a pre rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil
skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred
súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a

nedostatočne zistil skutkový stav. Ďalej poukázal na to, že konštruovaním nového skutkového stavu
bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu,
súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania
možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol tiež, že aplikáciou sekundárneho
práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora, súd prvého

stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý
neobstojí, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ďalej
uviedol, že porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči v skutkovo a
právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj zamietajú, súd prvého stupňa vychádzal

pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal
účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom a nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň poukázal
na to, že súd prvého stupňa neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe
jeho postavenia. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a

Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zmenil tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
účinnom od 01.07.2016, ďalej len CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že
odvolanie oprávneného, nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31.03.2015, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, a to rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-C/0414/0447, ktorý vydal dňa 06.06.2014 Stály
rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom v Bratislave, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2014 a vykonateľnosť dňa 04.08.2014. Následne súdny exekútor

podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.04.2015 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie vydal
napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia. Rozhodcovská doložka, na ktorú
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukazoval, bola zakotvená vo Všeobecných obchodných

podmienkach, ktoré súd prvej inštancie na výzvu odvolacieho súdu vyžiadal od oprávneného, nakoľko
v súdnom spise pôvodne chýbali. V Bode 10.2.2 bolo zakotvené: ,,Banka a Klient sa dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a)

pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený
predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútua Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu.“

6. Preskúmavaním procesných podmienok konania odvolací súd zistil, že počas odvolacieho konania
dňa 09.08.2017 došlo k výmazu pôvodného oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská100/
A, Bratislava, IČO: 45 869 464 z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že
spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

7. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

8. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý

bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie
vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu

odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.15. Odvolací súd konštatuje, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku
obsiahnutá v § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Charakteristickým znakom týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na

formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvej
inštancie preto správne posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť
spotrebiteľské právo.

16. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,

pričom zákon v § 53 Občianskeho zákonníka vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V
tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú
vopred, a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že

bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol
ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno
označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské
právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

17. V tomto smere je potrebné poukázať na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle tohto
ustanovenia exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so
zákonomzistilužvštádiurozhodovaniaožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť. V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil

neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Súd tak
v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej
inštanciejeoprávnenýaajpovinnývprípadezistenianiektoréhozdôvodovuvedenýchvustanovení§57
ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako
aj bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady navedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať".
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej".

18. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd

prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez
ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená
aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ si ju nemohol osobitne
vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.19. Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku
súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej

rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd

nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

20. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v samotnej zmluve o úvere, ako aj
vo Všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky
nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej doložky si plnil len svoju povinnosť,
vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom

konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora
zamietol.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,
ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu

spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.