Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 2, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115214919
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115214919.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : Mesto Nová Dubnica, IČO: 00317586,
so sídlom Trenčianska č. 45/41, Nová Dubnica, právne zastúpený JUDr. Katarínou Martinkovou,
advokátkou so sídlom Štvrť SNP č. 143/58, Trenčianske Teplice, proti žalovaným: X/Branislav T., bytom
P. R. č. XXX/XX, W. H. a 2/ A. T., bytom P. R. č. XXX/XX, W. H., o zaplatenie 1.796,30 € s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/254/2015-60 zo dňa 28.
februára 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/254/2015-86 zo dňa
15. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo
výroku III. a V. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

.Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti
o zaplatenie sumy 1.796,30 € zastavil; výrokom II. rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi za
žalobu v sume 100,8 €; výrokom III. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania od 6.2.2015 do

9.7.2015, poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania od 6.3.2015 do
21.7.2015, poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania od 6.4.2015
do 12.8.2015, poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania od
6.5.2015 do 14.8.2015, poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania
od 6.6.2015 do 14.8.2015, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom IV. v zostávajúcej časti
žalobu zamietol a výrokom V. žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania
vo výške 99,52 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 1.7.2015 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných 1/ a 2/, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili istinu 1.796,30 € spolu s poplatkom z
omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania od 1.2.2015 do zaplatenia,
poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania od 1.3.2015 do
zaplatenia, poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania od

1.4.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania
od 1.5.2015 do zaplatenia, poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z
omeškania od 1.6.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na základe nájomnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými 1/ a 2/ ako nájomcami podľa § 658 anasl. Občianskeho zákonníka z 31.10.2012 začali žalovaní užívať ako nájomcovia 2-izbový byt č. 36 na
3. poschodí v bytovom dome súp.č. 838 na ul. P. Jilemnického číslo vchodu 18 v Dubnici nad Váhom.
Na základe zálohového predpisu na výpočet úhrad za používanie bytov a nebyt. priestorov sú žalovaní

povinní platiť žalobcovi nájomné vo výške 175,52 € a preddavky za služby vo výške 169,74 €. Žalovaní 1/
a2/siriadneneplnilisvojepovinnostiznájmubytunakoľkovroku2015nezaplatiliriadneavčasnájomné
a preddavky za služby spojené s užívaním bytu za mesiace 1-5/2015 v sume 877,60 € ( 5x 172,52
€) a na službách sumu 918,70 €( 5x 183,74 €). Svoj nárok preukazoval zmluvou o nájme, uznesením
Mesta Nová Dubnica č. 88, protokolom o odovzdaní a prevzatí bytu, zálohovým predpisom na výpočet

úhrad za predmetný byt platným od 21.8.2012, od 1.9.2014 a vyúčtovaním nedoplatkov. Pred prvým
pojednávaním, dňa 12.2.2018 vzal žalobca žalobu čiastočne späť v časti čo do istiny 1.796,30 € a žiadal
konanie zastaviť a priznať nárok na zaplatenie poplatkov z omeškania. Žalovaní 1/ a 2/ namietali nárok
žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania a domáhali sa zaplatenia úroku z omeškania s tým, že
dlh splácali postupne a v splátkach. Nárok žalobcu označili za spotrebiteľský domáhali sa preskúmania
nekalých podmienok v zmluve o nájme bytu.

3. Súd v dôsledku prejavu vôle žalobcu v späťvzatej časti konanie zastavil a zaoberal sa iba nárokom,
ktorý zostal sporným a to nárokom na poplatky z omeškania. Z obsahu pripojených listinných dôkazov je
zrejmé, že nárok uplatnený žalobou vychádza z platne uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 31.10.2012.
Žalobcovia 1/ a 2/ ako spoloční nájomcovia boli povinní platiť podľa čl. III Zmluvy o nájme bod 3.

mesačne nájomné a preddavky za služby spojené s užívaním bytu vždy do posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca vo výške podľa predpisu úhrad za žalované obdobie od 1-5/2015 v sume 359,26
€ mesačne. Tento dlh riadne a včas v zmluvne dohodnutej lehote splatnosti neplnili. Dlžné sumy sa
považovali za uhradené v momente ich pripísania na účet žalobcu a dlh za sporné obdobie uplatnený
žalobou bol splácaný nasledovne : za 1/2015 v splátkach po 100 € dňa 9.7.2015, 259,26 € dňa

16.7.2015; za 2/2015 v splátkach po 100 € dňa 21.7.2015, po 59,26 € dňa 22.7.2015, po 50 € dňa
31.7.2015 a po 150 € dňa 7.8.2015; za 3/2015 v splátkach po 59,26 € dňa 12.8.2015, po 250 € dňa
1.10.2015, po 50 € dňa 5.10.2015; za 4/2015 v splátkach po 59,26 € dňa 14.8.2015, po 300 € dňa
5.10.2015, za 5/2015 v splátkach po 59,26 € dňa 14.8.2015, po 200 € dňa 5.10.2015 a po 100 € dňa
7.10.2015. Žalobca úhrady pripisoval na konkrétne mesiace podľa správy určenej pre prijímateľa na

bankovom výpise, podľa ktorého žalobcovia uvádzali na ktorý konkrétny mesiac sa má platba započítať.
V danom prípade sankcie za omeškanie z platenia nájomného a poplatkov spojených s užívaním bytu
nepodliehajú súdnemu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľských
zmluvách, pretože sankcie sú stanovené priamo v ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka jeho
vykonávacieho predpisu § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonáva Občiansky zákonník

a počiatok doby omeškania je stanovený v ust. § 697 Občianskeho zákonníka. Nájomné a poplatky
spojené s užívaním bytu sa platia v tej istej lehote splatnosti a uplynutím 5-teho dňa po splatnosti dlhu sa
dlžník dostáva do omeškania a veriteľ - prenajímateľ má právo uplatniť si zákonné sankcie, ktorými sú
poplatkyzomeškania.Vdanomprípadesadlžnícidostávalidoomeškaniavždyv6-tydeňnasledujúceho
kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dlh podľa nájomnej zmluvy splatný ( mali platiť za každý mesiac do

koncamesiaca+5dní). Keďžetakneurobili,bolivomeškaníza1/2015zosumy359,26€od6.2.2015do
9.7.2015 (splátka 100 € zo dňa 9.7.2015) zo sumy 259,26 € od 10.7.2015 do 16.7.2015( splátka 259,26
€ zo dňa 16.7.2015); za 2/2015 zo sumy 359,26 € od 6.3.2015 do 21.7.2015 (splátka 100 € zo dňa
21.7.2015) zo sumy 200 € od 22.7.2015 do 31.7.2015 (splátka 59,26 € zo dňa 22.7.2015), zo sumy 150 €
od 1.8.2015 do 7.8.2015 ( splátka po 50 € dňa 31.7.2015 a po 150 € dňa 7.8.2015); za 3/2015 zo sumy

359,26 € od 6.4.2015 do 12.8.2015 ( splátka po 59,26 € zo dňa 12.8.2015), zo sumy 300 € od 13.8.2015
do 1.10.2015 ( splátka po 250 € zo dňa 1.10.2015), zo sumy 50 € od 2.10.2015 do 5.10.2015 ( splátka
po 50 € zo dňa 5.10.2015); za 4/2015 zo sumy 359,26 € od 6.5.2015 do 14.8.2015 ( splátka po 59,26 €
zo dňa 14.8.2015) zo sumy 300 € od 15.8.2015 do 5.10.2015 ( splátka po 300 € zo dňa 5.10.2015),
za 5/2015 zo sumy 359,26 € od 6.6.2015 do 14.8.2015 (splátka po 59,26 € zo dňa 14.8.2015) zo sumy

300 € od 15.8.2015 do 5.10.2015 ( splátka po 200 € zo dňa 5.10.2015) s zo sumy 100 € od 6.10.2015 do
7.10.2015 ( splátka po 100 € dňa 7.10.2015). Žalobca si uplatnil nárok za jednotlivé neuhradené obdobia
vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca až do úplnej úhrady jednotlivých splátok, čo neprevyšuje
nárok, ktorý im plynie zo zákona. Súd priznal nárok tak ako bol uplatnený žalobcom s tým rozdielom,
že počiatok doby omeškania posunul podľa ust. § 697 Občianskeho zákonníka od 6-teho dňa, teda za

1/2015 od 6.2.2015, za 2/2015 od 6.3.2015, za 3/2015 od 6.4.2015, za 4/2015 od 6.5.2015 a za 5/2015
od 6.6.2015, pretože až odvtedy mal žalobca zákonný nárok na poplatok z omeškania a vo zvyšku súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. O vrátení zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume
107,50 € súd rozhodol podľa ust. § 11 ods.3,4,6 zák.č. 71/1992 Z.z o súdnych poplatkoch, v zmyslektorého sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 €, ak sa konanie
zastavilo. O náhrade trov konania súd rozhodol § 256 ods.1 CSP ( zodpovednosť za zastavenie konania
a podľa § 255 ods.2 CSP ( pomerného procesného úspechu v konaní). Zastavenie konania zavinili

žalovaní 1/ a 2/ tým, že pohľadávku zaplatili až po podaní žaloby na súd a teda sú povinní uhradiť
žalobcovi trovy konania v plnej výške. V ostatnej časti poplatkov z omeškania mal žalovaný len pomerne
nepatrný neúspech, pretože uplatnenému nároku zodpovedá suma 111,06 € a súd priznal nárok tak ako
bol uplatnený žalobcom s rozdielom, že počiatok doby omeškania posunul podľa ust. § 697 Občianskeho
zákonníka o 5 dní. Pomer úspechu a neúspechu bol výške 99,52 % v prospech žalobu.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom III. a V. podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ a
2/, v ktorom žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil na nové
rozhodnutie vo veci poplatkov z omeškania a trov konania. Poukázali na § 257 CSP, pričom výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V žalobe o zaplatenie
1.796,30 € bolo v rozsudku žalobcu požadované 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, no
v nájomnej zmluve, ktorá mala byť podrobená súdnej kontrole je jasne zadefinované 2,5 promile z dlžnej

sumy za každý deň omeškania, čo je v rozpore s dobrými mravmi a blížiacej sa k úžere. V roku 2015
bola aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy podľa Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 5,05%. Nakoľko ide o rozpor čo do výšky, čo do dôvodu
požadovaného promile z oneskorených platieb, opätovne trvajú na preskúmaní týchto zmlúv. Popierajú
skutkové tvrdenia v celom rozsahu a neuznávajú žalovaný nárok na poplatok z omeškania, ktorý je daný

rozsudkom vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z čoho vyplýva, že za kalendárny rok,
ktorý má 365 dní by bol úrok vo výške 182,5%, čo hraničí s úžerou, ktorú súd priznal silnejšej stránke
sporu. Ďalej uviedli, že boli oklamaní pri podpise zmluvy, ktorej obsah nemohli ovplyvniť. Z toho vyplýva,
že z neplatného právneho úkonu neplynú platné právne účinky. Zmluva je spotrebiteľská a prikladali
o tom aj potvrdenie z ministerstva spravodlivosti. Súdom však boli zavedení do omylu, že zmluva nie

je spotrebiteľská. Sú slabšia stránka sporu a obhajovali sa sami, na čo nebolo súdom prihliadané a
tým im súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podávajú týmto sťažnosť na konanie súdu, nakoľko
dali podrobiť súdnej kontrole Zmluvu o výkone správy a táto jej nebola podrobená, ale súdnej kontrole
bola podrobená Nájomná zmluva. Žiadajú týmto opätovne podrobiť súdnej kontrole Zmluvu o výkone

správy, ktorú im od roku 2004, odkedy sú nájomcami dodnes neposkytli, ba ani vtedy, keď už boli
osem mesiacov v roku 2012 vlastníkmi bytu, keď ho na nich mesto Nová Dubnica napísalo. Súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto majú za to,
žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Taktiežpodávajú
sťažnosť proti výroku o trovách konania, pretože sú nedôvodné, sú v rozpore s dobrými mravmi a v

rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Súd sa pri zohľadňovaní trov konania
za právne zastúpenie nezaoberal príjmom žalovaných 1/ a 2/, hoci na pojednávaní na túto skutočnosť
žalovaní poukazovali a to, že majú jeden príjem a to z trvalého pracovného pomeru žalovaného 1/, ktorý
je zamestnancom ŽSR, š.p.( Železnice Slovenskej republiky). Jeho príjem je cca 450 € po zrážkach
zo mzdy v exekučnom konaní a žalovaná 2/ je toho času nezamestnaná. Spolu majú dve deti, ktoré

sú školopovinné a poberajú na ne aj prídavky na deti od štátu vo výške 47,04 € mesačne. Náklady na
nájom majú 363,06 €r, elektrika 40 €, internet 13 €, cestovné náklady do práce a školy 90 €. Ďalšie
výdaje už ani neuvádzajú, nakoľko tieto už presahujú svojou výškou príjmy ich domácnosti. Nakoľko
sú dlhodobo v zlej finančnej situácii a štát nie je schopný občanov Slovenskej republiky nijakou formou
podporiť v takto zložitej finančnej situácii, nie sú schopní zaplatiť akékoľvek trovy právneho zastúpenia,

naviacprávoplatnosťoubybolanavrhnutáďalšiaexekúcia,ktorábymalaprenichužlikvidačnénásledky.
Na základe vyššie uvedeného navrhovali, aby súd prvej inštancie podľa § 250 ods. 2 CSP v platnom
znení rozhodnutie Okresného súdu Trenčín, č. k. 14C/254/2015 - 60 zo dňa 27.04.2018 zrušil na nové
rozhodnutie vo veci poplatkov z omeškania a trov konania .
5. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v spojení s §
470 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch III. a
V. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo
rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.8. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci

dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne
vo veci rozhodol, keď žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania od 6.2.2015 do
9.7.2015, poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania od 6.3.2015 do
21.7.2015, poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania od 6.4.2015
do 12.8.2015, poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania od

6.5.2015 do 14.8.2015, poplatok z omeškania 0,5 promile zo sumy 359,26 € za každý deň z omeškania
od 6.6.2015 do 14.8.2015, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
10. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že
z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že nárok

uplatnený žalobou vychádza z platne uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 31.10.2012. Žalobcovia 1/
a 2/ ako spoloční nájomcovia boli povinní platiť podľa čl. III Zmluvy o nájme bod 3. mesačne nájomné
a preddavky za služby spojené s užívaním bytu vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca vo výške podľa predpisu úhrad za žalované obdobie od 1-5/2015 v sume 359,26 € mesačne.
Tento dlh riadne a včas v zmluvne dohodnutej lehote splatnosti neplnili. Dlžné sumy sa považovali za

uhradené v momente ich pripísania na účet žalobcu a dlh za sporné obdobie uplatnený žalobou bol
splácaný nasledovne : za 1/2015 v splátkach po 100 € dňa 9.7.2015, 259,26 € dňa 16.7.2015; za
2/2015 v splátkach po 100 € dňa 21.7.2015, po 59,26 € dňa 22.7.2015, po 50 € dňa 31.7.2015 a po
150 € dňa 7.8.2015; za 3/2015 v splátkach po 59,26 € dňa 12.8.2015, po 250 € dňa 1.10.2015, po
50 € dňa 5.10.2015; za 4/2015 v splátkach po 59,26 € dňa 14.8.2015, po 300 € dňa 5.10.2015, za

5/2015 v splátkach po 59,26 € dňa 14.8.2015, po 200 € dňa 5.10.2015 a po 100 € dňa 7.10.2015,
pričom žalobca úhrady pripisoval na konkrétne mesiace podľa správy určenej pre prijímateľa na
bankovom výpise, podľa ktorého žalobcovia uvádzali na ktorý konkrétny mesiac sa má platba započítať.
Odvolací súd pritom zdôrazňuje ako správne konštatoval i súd prvej inštancie, že v danom prípade
sankcie za omeškanie z platenia nájomného a poplatkov spojených s užívaním bytu nepodliehajú

súdnemu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách,
pretože sankcie sú stanovené priamo v ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka jeho vykonávacieho
predpisu § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonáva Občiansky zákonník a počiatok doby
omeškania je stanovený v ust. § 697 Občianskeho zákonníka. Nájomné a poplatky spojené s užívaním
bytu sa platia v tej istej lehote splatnosti a uplynutím 5-teho dňa po splatnosti dlhu sa dlžník dostáva

do omeškania a veriteľ - prenajímateľ má právo uplatniť si zákonné sankcie, ktorými sú poplatky z
omeškania. Keďže si žalobca podanou žalobou neuplatňoval právo na zaplatenie sankcií za omeškanie
zplatenianájomnéhoapoplatkovspojenýchsužívanímbytuinýchakozákonnýchneboldôvodzaoberať
skúmaním, či nájomná zmluva v časti poplatkov z omeškania obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Súd prvej inštancie ďalej správne konštatoval, že v danom prípade sa dlžníci dostávali do omeškania

vždy v 6-ty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dlh podľa nájomnej zmluvy splatný
( mali platiť za každý mesiac do konca mesiaca + 5 dní). Keďže tak neurobili, boli aj podľa odvolacieho
súdu v omeškaní za 1/2015 zo sumy 359,26 € od 6.2.2015 do 9.7.2015 (splátka 100 € zo dňa 9.7.2015)
zo sumy 259,26 € od 10.7.2015 do 16.7.2015( splátka 259,26 € zo dňa 16.7.2015); za 2/2015 zo sumy
359,26 € od 6.3.2015 do 21.7.2015 (splátka 100 € zo dňa 21.7.2015) zo sumy 200 € od 22.7.2015 do

31.7.2015 (splátka 59,26 € zo dňa 22.7.2015), zo sumy 150 € od 1.8.2015 do 7.8.2015 ( splátka po 50
€ dňa 31.7.2015 a po 150 € dňa 7.8.2015); za 3/2015 zo sumy 359,26 € od 6.4.2015 do 12.8.2015
( splátka po 59,26 € zo dňa 12.8.2015), zo sumy 300 € od 13.8.2015 do 1.10.2015 ( splátka po 250 €
zo dňa 1.10.2015), zo sumy 50 € od 2.10.2015 do 5.10.2015 ( splátka po 50 € zo dňa 5.10.2015); za
4/2015 zo sumy 359,26 € od 6.5.2015 do 14.8.2015 ( splátka po 59,26 € zo dňa 14.8.2015) zo sumy

300 € od 15.8.2015 do 5.10.2015 ( splátka po 300 € zo dňa 5.10.2015), za 5/2015 zo sumy 359,26
€ od 6.6.2015 do 14.8.2015 (splátka po 59,26 € zo dňa 14.8.2015) zo sumy 300 € od 15.8.2015 do
5.10.2015 ( splátka po 200 € zo dňa 5.10.2015) s zo sumy 100 € od 6.10.2015 do 7.10.2015 ( splátka
po 100 € dňa 7.10.2015). Žalobca si uplatnil nárok za jednotlivé neuhradené obdobia vždy k prvémudňu nasledujúceho mesiaca až do úplnej úhrady jednotlivých splátok, čo neprevyšuje nárok, ktorý im
plynie zo zákona. Preto súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi poplatky z
omeškania tak ako sú špecifikované vo výroku rozhodnutia.

11. Rovnako súd prvej inštancie správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania podľa § 256
ods.1 CSP ( zodpovednosť za zastavenie konania) a podľa § 255 ods.2 CSP ( pomerného procesného
úspechu v konaní). Zastavenie konania zavinili žalovaní 1/ a 2/ tým, že pohľadávku zaplatili až po
podaní žaloby na súd a teda sú povinní uhradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške. V ostatnej časti

poplatkov z omeškania mal žalovaný len pomerne nepatrný neúspech, pretože uplatnenému nároku
zodpovedá suma 111,06 € a súd prvej inštancie správne priznal nárok tak ako bol uplatnený žalobcom s
rozdielom,žepočiatokdobyomeškaniaposunulpodľaust.§697Občianskehozákonníkao5dní.Pomer
úspechu a neúspechu bol teda výške 99,52 % v prospech žalobu. Pokiaľ žalovaní v odvolaní poukazujú
na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, pre ktoré by súd žalobcovi
náhradu trov konania nemal priznať, odvolací súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Je totiž

zrejmé, že v záujme aplikácie uvedeného ustanovenia by muselo ísť o celkom výnimočný prípad, a to
buď z hľadiska predmetu konania, alebo z hľadiska okolností vyskytujúcich sa na strane strán sporu. Po
preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania v konaní úspešného žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu vyššie
citovaného § 257 CSP, a to vzhľadom k neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko

žalovaní tak pred súdom prvej inštancie ako ani v odvolaní nepreukázali, že ich majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery odôvodňujú použitie vyššie uvedeného ustanovenia, a to aj napriek skutočnosti,
že žalovaní boli uznesením č.k. 14C/254/2015-45 zo dňa 20.04.2017 oslobodení od súdnych poplatkov.
Popreskúmaníspisovéhomateriálunemožnovyvodiťzáver,žepomeryžalovanýchodôvodňujúpotrebu,
pre ktorú by mal odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania

zmeniť a rozhodnúť, tak že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, resp. že žalobca nemá
nárok na náhradu trov konania.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalovaných za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s

opravným uznesením v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu voči žalovaným, ktorí úspech v odvolacom konaní nemali. Nakoľko z obsahu

spisu nevyplýva, že by žalobcovi vznikli v odvolacom konaní trovy, odvolací súd mu nárok na ich náhradu
nepriznal (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).