Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/129/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207396
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817207396.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr.DanielyBabinovejaJUDr.GabrielyVilágiovej,vprávnejvecižalobcuPrimabankaSlovensko,a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej F.Ž. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. K. XXX, o zaplatenie 1.106,52
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 12.2.2018 č.
k. 11Csp/262/2017 - 113 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť 1.106,52 eur s prísl.,

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72%.
Súd prvej inštancie zistil, že na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, žalobca zriadil a viedol žalovanej bežný účet a v zmysle bodu 3.8. VOP bola
žalovaná povinná mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie bankových
operácií, ako aj na poplatky v zmysle Sadzobníka vydaného bankou. Žalovaná túto povinnosť porušila
a dostala sa do nepovoleného prečerpania vo výške 1.106,52 eur. Z výpisu z účtu vyplynulo, že
žalovaná čerpala finančné prostriedky na účte, ako aj to, že na tomto účte bol vykázaný záporný

zostatok v žalobnej sume. Samotná formulárová zmluva však neupravuje konkrétne odplaty za služby,
ani podmienky, za akých by bola žalovaná povinná ich platiť. Zmluva odkazuje len na Sadzobník
poplatkov a obchodné podmienky. Nároky žalobcu uplatnené v konaní vyplývajú z obsahu Všeobecných
obchodných podmienok, Sadzobníka, na ktoré zmluva poukazuje. Tieto sú vopred pripravené žalobcom
ako dodávateľom, žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ich obsah a
nemala možnosť individuálne vyjednať ich znenie. Poukázal na § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, musí

obsahovať aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/, g/, i/, w/. Zmluva neobsahuje úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru a s absenciou tejto náležitosti spája zákon o spotrebiteľských úveroch
následok v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, c/ to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd nemôže akceptovať uvedenie týchto náležitostí iba v rámci obchodných podmienok, Sadzobníka,
prípadne vývesiek banky, nakoľko takéto dojednanie nespĺňa kritérium písomného uzavretia zmluvy.
Žalobcovi tak vznikol iba nárok na vrátenie istiny úveru a nepovoleného prečerpania úveru. Nepriznával
žalobcovipožadovanýúrokvovýške28%ročnespoukazomnauvádzanézistenia.Vyhovelpretožalobe

čo do istiny 1.106,52 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania strán
sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania,
podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené
v celom rozsahu a uplatňuje si náhradu trov celého konania. Poukazuje na to, že zákon o platobných

službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne
dojednané. Ani zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť
uvedené v jednom dokumente. Takýto výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy,
ale nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v

obchodných podmienkach alebo v Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Všeobecné
obchodnépodmienkyaSadzobníksúsúčasťouzmluvyasúpreklientazáväzné.Pokiaľideonepovolené
prečerpanie, toto je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a bod 3.12 Všeobecných
obchodnýchpodmienokžalobcuibareflektujeustanoveniarelevantnýchpredpisovupravujúcichvedenie
bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. Úrok
z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za

čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Zákon nevyžaduje
uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Žalobca tiež
predložil vývesku úrokových sadzieb produktov, pričom v predmetnej výveske je uvedená výška úroku
pri nepovolenom prečerpaní v rozsahu 28%. Dlh žalovaného sa navyšoval z právneho titulu prekročenia,
ktoré upravuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Rovnako nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie

o trovách konania a tvrdí, že ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu
sa na ne neprihliada. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a o trovách konania strán sporu v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. CSP
(zákon č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

6. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca si voči žalovanej uplatňuje nároky v zmysle bodu 3.12
Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP).

7. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že samotná Zmluva o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 18.3.2014 neupravuje konkrétne, aké
odplaty za služby, či sankcie a za akých podmienok by žalovaná mala plniť, táto zmluva odkazuje ďalej
na Sadzobník a VOP. Je zrejmé z úrokové sadzby produktov, Sadzobník a ani VOP neboli individuálne
dojednané medzi stranami sporu. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia

banky je potrebné za daného stavu vyhodnotiť ako neprijateľné (§ 53 Občianskeho zákonníka).

8. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže
opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané. VOP, úrokové sadzby produktov a Sadzobník poplatkov, na ktoré zmluva

odkazuje,nemožnopovažovaťzaindividuálnedojednané,čospôsobujeichneprijateľnosťavkonečnom
dôsledku neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

9. Odvolací súd nepopiera, že spotrebiteľská zmluva môže pozostávať z viacerých dokumentov,
zmluvné ustanovenia však musia byť dojednané individuálne, pričom zmluva musí byť pre spotrebiteľa

transparentná. Možnosť uzavretia spotrebiteľskej zmluvy tvorenej viacerými dokumentmi súd prvej
inštancie nespochybňoval.10. Ústavný súd ČR v nálezoch II. ÚS 3/06 a I. ÚS 3512/11 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery
v úkony ďalších osôb, v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej
spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada

poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná
o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky
usporiadaný.

11. V úrokových sadzbách produktov účinných od 1.8.2017 (č.l. 31) predložených žalobcom je

konštatovaná výška úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní účtu 28%. Z bodu 3.12 VOP vyplýva,
žepodobunepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítaný
na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

12. Ročný úrok dosahujúci úroveň 28% podstatne prevyšuje úroky obvyklé požadované na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v podobných prípadoch. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je preto

potrebné považovať dohodu o výške ročného úroku v miere 28% za dohodu, ktorá je v rozpore s
dobrými mravmi a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje tiež na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa
15.10.2015 č. k. 9C/113/2015 - 51 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2016
č. k.21Co/10/2016 - 72, v ktorom súd určil, že obdobná zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12

Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania strán sporu.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, k odvolaniu žalobcu sa však nevyjadrila a náhradu
trov odvolacieho konania si neuplatnila. Rovnako z obsahu spisu nevyplýva, aby žalovanej v odvolacom
konaní vznikli trovy tohto štádia konania. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP,
zakotvujúcich procesnú ekonómiu. Za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy nevznikli a žalobca

vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá nárok na náhradu trov bolo vyslovené, že stranám
sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).