Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218010267
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218010267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.

Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému T. X., pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 6.3.2019, č. k. 1T/19/2018-122, na verejnom zasadnutí konanom dňa
26.9.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku a
treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný : T. X., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom J. U., W. S. XXXX/XX, okres Dunajská Streda

odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, s použitím §§ 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), 38 ods. 2,

ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 a 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 2 (dva) roky.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazomOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.0T/160/2018zodňa24.12.2018,akoajvšetkyďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 6.3.2019, č. k. 1T/19/2018-122 rozhodol tak, že
obžalovaného T. X. uznal za vinného, že
dňa 17.09.2017 v čase okolo 13,21 hod. v obci I. W., na V. ulici, po predchádzajúcej vzájomnej
dohode, bez použitia násilia nezisteným spôsobom začali rozoberať lešenie vo veľkosti 60 m2, ktoré
sa nachádzalo okolo tam stojaceho rozostavaného rodinného domu a postupne ho nakladať do svojho

osobného motorového vozidla značky Ford Escort, EČ:DS 833 DR, pričom, keď rozobrali okolo 50m2
uvedeného lešenia a toto si prichystali na odvoz, boli prichytený vlastníkom lešenia, poškodeným T. T. a
boli nútení lešenie vrátiť, pričom v prípade, že by uvedené časti lešenia v celkovej dĺžke 50m2 odcudzili,
spôsobili by poškodenému T. T. škodu vo výške 700,-Eur,tedadopustilisaspoločnéhoúmyselnéhokonania,ktorébezprostrednesmerovalokprisvojeniusicudzej
veci tým, že sa jej zmocnia a spôsobia tak malú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
čím spáchal prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek

1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím pri použití § 38 ods. 2,
ods. 4 Trestného zákona a § 36 písm. l) a § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona a § 42 ods.
1 Trestného zákona k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať)
mesiacov, pri súčasnom zrušení trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda 0T/160/2018 zo

dňa 24.12.2018 vo výroku o treste. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia
slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktorého rozsah neskôr spresnil jeho obhajca
podaním zo dňa 10.4.2019, v ktorom uviedol, že odvolanie obžalovaný podáva proti výroku o treste.
Odvolanie odôvodnil takto:
Napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasíme z nasledovných dôvodov. Obžalovaný na
hlavnompojednávaníkonanomdňa06.03.2019popoučenípodľaust.§257ods.1anasl.Tr.por.uviedol,

že je vinný zo spáchania skutku, pričom súd prijal takéto vyhlásenie obžalovaného. Obžalovaný bol
doposiaľ 6-krát súdne trestaný, t.č. sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený (okrem odsúdenia
Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda 0T/160/2018 zo dňa 24.12.2018), trestný
čin nespáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd obžalovanému uložil neprimeraný
nepodmienečný trest pri zvýšení dolnej hranici trestnej sadzby, pri uložení trestu neprihliadol na

okolnosti spáchania trestného činu a na časový odstup od spáchania trestného činu. Súd nesprávne
pričítal obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa§ 37 písm. h) Tr.zák., nakoľko táto okolnosť už bola
zohľadnená pri ukladaní súhrnného trestu a išlo by tak o dva krát prihliadnuté na tú istú okolnosť.
Zahľadené predchádzajúce odsúdenia a okolnosti spáchania trestného činu, ako aj skutočnosť, že
konaním obžalovaného nebola spôsobená žiadna škoda, indikujú uloženie podmienečného trestu

odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou a prípadných obmedzení a zákazov. Vzhľadom na vyššie
uvedenénavrhujeme,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavovýrokuotreste
a podľa ust. § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa aby ju znovu prejednal a rozhodol, resp.
sám rozhodol vo vecí a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody s dlhšou skúšobnou
dobou.

Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v
zmysle § 316 Trestného poriadku, v rozsahu podaného odvolania a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie
odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote

a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Po preskúmaní napadnutého výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Odvolací súd rozhodol na verejnom zasadnutí v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa síce z neúčasti
ospravedlnil z dôvodu svojej práceneschopnosti, odvolaciemu súdu však nepredložil vyjadrenie

ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva
rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, v zmysle § 120 ods. 2 Trestného poriadku. Za
takýchto okolností odvolací súd neospravedlnil neúčasť obžalovaného na verejnom zasadnutí a toto
vykonal v jeho neprítomnosti.

Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu v napadnutom
rozsudku takto: V prejednávanej veci súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa k
spáchaniu súdeného trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zákona) a dve
priťažujúce okolnosti, a to že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona) a že už bol za trestný
čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zákona). Vzhľadom na to, že prevažoval pomer priťažujúcich okolností,

súd dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby zvýšil o jednu tretinu. Zo súdených skutkov pri
najprísnejšie trestnom prečine krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona je trestná sadzba u trestu odňatia
slobody 0 až 2 roky. Súd tak mohol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
až 2 roky. S prihliadnutím na zásady ukladania trestu, má súd po vykonanom dokazovaní za to, že trest
odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne, zodpovedá ustanoveniu § 34 ods. 4 Tr. zákona

ako z pohľadu okolností týkajúcich sa trestného činu, tak aj osoby páchateľa, vrátane možnosti nápravy
obžalovaného. Takto uložený trest predstavuje podľa názoru súdu trest, ktorý vzhľadom na spáchanú
trestnú činnosť v adekvátnej miere zasiahne do života obžalovaného a bude predstavovať spravodlivý
postih za protispoločenské konanie obžalovaného. Obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestný čin, preto ho súd v zmysle § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd v zmysle ust. § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 2
roky. Súčasne s uložením súhrnného trestu, súd v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona zrušil výrok o
treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/160/2018

aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.
Prvostupňový súd správne zistil, že obžalovanému je potrebné za spáchanie trestného činu, ktoré bolo
ustálené na základe vyhlásenia obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
uložiť súhrnný trest a to s poukazom na zbiehanie trestnej činnosti tak, ako to identifikoval v napadnutom

rozsudku. Obžalovanému tak ukladal jeden súhrnný trest za spáchanie prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za ktorý bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/160/2018 zo dňa 24.12.2018, právoplatným dňa24.12.2018, ako aj za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Vo vzťahu k výške a spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, odvolací súd považuje za

dôvodnú tú odvolaciu námietku obžalovaného, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
10 mesiacov, je neprimerane prísny.
Nemožno však súhlasiť s tou námietkou odvolateľa, že (prvostupňový) súd nesprávne pričítal
obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa§ 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko táto okolnosť už
bola zohľadnená pri ukladaní súhrnného trestu a išlo by tak o dva krát prihliadnuté na tú istú okolnosť.

K porušeniu zásady „ne bis in idem“, by totiž prišlo iba v prípade, ak by predchádzajúce odsúdenie
obžalovaného bolo zohľadnené ako priťažujúca okolnosť, ktorá odôvodňuje zvýšenie hranice trestnej
sadzby,napr.podľa§38ods.4Trestnéhozákonaasúčasnebyodôvodňovalouloženiesúhrnnéhotrestu
v rámci trestnej sadzby zvýšenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona (tzv. asperačná zásada). O takýto
prípad však v prejednávanej veci nejde, pretože obžalovanému bol uložený súhrnný trest podľa zásady
na uloženie úhrnného trestu uvedenej v ustanovení § 41 ods. 1 Trestného zákona. Vo výroku o treste nie

je síce výslovne citované ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného zákona (čo je v danom prípade chybou),
avšakzodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyplýva,žeprvostupňovýsúdpriukladanísúhrnnéhotrestu
vychádzal z trestnej sadzby určenej práve podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona. Uvedenú
formálnu chybu výroku o treste napravil odvolací súd, keď po zrušení napadnutého výroku o treste sám
rozhodol v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku.

Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď obžalovanému zohľadnil dve priťažujúce okolnosti,
ktoré v konečnom dôsledku prevážili nad jednou poľahčujúcou okolnosťou, čo malo za následok
zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona.
Odvolacísúdpovažujeuloženienepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyzavyššieuvedenézbiehajúce
sa prečiny, za neprimerane prísny. Vzal pritom do úvahy jednak skutočnosť, že v čase rozhodovania

odvolacieho súdu bola už vykonaná prevažná časť podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol
obžalovanémuuloženývyššieuvedenýmtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduDunajskáStredavkonaní
vedenom pod spisovou značkou 0T/160/2018. Zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že v aktuálne súdenej
trestnej veci bol obžalovaný uznaný za vinného pre spáchanie prečinu krádeže iba v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Nešlo teda o dokonaný trestný čin, čo určitým spôsobom znižuje

jeho nebezpečnosť. V neposlednom rade zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný urobil na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, na základe ktorého
bola ustálená vina obžalovaného. Všetky tieto tri skutočnosti vo svojom súhrne potom odôvodňujú
uloženie miernejšieho trestu obžalovanému, ktoré odvolací súd vyjadril tak, že po zrušení napadnutého
výroku o treste uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorého výkon mu

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Takto uložený trest plní najmä účel individuálnej
prevencie a môže výrazným spôsobom napomôcť k náprave páchateľa. Stanovenie dlhšej skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia vytvorí dostatočný priestor pre štátne orgány, aby v prípade, že účel
individuálnej prevencie nebude naplnený, mohli realizovať prísnejší postih obžalovaného, vo forme
premeny podmienečného trestu. S uložením súhrnného trestu odňatia slobody, odvolací súd, rovnako

ako prvostupňový súd, uložil obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na 2 roky, ktorý mu bol uložený v zrušenom výroku o treste, uvedenom v citovanom trestnom
rozkaze Okresného súdu Dunajská Streda spisová značka 0T/160/2018.
S poukazom na vyššie uvedené zistenia, dospel odvolací súd k rozhodnutiu, že napadnutý výrok o treste
a spôsobe jeho výkonu je primerané prísny, a preto ho zrušil a sám rozhodol o uložení miernejšieho

trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.