Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213218367
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4213218367.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: EOS
KSI Slovensko s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátska
kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti žalovanému: J. R., nar. XX.
XX. XXXX, hlásený trvalý pobyt C., o zaplatenie 132,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22. septembra 2017 č. k. 6C/413/2014-127 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 46,32 eura, úrok z omeškania vo výške 1,03 eura a úrok
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 46,32 eura od 21. 11. 2010 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 85,86 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 85,86 eura za čas od
21. 11. 2010 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 10 eur, ktoré splátky sú splatné 28.
dňa toho-ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 40. dňom po právoplatnosti
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky, má za následok splatnosť celého
plnenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f), hlavy I.
čl. 12, hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských
úveroch. Uviedol, že dňa 21. 08. 2013 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd
žalovaného zaviazal zaplatiť mu 132,15 eura, vyčíslený úrok z omeškania v sume 1,03 eura, ako aj
úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 132,15 eura za čas od 21. 11. 2010 do zaplatenia

a trovy konania na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa a. s.)
uzatvorildňa14.12.2005sožalovanýmzmluvučíslo212131184,nazákladektorejposkytolžalovanému
finančné prostriedky. Žalovaný sa zaviazal veriteľovi tieto vrátiť v dohodnutých splátkach, ktoré splátky
však nedodržal. Predmetnú pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
24. 03. 2011. V tomto konaní sa domáha zaplatenia splátok v počte 3 v celkovej sume 132,15 eura,
ktoré splátky boli splatné v období od 20. 09. 2010 do 20. 11. 2010. Konajúci súd rozsudkom zo dňa

12. 04. 2016 zamietol celú žalobu, keď mal za to, že sporné právo je premlčané. V dôsledku odvolania
žalobcu vo veci rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9Co/116/2016-104 z 29. júna 2017 a to
tak, že rozsudok konajúceho súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové konanie. Súd v tejtoveci aplikoval spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je
vzťahom, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom. Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že
práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd bol povinný
predovšetkým zisťovať, či táto zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z.,
a ak nie, aký právny následok má prípadná takáto absencia náležitosti zmluvy. Vzhľadom na obsah
predmetnej úverovej zmluvy, súd konštatoval, že v nej nie je uvedená zákonom stanovená obligatórna
podstatná náležitosť úverovej zmluvy, a to náležitosť podľa §-u 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.

z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Táto náležitosť spotrebiteľskej zmluvy je dôležitá z pohľadu
ochrany spotrebiteľa preto, aby ten vedel, aká suma z jeho splátky sa započíta na istinu a aká na úroky,
prípadne poplatky a tak, aby mohol priebežne pri splácaní svojho dlhu sledovať ako sa znižuje istina jeho
dlhu. Táto zmluva vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou
výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na
splátky úrokov a aká na splátky poplatkov. Takéto neuvedenie rozčlenenia splátok považuje konajúci súd

v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov SR za nenaplnenie zákonnej požiadavky uvedenej
v ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., a preto považuje tento úver za bezúročný a bez
poplatkov, navyše, podľa názoru súdu sa jedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán - neuvedením takéhoto rozčlenenia
splátky - v neprospech spotrebiteľa súd vidí v týchto skutočnostiach: nečlenenie splátky na splátky istiny,

úrokov a iných poplatkov v podstate znamená, že spotrebiteľ musí plniť pôžičku v jednotlivých splátkach,
ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky
a poplatky. Veriteľ to od samého začiatku vie a má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi
neposkytuje. To potom znamená, že veriteľ svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa
a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov),

pričomspotrebiteľnemážiadnumocskontrolovať,podľaakéhokľúčatotoveriteľrobí.Akbysispotrebiteľ
vyžiadal amortizačnú tabuľku, nič by to nemenilo na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k
istine a úrokom zaplatených do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky by takisto určoval veriteľ
a spotrebiteľ by nemal žiadnu moc ovplyvniť, ako veriteľ určil jednotlivé splátky do momentu vyžiadania
si amortizačnej tabuľky. Pokiaľ by sa jednalo o splátky uvedené v prípadne vyžiadanej amortizačnej

tabuľke, opäť by len veriteľ určil jednostranne a svojvoľne, ako v amortizačnej tabuľke uvedie, ako sa
bude splácať istina úveru a ako sa bude splácať jeho odmena - úroky, a to bez dohody so spotrebiteľom.
Neprijateľná zmluvná podmienka v žiadnom prípade nemôže veriteľovi poskytnúť tú výhodu, že napriek
neuvedeniu tejto zákonom stanovenej náležitosti v zmluve o úvere by sa úver nemal považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, absencia zmluvnej náležitosti,

teda určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z
tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov, podľa názoru
súdu má za následok, že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ust. § 4 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom
následku absencie tejto náležitosti zmluvy, podľa názoru súdu, nie je v rozpore s rozsudkom Súdneho

dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, pretože jeho právne závery sa týkajú
výkladu Smernice, a nie vnútroštátneho predpisu. Konajúci súd poukázal na to, že zákonodarca SR v
zákone č. 258/2001 Z. z. zakotvil v ust. § 4 ods. 2 písm. i) túto náležitosť a aj následok absencie tejto
náležitosti, preto konajúci súd výklad tohto zákonného ustanovenia contra legem nemôže vykonať. Vo
vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu to potom znamená, že žalovaný je povinný veriteľovi zaplatiť iba

tú sumu, ktorú od neho dostal. Žalovaný na základe predmetnej zmluvy od veriteľa dostal 1.659,69 eura.
Tento úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto ak žalovaný mal zaplatiť tento úver v 58
mesačných splátkach, mal zaplatiť každú splátku v sume 28,62 eura (50.000 Sk : 58 = 862,06 eura, v
prepočte na euro 28,62 eura). Konajúci súd, vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu,
pri rozhodovaní vychádzal z toho, že počiatok plynutia premlčacej doby určil odo dňa nasledujúceho

po splatnosti tej ktorej splátky, a takto konštatoval, že sporné splátky premlčané nie sú. Súd preto
žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 85,86 eura (3 splátky x 28,62 = 85,86). Úroky z omeškania súd
žalobcovi priznal v súlade s ust. §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej v Nariadení
Vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu, teda odo dňa 21. 11.
2010. Súd, vychádzajúc z ust. § 232 CSP, žalovanému povolil túto sumu žalobcovi zaplatiť v mesačných

splátkach po 10 eur. Súd totiž mal za to, že bez povolenia týchto splátok uložená povinnosť by mohla
žalovaného (ako spotrebiteľa) existenčne ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je. Vzhľadom na
to,žežalobcovinainéplnenienevznikolnárokpriúvere,ktorýsapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,
súd v ostatnej časti žalobu považoval za nedôvodnú, preto ju zamietol. O trovách konania súd rozhodolpodľa § 255 ods. 2 CSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

2. Proti tomuto rozhodnutiu, v jeho zamietajúcom výroku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že súd mu prizná uplatnený nárok v celom rozsahu, resp.
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie v napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. účinné do 31. 12.

2007, na to, že k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere došlo dňa 14. 12. 2005, pričom ustanovenie,
na základe ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, je účinné od 01. 01. 2008. Teda, pokiaľ
nie je splnená podmienka v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. (účinného
do 31. 12. 2007), nie je uvedený nedostatok sankcionovaný tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/

zákona č. 258/2001 Z. z. s tým, že táto zákonná náležitosť nie je splnená a súčasťou zmluvy musí byť
presný rozpis, aká časť splátky pripadá na istinu, aká na úrok a aká na poplatky, takýto súdny výklad
predmetného ustanovenia je v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. 04. 2008. Podporne poukázal na skutočnosť, že v obdobnej veci rozhodol Súdny dvor Európskej
únie, ktorý vo svojom rozhodnutí z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 uviedol, že vzhľadom na jasné znenie

ustanovení smernice je potrebné konštatovať, že smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy
o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie, aká časť splátky bude
započítaná na vrátenie istiny.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01. 07. 2016, ďalej len CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil tak,
ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia, keď neboli podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 132,15
eura, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1,03 eura za obdobie od 21. 09. 2010 do 20. 11.
2010, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 132,15 eura od 21. 11. 2010 do zaplatenia a
náhradu trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 24. 03. 2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a. s., Tomášikova 48, Bratislava a
žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili
dňa 14. 12. 2005 Zmluvu č. 212131184, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a. s. poskytla
žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú

upravené v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 2.587,14 eura, ktorá pozostávala z istiny 2.166,29 eura, riadneho úroku
129,08 eura, úroku z omeškania 291,77 eura. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo
výške 1.659,70 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 44,05 eura, vždy k 20.
dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval splátky úveru splatné od 20. 09. 2010 do 20. 11.

2010 v počte 3 a celkovej výške 132,15 eura.

5. Súd prvej inštancie posúdil uzavretú úverovú zmluvu ako zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, keď
mal za to, že v nej absentujú podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. a to
určenie, aká suma splátky sa započíta na istinu a aká na úroky, prípadne poplatky a takéto neuvedenie

rozčlenenia splátok považoval za nenaplnenie zákonnej požiadavky ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/
zákona č. 258/2001 Z. z. v jeho znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Po prejednaní veci, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania žalobcu, odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, keď je potrebné konštatovať to, že súd prvej inštancie

z hľadiska konštatovania spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku absencie
zákonnej náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, vec nesprávne právne posúdil, čo viedlo odvolací súd k zmene rozhodnutia
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu.

10. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobca v podanom odvolaní správne argumentoval tým, že

ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. tak, ako ho súd prvej inštancie na danú vec
aplikoval (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) bolo v tomto znení účinné
až od 01. 01. 2008, keď znenie zákona v čase uzavretia zmluvy § 4 ods. 2 ustanovenie písm. i/ ani
neobsahovalo, navyše, zákon účinný do 31. 12. 2007 sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
spotrebiteľského úveru len nedodržanie jeho zákonnej náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm.

g/,atoneuvedenieročnejpercentuálnejmierynákladov,takakoopätovnenauvedenésprávnepoukázal
žalobca.

11. Teda, pokiaľ súd prvej inštancie na danú vec aplikoval nesprávne ustanovenie právneho predpisu,
teda ustanovenie, ktoré jednak v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo účinné, ako ani

nesankcionovalo nedodržanie tejto zákonnej náležitosti zmluvy jej bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou,
takýto záver súdu prvej inštancie nebol správny. Uvedené bez ďalšieho bolo dôvodom na ustálenie
záveru o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, čo malo za následok zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie vzhliadol
dôvodnosť žaloby i vo zvyšnom rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď nemal

preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup smerujúci k zamietnutiu žaloby v
rozsahu zaplatenia sumy 46,32 eura s príslušenstvom.

12. Bez ohľadu na vyššie uvedené, odvolací súd považuje za náležité uviesť i to, že rozhodovacia
činnosť súdov v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. (účinného

od 01. 01. 2008) bola nejednotná, a to i s ohľadom na prijatie rozhodnutia Súdneho dvora ES sp. zn.
C-42/15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a
na jeho rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/146/2017 a 3Cdo/56/2018 a na to, že pokiaľ ide o to, či zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a termín splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať
na zreteli, že eurokonformný výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. umožňuje

dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie
vnútornejskladbyjednotlivýchsplátok,toznamenáurčenie,akáčasťkaždejjednotlivejsplátkysapoužije
na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo,
aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude
v tej ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Nemožno tak od dodávateľov

v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 258/2001 Z. z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo
„počet“či„termínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“,jetrebazapoužitiaeurokonformnéhovýkladu
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Potom i poukaz žalobcu

na eurokonformný výklad ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z., po vydaní rozsudku Súdneho dvora č.
C- 42/2015, bol správny.

13. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potom potrebné ustáliť taký právny záver, že
uzatvorenú úverovú zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že táto by

neobsahovala náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., tak
ako nesprávne ustálil súd prvej inštancie. Uvedený nesprávny právny záver súdu prvej inštancie potom
viedol odvolací súd k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu, a to v zmysle
ustanovenia § 388 CSP tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.14. O trovách konania (prvoinštančných i odvolacích) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2, §
255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).