Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216219778
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216219778.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr.
Lenky Halmešovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnej: N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. ulica XXX/XXX, XXX
XX I., o vymoženie pohľadávky vo výške 396,66 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno zo dňa 05. septembra 2018 č. k. 8Er/1456/2016-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 39, § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a § 73 odsek 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov.
1.2. Skúmal, či Návrh na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 08. 06. 2008 (ďalej len „zmluva
o karte“), na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, dohoda o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 20. 03. 2013 a rozhodcovská zmluva zo dňa 20. 03. 2013 majú
spotrebiteľský charakter a či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú

podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov, t.j. či rozhodcovský rozsudok je vykonateľný. Za týmto účelom preskúmal žiadosť, v rámci
ktorejcitovalpresnéznenierozhodcovskejdoložky,ktorábolauvedenávčlánku3rozhodcovskejzmluvy.
Dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za
platnú rozhodcovskú zmluvu. Považoval za nepochybné, že dohoda o uznaní záväzku je formulárový
dokument, ktorého cieľom je dosiahnutie uznania záväzku, a tým predĺženie premlčacej lehoty na

uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou,
ktorá je spotrebiteľovi predkladaná spolu s ďalšími listinami. Súčasne aj rozhodcovská zmluva,
ktorú predložil oprávnený povinnej bola uzatvorená vo formulárovej podobe. Oprávnený mohol na
základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste
svojho bydliska. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia

rozhodcovskej zmluvy nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského
konania. Konštatoval, že oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
1.3. Zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.
Vzhľadom na uvedené, je potrebné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je
spôsobilý byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je

neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

2.1. Tvrdil, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy
s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s
rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2,
5 a 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Uviedol, že rozhodcovská
zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a tak je obsahovo aj formálne oddelená od dohody

o uznaní záväzku. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne. Jej podpisom nebolo
nijako podmienené poskytnutie úveru, ani poskytnutie splátkového kalendára na dlžnú sumu. Zmluva, na
základektorejbolipovinnejposkytnutéfinančnéprostriedkyexistovalavčaseuzatvoreniarozhodcovskej
zmluvy,ktorábolauzatvorenáažniekoľkorokovneskôr.Poukázalnarozhodovaciučinnosťvšeobecných
súdov.Tvrdil,žeakbybolovúmyslezákonodarcuzakázaťvspotrebiteľskýchsporochvspotrebiteľských
sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. S poukazom na

ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. uviedol, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Namietal, že rozhodnutie exekučného súdu
je arbitrárne, bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej
úvahysúdupriaplikáciirelevantnýchustanoveníprávnychpredpisovnakonkrétnyprávnyvzťah,ktorýby
mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Tvrdil, že splnil všetky zákonné náležitosti

v predmetnom konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09.
2011, článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Povinná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo na návrh oprávneného
spísaný do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 12. 10. 2016 na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Asociácii pre arbitráž sp.zn. SRSApsA 02035/15 zo dňa 26. 01. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 30. 08. 2016 a vykonateľnosť dňa 02. 09. 2016. Súdu prvej inštancie bola dňa 21. 11. 2016 doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 05. 04. 2018 vyzval súd
oprávneného na doručenie zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, na základe ktorej bola
založená právomoc rozhodcovského súdu. Oprávnený požadované prílohy doložil dňa 25. 04. 2018.

7. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) v znení účinnom od 01. 07. 2007 do 31. 10. 2008 (v čase uzavretia Zmluvy o Kreditnej
karte zo dňa 08. 06. 2008), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje;
aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

8. Podľa poznámky pod čiarou 9) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.07.2007 do

31.10.2008, § 52 až 60 Občianskeho zákonníka.9. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa

podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd

dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie,
ktorý preskúmaním rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej v rovnaký deň, keď bola uzatvorená aj dohoda o
uznaní záväzku povinnou, dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná,
keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť,

že táto podmienka nebola individuálne dojednaná a povinná celkom zjavne nemala reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej (adhéznej, typovej) zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré z dojednaní zmluvy
vylúčiť. Z uvedeného dôvodu bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,

ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný,
pretože rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, a s
poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za
účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní ďalej uvádza, žespotrebiteľskázmluvajevnašomprávnomporiadkudefinovanáv§52Občianskehozákonníka(predtým
do 30. 06. 2007 aj v § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a od 01. 07. 2007
do 31. 10. 2008 aj v § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) ako každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci sa
jedná (ako je to zdôvodnené v nasledujúcich bodoch) práve o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

16. Z predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 31. 01. 2008 vyplýva, že právny predchodca oprávneného
vystupoval pri uzatváraní (a následne aj plnení) zmluvy ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti

patriloajposkytovanieúverov,tedaprávnypredchodcaoprávnenéhopriuzatváranízmluvykonalvrámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Zo zmluvy je taktiež preukázané,
že povinná uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa
teda za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy a podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

17. Reagujúc na námietky oprávneného uvádzané v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za
konštantné. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke

formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.
01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

18. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou oprávneného o arbitrárnosti, nepresvedčivosti a
nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia. Uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré bolo riadne
a vyčerpávajúco odôvodnené. Súd prvej inštancie použil celý rad právnych predpisov na zdôvodnenie
svojich právnych záverov, a preto nebolo možné hovoriť o svojvoľnosti pri rozhodovacej činnosti súdu.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).