Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717202404
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717202404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. N. XXXX/XX, XXX XX K., zast.: JUDr. Martin Tomas, advokát, so sídlom 1. mája 216/7, 058 01
Poprad proti žalovanému: Generali poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava,
IČO: 35 709 332, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, 058 01
Poprad, o zaplatenie 400,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad,
č.k. 11C/10/2017-101 zo dňa 29.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „Súd
žalobu zamieta. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, súdu podanou 28.02.2017, domáhal
toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu istiny 400,00 eur s prísl. na tom skutkovom základe,

že dňa 12.08.2016 poškodil, resp. zničil mobilný telefón značky Samsung Galaxy S6 32GB Black pani
M. O. tým, že na dovolenke na jachte v U. pri odchode pani M. O. do podpalubia chcel vziať jej uterák,
zaniesť jej ho do podpalubia a vtom došlo k pádu mobilného telefónu do mora. Ako vinník nahlásil
poistnú udalosť 12.08.2016 u žalovaného, nakoľko mal s ním uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení
zodpovednosti za škodu. M. O. nahradil škodu vo výške 400,00 eur 19.08.2016. Žalovaný však odmietol
na základe poistnej zmluvy plniť. Splnenie tejto povinnosti, má mu preto uložiť súd.
Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukázal na ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

Majiteľka telefónu ponechala telefón na palube bez dozoru, vlastným zavinením nemala ho pod
kontrolou. Na strane žalobcu nedošlo ani nemohlo dôjsť k porušeniu akejkoľvek právnej povinnosti.
Všeobecnú prevenčnú povinnosť porušila výlučne majiteľka telefónu.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.08.2016 o 11:00 hod. v blízkosti ostrova
G. v U. došlo k udalosti, keď pri vyplávaní prenajatej jachty z prístavu žalobca išiel pozbierať uteráky,
ktoré boli na palube a z jedného z nich vypadol do mora mobil. Keďže bol v uteráku zabalený, nevidel
ho. Jeho majiteľka bola práve v podpalubí. Posúdením vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel

k záveru, že nárok uplatnený žalobou nie je dôvodný. Pokiaľ u niektorej z osôb došlo k zavineniu, bolo to
práve na strane M. O., ktorá nechala svoje veci na palube, takže sama zodpovedá za škodu. Tvrdenia
žalobcu o tom, že M. O. ho mala upozorniť na to, aby jej nebral veci, nemal za tvrdenia, ktoré by boli
preukázané. M. O. bola tou, ktorá bola povinná sa o svoje veci starať. Žalobca nevedel a nemohol vedieťo jej mobile zabalenom v uteráku, teda škodu nemohol predvídať. Išlo o bežný postup pri vyplávaní
jachty z prístavu v tom zmysle, že žalobca odpratával veci z paluby, postupoval v súlade so všeobecnou
prevenčnou povinnosťou, neporušil povinnosť vyplývajúcu z § 415 Obč. zákonníka, a preto nemôže byť

subjektom zodpovedným za škodu. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca za vzniknutú škodu majiteľke
mobilného telefónu nezodpovedá, a preto nenastal dôvod, na základe ktorého by mal žalovaný žalobcovi
plniť z poistnej zmluvy, preto žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ust. § 415 a § 420 ods. 1, 3 Obč. zákonníka.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Uviedol, že trvá na tom, že zničil mobilný telefón M. O., je vinníkom tejto udalosti a v zmysle všeobecných
poistných podmienok k poistnej zmluve zodpovedá za vzniknutú škodu keďže nesplnil svoju všeobecnú
prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 415 Obč. zákonníka. Uviedol tiež, že pani O. ho upozornila,
že ona si svoje veci zoberie sama, napriek jej upozorneniu jej veci zobral a mobilný telefón pádom do

mora zničil. Nesplnil teda svoju povinnosť nechať veci patriace pani O. na svojom mieste tak, ako to
žiadala a konal teda protiprávne. Podľa žalobcu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, nerozhodol
správne, nevyhodnotil vykonané dôkazy, pričom tieto, tak ako boli žalobcom predložené, tvorili logický
celok. Podľa žalobcu rozsudok nie je ani riadne a presvedčivo odôvodnený. Poukázal taktiež na to,
že tým, že súd prvej inštancie žalobu zamietol, postihnutý je 2-krát. Prvýkrát tým, že M. O. nahradil

škodu vo výške 400,00 eur a druhýkrát tým, že by mal žalovanému nahradiť trovy konania v rozsahu
100 %, pričom žalovaný nepochybne zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, ktoré ho v danom
konaní mohli zastupovať, a tým nenavyšovať trovy konania. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania, vrátane
trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Z poistných podmienok vyplýva, že poistenie bolo uzatvorené pre prípad
právnym predpisom stanovenej zodpovednosti poisteného za škodu vzniknutú na inej osobe na živote,
na zdraví alebo zničením či poškodením veci, ktorú má táto osoba vo vlastníctve alebo držbe. Nie je

možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, že k porušeniu povinnosti z jeho strany
došlo práve tým, že porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Podľa
žalovaného práve žalobca konal postupujúc v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti, keď vzal veci
pani O. z paluby pred vyplávaním jachty z prístavu, a to z dôvodu, že išlo o bežný postup. Bola to
samotná poškodená, ktorá nekonala v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou, keď sa o svoje

veci na palube nestarala. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k nemu
tvrdenému porušeniu zákonnej povinnosti. Uviedol taktiež, že žalobca nemohol predvídať následok, ku
ktorému došlo pri odvracaní hroziaceho nebezpečenstva. Predsa nevedel a nemohol vedieť o mobile
zabalenom v uterákoch, teda nemohol škodu predvídať. Už samotná skutočnosť, že sa podujal veci z
paluby odpratať svedčí o tom, že išlo o bežný postup pri vyplávaní z prístavu.

Pokiaľ žalobca spochybňuje výrok súdu o trovách konania, uviedol, že právo strany sporu nechať sa
zastúpiť advokátom je jasne definované v Civilnom sporovom poriadku a ani u právnických osôb nie
je ničím obmedzené. Je len na vôli subjektu, či si zvolí na zastupovanie v súdnom konaní advokáta
alebo nie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny, uplatnil si taktiež náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že v plnom rozsahu na svojom odvolaní
trvá. Poukázal aj na fakt, že samotný žalobca pri šetrení poistnej udalosti nevypočul, resp. nežiadal
vysvetlenie od žiadneho zo svedkov, ktorých v poistnom hlásení žalobca uviedol a túto poistnú udalosť
nemal v úmysle od počiatku riadne prešetriť. Tým v podstate sám vytvoril stav neistoty pre žalobcu;

žalovaný v reakcii na toto podanie žalobcu zotrval na dôvodoch, pre ktoré by mal odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu potvrdiť tak, ako ich uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
po zistení včasnosti podaného odvolanie oprávnenou osobou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
súc viazaný odvolacími dôvodmi uplatnenými v zákonnej odvolacej lehote. Odvolanie prejednal bez
nariadenia pojednávania vzhľadom na to, že nariadenie pojednávania predmetnej veci si nevyžadovalo
potrebu zopakovania či doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP acontrario).Miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuzverejnilnaúradnejtabuliakoajwebovejstránke
Krajského súdu v Prešove dňa 16.09.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie
žalobcu dôvodným nebolo.

6.Podstataodvolacíchargumentovžalobcubolazaloženánatvrdeníonesprávnostizisteniaskutkového
stavu veci a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, akcentujúc, že z dôkazov malo
pritom jednoznačne vyplynúť, že žalobca, nerešpektujúci príkaz M. O., porušil prevenčnú povinnosť,
konal preto protiprávne.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

9. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje
postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav, ako aj správne právne posúdenie

vystihujúcepodstatusúdenejveci.Zodôvodneniarozsudkujezrejmývzťahmedziskutkovýmizisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov. Rozhodnutie súdu je preskúmateľné.

Odvolací súd, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, konštatuje neexistenciu dôvodu, pre ktorý by mal
uložiť žalovanému povinnosť plniť, ako bolo žalobou žiadané, stotožňujúc sa s odôvodnením rozsudku

súdu prvej inštancie, a k odvolacím dôvodom žalobcu preto len dodáva:

10. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, na ktoré ako na zásadné poukazoval v odvolaní
žalobca, ukladá každému povinnosť správať sa tak, aby nevznikla škoda, či už jemu samému alebo
inému. Porušenie tejto prevenčnej povinnosti je porušením právnej povinnosti. Toto ustanovenie je

potrebné vykladať v spojení s § 420 Obč. zákonníka, povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla porušením
prevenčnejpovinnostivzniknevtedy,akbolaprevenčnápovinnosťporušenázavinene,aakbolapríčinou
vzniku škody.
Ako uviedol Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 25.02.2003 sp.zn.: 25Cdo/618/2001, prevenčná
povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka znamená, že každý je povinný zachovať vždy taký

stupeň opatrnosti (pozornosti), ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu
rozumne požadovať, a ktorý, objektívne posúdené, je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac znížiť
riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku; uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť
predvídať každý, v budúcnosti možný vznik škody.
Uvedený názor, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, má základ v požiadavke na racionalitu prístupu k

aplikácii právnej normy na konkrétny skutkový stav.

11. V prejednávanej veci mal žalobca za to, že ako osoba poistená u žalovaného pre prípad právnym
predpisom stanovenej zodpovednosti za škodu vzniknutú inej osobe, okrem iného poškodením alebo
zničením veci, má právo na plnenie od žalovaného, nakoľko v dôsledku toho, že nerešpektoval príkaz

osoby, ktorej vznikla škoda, porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť.

12. Odhliadnuc od toho, či nerešpektovanie údajného príkazu osoby, ktorej vznikla škoda je možné
posudzovať ako porušenie právnej povinnosti, je potrebné v prvom rade uviesť, že aj keby túto
charakteristiku spĺňalo, musel by byť takýto „príkaz“ preukázaný.

Sporové konanie je kontradiktórne, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje
priaznivé dôsledky, je povinná tieto skutočnosti nielen tvrdiť, ale k tvrdeným skutočnostiam predložiť a
označiť dôkazy.13. Podstatným dôkazom v posudzovanej veci bolo hlásenie škodovej udalosti, ktoré realizoval samotný
žalobca. Žalobca v hlásení uviedol, že majiteľka (mobilu) ho nemohla informovať, že v uteráku má mobil,
lebo bola práve v podpalubí. Podľa názoru odvolacieho súdu v zhode s názorom súdu prvej inštancie

následný výsluch žalobcu aj vyjadrenia M. O. nasvedčujú aktivite smerujúcej ku korekcii prvotného
vyjadrenia opisu skutkových okolností zo strany žalobcu. Svedok V. uviedol, že počul prejav M. O., krik,
z vyjadrenia však nevyplýva, že by mal vedomosť o akejkoľvek požiadavke M. O. pred spadnutím mobilu
do mora, taktiež z výsluchu svedka I. nevyplýva, že by M. O. žalobcu upozorňovala pred samotnou
udalosťou na to, že nemá brať jej uterák. Svedok sa ale vyjadril, že boli upozorňovaní M. O., že sa jej

vecí nemajú dotýkať. Kedy to malo byť a za akých okolností už nebolo vysvetlené.

14.Súdprvejinštancievšetkytietodôkazysprávneposúdilvichjednotlivosti,akoajvzájomnejsúvislosti.
Správne uzavrel, že predpoklady pre plnenie titulom zodpovednosti žalobcu za porušenie právnej
povinnosti danými neboli.
Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj výrok o nároku na náhradu trov konania

odzrkadľujúci výsledok, ku ktorému sa dospelo. Za nedôvodnú odvolaciu námietku považuje odvolací
súd námietku žalobcu o tom, že účelným nemalo byť to, že žalovaný bol právne zastúpený. Podľa čl. 47
ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými
štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených
zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní rovní. Ústavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa

(s výnimkou konaní, v ktorých je predpísané obligatórne zastúpenie) právo účastníka zvoliť si zástupcu.
Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta, právne zastúpenie je tak ponechané výlučne na
jeho vôli, a to bez ohľadu na to či účastník konania, prípadne jeho zamestnanci disponujú právnickým
vzdelaním alebo nie. Obmedziť základné právo priznané Ústavou Slovenskej republiky by bolo možné
len zákonom.

Zdôvodov,ktoréuviedol,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.1a2CSPpotvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu preto voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Výška trov odvolacieho konania bude kvantifikovaná súdom

prvej inštancie osobitným ustanovením v súlade s § 262 CSP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.