Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Augustínová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41Csp/180/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118216882
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118216882.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: A. U.,

H.. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. F. XXX, štátny občan SR, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa,
a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému právnym zástupcom:
Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10 Košice - Mestská časť Staré
Mesto 040 01, IČO: 36 863 017, v konaní o neplatnosť zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 18.12.2018, sa žalobca domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXXX T. dňa 21.11.2011
je neplatná, uložil žalovanému povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 3 579,81 eur a
rozhodol o náhrade trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že vo veci má naliehavý právny záujem, nakoľko podanou žalobou sa má
dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný základ pre právny vzťah strán sporu. Bez určenia

je jeho právo ohrozené a právne postavenie neisté. Uviedol, že dňa 21.11.2011 uzatvoril zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 50 200 eur. Zaviazal sa, že túto sumu vráti s úrokom za
poskytnutie úveru vo výške 4,89 % ročne. Celkovo sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 78 159,60 eur,
a to v 360 mesačných splátkach vo výške 217,11 eur. Uviedol, že poskytnutý úver bol vo výške 50 200
eur a na úver zaplatil 53 579,81 eur, a teda bezdôvodné obohatenie je vo výške 3 579,81 eur. Zmluvu
považoval za neplatnú podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na § 52, § 53 a § 54 OZ.
Citoval § 53 ods. 4 písm. i), l), o) a § 53 ods. 7 OZ. Mal za to, že žalovaný vedome a na škodu mnohých

spotrebiteľov obchádza zákon a núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou k takému konaniu, ktoré nie
je povinný vykonať. Poukázal na § 457 OZ. Bol názoru, že cena poskytnutej služby vyjadrená úrokom
za poskytnutie úveru je vyjadrená nejasne a nezrozumiteľne. Len zložitým matematickým výpočtom
mohol žalobca ako spotrebiteľ zistiť skutočnú cenu poskytnutej služby. Mal za to, že zmluva obsahuje
hrubo nemorálne a zneužívané zmluvné podmienky, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na viaceré rozsudky Súdneho dvora.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe najmä uviedol, že žalovaný neuniesol bremeno
tvrdenia. Potvrdil, že so žalovaným uzavreli predmetnú zmluvu o úvere. Mal za to, že zmluva o úvere
obsahuje všetky podstatné náležitosti, a teda nemožno dospieť k záveru, že zmluva o úvere je neplatná
ako celok. Namietal, že žalobca netvrdil žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúťbezdôvodnémuobohateniu.Bolnázoru,ženestačílentvrdiť,žežalobcazaplatilcelkovúsumu53579,81
eur.

4. Žalobca v replike uviedol, že popiera všetky tvrdenia žalovaného. Poukázal, že osvedčil zaplatenie
celkovej sumy 53 579,81 eur. Navrhol, aby sa súd oboznámil s obsahom úverovej zmluvy, túto podrobil
kontrole. Konštatoval, že žalovaný svoje tvrdenia neosvedčil žiadnymi dôkazmi. Žiadal žalobe vyhovieť.

5. Vo veci súd nariadil na deň 12.09.2019 pojednávanie, ktorého sa zúčastnil len žalovaný. Žalobca

neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil riadne a včas.

6. Právny zástupca žalovaného v rámci prednesu pred súdom zotrval na doterajšej argumentácii v
spore, a najmä na neunesení bremena tvrdenia zo strany žalobcu. Mal za to, že nebolo tvrdené nič,
čo by umožňovalo dospieť k záveru o úplnej neplatnosti zmluvy a teda vzniku akéhokoľvek nároku z
bezdôvodného obohatenia. Zároveň namietal procesnú neprípustnosť žaloby o neplatnosť zmluvy v

súlade s § 137 písm. d) CSP.

7. Vykonaným dokazovaním, a to najmä oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom
materiáli(č.l.5-39spisu)okresnýsúdzistil,žestranysporuuzavrelidňa15.01.2015zmluvuosplátkovom
úvere na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností, druh úveru na bývanie vo výške 50 200 eur.

Zmluvné strany sa dohodli na úrokovej sadzbe 4,89 %, mesačnej splátke 217,11 eur so splatnosťou
k 20. dňu kalendárneho mesiaca, splatnosti prvej splátky 20.12.2011, počte splátok 360 a konečnej
splatnosti 20.11.2041. Medzi stranami sporu uzavretie zmluvy o splátkovom úvere nebolo sporným.
Rovnako medzi stranami nebolo sporným, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 50 200 eur a že
žalobca žalovanému na úver zaplatil celkovo 53 759,81 eur. Sporným medzi stranami sporu však bolo,

či zmluva o splátkovom úvere je neplatná v súlade s § 39 OZ a či obsahuje také neprijateľné, nejasné a
nezrozumiteľné podmienky, ktoré spôsobujú v rámci zmluvy medzi nimi značnú nerovnováhu.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvykoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. Súd tak dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere v
zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd však vzťah medzi stranami sporu vyhodnotil aj ako
vzťah spotrebiteľský. Žalovaný ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa

jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania,
povolania alebo zamestnania. Súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami
sporu je vzťahom občianskoprávnym - spotrebiteľským a je potrebné naň aplikovať ustanovenia vyššie
citovaných zákonov. Okresný súd dodáva, že vzhľadom na druh úveru, a to úver na bývanie, na nejedná
o spotrebiteľský úver v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a teda na daný

vzťah nebolo možné ustanovenia predmetného zákona aplikovať.

10. Preskúmaním obsahu zmluvy okresný súd zistil, že táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti tohto
zmluvného typu a tiež, že v zmluve nie sú zahrnuté žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by
boli spôsobilé vyvolať neplatnosť predmetnej zmluvy ako celku. Okresný súd má za to, že predmetnú

zmluvu nemožno vyhodnotiť ani ako neplatnú v súlade s § 39 OZ, tak ako požadoval žalobca. Nemožno
konštatovať, že zmluva by bola v rozpore so zákonom, tento obchádzala alebo sa priečila dobrým
mravom. Naviac žalobca ani sám neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia zmluvy by mali predstavovať
neprijateľné zmluvné podmienky spôsobilé zneplatniť zmluvu ako celok, ktoré konkrétne ustanovenia
by mali byť nezrozumiteľné, nejasné a spôsobujúce nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán

sporu a ktorými ustanoveniami by mal žalovaný nútiť spotrebiteľov správať sa tak, na čo nie sú povinní.
Lencitáciaustanovenízákonabezbližšejkonkretizácieaoznačeniakonkrétnychustanovenípredmetnej
zmluvy, ktoré by mali byť v rozpore so zákonom a neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nestačí.
Okresný súd má tak vychádzajúc z uvedeného za to, že predmetná zmluva svojím obsahom alebo
účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. Zároveň nie je ani

možné konštatovať, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujúce nerovnováhu
medzi stranami. Tiež okresný súd nedospel k záveru, že by v zmluve bola cena poskytnutej služby
vyjadrená nejasne alebo nezrozumiteľne. Zo zmluvy vyplýva výška splátky, počet splátok ako aj úroková
sadzba. Treba na tomto mieste však naviac pripomenúť, že v danej veci sa nejedná o spotrebiteľský
úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z..

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
11. Okresný súd konštatuje, že ak nebolo možné vyhodnotiť predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú ako

celok v súlade s § 39 OZ, nemohla byť naplnená ani skutková podstata bezdôvodného obohatenia v
súlades§451OZ,nakoľkovdanejvecisanejednaloobezdôvodnéobohatenieakoplneniezneplatného
právneho úkonu a nebolo možné tak aplikovať ani § 457 OZ. V konaní naviac nebolo zo strany žalobcu
tvrdené a zároveň ani preukázané, že by sa malo jednať o „iné“ bezdôvodné obohatenie ako majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,

alebo ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Okresný súd má za to, že ak v konaní nebolo preukázané naplnenie žiadneho z prípadov
ustanovených v § 451 OZ, a teda nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného,
nebolo možné žalobe žalobcu (pri aplikácii § 457 OZ) vyhovieť. Okresný súd tak žalobu žalobcu
zamietol v celom rozsahu. Okresný súd dodáva, že nebolo možné ani samotným výrokom rozhodnúť
o neplatnosti predmetnej zmluvy, keď uvedená otázka bola otázkou prejudiciálnou k veci samej, a to

k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Na určení neplatnosti zmluvy ako samostatnej otázky tak nie je
daný naliehavý právny záujem (§ 137 CSP).
Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
13. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia súd považuje za potrebné uviesť, že sporové konanie
podľa Civilného sporového poriadku je ovládané dispozičnou a prejednacou zásadou. Strana súdneho
konania má povinnosť tvrdenia, obsahom ktorej je uvádzanie skutočností rozhodných k posúdeniu jeho

nároku a povinnosť dôkaznú, obsahom ktorej je označovanie a predkladanie dôkazov. Strana sporu je
povinná najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinná preukázať ich pravdivosť
relevantnýmidôkazmi. Zprejednacejzásadyvyplývazodpovednosťstranysporuzazistenieskutkového
stavu veci. Okresný súd má za to, že prejednacia zásada sa vzťahuje aj na stranu sporu v pozícii
spotrebiteľa.

14. Po preskúmaní podanej žaloby v danej veci okresný súd dospel k záveru, že žalobca v podanej
žalobe neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok vo výške 3 579,81 eur. V
žalobe absentujú skutkové tvrdenia významné z hľadiska hmotného práva, bez ktorých nie je možné
posúdiť rozsah, resp. dôvodnosť rozsahu uplatneného nároku vo výške 3 579,81 eur. Len tvrdenie,

že žalobca zaplatil 53 579,81 pri úvere vo výške 50 200 eur pre konštatovanie dôvodnosti vzniku
bezdôvodného obohatenia nestačí. V tomto smere sa okresný súd stotožňuje so žalovaným, že žalobca
neuniesol bremeno tvrdenia vo vzťahu k vzniku, rozsahu a teda opodstatnenosti uplatneného nároku z
titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu úplne a pravdivo
opísať ako dospel k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, z čoho bezdôvodné

obohatenie pozostáva, akým spôsobom je vypočítané, za aké obdobie, kedy sa o bezdôvodnom
obohatení dozvedel (a pod.) a tieto rozhodné skutočnosti k veci samej aj preukázať. Okresný súd má
za to, že riadne vymedzenie uplatneného nároku, čo do dôvodu aj výšky, je nevyhnutným predpokladom
toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku. Z hľadiska procesného práva
je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s

iným nárokom a možnosť uplatnenia toho istého nároku v inom konaní. Okresný súd má za to, že v
podanej žalobe bolo nevyhnutné uplatňovaný nárok skutkovo vymedziť v takej miere, aby bolo možné
uplatňovaný nárok jednoznačne skutkovo identifikovať a zároveň ho prípadne odlíšiť od eventuálnych
iných nárokov. Okresný súd má zároveň v prípade danej žaloby za to, že absencia vyššie uvedených
náležitostí žaloby nemá za následok odmietnutie podania postupom podľa § 129 CSP. Podľa názoru

okresného súdu nezakladá ani postup v súlade s § 129 CSP, keďže napriek absencii uvedených
náležitostí nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať a ktoré by
bránili jej vecnému prejednaniu. Nemožno konštatovať, že z predmetnej žaloby by nebolo zrejmé čoho
sa týka a čo sa ňou sleduje, alebo že by bola neúplná alebo nezrozumiteľná.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.15. Žalovaný bol v konaní plne úspešnou stranou sporu, preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % trov konania.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.