Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/52/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112010811
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112010811.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred predsedkyňou senátu JUDr. Beátou Schmidtovou a prísediacimi
Martou Ďurinovou a Vladimírom Šamkom, v Trenčíne na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2014 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

obžalovaný
MUDr. Y. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Trenčín, W. XXXX/XA,

j e v i n n ý , ž e

od roku 2005 do mesiaca október 2011 v Trenčíne na ul. Soblahovská 6983/4A týral svoju manželku
MUDr. U. G., pričom jej vulgárne nadával, fyzicky napádal, vyhrážal sa, vymýšľal si nezmyselné
príkazy, ktorých splnenie bezodkladne vyžadoval, správal sa agresívne, nerešpektoval jej biologické
potreby, manželke odopieral základnú hygienu, spánok, stravu, rozhodoval o jej telesných potrebách,
obmedzoval ju v užívaní spoločného majetku a tým jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie, ktoré
trvá po dlhší čas, presnejšie od narodenia mladšieho zo synov so stupňujúcou sa intenzitou útokov,
pričom sa u poškodenej MUDr. U. G. vyvinul z dôvodu konania obvineného „syndróm týranej ženy“,

t e d a

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním sa, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu a spánku a odopieraním
nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny a iným správaním, ktoré ohrozili jej fyzické a psychické
zdravie a obmedzili jej bezpečnosť, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) s použitím
§ 138 písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania, za použitia § 36 písm. j) Trestného
zákona, za použitia § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, podľa § 39 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trest odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný MUDr. Y. G., v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom poprel spáchanie žalovaného
skutku. V prípravnom konaní popisoval spôsob starostlivosti o syna U., pričom mu pomáhali svokrovci,
ako aj jeho rodičia a sestra, keďže po narodení syna I. sa jeho manželka vyjadrila, že nie je schopná
sa starať o obe deti naraz. Poukazoval na psychologický posudok vypracovaný v rozvodovom konaní,
ktorý nepreukázal negatívne citové väzby detí k nemu. Pri vyšetrení sa syn U. vyjadril, že by po rozvode
rodičov ostal s obžalovaným a taktiež manželka pri rozvode naznačila súhlas s rozdelením detí. Odmieta,
že by psychicky alebo fyzicky týral manželku a deti, alebo obmedzoval manželku v kontakte s rodičmi.
Taktiež jej nebránil v užívaní spoločného majetku, nikdy ju z ich spoločného bytu nevyháňal, a taktiež
jej nebránil v používaní ich spoločného motorového vozidla zn. Ford. O tom, že by sa chcela rozviesť,
sa mu nikdy nezmienila a všetko v súvislosti s rozvodom robila tajne. Poukázal na rozpor výpovedi
manželky, ktorá na jednej strane vypovedala, že sa bojí ísť s deťmi k lekárovi, aby sa to on nedozvedel,
ale na druhej strane detského psychológa s deťmi navštevovala. Obžalovaný odmieta priebeh udalostí
zo dňa 06.06.2011 ako ich opísala poškodená. Priebeh udalostí nepotvrdzujú žiadne stopy násilia na
poškodenej. Psychológ, ktorý u poškodenej mal zistiť syndróm týranej osoby, nebol pravdepodobne
informovaný o liečení sa jeho manželky na hypotyreózu, ktorej nedostatočné liečenie vedie k príznakom
tohto syndrómu.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach z prípravného
konania a popieral spáchanie žalovaného skutku. Súdu predložil fotografie jeho osoby s deťmi, ktoré
vyvracajú tvrdenia o strachu detí z neho. Pripustil názorové konflikty s poškodenou, ktoré vznikali
pre rozdielne názory na fungovanie domácnosti, ale len vo verbálnej rovine. Išlo o bežné konflikty v
domácnosti, ktoré začali po nástupe poškodenej do zamestnania, pretože počas materskej dovolenky
spory spolu ani neriešili, pretože nebol dôvod. Jeho manželka sa nikdy na nič nesťažovala ani u
svojich rodičov a nikdy neopustila spoločnú domácnosť. Pokiaľ konflikty vznikli, snažil sa ich riešiť bez
prítomnosti detí, pričom manželku nikdy neurážal, ani jej nenadával. Pripustil, že niekedy zvýšil hlas, ale
nikdy na ňu fyzicky nezaútočil. Rovnako odmieta fyzické útoky voči deťom. Nepopiera, že by deťom nedal
z výchovného hľadiska „po zadku“, avšak odmieta konania, ktoré popisuje poškodená a ktoré popisuje
obžaloba. Na svoju obhajobu uvádzal, že poškodenej pomohol sa dohodnúť so zamestnávateľom o
možnosti pracovať po materskej dovolenke iba 2 dni v týždni. Počas materskej dovolenky sa manželka
starala o deti a rodina fungovala normálne. Obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by svoje deti
týral spôsobom, ako uvádza manželka po dobu 6 rokov, museli by si deti voči nemu vytvoriť averziu, ktorú
by si okolie všimlo. Argumentuje výpoveďami susedov a učiteľky, podnikal s nimi rôzne druhy aktivít
(výlety, bicyklovanie), susedia nezaznamenali hádky alebo zvuky naznačujúce fyzické násilie, ktoré by
sa malo udiať v ich byte. Poukazuje na rozpory vo výpovediach detí vzhľadom aj na odstup času, čo
pripisuje dôsledku vplyvu matky a jej rodičov, ktoré si mali osvojiť ich postoje. Podané trestné oznámenie
považuje za účelové, a to vo vzťahu už k skôr podanému návrhu na rozvod, pretože poškodená vedela,
že s podaným návrhom na rozvod nebude súhlasiť. Odkazuje na psychologické vyšetrenie pred Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, kde deti prejavili kladný vzťah k otcovi a poukazuje aj na
znalecký posudok z rozvodového konania, ktorá vypracovala PhDr. Stela Jančárová. Veľký podiel na
postoji manželky k nemu mala svokra, teda matka poškodenej, ktorá ovplyvňovala názory svojej dcéry,
so svokrom mal však dobrý vzťah. Odmieta, že by poškodenej tiež bránil aj vo vykonávaní osobnej
hygieny, či návštev rodiny alebo priateľov. Negatívny postoj poškodenej k jeho osobe pripisuje ochoreniu
manželky - ochorenie štítnej žľazy, ktorý má vplyv na správanie sa a zmenu osobnosti u poškodenej.
Obžalovaný tiež spochybňoval výpovede svedkov, ktorí vypovedali v jeho neprospech, či už to boli
kolegovia jeho manželky alebo rodičia poškodenej.

Poškodená U. G., manželka obžalovaného, v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom zotrvala
na svojich výpovediach, v ktorých popisovala agresívne panovačné, vulgárne správanie. K zmene
správania sa obžalovaného došlo po narodení syna Ľuboša, kedy obžalovaný sa začal správať
podozrievavo, neustále ju ponižoval, kontroloval, škrtil, hádzal o nábytok, udieral, zakazoval stretávať sa
s priateľmi a rodinou, odopieral jej osobnú hygienu tým spôsobom, že nemohla bez jeho kontroly vykonať

telesnú potrebu, budil ju počas spánku, upieral jej stravu, obmedzoval ju v užívaní spoločných vecí,
deti bil rôznym spôsobom, napr. dlaňou po hlave, do tváre, kopol ich do chrbta, keď deti neposlúchali,
zatlačil ich kolenom alebo chodidlom o zem, syna hodil do vane, zavrel syna ku psovi do koterca a
vulgárne im nadával. Agresívne správanie obžalovaného sa v priebehu rokov stupňovalo, jeho správanie
bolo nevypočítateľné. Poškodená mala strach o svoj život a zdravie a o život a zdravie svojich detí.
Poprela, že by na Úrade práce, sociálny vecí a rodiny v Trenčíne v auguste 2011 súhlasila so zverením
syna Andreja do starostlivosti obžalovaného. Poranenia svoje aj svojich detí vždy po atakoch zo strany
manžela ošetrila a nenavštívila lekára z obavy, že by to zistil obžalovaný. Pre pretrvávajúce problémy detí
v dôsledku správania sa obžalovaného absolvovala v roku 2008 s nimi psychologické vyšetrenie, ktoré
odporúčalo zachovávať v domácnosti pokojné prostredie. Preto sa snažila obžalovanému vo všetkom
vyhovieť, len aby nedochádzalo k agresivite z jeho strany, avšak neúspešne. Jej rodičia pomáhali
pri výchove detí. O svojich problémoch s obžalovaným ich neinformovala, keďže bola pod dohľadom
obžalovaného a ani neuvažovala o tom, že by odišla k rodičom, nakoľko mala z obžalovaného strach. S
odstupom času informovala rodičov obžalovaného o jeho správaní, ale títo jej nepomohli. Je pravdou,
že síce mohla ísť z bytu von, ale keďže ju obžalovaný neustále kontroloval, a nevedela, kedy sa vráti
domov, bála sa, že keby to zistil, bol by opäť problém. Obžalovaný si neželal, aby ju niekto doma
navštevoval a aj keď ju matka navštívila, tak nikdy nevošla do bytu a ostala stáť len pri prahu dverí.
Rodičov sporadicky navštevovala, najmä v nedeľu spoločne s obžalovaným (niekedy aj sama), ale bála
sa s nimi o problémoch hovoriť. Pre kontroly zo strany obžalovaného sa bála o problémoch aj rodičom
zatelefonovať, pretože vedela, keby toto oni začali riešiť, bol by opäť problém. Odvahu oznámiť celú
situáciu v rodine svojim rodičom našla až krátko pred rozvodom, pretože sa po dlhej dobe rozhodla
vec radikálne riešiť. Poprela, že by ju jej vlastný otec ako dieťa týral, tak ako to tvrdí obžalovaný. Pred
súdom rozporovala niektoré skutočnosti, ktoré uvádzal obžalovaný, napr. že susedia nevedeli o ich
konfliktoch z toho dôvodu, že žiadne neboli. Susedia nemuseli o ich konfliktoch vedieť, resp. počuť,
pretože ich byt je krajným bytom, pričom vedľajší byt je prázdny a v byte pod nimi je firma. Odmietla
tvrdenia obžalovaného, že by ona sama deti bila. Je pravdou, že po útoku zo dňa 06.06.2011 mala
povrchové poranenia, ktoré ukázala nstržm. Sapákovi. Poranenia si dokázala ošetriť sama, na lekárskej
prehliadke nebola, keďže to už bolo vo večerných hodinách musela uložiť deti, nechcela ich nechať
samé. Rozporovala tvrdenia obžalovaného o jej ochorení v súvislosti so štítnou žľazou. Podľa jej názoru
konflikty v rodine vznikali na základe toho, že obžalovaný sa dopúšťal atakov voči nej a voči deťom a nie
z dôvodu toho, že by ona zmenila svoje správanie k nemu alebo k deťom. Vo svojej výpovedi popísala
celý vzťah s obžalovaným od študentských čias, od začiatku ich vzťahu až po situáciu, ktorá momentálne
v rodine je neúnosná a až na podnet svojich kolegýň, resp. kamarátok si uvedomila, že správanie sa
obžalovaného nie je normálne, nie je v súlade s bežnými normami správania sa, sa rozhodla vec riešiť
rozvodom. Na podanie trestného oznámenia sa veľmi dlho odhodlávala, pretože si bola vedomá toho, že
jej manžel má styky a dokáže si všetko vybaviť a vedela, že pokiaľ by to urobila, mohol by ju zosmiešniť
a riešenie veci by sa minulo účinkom. Vo svojej výpovedi popisovala ich spolužitie veľmi podrobne,
popísala návrat do praxe, kde ako lekárka po dlhšej dobe materskej sa dostala opäť do pracovného
kolektívu a vlastne až vtedy si začala uvedomovať, že prostredie v rodine je choré a musí to začať nejako
riešiť. K tomuto rozhodnutiu nebola schopná dospieť skôr, než mala pocit, že nie je finančne závislá na
manželovi a je schopná sa postarať o seba a o deti keď opäť začala zarábať peniaze.

Svedok Ing. X. F., otec poškodenej, už v prípravnom konaní opísal správanie sa obžalovaného k deťom,
ktorého bol svedkom, a ktoré opísal aj pred súdom. Popisoval viaceré situácie, kedy sa mal obž. dopúšťať
násilného, teda nie normálneho konania voči svojim deťom, napr. situáciu, kedy obžalovaný vtedy 3-
ročného syna Ľuboša hodil o kapotu auta. So svojou dcérou má veľmi dobrý vzťah. Poprel, že by ju ako
dieťa týral. Jeho dcéra sa mu nezdôverila so svojimi problémami, ktoré má s obžalovaným, dokonca
ani keď ich niekedy navštívila bez obžalovaného. O problémoch dcéry s jej manželom sa dozvedel až
po jeho zatknutí. V prípravnom konaní, ako aj pred súdom uviedol, že na svojej dcére si nikdy žiadne
stopy násilia nevšimol a ani mu ich ona sama neukazovala. Vnuci sa mu nikdy nesťažovali, že by boli v
Bošáci u rodičov obžalovaného týrané. Naopak, vnuk U. chodil rád k starým rodičom do Bošáce a mal
z neho pocit, že je tam šťastný. S vnukom I. nebýval často. Je pravdou, že mu vnuk Ľuboš povedal, že
tatino je zlý, ale on toneskúmal, prečo sa takto dieťa o svojom otcovi vyjadrovalo. Nikdy nevidel, že by
jeho dcéra deti bila alebo na ne kričala.

Svedok Q. G., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní, v súlade s výpoveďou z prípravného
konania uviedol, že ho prekvapilo, keď si nevesta podala žiadosť o rozvod. O problémoch v rodine
svojho syna nevedel a nevesta ani jej rodičia mu taktiež nič neoznámili. Na vnukovi U., ktorý ich častejšie

navštevoval, si žiadne poranenia nevšimol a ani nebol svedkom žiadneho útoku obžalovaného na deti.
Pokiaľ boli deti u nich, nikdy sa na správanie obžalovaného nesťažovali. Rovnako nepostrehol u detí
strach z obžalovaného. On a ani jeho manželka vnúčence nikdy nebili.
Svedkyňa MUDr. Z. B., kolegyňa obžalovaného aj poškodenej, sa pridržiavala svojej výpovede z
prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s poškodenou sú kolegyne. Neboli spolu
v pravidelnom kontakte a o jej problémoch v rodine nevedela. V roku 2008 po náhodnom stretnutí sa
jej MUDr. G. zdôverila, že jej manžel MUDr. G. bije ju aj deti, nadáva im, je hrubý, kontroluje ju, finančne
ju obmedzuje, dokonca ju škrtil a mal ju pohrýzť. V ranných hodinách po príchode do práce ju našla
plakať a vtedy sa jej poškodená zdôverila, že obžalovaný jej odpiera aj rannú hygienu. Vtedy svedkyňa
vlastne zistila, že MUDr. G. si neuvedomuje závažnosť situácie v rodine a keďže jej chcela pomôcť, tak
jej z internetu vytlačila stránky o týraní. Následne boli v telefonickom kontakte vždy, keď bolo MUDr. G.
ubližované, vždy volala len MUDr. G., a volala asi dva až trikrát do roka. Išlo o dlho trvajúce telefonáty, kde
sa jej zdôverovala s násilným správaním obžalovaného. Svedkyňa jej radila, že to treba riešiť, no MUDr.
G. sa obávala, že jej nikto neuverí. Svedkyňa jej poradila, aby si o útokoch začala viesť denník. Keďže
sa situácia zhoršovala, poradila jej navštíviť poradňu pre týrané ženy, resp. s deťmi detského psychiatra,
lebo mladší syn I. sa pomočoval a starší syn U. bol agresívny. Po návrate MUDr. G. do zamestnania táto
pôsobila zakríknuto, na všetko si pýtala súhlas. S postupom času získala sebadôveru a necítila sa byť
odkázaná existenčne na svojho manžela. Následne podala žiadosť o rozvod. Svedkyňa, okrem svojej
matky, o problémoch poškodenej nikoho neinformovala a ani nemá vedomosť o tom, že by sa poškodená
zdôverovala aj iným ľuďom. Uviedla, že nebola priamo svedkyňou žiadneho incidentu medzi poškodenou
a obžalovaným, nikdy nenavštívila ich byt, a ani jej poškodená nikdy žiadne modriny neukazovala. O
problémoch v rodine poškodenej sa od MUDr. G. dozvedala v priebehu rokov 2008 až 2011. Iba raz
bola ona osobne svedkom agresívneho správania sa obžalovaného voči pacientovi, kedy obžalovaný
na pacienta kričal, ako keby bol v afekte. Vtedy sa nad tým svedkyňa zamyslela a spomínala si následne
na rôzne situácie v práci, kedy popisovala správanie sa obžalovaného ku kolegom, k nadriadeným a k
personálu nemocnice.

Svedok por. Mgr. X. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako príslušník policajného zboru s MUDr. G.
spisoval trestné oznámenie spoločne s Milanom W., pričom pri podávaní trestného oznámenia nevidel
žiadne poranenia na osobne poškodenej. V prípade, že by na poškodenej nejaké zranenia videl, bol by ju
poslal na vyšetrenie. Pri výsluchu MUDr. G. sa mu zdala táto ustráchaná, sprvu si nevedela usporiadať
myšlienky, boli rozhádzané avšak pri spisovaní druhej zápisnice udalosti už mali logický sled, poškodená
prišla sama, pričom uvádzala, že trestné oznámenie podáva až po dlhšom čase, nakoľko situácia v
rodine už bola neúnosná. Potvrdil, že zdravotnú alebo inú dokumentáciu mu poškodená nepredložila.
Pomáhala si poznámkami. Pri výsluchu jej viackrát zvonil mobil, pričom mu povedala, že to jej volá
obžalovaný, avšak on to nepreveroval. Absolvoval tiež výsluch s MUDr. G., ktorý bol počas výsluchu
pokojný a rozvážny.

Svedok nstržm. Milan W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s poškodenou spisoval dňa 06.06.2011
zápisnicu o trestnom oznámení, ale na okolnosti jej spisovania si vzhľadom na odstup času nespomína.
Preto si nespomína, či mu poškodená ukazovala poranenia, alebo že by si jej poranení sám všimol.
Taktiež si nepamätal, či bola poškodená na lekárskom ošetrení, resp. že by ju na ošetrenie posielal.
Taktiež nevedel odpovedať, či mu poškodená predložila fotografie alebo inú dokumentáciu preukazujúcu
poranenia alebo poškodenie zariadenia domácnosti. Poprel však, že by o podanom oznámení informoval
obžalovaného. Pri kontakte s MUDr. G. táto na neho pôsobila veľmi rozrušene, všetko o čom sa vyjadrila,
riadne zapísal do zápisnice. Či mala so sebou nejaké poznámky, si nepamätá.

PhDr. V. B., súdny znalec z odboru psychológia, odbor klinická psychológia dospelých, prezentoval
prezentoval znalecký posudok č. 306/2011 zo dňa 21.12.2011 na obžalovaného MUDr. Y. G.. Na
hlavnom pojednávaní, vychádzajúc z psychologického vyšetrenia, charakterizoval obžalovaného ako
osobu emočne nestabilnú, latentne neistú, egocentrickú, v sociálnych vzťahoch menej sa angažujúcu,
ako osobnosť so sklonom aktívne sa presadzovať a kontrolovať situáciu, pričom agresivita u neho
nevystupuje do popredia, čo však nevylučuje, že by nebol schopný agresivity. Pri skúmaní osobnosti
vychádzal z psychodiagnostického vyšetrenia obžalovaného a techník, ktoré nie sú založené na prejave
obžalovaného. U obžalovaného ide o poruchu osobnosti, pričom probant je sebaneistý, sociálne
zle adaptovaný, citovo menej vyvážený, resp. nevyvážený v citových prejavoch. Závery znaleckého
posudku stoja na záveroch psychodiagnostického vyšetrenia - špeciálne PSDg vyšetrenia. Znalec vôbec
nevychádzal zo zistení, ktoré by boli zrejmé zo spisového materiálu a znalec sa neoboznamoval so

skutočnosťou, čo je obžalovanému kladené za vinu. Agresivitu u obžalovaného ako osobnostný rys
hodnotil len on sám osobne. Skonštatoval, že agresivita v štruktúre osobnosti nevystupuje do popredia,
dotyčný probant neuprednostňuje takéto agresívne prejavy správania, ale nevylučuje to, že takýchto
prejavov nie je schopný. Pripustil, že takéto agresívne správanie sa môže prejaviť pri záťažovej situácii,
ktorá nie je bežne štandardná a takýmto správaním sa obžalovaného sa zaoberal v závere svojho
znaleckého posudku.

Svedkyňa PhDr. W. X., súdna znalkyňa, bola vypočutá vo vzťahu k jej znaleckému posudku
vyhotovenému k rozvodovému konaniu obžalovaného a poškodenej č. 35/2012 zo dňa 29.05.2012,
ktorý vypracovala ohľadne mal. detí Andreja a I.. Svedkyňa skonštatovala, že vzťah maloletého U. je
pozitívny k obom rodičom, zatiaľ čo maloletý I. má k otcovi ambivalentný, záporný postoj vzhľadom na
jeho nepredvídateľné výkyvy nálad. Z výpovede U. nezistila sklony k vedomému klamstvu. Dodáva,
že deti vo všeobecnosti majú zvýšenú obrazotvornosť, čím sa znižuje spoľahlivosť ich výpovedí a
s prihliadnutím na vek maloletých treba brať do úvahy aj skutočnosť, že nevedomky a bez úmyslu
blízkych osôb preberajú aj ich postoje. Svedkyňa sa vyjadrila, že nevníma obžalovaného ako agresora,
ale jeho výchovu ako neadekvátnu, nadmieru prísnu, bez zanechania následkov, ktoré by vyústili
do posttraumatickej stresovej psychózy, ktorá by sa pri týraní vyvinula. Poškodenú opísala ako
adekvátne štruktúrovanú osobnosť bez psychopatologických symptómov schopnú znášať záťaže. Otca
charakterizovala ako nevyváženú osobnosť schopnú zvládnuť úlohu rodiča.

Súdny znalec MUDr. Svetozár Droba na hlavnom pojednávaní predniesol závery znaleckého
posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria) na obžalovaného č. 306/2011 zo dňa 21.12.2011. Znalci vyšetrili 39-ročného muža u
ktorého nenašli žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti, jeho inteligencia je pri orientačnom
klinickom vyšetrení v pásme nadpriemeru. Znalci zistili, že u obžalovaného bola zistená vrodená a v
priebehu života málo sa vyvíjajúca porucha osobnosti (osobnosť sebaneistá, sociálne zle adaptovaná,
afekt a emočne instabilná), ktorá významne ovplyvňuje celkový život a správanie svojho nositeľa. Takto
osobnostne vybavený jedinec si môže v priebehu života vypracovať účinnú taktiku a stratégiu, aby mohol
svoje osobnostné prejavy kontrolovať, a vyhýbať sa konaniu spoločensky nežiaducemu, čo napokon v
konaní probanta sa prejavuje v jeho správaní „navonok“, teda mimo rámec vlastnej nukleárnej rodiny.
Obžalovaný netrpí ani netrpel žiadnou duševnou chorobou. V čase spáchania trestného činu vedel
rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania v plnom rozsahu. A taktiež vedel
svoje konanie v plnom rozsahu ovládať. Je schopný v súčasnosti chápať zmysel a účel trestného
konania v plnej miere. Jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického
hľadiska a znalci neodporučili súdu u neho nariaďovať žiadne ochranné opatrenia. Porucha osobnosti na
rozpoznávacie ani ovládacie schopnosti probanta nemala vonkoncom žiaden vplyv. Znalec skonštatoval,
že napriek tomu, že skúmaním nebola u obžalovaného zistená agresivita ako imanentná súčasť jeho
osobnosti, uvedené nevylučuje, že sa mohol dopustiť konania, pre ktoré je proti probantovi vedené
trestné stíhanie.

Súdny znalec PhDr. Ján Šútovec, PhD., znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychológia -
klinická psychológia dospelých, na hlavnom pojednávaní odprezentoval závery svojho znaleckého
skúmania MUDr. U. G. (znalecký posudok č. 12/2011 zo dňa 23.09.2011). Znalec vykonal vlastné
psychologické vyšetrenie MUDr. U. G., posudzoval, či bolo alebo nebolo spôsobené osobe psychické
utrpenie, posúdil charakter ujmy, ktorý prípadným utrpením poškodenej mohol vzniknúť, zisťoval, či
osoba pociťovala konanie svojho manžela ako príkorie. Posudzoval schopnosti osoby správne vnímať,
zapamätať si a správne reprodukovať udalosti, ktoré prežila, pričom sa mal aj vyjadriť k vierohodnosti
výpovede poškodenej aj vzhľadom na odstup času. Znalec skonštatoval, že konanie obžalovaného voči
poškodenej MUDr. U. G. spôsobovalo tejto psychické utrpenie. Poškodená ho vníma ako neznesiteľné
týranie trvajúce viac ako 6 rokov, pričom toto spočíva v hrubosti, v sústavnom ponižovaní, podozrievaní,
vyhrážkach, nezmyselnom šikanovaní v snahe o totálnu kontrolu a manipuláciu, vyvolávanie časovej
tiesne a sporadicky i brachiálnej agresii. Uviedol, že poškodená trpí stavom trvale zvýšenej nešpecifickej
ostražitosti, anticipačnou úzkosťou, pocitom vyčerpanosti, stratou libida a poruchami spánku. Obsahy
myslenia sú preokupované kogníciami bezmocnosti, osamelosti a (iracionálnej) viny, nadmerného
predvídania nebezpečenstva. Emocionalita sa vyznačuje známkami frustrácie, strádania a opakovanej
psychickej traumatizácie. Konanie obžalovaného pociťovala ako príkorie, čo viedlo k zníženiu
kvality života poškodenej, k devastácii jej sebavedomia, dysreguláciam funkcií riadených autonómnym
nervovým systémom, stavom zúfalstva so suicidálnymi úvahami. Dospel k záveru, že poškodená je

schopná správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať udalosti, ktoré prežila. Pri spracovaní
znaleckého posudku vychádzal z osobného vyšetrenia poškodenej, poťažmo aj z výpovede poškodenej
z prípravného konania. Z osobného vyšetrenia, ktoré s probantkou absolvoval, zistil niektoré príznaky
posttraumatickej stresovej poruchy, a to zvýšenú depresiu a neuroticizmus, ako aj emocionálne poruchy
spočívajúce napr. v jej negativite, neschopnosti sa radovať. Vzhľadom na vyšetrenie anamnézy
probantky, vyhodnotil až po manželstvo ako bezproblémové, po uzavretí manželstva už s nadhľadom
niektoré situácie nezvláda. Napriek tomu, že probantka trpí hypotyreózou, symptómy sprevádzajúce
túto diagnózu neovplyvňujú zistený syndróm týranej osoby. Pri vyšetrení probantky nemal dojem, že by
nejakým spôsobom fabulovala ohľadne situácií, ktoré v rodine vznikali. Skôr mal pri vyšetrení MUDr.G.
pocit úzkostného, nespontánneho rozhovoru, kedy ona nechcela o probléme hovoriť, musel vyvinúť
viac aktivity, aby z probantky „niečo dostal“. Nepozoroval u probantky pomstychtivosť, ona skôr mala v
sebe pocit viny. Čo sa týka schopnosti vypovedať vieryhodne o situácii ktorú žila, nezistil žiadnu snahu
popisovať udalosti skreslene alebo zveličovať. Schopnosť probantky v súčasnosti hovoriť o probléme
pripisuje aj tomu, že sa dostala z problémového prostredia a vygenerovala si prioritne iné problémy,
ako tie, ktoré chce vytesniť. Dôvodom, prečo probantka dlhodobo neriešila danú situáciu v rodine a
znášala dlhodobo takéto príkorie (viac ako 6 rokov), spočívalo v tom, že bola silne bezmocná, pre
neodídenie z takéhoto „chorého“ vzťahu a bolo odôvodnené jej bezmocnosťou (bývanie, ekonomická
situácia, nepracovala, deti, pohľad okolia, finančná závislosť).

Súdny znalec Mgr. Emil Bulla, znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie detská psychológia, na hlavnom
pojednávaní oboznámil súd so závermi svojho znaleckého posudku č. 27/2013 zo dňa 14.08.2013
na maloletých Andreja a I. G.. Znalec dospel k záveru, že obe deti sú schopné zapamätať si
a reprodukovať obsah prežitých udalostí s predpokladom vierohodne vypovedať, avšak nevylučuje
nevedomé preberanie názorov blízkych osôb. Ním skúmané výpovede detí sa vo svojej podstate
významným spôsobom nelíšia. Potvrdil, že u mal. U. došlo k zmene postoju voči obžalovanému
a príbuzným z jeho strany a obe deti v súčasnosti majú k nim negatívny postoj a obe popisujú
konanie obžalovaného ako negatívne. Uvedené prejavy detí hodnotí ako príznaky tzv. syndrómu
zavrhnutého rodiča. Uvedený syndróm môže byť vyvolaný tak správaním zavrhnutého rodiča, ako aj
preberaním názorov blízkych osôb bez úmyslu týchto osôb deti ovplyvňovať. Syndróm sa vyvinul až
v čase neprítomnosti obžalovaného v rodine, ale nezistil vplyv matky na názorové vnímanie detí. S
odstupom času sa vplyvom syndrómu môže hodnovernosť detí znižovať. Vo všeobecnosti by mala byť
najdôveryhodnejšia ich prvá výpoveď. Dospel k záveru, že ak obžalovaný konal tak, ako je opísané
v obžalobe, tak symptómy u detí (depresia a agresivita u Andreja a úzkosť a nočné pomočovanie u
Ľuboša, zistené pri psychiatrickom vyšetrení v auguste 2008), sú dôsledkom konania obžalovaného.
Znalec pripustil, že niektoré názory detí môžu byť prebraté od dospelých, alebo dospelého, ktorý nie je
zavrhnutým rodičom. Môže to byť však aj vlastné vnímanie dieťaťa, pričom v danom prípade nezistil,
že by matka vedome pôsobila na deti a ovplyvňovala ich názor. Neurotizácia dieťaťa môže vzniknúť
aj pôsobením prostredia, napr. aj školy (môže to byť u mal. U.), prioritné je však, že pokiaľ dieťa takto
vníma tzv. zavrhnutého rodiča, musí mať nejaké nepríjemné zážitky z minulosti. Pokiaľ aj v prvotných
aj v nových vyjadreniach deti spomínajú nepríjemné zážitky, sú zrejme prípady, kedy dieťa obviňuje
skôr samo seba, ako rodiča, ktorý mu ubližuje, a skôr tiež obhajuje týraného rodiča, pričom toto je
jedným zo symptómov u tzv. „syndrómu zavrhnutého rodiča“. Pokiaľ dôjde k situácii, že dieťa zmení
výpoveď, nemôže vylúčiť, že teraz už nemá strach a teda vypovedá inak ako pôvodne, pretože pokiaľ
sa doma situácia ukľudní, dieťa vníma situáciu inak. V konkrétnom príp. maloletých detí Zigových, pri
aktuálnom vyšetrení znalec nepozoroval strach, ale iba odmietnutie rodiča zo strany detí. Neurotizácia,
ktorá bola pôvodne diagnostikovaná a ktorá je diagnostikovaná aj teraz - deti sú v súčasnosti zvýšene
neurotické, môže to byť spôsobené udalosťami, ktoré oni samy nemôžu ovplyvniť (rozvod atď.). Znalec
však skonštatoval, že prínosom pre deti je moment, že v súčasnosti je doma pokoj a sú v priaznivejšej
atmosfére.

Svedkyňa Mgr. Mariana Ťapušíková, znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých a poradenská psychológia, spracovala znal.posudok č. 47/2012 na základe požiadavky
obžalovaného zo dňa 04.02.2013. Pred súdom skonštatovala na základe znalecko-psychologického
rozboru, že osobnosť Y. G. je diferencovaná, integrovaná, egocentricky a subjektivisticky disponovaná,
so senzitívne vzťahovačným nastavením voči okoliu, vnútorne neistá so snahou o konformizmus,
schopný konvenčného a spoločensky obvyklého správania s nestálou afektivitou, výraznejšie
kanalizovaná v náročných stresogénnych a konfliktogénnych situáciách. U menovaného neboli
znaleckou psychologickou expertízou zistené patologické črty osobnosti ani vypuklé psychopatické

črty. Prípadné prejavy agresivity sú v príp. probanta naviazané na situačné vystupňovanie afektívnej
a emočnej komponenty. Z uvádzaných foriem agresivity nepatrí k dominujúcim osobnostným faktorom
vyšetrovaného. Správanie voči blízkym osobám nie je typickým správaním agresora - tyrana, na základe
popisovanej situácie samotným vyšetrovaným. Probant nie je typickou osobou agresora, a znalkyňa
predpokladá, že mimo rodiny sa nespráva tak, ako popisuje poškodená. Adaptabilita u obžalovaného
je v rámci prípustných hraníc a teda opakovane sa znalkyňa vyjadrila, že mimo rodiny nenachádza u
probanta agresívne správanie. Afektívne prejavy osoby však môžu vyvolávať u okolia rôzne vnímania
osoby, pričom každý jedinec to môže vnímať inak.

Súd v rámci hlavného pojednávania so súhlasom procesných strán prečítal výpovede svedkov: Q. F.,
Ing. H. P., Z. P., MUDr. S. T., Q. V., I. G., X. K. a oboznámil listinné dôkazy.

Svedkyňa Q. F., matka poškodenej, v prípravnom konaní uviedla, že od svojej dcéry sa dozvedela o
zmene sa v správaní obžalovaného po narodení mladšieho vnuka I.. O týchto skutočnostiach, ktoré sa
dejú v rodine jej dcéry, jej oznámila poškodená asi pred 3 rokmi, pričom jej špecifikovala, akým spôsobom
ju obžalovaný ponižuje, zastrašuje, rozkazuje, kontroluje, obmedzuje jej prísun peňazí, zakazuje jej
návštevy rodičov, vulgárne jej nadáva. Svedkyňa videla, ako pri odchode z návštevy od nich (rodičov
MUDr. G.) obžalovaný hodil I. do auta, pričom si vnuk udrel hlavu a rozplakal sa. Tiež vnuk U. jej povedal,
že ho otec zbil. Podľa jej názoru, odkedy deti ani jej dcéra neprichádzajú do styku s obžalovaným, má
pocit, že sú kľudnejší. Viackrát si všimla rôzne poranenia na svojej dcére, keď ju dcéra navštevovala
sporadicky, raz až dvakrát do týždňa, ale o týchto zraneniach sa nerozprávali.

Svedok Ing. H. P., sused obžalovaného a poškodenej, v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný
sa deťom intenzívne venoval a podľa jeho pozorovania častejšie ako poškodená. Videl ich spolu sa hrať
či bicyklovať a deti obžalovaného rešpektovali. Nikdy na poškodenej alebo deťoch nevidel zranenia.
S poškodenou sa len zdravili, dlhšie rozhovory spolu neviedli. Ako susedia sa nenavštevovali. Sám
osobne nebol svedkom žiadneho konfliktu medzi manželmi a ani z bytu G. nepočul žiadne náznaky
hádok. Potvrdil, že v byte Zigových bola policajná hliadka v lete roku 2011. Poškodenú nikdy nevidel
plakať, či odchádzať v nezvyčajnú hodinu a ani nespozoroval na nej žiadne poranenia. Taktiež nevidel, že
by obžalovaný deti bil ani na deťoch nepozoroval žiadne zranenia. Potvrdil, že domácnosť obžalovaného
navštevoval hlavne svokor poškodenej, a to skoro každý deň. Pokiaľ by v rodine G. dochádzalo ku
konfliktom, tak by to bol určite počul, pretože vo večerných hodinách často počul deti G., ako sa v kúpeľni
smejú a hrajú.

Svedkyňa Z. P., učiteľka maloletého I. G. v materskej škôlke, vo svojej výpovedi v prípravnom konaní,
charakterizovala maloletého ako introvertné dieťa, prirodzené, múdre, živé so sebadisciplínou. Nikdy
si na ňom nevšimla žiadnych známok fyzického alebo psychického násilia, pretože v škôlke nespával a
ani sa nevyzliekal. Na odhalených častiach tela dieťaťa nepozorovala žiadne stopy násilia, pričom ani
maloletý I. sa pred svedkyňou nevyjadril, že by mu bolo doma ubližované. Obaja rodičia sa počas pobytu
v škôlke správali k maloletému ako aj k personálu škôlky normálne. Častejšie pre dieťa chodila matka,
ktorá sa aj zúčastňovala akcií usporiadaných materskou škôlkou. U MUDr. G. svedkyňa nevidela na
odhalených častiach tela žiadne poranenia a MUDr. G. nikdy nevzniesla požiadavku, aby dieťa nebolo
odovzdané manželovi.

Svedkyňa MUDr. S. T., v prípravnom konaní vypovedala, že pozná oboch manželov, pričom ich hodnotila
ako bežný manželský pár. Nikdy nebola u nich na návšteve a nemá vedomosť o tom, že by medzi
nimi dochádzalo ku konfliktom. Osobne nebola svedkyňou žiadneho konfliktu, ani na deťoch si nevšimla
žiadne známky týrania. Kvalifikovala obžalovaného ako komunikatívneho a spoločenského, poškodená
bola vždy tichšej povahy. Častejšie vídavala u externých aktivít obžalovaného s deťmi a poškodená sa
o deti starala doma.

Svedok Q. V., považuje obžalovaného za starostlivého otca, ktorý sa deťom venuje, pričom viac času
trávi so straším synom. Síce párkrát navštívil ich domácnosť, avšak nepozoroval žiadne poškodenie
zariadenia. K manželstvu oboch lekárov sa nevie bližšie vyjadriť. Manželku obžalovaného bližšie
nepozná, nestretávajú sa ani nenavštevujú. S obžalovaným sa naposledy stretol na jeseň roku 2011.
Pokiaľ došlo k stretnutiu s obžalovaným a jeho deťmi, nevšimol si ani u detí ani u obžalovaného nič
výnimočné, čo by sa vymykalo bežnej komunikácii rodiča s deťmi. O manželských problémoch oboch

manželov nemá vedomosť. Obžalovaný občas zdvihol na deti hlas, ale svedok toto nevnímal ako
agresívny prejav. Svedok nepotvrdil neprimerané požívanie alkoholických nápojov obžalovaným.

Svedkyňa I. G., matka obžalovaného, tvrdí, že stíhaný skutok je vymyslený poškodenou MUDr. G.,
pričom na poškodenú vplýva jej ochorenie a taktiež jej matka. Pravidelne prichádzali ako starí rodičia
do pravidelného kontaktu so starším vnukom U., pričom mladší vnuk ich tak často nenavštevoval
a nezúčastňoval sa rodinných osláv. Podľa názoru svedkyne, manželka jej syna nevedie riadne
domácnosť, a nevie sa postarať o obžalovaného a o deti. Bola rozčarovaná z toho, že nevesta oznámila
svojim deťom, že ich otec nie je biologickým synom ich starých rodičov a že ich otec (obžalovaný)
je adoptovaný. Podľa jej názoru, dôvodom pre nezdravú situáciu v rodine, je nevhodné správanie sa
poškodenej k jej synovi a deťom, nevesta bez vedomia syna (obžalovaného) pomýšľala na odchod zo
spoločnej domácnosti (bez vedomia manžela si nasporila na osobitnom účte väčšie množstvo peňazí
a cez inzerát si hľadala muža na zoznámenie). Rozvodové konanie chceli riešiť so svatovcami, avšak
nebola vôľa zo strany rodičov MUDr. G., pretože je veľmi ovplyvnená svojou matkou. Nevie o tom, že by
jej syn akýmkoľvek spôsobom týral, či už deti alebo svoju manželku. Nikdy nebola svedkyňou konfliktu
medzi obžalovaným a poškodenou alebo obžalovaným a deťmi.

Svedok X. K. s oboma manželmi vychádza dobre. Často vídaval obžalovaného vonku sa hrať s deťmi.
Nikdy nebol svedkom, že by obžalovaný udrel poškodenú alebo deti a ani nespozoroval, že by mali na
viditeľných častiach tela modriny, alebo že by sa obžalovaného báli. Taktiež z ich bytu nikdy nepočul plač,
či náreky. Občas išiel s obžalovaným na pivo, avšak ten sa mu nezdôveroval s manželskými problémami.
U obžalovaného si nikdy nevšimol prejavy agresivity, alebo že by chodil domov pod vplyvom alkoholu.
Obžalovaného považuje za starostlivého otca, ktorý sa venuje deťom.

Listinné dôkazy doložené obžalovaným, ktoré v rámci pojednávania pred súdom boli doložené do
vyšetrovacieho spisu, obsahujú fotografie na ktorých sú maloleté deti Andrej a I. na rôznych rodinných
akciách, ktoré majú dokresliť vzťah mal. detí k otcovi a ktorými v rámci svojich obhajobných návrhov
operoval obžalovaný. Taktiež do spisu doložil prehlásenia spoluobčanov obce Bošáca, ktoré vykresľujú
osobu MUDr. G. ako otca rodiny, ktorý v rámci spolužitia s občanmi obce Bošáca nemal nikdy žiaden
problém, ktorí ho považujú za veľmi milého človeka, nekonfliktného, fundovaného lekára, pričom
prehlásenia občanov potvrdzujú, že mal. deti často navštevovali svojich starých rodičov - rodičov
obžalovaného MUDr. G., pravidelne skoro každý víkend. Nikdy nezaznamenali, že by bolo deťom
akýmkoľvek spôsobom ubližované. Starosta obce hodnotí MUDr. Y. G. ako spoločenského, ústretového,
prispôsobivého a bezproblémového spoluobčana, ktorý sa aktívne podieľa na zveľaďovaní obce. V
súčasnej dobe sa po pracovnej dobe zdržuje na adrese svojich rodičov v Bošáci, kde bol aj pred tým
asi posledných 6 rokov veľmi často vídaný so svojim synom Andrejkom. W. rodičia Zigovci sa aj počas
pracovných dní, aj počas víkendov o deti riadne starali. Kolegovia MUDr. G. prehlásili, že MUDr. G.
v období od kedy mu boli uložené obmedzenia súdom, riadne chodil do práce, pracovisko nikdy bez
vedomia kolegov neopúšťal.

Do spisu boli doložené lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia MUDr. U. G. zo dňa 29.04.2011,
kedy psychiatrickú ambulanciu navštívila v rámci prvého pohovoru. Lekárke oznámila dôvody rozvodu
(manžel ju dlhé roky týral, je hrubý, agresívny, vulgárne jej nadáva, emočne je manipulovaná, má z
neho strach, všetko, čo podniká okolo rozvodu robí tajne zo strachu). Boli doložené lekárske správy
z psychiatrických vyšetrení mal. detí u MUDr. Ladislava Kvasničku zo dňa 06.08.2008, pričom zo
záverov psychiatrického vyšetrenia vyplýva, že u mal. I. G. sa jedná o úzkostný syndróm s nočnými
iepizodickými pavoróznymi prejavmi, poukazuje na konfliktné spolužitie rodičov s prvkami agresivity,
neistoty a bezmocnosti, pričom bolo doporučené kľudné a láskavé prostredie, ktoré ju nutné aby bolo
vytvorené rodičmi. U U. G. záver psychiatrického vyšetrenia konštatuje zmiešané poruchy správania
a emócií depresívneho typu s agresívnymi prejavmi, ktoré súvisia s konfliktným spolužitím rodičov, zo
strany otca negatívny model fungovania agresívneho typu. V záujme optimálneho vývinu dieťaťa je nutné
riešiť atmosféru doma, ktorá je pre jeho vývin škodlivá, vyžaduje kľudné prostredie, úctu a súlad, čo sa
však v súčasnej dobe (rok 2008) javí ako málo reálne. Bol doložený návrh na rozvod manželstva zo
dňa 26.05.2011.

Súd na hlavnom pojednávaní prehral za prítomnosti súdneho znalca Mgr. Emila Bullu videozáznamy
z výsluchov maloletých detí Andreja a I. vzhľadom na odstup času, nakoľko obžalovaný namietal, že
deti sú k výpovediam voči nemu navádzané matkou. Z dôvodu objektívneho posúdenia veci sa znalec

vyjadroval vzhľadom aj na aktuálne závery svojho znaleckého posudku k výsluchom maloletých detí pred
vyšetrovateľom a zaoberal sa možnými rozdielmi vo výpovediach z prípravného konania s poukazom
na vlastné vyšetrenia znalca v septembri 2013.
Znalec skonštatoval po oboznámení sa s obsahom videozáznamov, že došlo k malým zmenám vo
výpovediach maloletého U., ktorý toho času už vníma otca ako zavrhnutého rodiča. Poukázal ale na
skutočnosť, že to môže byť aj vlastné vnímanie dieťaťa vzhľadom na odstup času a jeho dospievanie.
Avšak nezistil, že by matka vedome pôsobila na deti a ovplyvňovala ich názory. U maloletých detí
pri vlastnom vyšetrení ani pri prehratí videozáznamov nevnímal strach. Poukázal na zlú kvalitu
videozáznamu, veľmi zlé umiestnenie kamery, kedy nebolo možné pozorovať pri výsluchu vyšetrovateľa
mimiku tváre detí a teda sa nevie jednoznačne vyjadriť k tomu, či v prípravnom konaní pri výsluchu
pred vyšetrovateľom deti javili známky strachu alebo zvýšenej neurotizácie. Poukázal však na to, že
neurotizácia detí bola diagnostikovaná už lekárom psychiatrom pri prvotnom vyšetrovaní detí. Označil
rozvod rodičov za pozitívny prínos pre deti, nakoľko je doma pokojnejšie prostredie a momentálne žijú
v priaznivejšej atmosfére.

Súd po pôvodnom rozhodnutí na základe odvolania sa voči rozsudku po takto vykonanom dokazovaní
predložil spis s odvolaniami obžalovaného a obhajcu proti rozsudku, ktorým súd pôvodne uznal
obžalovaného MUDr. Y. G. vinným v súlade s pôvodne podaným obžalobným návrhom na Krajský súd
v Trenčíne. Krajský súd v Trenčíne uznesením sp.zn. 23To/128/2013 dňa 10.02.2014 zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), ods. 2 Tr. poriadku a v zmysle § 322
ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu I.stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. V
tomto uznesení Krajský súd vyslovil právny názor, že vo vzťahu k niektorým skutkovým zisteniam nebolo
jednoznačne preukázané, že dochádzalo zo strany obžalovaného k týraniu maloletých detí a podľa
názoru Krajského súdu nie je jednoznačne preukázané konkrétne konanie obžalovaného voči maloletým
deťom, ktoré by bolo takej intenzity, že by ho mohol súd vyhodnotiť ako protiprávne konanie v rozpore so
zákonom. Poukázal na názor znalkyne, ktorá sa vyjadrovala k deťom pri rozvodom konaní, keď uviedla,
že nevnímala správanie sa obžalovaného voči deťom ako agresora, ale ako jeho výchovu detí, ktorú
hodnotila ako nadmerne prísnu a neadekvátnu. Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané
výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj
dieťaťa. Poukázal však na to, že iná situácia z pohľadu právneho hodnotenia je vo vzťahu k manželke a
je potrebné vykonať dôkazy navrhnuté obhajcom obžalovaného, a to dôkazy, ktoré obžalovaný predložil
odvolaciemu súdu v medziobdobí medzi rozhodnutím súdu I.stupňa a rozhodnutím odvolacieho súdu.
Preto súd po stanovení termínu hlavného pojednávania po vrátení veci vypočul znalca MUDr. Mariana
Pamulu - znalca z odboru zdravotníctvo, odv. chirurgia-traumatológia, oboznámil list MUDr. Ladislava
Kvasničku adresovaný obžalovanému dňa 10.01.2014 a oboznámil aktuálny pracovný posudok na
obžalovaného z Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 28.01.2014.

Súdny znalec MUDr. Marian Pamula spracoval znalecký posudok číslo 3/2014, pričom znalecký posudok
spracoval na požiadanie obžalovaného MUDr. Y. G. (zadanie na spracovanie dňa 07.12.2013) a
spracoval ho v konečnej podobe dňa 17.01.2014, vychádzajúc pri tom z materiálov, ktoré mu poskytol
obžalovaný MUDr. Y. G.. Znalec sa zaoberal zraneniami detí a manželky, ktoré mali utrpieť pri atakoch
voči ich osobám. Znalec pri prezentácii znal.posudku pred súdom uviedol, že vychádzal predovšetkým
z výpovedí, či už maloletých detí alebo matky maloletých detí MUDr. G., z prípravného konania, ktorých
kópie mu poskytol obžalovaný MUDr. Zigo. Zaoberal sa jednotlivými zraneniami, ktoré „mohli byť“
spôsobené pri jednotlivých atakoch, ktoré popisovali jednak deti a jednak manželka obžalovaného.
Znalec skonštatoval, že pri niektorých atakoch mohlo dôjsť k pohmoždeniam alebo ľahším zraneniam,
avšak pokiaľ nie sú tieto zranenia ku ich vzniku objektivizované (fotodokumentácia, lekársky nález),
s odstupom času sa zo súdnoznaleckého hľadiska nedajú potvrdiť ani vylúčiť. Čo sa týka niektorých
atakov, ako napr. narazenie dieťaťa hlavou o kapotu auta, s poruchou vedomia, kopnutie do oblasti
chrbta, k týmto sa znalec vyjadriť nevedel, či k nim vôbec došlo, resp. či k nim došlo v takej miere a
rozsahu, ako uvádzala MUDr. G.. Keďže po takýchto atakoch matka, resp. otec nenavštívili lekára a deti
alebo svedkyňa MUDr. Zigová neboli bezprostredne po takýchto atakoch ošetrovaní alebo vyšetrení,
zo súdnoznaleckého hľadiska sa nedajú potvrdiť ani vylúčiť. To sa týka predovšetkým drobných
pomliaždenín a krvných výronov alebo menších hematómov, ktoré sa dajú prekryť a nemusia byť
viditeľné a okolie ich nemusí vnímať. Tieto zranenia sa hoja cca 1-2 týždne, avšak pri ich zakrývaní
nemusia byť vôbec viditeľné. Ľahšie formy pomliaždenia, spôsobené slabou intenzitou vedeného násilia,
či už údermi, škrtením, vykrúcaním rúk, ktoré popisovala svedkyňa a ktoré mali byť vedené voči nej,

pokiaľ nie sú tieto zranenia po ich vzniku objektivizované, s odstupom času sa zo súdnoznaleckého
hľadiska nedajú ani potvrdiť ani vylúčiť.

Z listu MUDr. Ladislava Kvasničku, psychiatra psychiatrickej ambulancie pre deti a mládež Trenčín,
(ktorý bol súd predpokladá odpoveďou na list obžalovaného adresovaný MUDr. Kvasničkovi), je možné
zistiť, že MUDr. Kvasnička ozrejmuje dôvody vyšetrenia maloletých U. a I. G. dňa 06.08.2008 na
psychiatrickej ambulancii v Trenčíne. Popisuje, akým spôsobom boli deti vyšetrené, z akých zdrojov
získaval informácie, pričom považoval informácie prezentované matkou za dôveryhodné, pričom ide o
štandardný postup, kedy ktorýkoľvek z rodičov, ktorý s dieťaťom príde na vyšetrenie, nebýva apriori
spochybňovaný. MUDr. Kvasnička skonštatoval, že u detí zistil prechodné poruchy - psychické poruchy,
poukázal na nie vhodné podmienky vývoja detí a poprel, že by matka detí poskytla jemu ako lekárovi také
tvrdenie, v ktorom by otca (obžalovaného MUDr. G.) označovala za dôvod, alebo príčinu psychických
porúch správania maloletých detí. K jeho listu pripojil aj lekársku správu, pričom v závere svojho listu
skonštatoval, že maloleté deti každopádne trpeli krízou manželstva a príznaky posttraumatickej stresovej
poruchy u detí nezistil.

Z pracovného posudku aktuálneho ku dňu 28.01.2014 je zrejmé, že od 17.05.2013 bol obžalovaný
menovaný do funkcie zástupcu primára ORL oddelenia Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Námestníčka
riaditeľa pre ľudské zdroje Fakultnej nemocnice v Trenčíne v pracovnom posudku vychádzala z vyjadrení
primára ORL kliniky, pričom tento charakterizuje MUDr. G. ako zodpovedného, spoľahlivého pracovníka,
ktorý je aktívny aj nad rámec svojich pracovných povinností, v poslednom období mimoriadne aktívny,
so svojimi kolegami a podriadenými vychádza dobre, pričom pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý
čas a doposiaľ voči MUDr. Y. G. neboli zaznamenané žiadne porušenia pracovnej disciplíny.

Na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní ale najmä pred súdom súd zistil, že bolo
preukázané, že obžalovaný MUDr. Y. G. svojim konaním, ktorého sa dopúšťa dlhodobo, vyvoláva vo
svojej manželke zvýšený pocit stresu, úzkosti a napätia, a strachu. Z výpovedí mal. detí Ľuboša a U.
je zrejmé, že otec reagoval v záťažových situáciách neadekvátne, často kričal a trestal ich spôsobom,
ktorý nie je v medziach normálu, deti to popisujú ako situáciu, keď mu „prepne“. Vtedy sa ho boja a
označujú ho, že je „zlý“. Čo sa týka správania sa obžalovaného k bývalej manželke U. G., súdom bolo
zistené vlastným výsluchom, že táto vníma celkovo situáciu v rodine veľmi precitlivelo, v niektorých
situáciách nezvláda pocit strachu z obžalovaného. Je zrejmé z celkovej situácie, že v rodine nie je
zdravá atmosféra, sú prítomné pravidelné hádky, ktoré však súd neposúdil ako bežné hádky v rodine.
Je pravdou, že obžalovaný rieši výchovné problémy s mal. deťmi mimo hraníc bežného sa správania
rodiča, ktorý má výchovne pôsobiť na dieťa a jeho reakcie na určité situácie, ktoré popisovali nielen
manželka ale aj maloleté deti, nie sú v súlade s bežným správaním sa manžela v záťažovej situácii.
Ako aj znalci skonštatovali u obžalovaného sa jedná o syndróm poruchy osobnosti, kedy obžalovaný
v záťažových situáciách vystupuje veľmi agresívne, emočne labilne, nezvládajúc záťažové situácie, z
čoho môže mať okolie - jeho najbližšia rodina, pocit neadekvátneho jednania voči tomu, čo sa skutočne
v rodine deje. Pravidelne dochádza k psychickému nátlaku na manželku, ktoré ona vníma ako psychické
týranie. Ako vyplýva zo znaleckých posudkov, ktoré skúmali vieryhodnosť osôb mal. detí a MUDr. U.
G., vyplýva, že dieťa ani jedno ani druhé nemá sklony k fabulácii, popisujú situácie v rodine tak, ako
ich zažili a ich schopnosť reprodukovať zažité udalosti a vnímať ich sú v rámci normy. Preto súd dospel
k záveru, že situácie, ktoré čiastočne vo svojich výpovediach opisovali maloleté deti a MUDr. G., sa
stali a boli riešené zo strany obžalovaného nie vhodným spôsobom. Mohli vyvolávať v jeho manželke
stres, vyvolávali v nej strach, úzkosť a napätie. Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že tento sa snaží
banalizovať prístup k riešeniu nie dobrej situácie v rodine a snaží sa prezentovať svoju osobu vo svetle
milujúceho rodiča a manžela, ktorý sa ničoho nedopúšťa, pričom deti z neho nemajú strach, o čom majú
svedčať fotografie, ktoré sú založené v spisovom materiáli.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti súd po starostlivom zvážení všetkých rozhodných
skutočností, prezentovaných dôkazov, ale predovšetkým s poukazom na osobné výsluchy všetkých
zúčastnených, po doplnení dokazovania nariadeného odvolacím súdom, súd dospel k záveru, že
obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby, podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) s použitím § 138 písm. b)
Trestného zákona, pretože po dlhšiu dobu týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie
bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním sa, vyvolávaním
strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu a

spánku a odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny a iným správaním, ktoré ohrozili jej
fyzické a psychické zdravie a obmedzili jej bezpečnosť, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas, teda po obdobie viac ako 6 rokov. K takémuto záveru súd dospel ako je vyššie
uvedené vlastným výsluchom, najmä bývalej manželky obžalovaného MUDr. U. G., kde súd zistil osobne
na poškodenej úplnú devastáciu sebavedomia, fyzického vzhľadu, sebadôvery, psychického zdravia
ale aj fyzického zdravia, čo je zrejmé zistiť porovnaním si fotodokumentácie z čias pred uzavretím
manželstva ako aj z vizuálneho kontaktu s poškodenou na hlavnom pojednávaní (ako aj komunikáciou
na hlavnom pojednávaní). Správanie sa obžalovaného menovaná pociťovala aj pociťuje ako ťažké
príkorie, čo má veľmi závažný dopad na jej psychiku, sebadôveru, sebaúctu, pričom emocionalita
jej osoby sa vyznačuje známkami ťažkej frustrácie, strádania a opakovanej psychickej traumatizácie.
Obžalovaný sa pred súdom snažil spochybniť vieryhodnosť výpovede svojej bývalej manželky, taktiež
spochybňoval závery znaleckého posudku PhDr. Jána Šútovca, PhD. znalca z odboru zdravotníctva,
odv. psychológia - klinická psychológia dospelých. Žiadal súd, aby bolo vykonané opakované znalecké
dokazovanie k osobe jeho bývalej manželky, resp. bol urobený kontrolný znalecký posudok, ktorý
by spochybnil vieryhodnosť jej výpovede. Súd poukazuje na skutočnosť, že nielen senát, ale všetcia
prítomní, ktorí sa zúčastnili výsluchu svedkyne poškodenej MUDr. G. pred súdom, si mohli vytvoriť
názor o vieryhodnosti výpovede tejto svedkyne, o jej interpretácii zažitých udalostí a celkovo o
osobnosti svedkyne poškodenej MUDr. U. G.. W. v žiadnom prípade nemá pochybnosť o vieryhodnosti
a pravdivosti výpovede svedkyne poškodenej MUDr. Zigovej, podporené naviac závermi znaleckých
posudkov ako aj podporne výpoveďami ďalších svedkov, ktorí boli v predmetnej trestnej veci vypočutí
pred súdom.
Súd pri uznaní viny obžalovaného tiež vychádzal zo znaleckých posudkov psychiatrov a psychológov,
ktorí skúmali osobnosť obžalovaného. Znalci skonštatovali, že v rámci poruchy osobnosti u neho,
ako u osoby zle sociálne adaptovanej a afekt - emočne nestabilnej, je schopný v priebehu života si
vypracovať účinnú taktiku a stratégiu, aby mohol svoje osobnostné prejavy kontrolovať, a vyhýbať sa
konaniu spoločensky nežiaducemu, mimo rámec vlastnej nukleárnej rodiny. To znamená, že okolie
môže vnímať obžalovaného ako bezproblémového, milého, nekonfliktného fundovaného človeka, avšak
okolie nemôže vidieť do prostredia rodiny, ktorá ako vyplýva z výpovedí svedkov, bola viacmenej
veľmi uzavretá, nekomunikovala so širokým okolím, nezúčastňovala sa spoločenských akcií. Preto
verejnosťou nie je možné objektívne hodnotiť, že sa v rodine nič nedialo, obvinenia, ktoré boli proti
obžalovanému vznesené, sú vymyslené a produkované len manželkou, ktorá takto má konať z pomsty
alebo v snahe pripraviť ho o majetok.

V minulosti MUDr. Y. G. nebol súdne trestaný, taktiež nebol v minulosti riešený priestupkovým referátom
Obvodného úradu Trenčín.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na všetky rozhodné skutočnosti, na stupeň
spoločenskej nebezpečnosti, trestnej činnosti spáchanej obžalovaným, na účel trestu, na pomery
páchateľa, na možnosti jeho nápravy, s poukazom na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j)
Trestného zákona, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, s prihliadnutím aj
na status obžalovaného a jeho celkovú bezúhonnosť, súd dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Preto po uznaní viny obžalovanému súd uložil trest pod
dolnú hranicu trestu ustanovenej týmto zákonom (sadzba 7-15 rokov), za použitia ustanovenia § 39 ods.
3 písm. d) Trestného zákona a uložil mu trest nepodmienečný spojený s jeho výkonom v trvaní 4 rokov.
Keďže ide o osobu prvotrestanú, súd ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodené osoby si v trestnej veci neuplatňovali materiálny nárok na náhradu škody, súd o tejto v tomto
konaní nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.