Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114204773
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114204773.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcov 1/ N. Y., F. V., V. Č..

X, zastúpenej JUDr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom so sídlom Vojenská 5, Košice, X/ Ľ. Y., F. V., V.
Č.. X, proti žalovanému Y.W. M., F. V., Ž. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Jendrekom, advokátom
so sídlom Bratislavská 45, Košice, o zaplatenie 3.062,99 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou zo dňa 14.2.2014 opravenou podaním zo dňa 12.4.2014 domáhali zaplatenia
sumy vo výške 3.062,99 eura s príslušenstvom. Zároveň požadovali náhradu trov konania. Svoj návrh

odôvodnilitým,žežalovanýzanechaldlhvočižalobkyniv1.radevovýške2.101,19euraavočižalobcovi
v 2. rade vo výške 961,19 eura. Príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania požaduje od 23.7.2004
do zaplatenia. Ide o rôzne nedoplatky za roky 1998 až 2005 za užívanie bytu, elektrinu, plyn.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach okrem iného uviedol, že vznáša námietku premlčania žalovanej
pohľadávky v plnom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so žalobou a podaniami žalobcov,
s vyjadreniami žalovaného a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný
skutkový stav:

Z výpovede žalovaného vyplynulo, že so žalobkyňou v 1. rade sa zoznámil v roku 1999. Už v tom čase
mala dlh na byte. Žili spolu do roku 2006 alebo 2007. Vydala sa v roku 2006. Vtedy ho z bytu vyhodila.
Od roku 2006 v byte nebýval a neudržiaval s nimi kontakty.

Podľa ustanovenia § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol

premlčanie namietať.

Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania nárokov žalobcov vznesenou zo strany
žalovaného.

Predmetom konania sú samostatné nároky žalobcov voči žalovanému na vydanie bezdôvodného
obohatenia v celkovej výške vo výške 3.062,99 eura (žalobkyňa v 1. rade uplatňuje sumu vo výške
2.101,19 eura a žalobca v 2. rade sumu vo výške 961,19 eura), ktoré (nároky) im mali vzniknúť titulom
neuhrádzania platieb za byt a za služby mobilného operátora za obdobie rokov 1998 až 2005 (ako to
vyplýva z predložených listinných dôkazov na č.l. 7 až 19) .

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná

premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve
premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie
druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniuaotom,ktosanajehoúkorobohatil,douplatneniaprávanavydanieplneniazbezdôvodného

obohatenia uplynie čas uvedený v ustanovení § 107 ods. 1 a povinný v súdnom konaní vznesie námietku
premlčania,právosapremlčalo,ajkeďideobezdôvodnéobohateniespôsobenéúmyselne.Neprichádza
tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 ods. 2. Podobne je to aj
v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula
objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej

premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

Na základe vyššie uvedených tvrdení žalobcov podporených listinnými dôkazmi, ak by aj vzniklo
žalobcom vo vzťahu k žalovanému právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
(spočívajúceho v nezaplatení ceny za služby a za byt), pričom však dvojročná subjektívna premlčacia

doba ohľadne vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia začala plynúť najneskôr niekedy v priebehu
roka 2005 a uplynula v priebehu roka 2007, pričom však žalobcovia podali žalobu na tunajší súd až
dňa 20.2.2014, teda právo žalobcov na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, a to najneskôr v roku 2007.Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Obč.zák. je okrem stimulácie
veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) aj snaha

predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť
k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času
v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou
premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,
že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu

práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k
obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou
na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom
spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe
samotným uplynutím premlčacej doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom
sa na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané)

naďalej existuje a povinnosť dlžníka splniť dlh naďalej trvá. Subjektívne právo veriteľa zostáva i
po márnom uplynutí premlčacej doby vybavené nárokom ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho
práva zaručujúcou jeho vynutiteľnosť na súde alebo inom príslušnom orgáne, prípadne vynutiteľnosť
svojpomocou oprávneného. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre
dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku

premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku. V medziobdobí
od okamihu, v ktorom sa právo premlčalo, do okamihu účinne vznesenej námietky premlčania ide o tzv.
podmienený nárok, to znamená nárok, ktorý môže na základe námietky premlčania zaniknúť (Eliáš K.
a kol. : Občanský zákoník - Velký akademický komentář, 1. svazek. Linde Praha, a.s., 2008, str. 415).
Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), iba sa oslabuje, a to práve v

tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa
môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie dlhu
zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá.

Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo (nárok)

priznať; návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne. To platí u práva (nároku) na náhradu
škody aj v prípadoch, v ktorých nie je ešte preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody
(R29/1983).

Vzhľadom k tomu, že žalobcami uplatnený nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

v celkovej výške 3.062,99 eura je premlčaný, súd bližšie neskúmal existenciu subjektívneho práva
žalobcov, ani nevykonal ďalšie účastníkmi navrhnuté dôkazy, napr. výsluchom žalobcov a žalobu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti aleboiné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

V Košiciach, dňa 23.6.2016

JUDr. Boris Brondoš
s u d c a

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš