Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010399
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6918010399.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na neverejnom zasadnutí dňa 17. apríla 2019, prejednal odvolania
okresného prokurátora a obžalovaného N. P., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z
31.01.2019 sp.zn. 3T/98/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný N. P. uznaný za vinného v bode 1/ zo
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v súvislosti s ust. § 139 písm. c) Tr. zák.
a § 127 ods. 4 Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods.

4 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že
1/ od presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2017 do 23.00 hod. dňa 07.11.2017 v obci S. Z., okr. R. V. v
rodinnom dome č. XX opakovane vykonával s E. P., nar. XX.XX.XXXX, pod vplyvom alkoholu pohlavný
styk, napriek tomu, že sa bránila tak, že sa ho snažila od seba odtlačiť, pričom on jej stláčal ruku a svojou
silou odtláčal jej odpor, tiež sa pri pohlavnom styku mykala, vravela mu, aby prestal, že s ním lekárkou
gynekologičkou zo dňa 14.11.2017 poškodenej E. P. nespôsobil žiadne zranenia,

2/ od presne nezisteného dňa mesiaca júl 2017 do dňa 13.11.2017 v presne nezistenom čase v obci S.
Z., okr. R. V. v rodinnom dome č. XX opakovane vulgárne nadával E. P., nar. XX.XX.XXXX do kuriev
a do fajčiarok kokotov a následne pri hádke jej povedal, aby vypadla z domu, lebo ju zabije a keď sa
ku nej priblížil asi na vzdialenosť 1 m, tak ušla von z domu, pričom domov sa už v ten deň nevrátila,
nakoľko sa bála a v jednom prípade v presne nezistený deň na prelome mesiacov september a október
2017 sa jej vyhrážal s kuchynským nožom v ruke, že ju dopichá, čím vzbudil u poškodenej E. P. dôvodnú

obavu o jej život a zdravie, pričom podľa lekárskeho vyšetrenia zo dňa 14.11.2017 jej nespôsobil žiadne
zranenia, ktoré by si vyžiadali následne lekárske ošetrenie.
Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.
zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov.
Podľa § 48 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie tak okresný prokurátor, ako aj
obžalovaný.
Okresný prokurátor sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, resp., aby sám zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o vine
aj treste v neprospech obžalovaného tým, že v bode 1/ by prekvalifikoval skutok podľa obžaloby na
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. na zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm.

b) Tr. zák. v spojení s ust. § 139 písm. c) a § 127 ods. 4 Tr. zák., v dôsledku toho sa domáhal uloženia
trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby § 199 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na ust. §37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 7 a § 41 ods. 2 Tr. zák. s tým, že obžalovaný bude zaradený
na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
V dôvodoch odvolania vyslovil nesúhlas s postupom právnej kvalifikácie, resp. prekvalifikácie konania

obžalovaného v bode 1/ rozsudku zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. na zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., ktorú zmenu odôvodnil tým, že nebolo preukázané,
že by obžalovaný donútil svoju ženu násilím k súloži, čo mala potvrdiť vo svojej výpovedi aj samotná
poškodená.
Vykonaným dokazovaním bolo však jednoznačne preukázané, že obžalovaný v bode 1/ svojím konaním

spáchal zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., poukazujúc predovšetkým na
výpoveď poškodenej E. P. na hlavnom pojednávaní 31.01.2019, ako aj v prípravnom konaní vo svojich
výpovediach. Jednoznačne uviedla, že obžalovaný s ňou vykonal tri súlože proti jej vôli, a to napriek
tomu,žeonasnímsexnechcela.Presnepopísalajehokonaniaaakýmspôsobomsatostalo06.11.2017
alebo 07.11.2017, kedy prišiel opitý a ona s ním nechcela mať sex, deti spali na tej istej posteli a keď sa
mu nepostavil pohlavný úd, donútil ju s ním manipulovať, kým sa mu nepostavil, následne na nej vykonal

sex, toto sa stalo opakovane, bolo jej z toho zle, plakala a prestala až po jeho vyvrcholení. Tohto konania
sa dopustil ešte asi dvakrát, a to v septembri 2017, a to aj v čase, keď deti ešte nespali, bola pritom
otočená tvárou k synovi, ktorý nespal, bolo jej to trápne, hanbila sa, plakala a podobne. Správal sa ako
zviera, bála sa, že ju udrie alebo zbije, preto neodišla. Obdobne to bolo v lete roku 2017 vo večerných
hodinách okolo 23.00 hod., kedy opätovne opitý chcel sex a donútil ju k vykonaniu pohlavného styku,

vo všetkých prípadoch mu jednoznačne dávala najavo, že nechce s ním mať sex, odtláčala ho, plakala,
dohovárala mu, ale nič nepomohlo, obžalovaný bol v každom prípade pod vplyvom alkoholu a choval
sa ako zviera.
Znaleckým dokazovaním znalca z odboru farmácia - psychológia na poškodenú E. P. bolo zistené, že
u menovanej sa nevyskytol sklon ku konfabulácii, naopak, je zrejmé, že by povedala pravdu, má určité

psychické ťažkosti, ale nejde o syndróm týranej osoby, v dôsledku správania sa obžalovaného voči nej a
vstresovýchsituáciách,ktorýmbolapočasmanželstvavystavená,stalosa,žejuobžalovanýzbilatiežsa
jej vyhrážal zabitím, keď vytiahol nôž zo šuflíka, že ju zapichne. Takéto násilie obžalovaného nadobudlo
pre ňu iný charakter, prežívala ho už v súvislosti so strachom a obavou o svoj život a aj vynucovanie sexu
v ostatných mesiacov vnímala ako násilie, voči ktorému sa nevedela ubrániť a bála sa aj brániť, prežívala

ho s ponížením, pocitom bezmocnosti a hnevom. Poškodená vo svojich výpovediach v prípravnom
konaní a na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojich tvrdeniach, pričom všeobecná vieryhodnosť ako
aj špecifická vieryhodnosť u poškodenej E. P. je podľa znaleckého posudku zachovaná.
Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného písaného samotným obžalovaným, je značne nezrozumiteľné,
snaží sa používať odbornú terminológiu, ktorá vo svojej podstate nedáva zmysel, ide o vypadnuté citáty

z kontextu Trestného poriadku alebo Ústavy SR. Je zrejmé však, že skôr ide o spochybnenie viny, ktorá
vyplýva z obžaloby ako z viny uznanej okresným súdom, predovšetkým kladie dôraz na spochybnenie
spáchania trestného činu znásilnenia, poukazujúc na zistenie znalkyne z odboru psychológie, že
u poškodenej nebolo zistené, že by bola týraná, taktiež nebolo dokazovaním preukázané, že by
poškodená utrpela nejaké zranenie v zmysle údajných jeho útokov, tiež na hlavnom pojednávaní uviedla,

že má vážnu známosť s nejakým Nemcom, údajne má v pláne s týmto Nemcom sa aj odsťahovať do
Nemeckaajsichdeťmi,pritomnaposlednompojednávaníspochybnilasvojepredchádzajúcevýpovede,
že by obžalovaný použil násilie okrem slovného vyžadovania sexu od poškodenej.
Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, s

prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané, a zistil, že odvolanie okresného prokurátora
je dôvodné, čiastočne aj odvolanie obžalovaného v zmysle nedostatočne odôvodneného rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad pri vykonávaní
dôkazov. Naproti tomu v dôvodovej časti rozsudku v rozpore s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. neodôvodnil

požadovaným spôsobom v zmysle tohto ustanovenia ako sa vysporiadal s dôkaznou situáciou, pokiaľ
ide o prvý skutok, keď konštatoval viac menej všeobecne len to, že nevidí v konaní obžalovaného trestný
čin v zmysle obžaloby, ale sám konanie obžalovaného kvalifikoval v bode 1/ podľa § 189 ods. 1,2 písm.
b) Tr. zák. ako zločin vydierania v spojení s § 139 písm. c) a § 127 ods. 4 Tr. zák., pritom neuviedol, ktoré
znaky skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia vykonaným dokazovaním chýbali pre uznanie viny

v zmysle obžaloby, resp., v ktorých častiach nebola naplnená skutková podstata žalovaného zločinu.
Prvostupňový súd v rozpore s ust. § 168 ods. 1 Tr. por., ako aj s § 2 ods. 12 Tr. por. viac menej odôvodnil
rozhodnutie len tým, že konanie obžalovaného v bode 1/ rozsudku napĺňa znaky trestného činu, resp.zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a aj tu dôsledne nevyhodnotil dôkazy v
zmysle § 2 ods. 12 a § 168 ods. 1 Tr. por., čím sa stal rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný.
Naopak, odvolací súd pri správne ustálenom skutkovom stave v zmysle obžaloby, musí konštatovať,

že dôkazná situácia sa významne oproti prípravnému konaniu na hlavnom pojednávaní nezmenila, keď
poškodená v podstate svojím spôsobom potvrdila svoje výpovede z prípravného konania a žiadnym
spôsobom nespochybnila vieryhodnosť svojich výpovedí v zmysle zásadných rozporov tak, ako sa snaží
argumentovaťvdôvodochodvolaniaobžalovaný.Ustálenýskutkovýstavvzmysleobžalobybolprevzatý
a vina uznaná v zmysle obžaloby len s tým rozdielom, že jednak bol právne posúdený skutok, hoci

hlavne z pohľadu subjektívnej ako aj objektívnej stránky nebolo pochybností, že bola naplnená skutková
podstata trestnej činnosti tak, ako ju kvalifikovala obžaloba a na druhej strane okresný súd hlavne z tohto
pohľadu nevysvetlil rozporný názor a závery pre kvalifikáciu podľa napadnutého rozsudku.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
Je nesporné, že súd prvého stupňa v podstate odignoroval uvedené ustanovenia Trestného poriadku
pri právnom posúdení predmetnej trestnej činnosti pod bodom 1/ obžaloby a napadnutého rozsudku,

nevysporiadal sa dôsledne s dôkaznou situáciou, túto nevyhodnotil v súlade s citovanými ustanoveniami
Trestného poriadku, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti a
nezákonnosť rozsudku ako celku. Ide o zásadné pochybenie, preto odvolací súd nenaprával pochybenie
súdu prvého stupňa sám, pretože by nahrádzal činnosť a povinnosti súdu prvého stupňa, pritom je
potrebné nechať priestor procesným stranám aj pre prípad vynesenia iného rozsudku ako aj napadnutý

rozsudok, možnosť reagovať opravnými prostriedkami.
Súdprvéhostupňaažpoodstráneníuvedenýchpochybeníapochybnostíbudemôcťzákonnerozhodnúť
vo veci samej a bude jeho povinnosťou dôsledne rešpektovať aj ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a § 168 ods. 1
Tr. por. pri rozhodovaní a následnom odôvodnení písomného rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.