Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Štannerová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 59P/84/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201500
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1518201500.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci
starostlivostisúduomaloletédieťa:P.M.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpenékolíznymopatrovníkomV.práce,
sociálnych vecí a rodiny I., so sídlom K. X/A, XXX XX I., dieťa rodičov: matka - U.. P. P., nar. XX.X.XX,
trvalý pobyt Z. 13, Bratislava, zastúpená O.. I. I., advokátkou so sídlom X. XX, I. a otec - B. M., nar.
XX.XX.XX, trvalý pobyt F. XX, I. pod I., v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, na návrh matky
o úpravu výkonu rodičovských práv povinností a na návrh otca o uloženie informačnej povinnosti, takto
r o z h o d o l :
S. z v e r u j e maloletú P. M., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok.
F. je p o v i n n ý platiť na maloletú výživné od XX.XX.XXXX vo výške XX % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do XX. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky.
Y. výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej sume XXX,XX eur súd p o v o ľ u
j e otcovi splácať po XX eur mesačne spolu s bežným výživným.
E. otca na uloženie informačnej povinnosti matke sa z a m i e t a .
Y. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Neúplným návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2018 a na výzvu súdu doplneným dňa
04.04.2018, požiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. M., nar.
XX.XX.XXXX, jej zverením do svojej
osobnej starostlivosti, poverením zastupovať maloletú a spravovať jej majetok a určením výživného
od XX.XX.XXXX v sume XXX eur mesačne, ktorú zdôvodnila polovicou nákladov spojených s výživou
maloletej. Q., že otec bol dňa XX.XX.XXXX vzatý do väzby a odvtedy výživné na maloletú neplní. Do
uvedeného dátumu výživné neriešili, lebo sa o dcéru starali spoločne. Na pojednávaní najskôr navrhla
výživné určiť v sume XXX eur mesačne od podania návrhu na súd, neskôr ponechala určenie výživného
na rozhodnutie súdu. F., že s otcom maloletej žila v spoločnej domácnosti v prenájme na K. XX v I.,
spolužitie ukončili vzatím otca do T. a následne do väzby. Odmietla ďalšie vedenie spoločnej domácnosti
s otcom po jeho prepustení na slobodu.
2. Otec sa k veci vyjadril tak, že súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky
počas svojho výkonu trestu a nesúhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky po jeho
prepustení na slobodu, kedy plánuje podieľať sa na jej výchove a starostlivosti. K výživnému sa vyjadril
tak, že nakoľko je vo výkone väzby, nemá možnosť výživné platiť. Písomným podaním súdu doručenýmdňa XX.XX.XXXX žiadal, aby mal možnosť dcéru kontaktovať telefonicky, zároveň však uviedol, že v
súčasnosti s maloletou telefonuje dvakrát do týždňa. Navrhol, aby ho matka pravidelne informovala o
vývoji a zmenách v živote maloletej. Výživné žiadal prispôsobiť jeho aktuálnym možnostiam, kedy by bol
nerád, aby mu dlh na neprimerane vysokom výživnom urobil problém po výkone trestu. Prehlásil, že po
ukončení trestu sa okamžite zamestná a ak sa s matkou na výživnom nedohodnú, môže matka podať
návrh na zmenu výživného. Vyslovil presvedčenie, že po ukončení výkonu trestu mu matka umožní
pravidelne sa s dcérou, ktorú miluje, stretávať a podieľať sa na jej výchove.
3. Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu matky v časti zverenia maloletej do jej osobnej
starostlivosti a zastupovania maloletej a spravovania jej majetku a výživné určiť v sume XXX eur
mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s rodným listom
maloletého dieťaťa, príjmovými pomermi matky, výškou pracovnej odmeny otca, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil nasledovný skutočný stav veci:
5. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi, v spoločnej domácnosti žili do
obmedzenia osobnej slobody otca a jeho následného vzatia do väzby. Maloletá sa nachádza v priamej
opatere matky.
6. Matka je rozvedená, bez ďalších vyživovacích povinností. S maloletou býva sama vo vlastnom
malometrážnom byte v mieste trvalého pobytu od mája t.r., predtým tento byt prenajímala a bývala
v X-izbovom prenajatom byte na M. ul. v I. za odplatu XXX eur mesačne. V dobe od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX pracovala v K. pokladnici s priemerným mesačným netto zárobkom XXX,XX eur,
pracovný pomer ukončila z vlastnej iniciatívy z dôvodu nástupu do S. agentúry pre rozvoj investícií
a obchodu dňa XX.XX.XXXX, kde zarobila v januári XXXX v čistom X.XXX,XX eur, odkiaľ odišla v
skúšobnej dobe pre lepšiu pracovnú ponuku v U. - S. inštitú mládeže, kde v mesiacoch február a až
apríl XXXX mala priemerný mesačný netto zárobok X.XXX,XX eur. J. pracovný pomer bol ukončený
dohodou pre nespokojnosť zamestnávateľa s jej pracovným výkonom, ovplyvneným vzatím otca do
väzby a čerpaním F.. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX trvala jej evidencia v zozname uchádzačov
o zamestnanie s vyplatením podpory v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške XXX,XX eur.
V období september XXXX až apríl XXXX mala vyplatené sociálnou poisťovňou ošetrovné v celkovej
výške XXX,XX eur. V daňovom priznaní za rok XXXX uviedla úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov
XX.XXX,XX eur, z toho základ dane XX,XXX,XX eur a príjem z prenájmu nehnuteľnosti X.XXX,XX
eur, z toho výdaje X.XXX,XX eur. V daňovom priznaní za rok XXXX uviedla úhrn príjmov od všetkých
zamestnávateľov XX.XXX,XX eur, z toho základ dane XXXX,XX eur a daň na úhradu XXX,XX eur. B.
XX.XX.XXXX jej bola poskytnutá finančná pomoc A. časťou I. - Z. vo výške XX eur na nákup formou
poukážokS.kupón.Dotrochrokovmaloletejpoberalapríspevoknastarostlivosť,keďžemaloletábolado
augusta XXXX umiestnená v súkromnej materskej škole. Od XX.XX.XXXX je zamestnaná v Z. platobnej
agentúre s priemerným mesačným netto zárobkom X.XXX,XX eur. V období máj a jún XXXX mala
sociálnou poisťovňou vyplatené ošetrovné v celkovej výške XXX,XX eur. J. zvýšené náklady na výživu
pre zdravotný stav nemá.
7. F. je slobodný, iné vyživovacie povinnosti nemá. Od XX.XX.XXXX bol vo výkone väzby a v
súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody na základe rozsudku F. súdu S. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn.
XT/XXX/XXXX-XXX, v trvaní troch rokov pre zločin podvodu, kedy je zároveň povinný poškodenej osobe
nahradiť škodu vo výške XX.XXX eur. Z. ukončenie výkonu trestu je dňom XX.XX.XXXX. Z. vlastného
udania od júna XXXX do nástupu do väzby pracoval v E. na základe ústnej dohody, nešlo o trvalý
pracovný pomer, jeho pracovnou náplňou bolo podľa potreby voziť ľudí zo S. do E. a späť, jeho mesačný
príjem bol cca X.XXX eur v čistom. E. vo vlastníctve žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok. Je
absolventom strednej školy s maturitou v odbore automechanik - autoelektrikár, v ktorom nepracoval,
naposledy pracoval ako zvárač. E. trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav, ani z toho
dôvodu obmedzenú pracovnú spôsobilosť. Z. údajov sociálnej poisťovne je vedený ako odsúdený v V.
na výkon trestu odňatia slobody a V. na výkon väzby P., kde mal z pracovnej odmeny vymeriavací základ,
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX - v XX/XXXX: XX,XX eur a v X/XXXX: XXX,XX eur, od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX-vX/XXXX:XX,XXeur,vX/XXXX:XXX,XXeuravX/XXXX:XXX,XXeuraodXX.XX.XXXX
- v X/XXXX: XXX,XX eur, v X/XXXX: XXX,XX eur, v X/XXXX: XXX,XX eur a v X/XXXX: XXX,XX eur.
8. A. je vo veku štyri a trištvrte roka. Do augusta XXXX navštevovala súkromnú materskú školu,
od septembra XXXX chodí do štátnej materskú školy. Má atopický ekzém, štvrťročne chodí k lekárovi s
poplatkom XX eur, lieky má hradené zdravotnou poisťovňou,9. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti.
10. Nakoľko rodičia nie sú manželia, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na
úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dôvodný.
11. Súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá jej osobnú starostlivosť aj
fakticky nepretržite zabezpečuje, ako aj o zastupovaní maloletej a spravovaní jej majetku matkou, keďže
otec vykonáva trest odňatia slobody a na uvedenom sa preto ani zúčastňovať nemôže. Ohľadom matky
nemal v danom smere žiadne negatívne referencie takéto rozhodnutie spochybňujúce.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
15. Z dôvodu nízkeho veku dieťaťa odkázaného vo všetkom na opateru rodiča, je potrebné prihliadať
na matkou vykonávanú osobnú starostlivosť, ako na jej čiastočnú kompenzáciu finančnej povinnosti k
nemu.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Výdavkami,predktorýmimávyživovaciapovinnosťprednosť,súnajmävšetkydobrovoľnéfinančné
záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám (pôžičky, úverové a leasingové zmluvy a pod.),
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností, prípadne
výdavky spojené so zabezpečovaním nadpriemerného životného štandardu kolidujúceho so skutočnými
potrebami rodiča a jeho príjmami, resp. majetkovými pomermi.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné:
stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť
nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere
prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby,
prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané jeho veku. U detí útleho veku sú to aj všetky predmety
stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).
20. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú vyjadrené nielen preukázanými zárobkovými
pomermi, ale tiež jeho všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou,
odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom,
zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
22. Do XX.XX.XXXX predstavovalo XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa sumu XX,XX eur a od XX.XX.XXXX sumu XX,XX eur.
XX. A. navrhlaurčiťnamaloletúvýživnévsumeXXXeurmesačne,neskôrponechalavýškuvýživného
na rozhodnutie súdu. F. sa k výške výživného konkrétne nevyjadril, požiadal len o to, aby bolo určené tak,
aby mu na výživnom nevznikli vysoké podlžnosti za dobu výkonu trestu. D. opatrovník odporučil výživné
určiť v sume XXX eur mesačne. V dôsledku aktuálneho stavu je ale potrebné skonštatovať, že v danom
prípade sú možnosti a schopnosti otca limitované jeho súčasnými možnosťami zaradenia do práce a
druhom pridelenej práce počas výkonu trestu odňatia slobody, resp. predtým väzby. Z. pre stanovenie
výživného sú teda podstatne iné, než tie, ktoré by jestvovali za stavu využívania reálnych možností a
uplatnenia sa otca na trhu práce. To znamená, že pokiaľ by otec nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
bez ohľadu na to, či by mal alebo nemal záujem získať pravidelný príjem z pracovnej činnosti, a čiby sa teda do pracovného procesu aktívne začlenil, boli by pri určení výšky výživného posudzované
jeho skutočné príjmové možnosti a schopnosti pre vykonávanie zárobkovej aktivity (najmä najvyššie
dosiahnuté vzdelanie, kvalifikácia, prax, fyzický vek a pod.). Nie je možné vychádzať ani z predošlej
príjmovej situácie otca, teda z výšky jeho zárobku dosahovaného pred nástupom do výkonu trestu
odňatia slobody (väzby), ktorá bude zohľadniteľná až v dobe po jeho prepustení na slobodu. Je potrebné
akceptovať, aké zárobkové možnosti má otec počas výkonu trestu, ktoré ním nie sú nijako ovplyvniteľné
(s výnimkou prípadného odmietnutia výkonu práce). V zásade výška pracovnej odmeny odsúdeného vo
všeobecnosti nikdy nedosahuje takú sumu, z ktorej by bolo možné určiť výživné primerané z hľadiska
potrieb nezaopatreného
dieťaťa determinovaných jeho vekom, zdravotným stavom, školským začlenením, opodstatnenými
reálnymi výdavkami, resp. aj celkovými pomermi na strane druhého rodiča.
24. S poukazom na aktuálne pomery otca, ktoré neumožňujú určiť výživné vyššie, než vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa v súlade s
ustanovením§62ods.3Zákonaorodine,súdnemoholvyhovieťaniodporúčaniukolíznehoopatrovníka.
Priemerná mesačná výška pracovnej odmeny otca predstavuje len XXX,XX eur brutto. W. už bolo
povedané, pri určení výživného nie je v súčasnosti možné zohľadňovať celkové predpoklady otca pre
výkon zárobkovej aktivity, keďže vo výkone trestu odňatia slobody sú jeho príjmové pomery obmedzené
objektívnymi možnosťami ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre zaradenie odsúdeného do práce
a subjektívne zdravotným stavom, resp. pracovnými zručnosťami odsúdeného. Je však jednoznačné,
že po ukončení výkonu trestu odňatia slobody, pokiaľ sa na novej výške výživného rodičia nedohodnú
mimosúdne (resp. neobnovia spolužitie a spoločnú starostlivosť o dieťa), bude na matke, aby iniciovala
konanie o zvýšenie výživného.
XX. Q. výživného od podania návrhu na súd vzniklo zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX v celkovej sume XXX,XX eur, t.j. za XX dní mesiaca marec XXXX a nasledujúcich
XX mesiacov, už po odpočítaní zrealizovaných platieb z titulu výživného prostredníctvom ústavu na
výkon trestu odňatia slobody. Z. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX výška tzv. minimálneho výživného
predstavovala sumu XX,XX eur mesačne a od XX.XX.XXXX sumu XX,XX eur mesačne. Y. výživné
bolo vyčíslené nasledovne - za mesiac marec XXXX: XX,XX eur : XX dní x XX dní = XX,XX eur, za
mesiace apríl XXXX až jún XXXX: XX,XX eur x XX mesiacov = XXX,XX eur a za mesiace júl a august
XXXX: XX,XX eur x X mesiace = XX,XX eur, celkovo XXX,XX eur. Za obdobie výkonu trestu (väzby)
otec prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody zaplatil matke na výživu maloletej celkovú
sumu XXX,XX eur (mesiace január až august XXXX). Y. výživné tak predstavuje XXX,XX eur - XXX,XX
eur = XXX,XX eur, ktoré má otec za povinnosť splácať po XX eur mesačne spolu s bežným výživným
v každom kalendárnom mesiaci až do jeho zaplatenia (§ 2X2 ods. 3 veta druhá T. sporového poriadku
(ďalej len T.).
XX. Z. § 24 ods. X veta druhá Y. o rodine rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
XX. F. požiadal o uloženie pravidelnej informačnej povinnosti matke týkajúcej sa maloletého dieťaťa
bez bližšej špecifikácie (forma, časový interval, obsah). Y. uviedol, že matka mu umožňuje telefonický
kontakt s dieťaťom dvakrát v týždni. A. tento kontakt potvrdila s tým, že v jeho rámci osobne referuje
otcovi aj všetky dôležité skutočnosti dieťaťa sa týkajúce. V súvislosti s tým považovala za nedôvodné,
aby bola ešte aj súdnym rozhodnutím zaviazaná pravidelne otcovi poskytovať
informácie dieťaťa sa týkajúce. J. už realizovaný spôsob poskytovania informácii o maloletom dieťati je v
súčasnej dobe postačujúci, dokonca dá sa povedať až nadštandardný s ohľadom na časový interval ich
telefonického poskytovania (dvakrát do týždňa), keď v praxi sa v zásade ukladá informačná povinnosť
len jedenkrát v kalendárnom mesiaci. S poukazom na uvedené súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.
XX. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 T. mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, s náležitosťami podľa § 127 CSP a podľa
§ 363 CSP - proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP a § 62 ods. 1, 2 CMP. V odvolacom konaní možno uvádzať
nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.