Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Beáta Svediaková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/55/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118206606
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118206606.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: Intrum
Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený zvoleným zástupcom JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Z. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 1.116,55 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.116,55 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z tejto sumy od 04.07.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 16.04.2018, sa právny predchodca žalobcu, spol. Všeobecná úverová
banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému
bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.116,55 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 04.07.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu právny predchodca žalobcu
skutkovo odôvodnil tým, že dňa 27.03.2013 bola medzi ním a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke
evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo
výške 1.500,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných
splátkach v sume 53,87 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2.585,76 eur. Do dňa vyhotovenia
žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1.195,14 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.
j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 29.04.2015 listom
- predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť
vyhláseniasplatnosticeléhoúveru.Nakoľkokúhradedlžnýchsplátokanivdodatočneposkytnutejlehote
nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.06.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný
listom zo dňa 28.06.2015 - oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Do dňa vyhotovenia
žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje
sumu1.116,55eur,pričomprávnypredchodcažalobcusizároveňuplatnilajzákonnéúrokyzomeškania.
Neuplatnil si zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad. Súčasťou
pohľadávkysúajnáklady,ktorémuvzniklivsúvislostisjejvymáhaním,ktorésiuplatnilvovýške1,20eur.
2. Uznesením, sp. zn. 13Csp/55/2018-54 zo dňa 05.12.2018, súd pripustil zmenu subjektu na strane
žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu, spol. Všeobecná úverová banka, a.s.;
skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného
zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Mýtna 48,
Bratislava, vstúpil ako žalobca spol. Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831154, zastúpený zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti
Mýtna 48, Bratislava.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 02.07.2018, v priebehu konania
v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal procesne nečinný.
4. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 27.06.2019, ktoré sa konalo v
neprítomnosti strán sporu, a na ktorom súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.
5. Zmluvou o pôžičke zo dňa 27.03.2013, uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu, ako
veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský
úver vo forme pôžičky vo výške 1.500,- eur. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu
2.512,80 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v 48 mesačných splátkach po 53,87 eur. RPMN bola v zmluve
určená na 32 %, priemerná hodnota RPMN bola 47,29 % a ročná úroková sadzba činila 32 %. Celkové
náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, predstavovali sumu 1.012,80 eur. Termín konečnej splatnosti
úveru bol stanovený na 3/2017. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj zmluvné podmienky.
6. Listom zo dňa 29.04.2015, označeným ako predžalobná upomienka, právny predchodca žalobcu
požiadal žalovaného o úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 172,39 eur podľa uzatvorenej
zmluvy a súčasne žalovaného upozornil, že ak do 05.06.2015 nedôjde k úhrade splátky, splatnej v
mesiaci 02/2015, bude oprávnený úver zosplatniť.
7. Listom zo dňa 28.06.2015, označeným ako oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nakoľko dlžné splátky v lehote, stanovenej v predžalobnej
upomienke, riadne a včas neuhradil, jeho dlh z uzavretej úverovej zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatným
v celom rozsahu naraz.
8. Z priloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný doposiaľ na daný úverový prípad uhradil
sumu 1.195,14 eur.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.16. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra
vyplývalo, že predmetom jeho činnosti bolo okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných
zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo
zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných
ustanovení ZoSÚ a OZ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na
základe zmluvy, uzavretej dňa 27.03.2013, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať
ustanovenia týchto zákonov.
18. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z citovaných zákonných ustanovení, súd dospel
k záveru, že žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi jeho
právnym predchodcom a žalovaným, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky,
spolu s celkovými nákladmi vo výške 1.012,80 eur, právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v 48
mesačných splátkach v sume 53,87 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný do
dňa rozhodnutia súdu v celom rozsahu splnil tento svoj záväzok vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné
prostriedky (žalovaný uhradil iba sumu 1.195,14 eur) a žalovaný pohľadávku žalobcu nijakým spôsobom
nespochybnil a nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, súd žalobe v plnom rozsahu, ako skutkovo a právne
dôvodnej, vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.116,55 eur žalobcovi.
19. Žalovaný sa nevrátením poskytnutého úveru v lehote splatnosti dostal do omeškania, a preto súd,
v súlade s citovaným zákonným ust. § 517 OZ, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške,
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výška
úrokovej sadzby bola určená ku dňu 04.07.2015, ako ku dňu, nasledujúcemu po dni 03.07.2015, ktorý
je dňom splatnosti úveru. Dňom 03.07.2015 sa celý úver stal splatný, a preto odo dňa 04.07.2015 je
žalovaný v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 04.07.2015 úroková sadzba predstavovala
5,05 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,05 % + 5 percentuálnych bodov.
20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p.. Žalobca bol vo
veci v plnom rozsahu úspešný, keďže súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej
strane, t. j. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.