Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413223778
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1413223778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: PJ Services Slovakia,
s.r.o., so sídlom: Na varte 13420/4B, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 804 421, zastúpený
Legal Partner Wengová, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Dostojevského rad 20, Bratislava, proti
žalovaným: 1) O.. I. T., F. XX.X.XXXX, T.: Š. X, T., 2) C. T., F. XX.X.XXXX, T.: Š. XXXX/XX, T., o zaplatenie
3.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k.
9C/427/2015 - 78 zo dňa 26.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 9C/427/2015 - 78, zo dňa 26.10.2016 p

o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie), rozsudkom č. k. 9C/427/2015 - 78 zo dňa
26.10.2016 uložil žalovaným 1 a 2 solidárnu povinnosť zaplatiť žalobcovi 1. 000,- Eur spolu s úrokom
z omeškania 8,15 % ročne od 3. 8. 2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo
strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca (pôvodne obchodná
spoločnosť STARS Real Estate, s.r.o.) žalobou zo dňa 13.11.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných
1 a 2 zaplatiť mu 3.500,- Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 23.10.2012 do zaplatenia.
Žalobca uviedol, že dňa 16.11.2011 bola medzi ním, respektíve jeho právnym predchodcom, ako
sprostredkovateľom a žalovanými 1 a 2, ako predávajúcimi uzavretá dohoda o sprostredkovaní predaja
nehnuteľnosti - bytu č. 9, v bytovom dome so súpisným číslom 2954, nachádzajúceho sa na pozemku
s parcelným číslom XXXX/X, na ulici D. I. X/A R. T.. Žalobca sa v dohode zaviazal, že bude

vyvíjať v prospech žalovaných 1 a 2 činnosť tak, aby žalovaní 1 a 2 mali možnosť, čo najskôr, a čo
za najvýhodnejších podmienok uzatvoriť kúpnu zmluvu k predmetnej nehnuteľnosti s treťou osobou.
Ustanovením o exkluzivite sprostredkovania obsiahnutého v dohode sa žalovaní 1 a 2 zaviazali
neuzatvoriť žiadnu inú zmluvu týkajúcu sa predaja nehnuteľností, ako aj neuzatvoriť kúpnu zmluvu na
nehnuteľnosť s treťou osobou bez súčinnosti žalobcu. Tým, že žalovaní 1 a 2 v čase platnosti dohody
uzavreli kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s treťou osobou bez súčinnosti žalobcu, porušili zmluvný vzťah,
v dôsledku čoho sú povinní bezodkladne ku dňu podpisu kúpnej zmluvy uhradiť žalobcovi sumu vo

výške sprostredkovateľskej provízie, ktorá je 3. 500,- Eur.

3. Žalovaní 1 a 2 so žalobou nesúhlasili. Uviedli, že žalobca svojou činnosťou neprispel k uzavretiu
kúpnopredajnej zmluvy ich bytu. Pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy žalobcu informovali o tom,že sa žalovaný 1, ako podnikateľ dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, čím nebol schopný včas
uhrádzať faktúry svojim subdodávateľom. Títo využili svoje právo na zaplatenie svojich požiadaviek a
cestou súdneho exekútora sa domáhali svojich finančných prostriedkov. Súdneho exekútora informoval

o tom, že chce svoje záväzky uhradiť predajom ich bytu na ulici J. I. v Bratislave, ale potrebuje určitý
čas na predaj tohto bytu. Súdny exekútor mu aj určitý čas poskytol. O uvedenom žalobcu informoval.
Žalobca mu z vlastnej iniciatívy povedal, že bude so súdnym exekútorom komunikovať a informovať
ho o tom, ako prebieha predaj. Žalobca tvrdil, že má záujemcov o kúpu ich bytu, a že mu nerobí žiaden
problém byt predať do 7-10 dní od uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy. Vzhľadom na situáciu, v

ktorej sa nachádzali, veľký tlak od súdneho exekútora, v dobrej viere, že byt bude predaný najneskôr
do 10 dní sa rozhodli sprostredkovateľskú zmluvu o predaji bytu podpísať. Žalobca prišiel s mladým
manželským párom hovoriacim po anglicky a oznámil im, že manželský pár má vážny záujem o kúpu
bytu, a že sa im na budúci týždeň ozve. Žalobca sa nielen že neozval, ale prestal zdvíhať telefón a s
nimi komunikovať. Keď sa im napokon podarilo žalobcovi dovolať z požičaného telefónu, oznámil im, že
má problém nájsť kupujúceho ich bytu. Po tomto telefonáte žalovanému 1 telefonoval súdny exekútor

s tým, že žiadna realitná kancelária sa mu neozvala, a že už uplynul predĺžený termín na plnenie, a že
bude nútený pristúpiť k blokácii bytu a následnej dražbe. V tejto, pre žalovaných 1 a 2 zúfalej situácii
sa obrátili na pani S. - majiteľku realitnej kancelárie v Dúbravke, ktorá im obratom zohnala kupca ich
bytu, a teda vyslovene jej zásluhou sa im podarilo dňa 14.11.2011 byt predať a záväzok voči súdnemu
exekútorovi uspokojiť. Žalovaní 1 a 2 poukázali na to, že vzhľadom na časový stres byt predali za nižšiu

cenu, ako bola cena dohodnutá v sprostredkovateľskej zmluve. Radi by zaplatili sprostredkovateľskú
odmenu, čo im však žalobca svojim nezodpovedným konaním, respektíve nekonaním a možno i určitou
vypočítavosťou (zarobiť bez práce, však mám zmluvu podpísanú, nech platia), znemožnil. Žalovaní 1
a 2 namietali, že žalobca sa ničím nepričinil k tomu, aby ich byt bol v termíne sľubovanom žalobcom
predaný. Žalobca žiadneho vážneho záujemca o kúpu bytu nenašiel, ničím nespolupôsobil pri predaji

(žalobca telefóny vôbec nebral), nepripravil ani žiadny reálny návrh na uzavretie zmluvy. Svojim konaním
ich podviedol a dostal do veľmi zlej a pre nich bezvýchodiskovej situácie (dražba bytu zo strany súdneho
exekútora), čím podľa ich názoru žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva

o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti - bytu č. X na K. D. I. X/A R. T.. Súčasťou zmluvy je
aj dohoda o zmluvnej pokute v tomto znení: Predávajúci sa v prípade exkluzivity sprostredkovania
zaväzuje neuzatvoriť žiadnu inú (ústnu alebo písomnú ) dohodu o sprostredkovaní predaja predmetnej
nehnuteľnosti, ako ani neuzatvoriť kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť s treťou osobou
bez súčinnosti s kanceláriou. V opačnom prípade predávajúci po uzatvorení takejto kúpnej zmluvy

bezodkladneuhradíkanceláriináhraduvovýškesprostredkovateľskejprovízie.Dohodabolauzavretána
dobu neurčitú. Nakoľko sa jednalo o exkluzivitu sprostredkovania výpovedná doba bola 90 dní, plynúca
od doručenia písomného oznámenia o výpovedi druhej strane. Dňa 14.11.2011 žalovaní 1 a 2 predali
predmetný byt Ľ. Š., bytom T. X, T..

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 544, § 545, § 774 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) a uviedol, že zo znenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že zmluvná pokuta má povahu paušalizovanej náhrady škody. Povinnosť na jej zaplatenie vzniká pri
porušení povinnosti upravenej v písomne uzavretej zmluve. Touto zmluvne upravenou povinnosťou, pri
ktorej vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, bola v súdenej veci povinnosť žalovaných neuzatvoriť

žiadnu inú (ústnu alebo písomnú) dohodu o sprostredkovaní predaja predmetnej nehnuteľnosti, ako ani
neuzatvoriť kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť s treťou osobou bez súčinnosti s kanceláriou
(žalobcom). V opačnom prípade sa žalovaní 1 a 2 zaviazali po uzatvorení takejto kúpnej zmluvy
bezodkladne uhradiť kancelárii náhradu vo výške sprostredkovateľskej provízie, teda v sume 3. 500,-
Eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní 1 a 2 bez súčinnosti s kanceláriou uzavreli s

treťou osobou dňa 14.11.2011 kúpnu zmluvu, v dôsledku čoho sa právny predchodca žalobcu domáha
zaplatenia zmluvnej pokuty. V konaní teda nebolo sporné, že žalovaní 1 a 2 porušili ustanovenie zmluvy
o sprostredkovaní predaja bytu tým, že pred ukončením jej platnosti (zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú), predali predmetný byt Ľ. Š. údajne prostredníctvom realitnej kancelárie pani S.. Pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dojednanej v zmluve o sprostredkovaní predaja predmetného bytu bola

dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 3.500,- Eur. Súd prvej inštancie považoval dohodnutú zmluvnú
pokutu za neprimeranú, využil moderačné právo a žalobcovi priznal zmluvnú pokutu vo výške 1.000,-
Eur, keď v bežnej praxi realitných kancelárií sa sprostredkovateľská odmena, od ktorej sa v danej veci
odvíjala výška dohodnutej zmluvnej pokuty, pohybuje za sprostredkovanie predaja rodinného domu vovýške 3.319,39 Eur a za sprostredkovanie predaja bytu vo výške 1.659,69 Eur. Súd prvej inštancie
uviedol, že za rozporné s dobrými mravmi nemožno považovať to, že zmluva o sprostredkovaní bola
uzavretá na dobu neurčitú, čo podľa žalovaných 1 a 2 znamenalo ich znevýhodnenie. Žalovaní 1 a

2 mohli takúto zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov. Napokon, za určitých okolností mohli od
zmluvy aj odstúpiť. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluvy sa zásadne musia dodržiavať (pacta
sunt servenda). Bolo preto na žalovaných 1 a 2, aby dôkladne uvážili a si rozmysleli, akú zmluvu o
sprostredkovaní uzatvoria. Súd prvej inštancie hodnotil, ako nepreukázané žalovanými 1 a 2 tvrdené
správanie pracovníka právneho predchodcu žalobcu, na základe ktorého boli žalovaní 1 a 2 odkázaní

zmluvuopredajinehnuteľnostiuzavrieťstreťouosoboubezsúčinnostisprávnympredchodcomžalobcu.
O existencii klauzuly o tzv. exkluzivite boli žalovaní 1 a 2 uzrozumení. Boli si vedomí skutočnosti, že
práve táto klauzula im bráni predmetný byt predať prostredníctvom tretej osoby. Ak žalovaní 1 a 2
nesúhlasili s exkluzivitou v prospech žalobcu, nič im nebránilo v tom, aby ovplyvnili obsah uzavretej
zmluvyaustanovenieozmluvnejpokuteprispôsobilivlastnýmpotrebám.Jenepochybné,žežalovaní1a
2 predmetnú zmluvu o sprostredkovaní predaja ich bytu uzavreli za nepriaznivej osobnej situácie, avšak

aj v takejto situácii je potrebné následky svojho konania uvážiť a konať premyslene. Preto súd prvej
inštancie s poukázaním na všetky okolnosti posudzovanej veci, vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 1.000,-Eur za oprávnený. O trovách konania rozhodol podľa § 255 odsek 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP).

6. Proti tomuto rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal z dôvodov podľa § 365 odsek 1 písmená d), f),
h) C.s.p. odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca uviedol, že
medzistranamisporunebolo sporné,žežalovaní1a2bezsúčinnostisožalobcom,prostredníctvominej

realitnej kancelárie, uzatvorili s treťou osobou dňa 14.11.2011 kúpnu zmluvu, čím porušili ustanovenie
zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
jeho nárok po právnej stránke, nakoľko žalobca sa jasne vo svojom návrhu na vydanie platobného
rozkazu domáhal zaplatenia dlžnej sumy vo výške sprostredkovateľskej provízie a nikdy neuvádzal, že
by sa malo jednať o zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca je názoru, že prvoinštančný súd nepostupoval

správne, keď mu priznal časť žalovanej sumy z titulu zmluvnej pokuty, keďže zaplatenie dlžnej sumy
z tohto právneho titulu nepožadoval, a teda súd nemal dôvod zmeniť právnu kvalifikáciu takýmto
spôsobom. Preto súd prvej inštancie nemohol využiť moderačné právo, nakoľko sa nejedná o inštitút
zmluvnej pokuty, ale o dohodnutú výšku zmluvnej odmeny, navyše, keď súd prvej inštancie odvíjal
moderačné právo od bežnej sprostredkovateľskej odmeny, čím skonštatoval, že sa jedná o ten istý

nárok, ktorý žiada žalobca. Z vykonaného dokazovania sa nedá dospieť k tomu, že by samotný nárok
žalobcubolspochybnený,čodojehovýškyaopodstatnenosti.Zuvedenýchdôvodovžalobca žiadal,aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil alebo, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

7. Žalovaní 1 a 2 vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že sa v danej veci nejedná o
zmluvnú pokutu, a preto súd prvej inštancie nemohol použiť moderačné oprávnenie. Uviedli, že v zmysle
ustanovenia § 774 OZ platí, že provízia patrí sprostredkovateľovi za predpokladu, že k uzavretiu kúpnej
zmluvy došlo pričinením sprostredkovateľa. Za pričinenie sprostredkovateľa pri sprostredkovávaní
predaja nehnuteľnosti pôjde zrejme najmä o zaobstaranie záujemcu o kúpu predmetnej nehnuteľnosti.

Medzi uzavretím sprostredkovávanej zmluvy a činnosťou vyvinutou sprostredkovateľom musí
nevyhnutne existovať príčinná súvislosť. Sprostredkovateľská činnosť musí viesť k sledovanému
výsledku - k uzavretiu sprostredkovávanej kúpnej zmluvy. Ak tento výsledok nie je dosiahnutý, nemožno
hovoriť o splnení záväzku zo strany sprostredkovateľa v ich prípade žalobcu, a to ani vtedy, ak
by sprostredkovateľ riadne vyvinul všetku sprostredkovateľskú aktivitu. Podľa rozsudku Najvyššieho

súdu SR zo dňa 31.1.2011 sp. zn. 4Cdo 148/2010, sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom,
ale jeho činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože ustanovenie § 774 OZ viaže nárok na odmenu
ku skutočnosti, že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Nakoľko táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu naplnená (žalobca v predmetnej veci pre žalovaných
nezabezpečil, ani sa nijako nepričinil o uzavretie kúpnej zmluvy). Súd prvej inštancie správne vo svojom

rozsudku konštatoval, že v danom prípade sa môže jednať len o náhradu sprostredkovateľskej provízie,
čo je de facto zmluvná pokuta, tak je to uvedené vo štvrtom odseku predmetnej sprostredkovateľskej
zmluvy,apretosúdprvejinštancie boloprávnenýpoužiťmoderačnéprávo.Konajúcisúddokoncamohol
zmluvnú pokutu žalobcovi nepriznať celkom pri aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, ak je takáto zmluvnápokuta v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní 1 a 2 poukázali na to, že daná sprostredkovateľská
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka, a preto ako slabšia strana v zmluvnom vzťahu požívajú zvýšenú ochranu spočívajúcu v

tom, že súd ex offo musí prihliadať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca pri
uzavieraní sprostredkovateľskej zmluvy uviedol, že predmet zmluvy vie zaobstarať najneskôr do troch
týždňov.Tentofaktbolrozhodujúcipreuzavretiepredmetnejzmluvy,nakoľkopouplynutívyššieuvedenej
lehoty malo dôjsť k výkonu exekúcie dražbou predmetného bytu. Teda skutočnosť uvedená v zmluve,
že túto je možné vypovedať v 90 - dňovej výpovednej dobe, je neprijateľnou podmienkou v zmysle §

53 Občianskeho zákonníka.

8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaných 1 a 2 zopakoval, že súd prvej inštancie nemohol vec právne
posúdiť v zmysle ustanovení o zmluvnej pokute, vrátane moderačného práva.

9. Žalovaní 1 a 2 v duplike k vyjadreniu žalobcu zotrvali na svojej argumentácii prednesenej k odvolaniu

žalobcu.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ustanoveniach § 379
a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve

zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

11. V danej veci žalobca namieta právne posúdenie veci, teda, či nárok na zaplatenie uplatnenej istiny
vo výške sprostredkovateľskej odmeny má právny základ v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o

zmluvnej pokute.

12. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre danú
vec považoval za rozhodujúce, že dňa 16.10.2011 uzavreli strany sporu písomnú zmluvu, ktorou sa
žalobca, ako sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať v prospech žalovaných 1 a 2 takú činnosť, aby žalovaní

1 a 2 mali možnosť čo najskôr a za čo najvýhodnejších podmienok uzatvoriť s treťou osobou zmluvu
o predaji ich bytu, nachádzajúceho sa na ulici D. I. X/A R. T., a aby v súvislosti s týmto predajom získali
kvalifikovaný obchodný a právny servis. Za predpokladu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy dôjde v priamej
súvislosti s činnosťou žalobcu, mali žalovaní 1 a 2 žalobcovi zaplatiť sprostredkovateľskú províziu 3.
500,- Eur. Zmluvný vzťah bol uzavretý na dobu neurčitú. Žalovaní 1 a 2 predmetný byt predali bez

súčinnosti žalobcu.

13. Obsah záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1 a 2 bol premietnutý do písomnej
zmluvy a vyplýva z nej záväzok žalobcu spočívajúci v obstaraní možnosti uzavrieť zmluvu. Podstatné
náležitosti zmluvných dojednaní, teda dojednanie o tom, uzavretie akej zmluvy má sprostredkovateľ pre

záujemcuzabezpečiť(obstaraniezáujemcunauzavretiezmluvyokúpebytužalovaných1a2)aovýške
odmeny 3. 500,- Eur, ktorú záujemca (žalovaní 1 a 2 ) v prípade obstarania sprostredkovateľovi zaplatí,
kvalifikujú prejednávanú zmluvu ako zmluvu sprostredkovateľskú s právnym režimom upraveným
v ustanovení § 774 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Podstata sprostredkovateľskej zmluvy
podľa § 774 Občianskeho zákonníka spočíva v záväzku sprostredkovateľa za odmenu vyvíjať aktívne

činnosť, ktorou vytvorí záujemcovi príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a v záväzku
záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak požadovanú zmluvu strany uzavreli pričinením
sprostredkovateľa. V súdenej veci nebolo sporným, že predaj bytu žalovaných 1 a 2 nebol výsledkom
dosiahnutým pričinením sprostredkovateľa, čoho dôsledkom je strata nároku žalobcu na zaplatenie
sprostredkovateľskej provízie (odmeny), pretože medzi výsledkom, teda uzavretím kúpnej zmluvy

žalovanými 1 a 2 s treťou osobou a činnosťou žalobcu chýbal vzťah príčiny a následku.

14. V sprostredkovateľskej zmluve uzavretej medzi stranami sporu sa žalovaní 1 a 2 zaviazali, že
neuzavrú žiadnu inú (ústnu alebo písomnú) dohodu o sprostredkovaní predaja predmetného bytu
a neuzavrú ani kúpnu zmluvu na predmetný byt s treťou osobou bez súčinnosti žalobcu. Označenú

zmluvnú povinnosť žalovaní 1 a 2 porušili tým, že žalobcu pri uzavretí kúpnej zmluvy predmetného bytu
obišli. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové zistenie, že žalovaní 1 a 2 sprostredkovateľský
zmluvný vzťah so žalobcom neukončili a napriek tomu konkrétne úkony spojené s predajom a kúpou
bytu vykonali vo vlastnej réžii. Daná situácia bola stranami sporu v zmluve ošetrená tak, žežalovaní 1 a 2 sa za porušenie označenej povinnosti (neuzavretie inej zmluvy o sprostredkovaní
predaja bytu a kúpnej zmluvy bez súčinnosti so žalobcom) zaviazali uhradiť žalobcovi náhradu vo výške
sprostredkovateľskej provízie. Zo súdneho spisu - z obsahu žaloby a nasledujúcich prednesov žalobcu

je zrejmé, že žalobca uplatnený nárok skutkovo a právne odvodzoval od tohto zmluvného dojednania.
Navrhovaným petitom a dôvodmi, z ktorých žalobca odvodzuje svoje právo je súd viazaný. Gramatický
a logický výklad jazykového vyjadrenia daného zmluvného dojednania, teda zaplatenie náhrady vo
výške sprostredkovateľskej provízie v prípade porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými 1 a 2,
interpretuje obsah tohto dojednania ako ekvivalent sankcie za porušenie povinnosti, ktorej výška mala

zodpovedať výške sprostredkovateľskej provízie. Zo znenia tohto dojednania vyplýva, že predpokladom
vzniku nároku na náhradu je porušenie dohodnutej zmluvnej povinnosti, ktorá má základ v hlavnom
záväzkovom vzťahu a v danej veci spočíva v možnosti žalovaných 1 a 2 predať ich byt výlučne v
súčinnosti so žalobcom. Bez existencie tohto hlavného záväzku by záväzok na zaplatenie náhrady
za porušenie povinnosti žalovanými 1 a 2 - neuzavrieť inú zmluvu o sprostredkovaní predaja bytu a
kúpnu zmluvy bez súčinnosti so žalobcom - nemohol vzniknúť. Tým, že záväzok na zaplatenie náhrady

zabezpečuje splnenie hlavného záväzku, dostáva sa do polohy vedľajšieho záväzku.

15. Pre občianskoprávne vzťahy platí, že ak účastníci zmluvného vzťahu uzavrú dohodu, ktorej
podstatné náležitosti možno podriadiť pod niektorý zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku, riadi
sa táto dohoda kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi daný typ zmluvy. Nie je

preto rozhodujúce ako zmluvné strany pomenujú svoju dohodu alebo či ju vôbec pomenujú, rozhodujúce
sú náležitosti ich dojednania. Súd prvej inštancie obsah dojednania o povinnosti žalovaných 1 a 2
zaplatiť peňažnú náhradu subsumoval pod právnu úpravu Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute.

16. Podľa § 544 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

17. Podľa § 544 odsek 2 Občianskeho zákonníka možno zmluvnú pokutu dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18. Zmluvná pokuta predstavuje peňažnú istinu, ktorú je povinná zaplatiť zmluvná strana svojej
zmluvnej protistrane v prípade, že nesplní, respektíve poruší zmluvnú povinnosť. Účelom zmluvnej
pokuty je donútiť zmluvnú stranu hrozbou majetkovej sankcie k riadenému splneniu, respektíve
dodržaniu záväzku. Určitosťposudzovanéhodojednaniaopovinnostižalovaných1a2zaplatiťpeňažnú

náhradu, nevzbudzuje žiadnu pochybnosť o tom, že jeho obsahom je vymedzenie povinnosti, ktorej
porušenie má byť zaistené sankciou. Jazykovým, gramatickým a logickým výkladom nie je možné
dospieť k inému záveru, ako k tomu, že dané dojednanie smeruje k jednoznačne definovaným znakom
a dôsledkom zmluvnej pokuty. Z uvedeného pre danú vec vyplýva, že právny záver, na ktorom spočíva
rozsudok súdu prvej inštancie je správny a odvolací dôvod podľa § 365 odsek 1 písmeno d), f), h) C.s.p.

nie je naplnený. Súd prvej inštancie z riadne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď uplatnený nárok prejednal v právnom režime zabezpečenia záväzku dojednaním zmluvnej pokuty,
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 odsek 1 Civilného sporového poriadku.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení
s § 396 odsek 1 CSP. Žalovaným 1 a 2, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal odvolací
súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).