Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11P/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818202255
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818202255.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, vo veci navrhovateľa/ manžela: E. J.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, právne zastúpený: JUDr. Marcelom Mašanom, advokátom so sídlom:
Školská 257, Veľký Slavkov, proti manželke: J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, mal. detí zast. kolíznym
opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo,
IČO: 30 794 536, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo manžela E. J., nar. XX.XX.XXXX, a manželky J. J., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa 10.07.2004 v S., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S., vo zväzku 7, ročník 2004,

strana 53, por. č. 32, r o z v á d z a .

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

II.a Mal. R., nar. XX.XX.XXXX, a mal. J., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zverujú do osobnej
starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení mal. detí zastupovať a spravovať ich majetok.

II.b Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. R., nar. XX. XX. XXXX, sumou vo výške 200,- eur
a na výživu mal. J., nar. XX. XX. XXXX, sumou vo výške 200,- eur mesačne, vždy do každého 20. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - manžel, ktorý je zároveň aj otcom, svojím návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2018
žiadal, aby súd rozviedol manželstvo s manželkou a aby rodičovské práva a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode upravil tak, že maloleté deti zverí na čas po rozvode manželstva do osobnej

starostlivosti matky s tým, že schváli rodičovskú dohodu, v ktorej sa zaviaže povinnosťou prispievať na
výživu mal. R. sumou 200,-Eur mesačne a mal. J. sumou 200,-Eur mesačne, vždy do 20 dňa príslušného
kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Styk upraviť nežiadal.

2. Podanie návrhu na rozvod odôvodil, že vzťahy medzi ním a manželkou sú vážne a trvalo narušené.
Manželstvo s manželkou uzatvoril dňa 10.07.2004. Z manželstva pochádzajú maloleté deti R.S.
I. J.. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Manželstvo s manželom uzatvárali po 8

mesačnej známosti z lásky a aj pre tehotenstvo manželky. Prvé nezhody sa začali v roku 2010 z
dôvodu žiarlivostných scén manželky a tiež výčitiek, že sa málo venuje rodine a tiež neúmerných
finančných požiadaviek manželky. V roku 2016 opustil spoločnú domácnosť, manželia nežijú spolu
intímne a komunikujú iba vo veciach maloletých detí. Ich manželstvo je už iba formálne. Manželka jenezamestnaná, nehľadá si ani zamestnanie a on pracuje ako živnostník. Manželke prispieva sumou
400,- Eur mesačne. Manželka mu v kontakte s deťmi nebráni.

3. K návrhu priložil rodný list maloletých detí, sobášny list účastníkov konania, výpis zo živnostenského
registra.

4. Manželka sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.

5. Zástupca maloletých detí v správe zo dňa 14.01.2019 o zisťovaní rodinných, bytových a sociálnych
pomerov uviedol, že manželka s deťmi býva v rodinnom dome, ktorý je kompletne zariadený, maloleté
deti majú samostatné izby. Otec nebýva s matkou a mal. deťmi v spoločnej domácnosti a deti navštevuje
sporadicky. Matka je nezamestnaná a otec pracuje ako živnostník a na mal. deti prispieva sumou 400,-
Eur mesačne. Rodičia spolu komunikujú len ohľadom zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti. Mal
deti navštevujú ZŠ v J., mal. R. je žiačkou 8. ročníka a mal. J. navštevuje 2. ročník. Rodičom bola

odporúčaná psychologická pomoc v záujme obnovy manželského spolužitia, ktorú manželia odmietli.
Rozhovorom s deťmi bolo zistené, že deti túžia, aby rodičia ostali žiť ako doposiaľ, nemajú spracovanú
informáciu o rozvode.

6. Súd nariadil vykonal pojednávanie dňa 12.9.2019, pojednávania sa zúčastnili manželia, právny

zástupcanavrhovateľaakolíznyopatrovník.Súdvrámcizmierovacejfázyzistil,žemanželkasrozvodom
nesúhlasí, manželia však nemajú záujem na urovnaní vzťahov. Pre prípad rozvodu uzavreli rodičovskú
dohodu.

7. Navrhovateľ zotrval na skutkovom zdôvodnení návrhu. Uviedol, že ich manželstvo sa rozpadlo,

pretože spolu nevedeli komunikovať, potom to boli neustále výčitky zo strany manželky, keď prišiel z
práce. O odchode z domácnosti uvažoval už skôr, ale svoj odchod odkladal kvôli deťom. Zo spoločnej
domácnosti odišiel pred troma rokmi, spočiatku býval na firme, potom si prenajal byt v Q., v ktorom
býva aj v súčasnej dobe. Aj po odchode platí účty za domácnosť, a to elektrinu, spláca hypotéky
a na deti prispieva sumou 400 €. K manželke sa naspäť nevráti. Pracuje ako živnostník v oblasti

poľnohospodárstva a lesníctva, jeho mesačný príjem je okolo 1.000 € v hrubom. Za byt v Q. platí 235 €,
ďalej platí leasing 208 €, pred 2 mesiacmi si kúpil vozidlo Nissan Navara za 7.000 €. S deťmi sa stretáva
málo, kontakt s deťmi mu manželka umožňuje. Pre prípad rozvodu súhlasí s rodičovskou dohodou.
Neudržiava žiadny mimomanželský vzťah.

8. Vypočutá manželka a matka mal. detí uviedla, že podľa jej názoru, vzťahy medzi ňou a manželom
nie sú až také zlé, aby sa urovnať nedali. Pokiaľ ide manželom spomenuté žiarlivostné scény, neboli
nedôvodné, reagovala na podnety okolia, že jej manžel chodí na kávičky kade tade a jedno jej to nebolo.
Je pravdou, že spolu nevedeli komunikovať, keď sa manžel vrátil z práce, tak si položili iba nejaké
bežné otázky. Nevie o tom, že by ich chcel manžel niekedy niekde zobrať, keď aj boli nejaké rodinné

oslavy, tak manžel ich iba odviezol a odišiel. Potvrdila, že v spoločnej domácnosti nežijú už tri roky, ale
počas celej doby mal manžel dvere domov otvorené, nikdy mu dvere pred nosom nezatvorila. Keď zo
spoločnej domácnosti manžel odišiel, komunikovali spolu len medzi dverami. Situáciu neriešili, medzi
dverami sa ani riešiť nedala a už vôbec nie pred deťmi. Manželovi nikdy nenavrhla, aby navštívili nejakú
poradňu, pretože by na poradňu ani nešiel. Jej predstava je taká, že keby súd manželstvo nerozviedol,

manžel by prišiel domov a porozprávali by sa. S rozvodom nesúhlasí, chce len, aby manžel bral ohľad
na detí, ako sa budú na deti v triede pozerať spolužiaci. Je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce,
okrem výživného poberá prídavky na deti. Prídavky na deti sú jej zasielané na spoločný účet, ktorý jej
ostal zriadený aj po odchode manžela zo spoločnej domácnosti, na účet sú jej zasielané iba prídavky
na deti, manžel na tento účet žiadne peniaze nevkladá, zriadil si svoj podnikateľský účet, ku ktorému

prístup nemá. Je vyučená cukrárka, z úradu chodí na pohovory do práce, ale pri výbere práce je
obmedzená aj tým, že nemôže nechať detí večer samé. Naposledy bola zamestnaná pred narodením
mal. J., pracovala v Johnson Controls v Námestove, ako operátorka výroby. Pracovať pre spoločnosť
prestala, pretože nastúpila na materskú. Mal. R. navštevuje 9. ročník, do školy dochádza autobusom,
je zdravá, od septembra 2019 začala chodiť na umeleckú školu, dramatické umenie. Mal. J. navštevuje

3 ročník, je zdravá, do školy tiež dochádza autobusom. Osobitné záľuby nemá. Psychologickú pomoc
odporúčanú zo strany úradu práce odmietla, pretože by ju aj tak odmietol manžel.9. Podľa čl. 1 Základných zásad Zákona o rodine manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento
jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach
a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa§19ods.1až3Zákonaorodineouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú
manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. V posudzovanom prípade súd na základe skutkových zistení dospel k záveru, že manželstvo
účastníkov konania je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní žiadnu zo svojich funkcií. V manželstve
účastníkov konania sa nenapĺňajú jeho základné funkcie, u manželov sa stratila nielen ich vzájomná
citová väzba, ale i vzájomná blízkosť a dôvera. Z tvrdení oboch manželov vyplynulo, že vzťahy
medzi nimi sú vážne narušené, ich manželstvo si dlhodobo neplní svoj účel, manželia dlhodobo

spolu nežijú v spoločnej domácnosti, nežijú spolu intímne, nepodieľajú sa na spoločnom chode
domácnosti, hospodária oddelene, manžel si zariadil samostatný účet a samostatné bývanie, býva v
prenajatom byte a nepripustil možnosť obnovenia spolužitia s manželkou. O odbornú pomoc manželia
záujem nemali. Vzťahy medzi manželmi sú tak poznačené dlhoročnou manželskou krízou spôsobenou
rozdielnymi povahami manželov, inými predstavami o fungovaní ich spolužitia. Všetky tieto skutočnosti

postupne zapríčinili trvalý a hlboký rozvrat manželstva, medzi manželmi došlo k úplnému ochladnutiu
citových väzieb, manželia už viac ako tri roky nežijú v spoločnej domácnosti, počas celej doby spolu
nekomunikujú, ich komunikácia sa obmedzila iba ohľadom starostlivosti o deti, počas celej doby sa
nesnažili manželské problémy riešiť a daná situácia im tak vyhovovala. Súd preto manželstvo účastníkov
konania rozviedol.

11. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1.7.2016
(ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k
ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahuk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia

pomery.

13. Vo vzťahu k rozhodnutiu o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd rozhodol
tak, že schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi, pretože bola v záujme maloletých detí.

Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o maloleté deti stará nepretržite od
ich narodenia, pričom v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, otec zverenie maloletých
detí matke aj navrhol. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok. Súd nezistil žiaden dôvod, aby toto právo obmedzil niektorému z rodičov. Otca maloletých
detí zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. detí sumou po 200 Eur, v uvedenej výške otec detí

prispieval na výživu deti dlhodobo, matka s výškou výživného súhlasila. Súd pri schvaľovaní rodičovskej
dohody, prihliadal na potreby maloletých detí s prihliadnutím na ich vek a tiež na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery oboch rodičov.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu

nepriznal, účastníci ani náhradu trov nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresnom súde Námestovo). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 1 a 2 Zákona o rodine).

Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia
oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. CMP.