Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Maláriková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Csp/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117202398
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117202398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ V. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom G., 2/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., o zaplatenie 14.867,40 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 14.541,49 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 13.500,- € od 22.5.2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,8%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.2.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy 14.867,40 € so zmluvným úrokom vo výške 8,99% ročne zo sumy 13.500,- € od
1.6.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14.811,34 € od 1.6.2015
do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nesplateného úveru.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX uzavrel ako

veriteľ so žalovanými Zmluvu o úvere dňa 5.5.2014, v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovaným
medziúver 15.000,- €. Medziúver vyčerpali dňa 22.5.2014 sumou 1.848,01 € a 5.951,22 €, dňa
11.6.20147 sumou 7.020,77 € a dňa 22.5.2014 zaúčtovaním poplatku za spracovanie medziúveru 180,-
€. Úver sa zaviazali splatiť po 130,25 € mesačne. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy
splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,99% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
112,38 € a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia sumu 17,87 €. Po pridelení
cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,75% ročne v splátkach po

130,25 €.

3. Žalovaní nesplácali úver riadne a včas. Listom zo dňa 28.4.2015 žalobca vyzval žalovaných na
doplatenie omeškaných splátok. Nakoľko omeškané splátky žalovaní nedoplatili, žalobca 21.5.2015
vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru, pričom dlžná suma pozostávala z istiny 1.500,- €,
nesplatených úrokov za úver 1.041,49 €, nesplatených poplatkov vo výške 105,- € a z dlžnej sumy konta
sporenia 164,85 €. Po zosplatnení úveru zaplatili sumu 1.500,- €, ktorú žalobca započítal na istinu.

Žalovaná suma 14.867,40 € pozostáva z istiny 13.500,- € a z nezaplatených dohodnutých úrokov za
úver 1.041,49 € a poplatkov 105,- € ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru a z dlžnej sumy konta sporenia
164,85 €. Ďalej sa domáha zaplatenia zmluvného úroku 8,99% ročný od zosplatnenia 22.5.2015 do31.5.2015 vo výške 34,73 € a úroku z omeškania 5,05% ročne od 22.5.2015 do 31.5.2015 vo výške
521,33 €.

4. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o úvere, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
spolu s obálkami, Poslednú výzvu na úhradu spolu s doručenkami, Oznámenie o odúčtovaní
peňažných prostriedkov, Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpis z účtu
zosplatneného medziúveru a stavebného sporenia.

5.Žalobcapodanímzodňa27.10.2017oznámil,žetrvánažalobevcelomrozsahuatoajnauplatnených
úrokoch po zosplatnení úveru. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn 6 M Cdo 4/2012 a rozhodnutia
Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/128/2013 a 12Co/208/2015 a Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 41Cob/403/2015 a 13Co/562/2015. Svoju argumentáciu ďalej doplnil podaním zo dňa 25.3.2019
po skoncentrovaní konania súdom podaním zo dňa 14.3.2019. Opätovne zdôvodnil uplatnený nárok na
zmluvné úroky z nesplatenej istiny do zaplatenia a zdôvodnil uplatnenie úrokov z omeškania nielen z

istiny ale i zo zmluvných úrokov.

6. Žalovaným bola žaloba doručená v zmysle § 116 Civilného sporového poriadku. K žalobe sa
nevyjadrili.

7. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa písomne ospravedlnil a žalovaných, ktorí sa
neospravedlnili. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zo spisu a zistil tento skutkový stav veci.

8. Strany sporu dňa 5.5.2014 uzavreli Zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX, uzavrel ako veriteľ so
žalovanými Zmluvu o úvere a medziúvere/spotrebiteľský na dobu určitú č. XXXXXXX X XX vo výške

15.000,- € a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX vo výške 8.857,44 €. V súlade so zmluvou poskytol
žalovaným medziúver vo výške 15.000,- €, ktorý vyčerpali v celosti dňa 22.5.2014 sumou 1.848,01 €
a 5.951,22 €, dňa 11.6.20147 sumou 7.020,77 € a dňa 22.5.2014 zúčtovaním poplatku za spracovanie
medziúveru 180,- €. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho
medziúveru 8,99% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 130,25 €, z toho na úroky 112,38

€ a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia sumu 17,87 €. Po pridelení cieľovej
sumy sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,75% ročne v splátkach po 130,25 €.

9. Na konto sporenia okrem poplatku za uzatvorenie zmluvy 20,- € dňa 30.4.2014 žalovaní nezaplatili
žiadnu čiastku a na medziúver zaplatili len sumu 270,- € dňa 18.9.2014. Žalovaní porušili zmluvne

dohodnuté podmienky a medziúver nesplácali riadne a včas od počiatku. Listom zo dňa 28.4.2015
žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v
prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaní
výzvu prevzali dňa 4.5.2015. Omeškané splátky nezaplatili a žalobca dňa 21.5.2015 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalovaní oznámenie prevzali 29.5.2015. Ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zaúčtoval z účtu stavebného sporenia poplatky 164,85 €, ktoré
pozostávali z 15x poplatok 0,99 € za vedenie účtu a 10x poplatok po 15,- € za upomienky a individuálne
riešenie omeškaných splátok. Z výpisu zo zosplatneného medziúveru súd zistil, že okrem úrokov
1.041,49 € sa dlžná suma ku dňu mimoriadnej splatnosti skladá aj z upomienok 7x 15,- €. Po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti žalovaní zaplatili v žalobcom bližšie nešpecifikovanom dni sumu 1.500,- €, ktorú

započítal na istinu.

10. V konaní sa žalobca domáha zaplatenia istiny 13.500,- €, nezaplatených úrokov do zosplatnenia
úveru 1.041,49 €, poplatkov za vedenie účtu stavebného sporenia 14,85 € (15x 0,99 €), poplatkov za
upomienky spolu 255,- € (10x 15,- € + 7x 15,- €), úrokov po splatnosti 34,73 € a úrokov z omeškania po

splatnosti21,33€obojedo31.5.2015.Od1.6.2015sadomáhazaplateniazmluvnéhoúroku8,99%ročne
z nesplatenej sitiny 13.500,- € a úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 14.811,34 € (pravdepodobne
z istiny 13.500,- €, úrokov do zosplatnenia 1.041,49 € a poplatkov 105,- € + 164,85 €).

11. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktoráje spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 OZ).
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva
alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, ktorá bola ku dňu 22.5.2015 vo výške 0,5%.

12. Predmetnú Zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalobca ako právnická
osoba konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaní ako
spotrebitelia takto nekonali. Súd ustálil, že na predmetnú zmluvu sa okrem § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv v znení

účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.

13. Súd považuje za preukázané, že žalovaní nezaplatili istinu vo výške 13.500,- € a zmluvný úrok do
zosplatnenia úveru 1.041,49 €, preto zaviazal žalovaných k zaplateniu sumy 14.541,49 € spoločne a
nerozdielne.Pokiaľideopoplatokzavedenieúverovéhoúčtu,súdvtejtosúvislostipovažujezapotrebné

uviesť nasledovné:

14. V zmysle § 37 ods. 17 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o bankách“) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od
spotrebiteľa, od spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo od správcu, ak zmluvu o

úvere uzatvárajú v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, úhradu poplatkov,
náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie
účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to
neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnúslužbu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas
spotrebiteľa, spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo správcu, ak zmluvu o úvere
uzatvárajú v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

15. Zákaz podľa citovaného ustanovenia sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9.6.2013
(§ 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

16.ZvyššiecitovanejúpravyobsiahnutejvZákoneobankáchvyplýva,žeúčinnosťounovelyč.132/2013
od 10.6.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité

iba pre finančné inštitúcie. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za správu
úveru uplatneného žalobou v tejto časti zamietol.

17. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval aj nárok na zaplatenie za individuálne riešenie omeškaných
splátok. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.

Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v
priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku
žalovaných hradiť žalobcovi tento poplatok a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na tento poplatok, pretože súdu nepreukázal,
či skutočne došlo k individuálnemu riešeniu omeškania splátok, aké reálne náklady mu v súvislosti s

vykonaním takéhoto úkonu vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a
nasl. OZ, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

18. Súd žalobcovi ďalej nepriznal nárok na poplatky za upomienky podľa výpisu, nakoľko žalobca
nepreukázal súdu, že by žalovaným zaslal 16 upomienok a ani aké mu vznikli reálne náklady. Predložil

len upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
ktoré boli zaslané v iných termínoch ako boli účtovaní poplatky za upomienky. Zároveň v prípade
poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok
tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú
náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za

priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 OZ. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006č.
k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej
karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov
a upomienky sú neprijateľné.

19. V časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 8,99% ročne z istiny od zosplatnenia a úroku z
omeškania z kapitalizovaných zmluvných úrokov do zosplatnenia, súd žalobu zamietol z nasledovných
dôvodov:

20. Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie
finančných prostriedkov, t. j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda
do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú
v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom
stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však

zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri
úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti úveru. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom alebo zmluvné, napr. dohodnutá zmluvná pokuta. Zároveň je nepochybné, že
prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách

indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania
súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných
ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch zomeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovaných. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať
úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

21. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje k dispozícii dlžníkovi istinu. Tento
zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru

v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda
zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu
s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané
peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky

u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili,
ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne
nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k

zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy,
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej
nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.
Uvedený právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 182/2011 zo

dňa 18.9.2012 a totožný záver vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo143/98. Obdobne možno poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa
18.9.2012.

22. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017, v ktorom uviedol, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už
nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ
bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej

pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny
stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky
inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké
práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom
prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi,

a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia
peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho
majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu
justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ
nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej

nečinnosti, resp. stavu nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titul na
inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva aj k ďalšiemu zásadnému záveru,
spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a

počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnésankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom legge artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná

úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou.23. Ďalej sa žalobca domáha úrokov z omeškania z kapitalizovaných zmluvných úrokov. Podľa
ustálenej súdnej praxe by to spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (porovnaj
uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012-14, uznesenie NS SR 4Obo 143/98). Tým, že dlžník

včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania
s plnením vlastného dlhu (istiny). Veriteľ preto nemá právo nárokovať si voči dlžníkovi príslušenstvo
z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dohodnutých úrokov, nakoľko Občiansky zákonník to
neumožňuje, neupravuje sankčný nárok pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

24. Žalobcovi vzniklo právo na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne len z nesplatenej časti
istiny úveru 13.500,- € od 22.5.2015 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu v časti úrokov, poplatkov ako
i úrokov z omeškania zamietol z dôvodov uvedených vyššie.

25. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

26. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia podľa pomeru

úspechu strán v konaní, pričom vychádzal z celkového žalobcom uplatneného nároku v konaní. Ku dňu
rozhodnutia vo veci sa domáha zaplatenia istiny 13.500 € a príslušenstva 9.047,28 €, spolu 22.547,28 €.
Žalobca bol úspešný v 76,4% (istina 13.500 € a priznané úroky 1.041,49 € a úroky z omeškania 2.687,78
€ ku dňu rozhodnutia) a žalovaní v 23,6% (v časti poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania, pretože súd
pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia).

Celkový úspech žalobcu je 52,8% (76,4% - 23,6%) a v tomto rozsahu súd žalobcovi priznal náhradu
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.