Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 29Cb/36/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511225066
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tamášiová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1511225066.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v právnej veci navrhovateľa: Groupama Garancia poisťovňa a.s., so sídlom
Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 35 862 131, zast. Advokátska kancelária Hrabovská, s.r.o.,
Jakubovo nám. 9, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: ISTRA dopravná spoločnosť, s.r.o., so sídlom
Bosákova 4, 851 04 Bratislava, IČO: 35 801 689, zast. Advokátska kancelária JUDr. Šimon Meliš, s.r.o.,
Partizánska 3/1250, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 7.156,58 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 986,84 Eur a nahradiť mu trovy konania,
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 429.- Eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 312,96 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 22.11.2011 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť mu sumu 7.156,58 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil
tým, že navrhovateľ ako poisťovateľ uzavrel s odporcom ako poistníkom zmluvu č. XXXXXXXXXX -
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na vozidlo EČV: X
Dňa 29.08.2009 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej v príčinnej súvislosti s prevádzkou uvedeného
motorového vozidla, bolo poškodené vozidlo EČV: X Následne si poškodený uplatnil nárok na náhradu
škody, pričom navrhovateľ následne poškodenému vyplatil poistné plnenie v celkovej výške 986,84 Eur.
Odporca bol v čase poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného, keď do času poistnej udalosti
a ani do dnešného dňa neuhradil poistné za poistné obdobie od 04.12.2008 do 03.12.2009 vo výške
6.169,74 Eur, so splatnosťou 04.12.2008.
Na základe vyššie uvedených skutočností tak navrhovateľovi voči odporcovi v zmysle §12 ods. 1 písm. f)
zákona č.381/2001 Z.z. vznikol nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 986,84 Eur. Z uvedených
dôvodov navrhovateľ v zmysle §12 ods. 1 zákona č.381/2001 Z.z. vyzval odporcu na náhradu poistného
plnenia. Odporca však náhradu časti poistného plnenia do dnešného dňa neuhradil.
Navrhovateľ si voči odporcovi v zmysle §11 ods. 13 zákona č.381/2001 Z.z. uplatňoval aj neuhradené
poistné za poistné obdobie do 04.12.2008 do 03.12.2009 vo výške 6.169,74 Eur.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor v ktorom
uviedol, že navrhovateľ vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 16.11.2011, doručenom
Okresnému súdu Bratislava V dňa 22.11.2011 uvádzal, že v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa
29.08.2009 vyplatil navrhovateľ poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 986,84 Eur. Uvedené
tvrdenie navrhovateľa však nemá oporu v dôkazoch priložených k návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 05.10.2009 k poistnej udalosti č. 7110901227 vyplývala,
že navrhovateľ vybavil poistnú udalosť tak, že skutočnú škodu vo výške 867,34 Eur poukázal na účet
opravovne, čím považoval nároky poškodenej Q. L. za vysporiadané a predmetnú poistnú udalosť za
vybavenú. Výzvou zo dňa 09.12.2009, ako aj urgenciou zo dňa 07.02.2011 však navrhovateľ odporcu

vyzval na zaplatenie náhrady časti poistného plnenia, avšak nie vo výške poistného plnenia 867,34 Eur,
vyplateného navrhovateľom poškodenej, ale vo výške 986,84 Eur. Navrhovateľ v týchto svojich listoch
dokonca uvádzal, že pri sume 986,84 Eur išlo o náhradu len časti poistného plnenia, zatiaľ čo tieto listy
sú označené ako výzva, resp. urgencia na zaplatenie náhrady poistného plnenia, teda nie jeho časti.
Výška navrhovateľom požadovanej náhrady časti poistného plnenia 986,84 Eur je navyše nelogická aj
vo vzťahu k výške poistného plnenia 867,34 Eur, keď suma 986,84 Eur má byť len časťou celkového
poistného plnenia vo výške 867,34 Eur. Návrhom na vydanie platobného rozkazu navrhovateľ uplatnil aj
nárok na neuhradené poistné za poistné obdobie od 04.12.2008 do 03.12.2009 vo výške 6.169,74 Eur.
Ani tento nárok navrhovateľa však nemá oporu v dôkazoch predložených navrhovateľom. Navrhovateľ k
svojmu návrhu priložil ako dôkaz Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2008. Podľa článku V.
bodu 5.1 mala táto zmluva nadobudnúť dňa 31.12.2008. Nie je teda zrejmé, na základe čoho požaduje
navrhovateľ od odporcu poistné za poistné obdobie už od 04.12.2008, keď uvedená poistná zmluva
mala nadobudnúť účinnosť až dňa 31.12.2008. Na túto nezrovnalosť upozorňoval odporca navrhovateľa
už svojím listom zo dňa 28.06.2011, doručeným navrhovateľovi dňa 30.06.2011, ktorým navrhovateľa
požiadal o predloženie dodatku, na ktorého základe sa mala účinnosť zmluvy zmeniť na deň 04.12.2008.
Podľa ustanovenia §788 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v
čase uzatvorenia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom poistná zmluva
musí okrem iných podstatných náležitostí obsahovať najmä a) poistnú dobu a b) výšku poistného, jeho
splatnosť a či išlo o jednorazové poistné alebo bežné poistné. V uvedenom ustanovení Občianskeho
zákonníka sú demonštratívnym spôsobom uvedené základné obsahové náležitosti, teda tzv. zákonné
minimum, ktoré musí obsahovať každá poistná zmluva, aby ju bolo možné považovať za planú poistnú
zmluvu.
Poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu (zákon o PZP tu vyslovene
odkazuje na ustanovenia §788 až 805 Občianskeho zákonníka) má obsahovať aj údaje o motorovom
vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu alebo údaje zapísané v
technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v
obdobnom preukaze.
Podľa článku V. bod 5.1 Poistnej zmluvy sa Poistná zmluva uzatvára s účinnosťou od 31.12.2008 na
dobu určitú. V uvedenom ustanovení Poistnej zmluvy sa nachádza údaj o tom, kedy mala Poistná
zmluva nadobudnúť účinnosť, avšak ani v tomto, ani v žiadnom inom ustanovení Poistnej zmluvy sa
nenachádzal údaj o poistnej dobe ako o podstatnej náležitosti každej poistnej zmluvy. Ak mala byť totiž
Poistná zmluva uzatvorená na dobu určitú, ako sa v nej uvádza, mala obsahovať určité a zrozumiteľné
vyjadrenie tejto doby, čo však Poistná zmluva neobsahuje. Ak mala byť Poistná zmluva uzatvorená na
dobu neurčitú, mala obsahovať určité a zrozumiteľné vyjadrenie, že sa mala uzatvoriť na dobu neurčitú.
Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie článku V. bod 5.1 Poistnej zmluvy o poistnej dobe je tak neurčité
a nezrozumiteľné, že nie je možné z neho vyvodiť, na akú poistnú dobu mala byť Poistná zmluva vlastne
uzatvorená. Absencia údaja o poistnej dobe ako o podstatnej náležitosti poistnej zmluvy má za následok
absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy
Na skutočnosti, že Poistná zmluva neobsahovala údaj o poistnej dobe ako o jednej z podstatných
obsahových náležitostí poistnej zmluvy, nič nemení ani ustanovenie článku 6 bodu 2) Všeobecných
poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla 2008, vydaných právnym predchodcom navrhovateľa a účinných od 31.10.2008,
teda v čase uzatvorenia Poistnej zmluvy, podľa ktorého povinné zmluvné poistenie sa dojednáva na dobu
neurčitú, pokiaľ nebolo v poistnej zmluve dohodnuté inak. Občiansky zákonník ani zákon o PZP, ani
žiadny iný právny predpis totiž nepripúšťa, aby poistnú dobu upravovali všeobecné poistné podmienky
poisťovateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval odporca ustanovenie článku 6 bodu 2 VPP za neplatné,
pretože je v rozpore s ustanoveniami zákona o PZP, ako aj Občianskeho zákonníka, upravujúcich
podstatné obsahové náležitosti poistnej zmluvy, ktorých absencia mala za následok jej absolútnu
neplatnosť. Poistnú dobu v žiadnom prípade nie je možné zamieňať s poistným obdobím. Rozdiel medzi
týmito dvomi pojmami robí veľmi dôsledne aj samotný navrhovateľ, keď v článku 2 bode 11) VPP uvádzal,
že poistnou dobou je časový úsek, na ktorý bolo dojednané poistenie. Ide teda o celkovú dobu, na ktorú
sa uzatvára poistná zmluva. Na rozdiel od poistnej doby predstavuje poistné obdobie časový úsek, za
ktorý sa platí poistné, pričom poistným obdobím je jeden technický rok, pokiaľ nie je v poistnej zmluve
dohodnuté inak. Jedným z rozdielov medzi poistnou dobou a poistným obdobím bolo to, že kým poistná
doba je podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, poistné obdobie v poistnej zmluve uvedené
byť nemusí byť.

V súvislosti s poistnou dobou je tiež neodôvodnené tvrdenie navrhovateľa o začiatku plynutia poistnej
doby. Navrhovateľ k svojmu návrhu priložil ako dôkaz Poistnú zmluvu. Podľa článku V. bod 5.1 Poistnej
zmluvy mala táto zmluva nadobudnúť účinnosť dňa 31.12.2008. Nie je teda zrejmé, na základe čoho
požadoval navrhovateľ od odporcu poistné za poistné obdobie už od 04.12.2008, keď uvedená Poistná
zmluva mala nadobudnúť účinnosť až dňa 31.12.2008.
Ďalšou podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy je podľa ustanovenia §6 ods.1 zákona o
PZP v spojení s ustanovením §788 ods. 2 písm. b) Občianskeho zákonníka splatnosť poistného. V
článku IV. bode 4.3 prvej vete Poistnej zmluvy sa uvádza, že splatnosť poistného je „buď ročne, polročne
alebo štvrťročne“, pričom podľa článku IV. bodu 4.5 Poistnej zmluvy odchylne do bodu 4.3 tohto článku
sa dojednáva, že prvá splátka poistného, resp. poistné v prvom poistnom období podľa Poistnej zmluvy
bolo splatné 30.dňom od začiatku poistenia. Z ustanovenia článku IV. bodu 4.3 prvej vety Poistnej zmluvy
nie je možné vyvodiť, aká mala byť splatnosť poistného, pretože žiadna z možností vybratá nebola.
Z uvedeného vyplýva, že Poistná zmluva neobsahuje žiaden určitý a zrozumiteľný údaj o splatnosti
poistného, ako o ďalšej podstatnej náležitosti poistnej zmluvy, čo má za následok absolútnu neplatnosť
Poistnej zmluvy.
Každá poistná zmluva pritom musí podľa §6 ods. 1 zákona o PZP v spojení s ustanovením § 788
ods.2 písm. b) Občianskeho zákonníka obligatórne ustanoviť, či ide o jednorazové poistné alebo bežné
poistné. Avšak Poistná zmluva údaj, či išlo o bežné poistné alebo jednorazové poistné, ako jednu z
podstatných obsahových náležitostí poistnej zmluvy neobsahuje. Absencia údaja o tom, či ide o bežné
poistné alebo o jednorazové poistné ako o podstatnej náležitosti poistnej zmluvy pritom, ako je uvedené
vyššie, malo za následok absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy.
Absencia čo i len jednej z podstatných obsahových náležitostí poistnej zmluvy, ustanovených
Občianskym zákonníkom a zákonom o PZP, má za následok absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2008, zoznamom poistených vozidiel, uplatnením
nárokov poškodeného z PZP oznámením poisteného o škode z PZP, oznámením o poistnom plnení
faktúrou za likvidáciu poistnej udalosti a ostatným spisovým materiálom.
Navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 27.11.2008 poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXXX na viacero motorových vozidiel, medzi ktorými bolo aj KAROSA LC XXX.
Dňa 29.08.2009 došlo týmto vozidlom ku škodovej udalosti a poškodená majiteľka vozidla J. I. si
voči navrhovateľovi uplatnila nárok na náhradu škody. Navrhovateľ poskytol poistné plnenie vo výške
967,34 Eur a taktiež uhradil dodávateľovi - likvidátorovi poistnej udalosti sumu 119,50 Eur. V zmysle
§ 2 ods. 1 písm. f/ zákona o povinnom zmluvnom poistení vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu
poistného plnenia. Nakoľko odporca neuhrádzal poistné za obdobie od 04.12.2008 do 03.12.2009
vznikol navrhovateľovi taktiež nárok na doplatenie poistného spolu vo výške 6.169,74 Eur.
Odporca uviedol, že namieta absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy uzavretej medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom. § 6 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení odkazuje na
ustanovenia § 788 a nasl. Obč. zák., ktoré určujú náležitosti poistnej zmluvy.
Podľa § 788 ods. 2 písm. c/ Obč. zák., poistná zmluva musí obsahovať určenie poistnej doby. Obč.
zákonník ani žiaden iný predpis neumožňujú, aby bola táto doba uvedená vo Všeobecných poistných
podmienkach ( ďalej len v.p.p. ) Podľa čl. 5 bod 1 poistnej zmluvy sa poistná zmluva uzatvára od
31.12.2008 na dobu určitú. Je teda nepochybný začiatok plynutia poistnej doby a navrhovateľ vyvodzuje,
že poistná doba je jeden rok. Treba však rozlišovať medzi poistnou dobou a poistným obdobím. V
poistnej zmluve musí byť taktiež uvedené, či sa uhrádza jednorazové alebo bežné poistné. Pri zmluve
uzavretej na dobu neurčitú sa uhrádza bežné poistné a pri zmluve uzavretej na dobu určitú sa uhrádza
jednorazové poistné. O aké poistné ide musí byť uvedené priamo v zmluve, a aj keď zákon takúto
možnosť nepripúšťa, túto náležitosť neupravujú ani v.p.p. Občiansky zákonník ďalej vyžaduje, aby bola
v poistnej zmluve dohodnutá splatnosť poistného. Z článku IV bod 3 poistnej zmluvy nie je zrejmé, aká
mala byť splatnosť poistného. Podľa článku IV bod 5 poistnej zmluvy je prvá splátka poistného resp.
poistné v prvom poistnom období, splatná 30-tym dňom od začiatku poistenia. Nakoľko nie je zrejmé, či
bolo dohodnuté jednorazové poistné alebo poistné v splátkach, nie je ani zrejmé, kedy mali byť jednotlivé
splátky splatné. Túto skutočnosť neobsahujú ani v.p.p. V článku VI bod 2 v.p.p. sa uvádza, že poistenie
sa dojednáva na dobu neurčitú ak nie je uvedené v zmluve inak. Právne predpisy však neumožňujú aby
bola poistná doba uvedená len vo v.p.p., ale musí byť uvedená priamo v v poistnej zmluve.
Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa§ 788 ods. 1 Obč. zák. poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať
na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú
zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom
ukončení poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 Obč. zák. súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa č. II. bod 2.1 Poistnej zmluvy poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na zodpovednosť každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v Zozname poistených
vozidiel, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto poistnej zmluvy.
Podľa č. IV. bod 4.3 dojednáva sa, že poistné bude platené za technický rok, so splatnosťou buď ročne,
polročne, alebo štvrťročne ( vyberie sa jedna z možností ) na účet poisťovateľa č. XXXXXXX/XXXX,
vedený v OTP X. U., a.s.. Poisťovateľ oznamuje celkovú sumu poistného za všetky vozidlá písomne a
to vyúčtovaním poistného. Variabilný symbol je XXXXXXXXXX.
Podľa č. IV. bod 4.4 nezaplatením čo i len jednej splátky poistného sa stáva splatná naraz zvyšná časť
poistného.
Podľa č. IV. bod 4.5 odchylne od bodu 4.3 tohto článku sa dojednáva, že prvá splátka poistného,
resp. poistné v prvom poistnom období podľa tejto poistnej zmluvy je splatné 30-tym dňom od začiatku
poistenia.
Podľa č. V. bod 5.1 poistná zmluva sa uzatvára s účinnosťou od 31.12.2008 na dobu určitú. Deň
31.12.2008 je zároveň prvým dňom poistného obdobia.
Podľa č. V. bod 5.2 v zmysle článku 2, bod 12 VPP PZP 2008 je poistným obdobím jeden technický rok,
pričom pre poistenie zodpovednosti dodatočne poistených vozidiel platí, že prvým poistným obdobím
pre dodatočne poistené vozidlo je obdobie od ich začiatku poistenia zodpovednosti podľa článku III.
bod 3.3 tejto poistnej zmluvy do konca príslušného technického roku, t.j. deň, ktorý svojim označení sa
zhoduje s dňom začiatku poistenia podľa článku 5.1 tejto poistnej zmluvy.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Obč. zák ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 7.156,58 Eur spolu s
príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako poisťovateľ
uzavrel s odporcom ako poistníkom zmluvu č. XXXXXXXXXX - poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na vozidlo Q.: X Dňa 29.08.2009 došlo k škodovej
udalosti, pri ktorej v príčinnej súvislosti s prevádzkou uvedeného motorového vozidla, bolo poškodené
vozidlo EČV: X Následne si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody, pričom navrhovateľ následne
poškodenému vyplatil poistné plnenie v celkovej výške 986,84 Eur. Odporca bol v čase poistnej udalosti
v omeškaní s platením poistného, keď do času poistnej udalosti a ani do dnešného dňa neuhradil poistné
za poistné obdobie od 04.12.2008 do 03.12.2009 vo výške 6.169,74 Eur, so splatnosťou 04.12.2008.
Pri posudzovaní uplatneného nároku súd ako prejudiciálnu otázku riešil platnosť poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2008. Občiansky zákonník v § 788 Obč. zák. demonštratívnym spôsobom
vymenúva podstatné náležitosti poistnej zmluvy, posúdenie ostatných podstatných náležitostí poistnej
zmluvy je potrebné vykladať s prihliadnutím na druh poistenia. Jednou z podstatných náležitostí
poistnej zmluvy je určenie výšky poistného. Táto náležitosť v predmetnej poistnej zmluve absentuje a

neobsahujú ju ani v.p.p. Zmluva sa v čl. IV bod 4.1 odvoláva na sadzobník poisťovne , platný pre daný
technický rok. Takéto určenie výšky poistného zákon nepripúšťa. Výška poistného musí byť upravená
priamo v poistnej zmluve a nie je možné ju dohodnúť odvolaním sa na sadzobník poisťovne, ktorý ani
netvorí prílohu k poistnej zmluve, výška poistného teda medzi účastníkmi dohodnutá nebola. Ďalšou
podstatnou náležitosťou je určenie poistnej doby. Podľa čl. 8 bod 2.- v.p.p. povinné zmluvné poistenie
sa dojednáva na dobu neurčitú, pokiaľ v poistnej zmluve nie je určené inak. Podľa čl. V. bod 5.1. sa
poistná zmluva uzatvára s účinnosťou od 31.12.2008 na dobu určitú, teda odlišne, ako je to uvedené vo
v.p.p. Navrhovateľ sa vo svojom vyjadrení uvádza, že poistná zmluva bola uzavretá na dobu určitú na
jeden technický rok s účinnosťou od 31.12.2008, posunutou na 04.12.2008. S týmto tvrdením nemožno
súhlasiť. V zmysle čl. V bod 5.2. je poistným obdobím jeden technický rok a nie poistnou dobou. Tieto
dva pojmy je potrebné dôsledne rozlišovať. Poistným obdobím je časť poistnej doby, interval plnenia,
za ktorú sa hradí poistné a poistná doba je obdobím za ktoré sa platí poistné. V poistnej zmluve bola
dohodnutá poistná doba na dobu určitú od 31.12.2008. Toto ustanovenie zmluvy je nejasné a neurčité,
nakoľko z neho nemožno vyvodiť koniec poistnej doby a zo žiadneho ustanovenia tejto zmluvy ani zo
v.p.p. nevyplýva, že poistnou dobou je jeden technický rok. Navrhovateľ navyše ani nepreukázal, že
došlo k posunutiu účinnosti zmluvy na 04.12.2008. Taktiež nie je jasné, určité a zrozumiteľné dojednanie
o platení poistného. Nie je zrejmé, či sa malo uhrádzať poistné bežné alebo jednorazové. Podľa č. IV.
bod 4.3 dojednáva sa, že poistné bude platené za technický rok, so splatnosťou buď ročne, polročne,
alebo štvrťročne ( vyberie sa jedna z možností ). Ani jedna z možností nebola zvolená. V toto článku
v bode 4.5. bolo zároveň dohodnuté odchylne od bodu 4.3 tohto článku, že prvá splátka poistného,
resp. poistné v prvom poistnom období podľa tejto poistnej zmluvy je splatné 30-tym dňom od začiatku
poistenia. Nakoľko v zmluve nebolo dohodnuté, aká je výška poistného, ako sa uhrádza ( či ide o
jednorazové poistné alebo bežné poistné, ktoré sa má urádzať v splátkach ), nie je ani zrejmé, aká aká
splátka poistného sa mala stať splatnou, kedy sa mali stať splatnými ostatné splátky, alebo či sa malo
poistné uradiť jednorazovo v akej výške. Vzhľadom na nejasnosť a neurčitosť ustanovení zmluvy,
predovšetkým čl. IV zmluvy a hlavne absenciu podstatných náležitostí poistnej zmluvy a to určenie
výšky poistného a určenie poistnej doby, je poistná zmluva neplatným právnym úkonom. Z tohto dôvodu
sa nemôže navrhovateľ domáhať, aby bolo na základe tejto zmluvy odporcom plnené, pretože právny
úkon uzavretia poistnej zmluvy nemal za následok vznik práva ani povinnosti na plnenie, ktorého sa
navrhovateľ domáha. Súd preto návrh navrhovateľa v časti uplatnenej úhrady poistného za obdobie od
04.12.2008 do 03.12.2009 vo výške 6.169,74 Eur zamietol, nakoľko mu z neplatnej poistnej zmluvy
tento nárok nevznikol.
V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce
nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal
za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie.
Navrhovateľ v konaní preukázal, že dňa 29.08.2009 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej v príčinnej
súvislosti s prevádzkou motorového vozidla odporcu Q. X bolo poškodené vozidlo Q.: X Následne si
poškodený uplatnil nárok na náhradu škody, pričom navrhovateľ následne poškodenému vyplatil poistné
plnenie v celkovej výške 986,84 Eur. Toto plnenie pozostávalo úhrady škody vo výške 867,34 Eur a
nákladov na likvidáciu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX X vo výške 119,50 Eur spoločnosťou DDM-
CAR, spl. s r.o. , ktoré navrhovateľ vyplatil na základe neplatnej poistnej zmluvy, čím sa odporca na
jeho úkor bezdôvodne obohatil. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 986,84 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom
rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné, sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.