Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118288788
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:6118288788.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobkyne: Y. V., X..

XX.XX.XXXX, L. J., R. XXX/XX, právne zastúpená: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., IČO: 50 711 776,
so sídlom Martin, M. R. Štefánika 25 proti žalovanému: Agrospol Podhradie, družstvo, IČO: 44 708 424,
so sídlom Podhradie, Ul. 1. mája 61/194, právne zastúpený: JUDr. Slavomíra Kurinská, advokátka so
sídlom Martin, J. Šimka 11, adresa na doručovanie: Martin, Záborského 2, v konaní o zaplatenie 22.121
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22 121 euro s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 3320 euro od 29.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 18 801 euro od 12.3.2018 do zaplatenia, to

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti istiny 40 euro a úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 3 320 euro od
29.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 18 801 euro od 29.9.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy
18 801 euro od 29.9.2017 do 11.3.2018 zastavuje.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2018 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni celkom 22 121,- eur s príslušenstvom.
V odôvodnení žaloby žalobkyňa uviedla, že v rámci dedičského konania po zomrelom L. V., X..
XX.X.XXXX, B. G. XX.X.XXXX, žalobkyňa nadobudla majetkový podiel u žalovaného. Žalobkyňa sa
však ako dedička podielu v lehote troch mesiacov neprihlásila. Následne jej členstvo podľa článku 26
ods. 8 zaniklo a vznikol jej nárok na vyrovnací podiel. V znení článku 30 Stanov družstva (žalovaného)
sa vyrovnací podiel vypočíta z čistého obchodného imania družstva podľa účtovnej závierky za rok,

v ktorom členstvo zaniklo. Člen družstva zomrel dňa 11.03.2016, v tento deň zaniklo jeho členstvo v
družstve. Podkladom stanovenia vyrovnacieho podielu je tak účtovná závierka z roku 2016, schválená
dňa 29.6.2017, podľa ktorej vyrovnací podiel žalobkyne predstavuje 22 121,- eur. Žalovaný stanovil
splatnosť vyrovnacieho podielu na dobu 7 rokov od zániku členstva podľa článku 30 ods. 6 Stanov
družstva, ktorú žalobkyňa považuje za lehotu neprimerane dlhú a nezákonnú pre rozpor s dobrými
mravmi. Žalobkyňa v súvislosti s uvedeným poukazuje na článok 30 ods. 5 Stanov družstva, podľa
ktorého je nárok na vyrovnací podiel splatný po troch mesiacoch od schválenia účtovnej závierky za rok,

v ktorom členstvo zaniklo. Stanovy družstva tak, v zmysle uvedeného, splatnosť vyrovnacieho podielu
upravujú zmätočne, preto je potrebné postupovať podľa ust. § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od
schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky. Nárok žalobkyne na vyplatenie vyrovnacieho podielutak vznikol dňa 29.9.2017. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila tiež paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ako aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy.
2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe najskôr poprel nárok žalobkyne na vyrovnací podiel v družstve

po zomrelom L. V., X.. XX.X.XXXX, B. G. XX.X.XXXX. V súvislosti so splatnosťou vyrovnacieho podielu
žalovaný poukázal na článok 30 bod 6 Stanov družstva, z ktorých vyplýva, že nárok na vyrovnací podiel
vo výške 22 121,- eur je splatný uplynutím siedmych rokov po schválení účtovnej závierky za rok, v
ktorom členstvo zaniklo. V tomto prípade nemožno postupovať podľa ust. § 233 ods. 4 Obchodného
zákonníka, ale podľa Stanov družstva, ktoré upravujú lehotu splatnosti odlišne od zákona. Žalobkyňa

si tak môže svoje právo prvýkrát uplatniť 30.06.2024. V súvislosti so zmätočnosťou Stanov družstva
žalovaný uviedol, že bod 5 a 6 Stanov družstva je potrebné vykladať vo vzájomných súvislostiach.
Nakoľko žalobkyňa sa po smrti člena družstva nestala členom družstva, uvedený vzťah je potrebné
posudzovať ako vzťah občiansko - právny, aj v súvislosti s nárokom na úroky z omeškania a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že nárok žalobkyne na vyrovnací podiel získaný dedením

po L. V., X.. XX.X.XXXX, B. G. XX.XX.XXXX, nepopiera, taktiež nepopiera výšku vyrovnacieho podielu,
avšak popiera splatnosť vyrovnacieho podielu. Žalovaný tiež navrhol výsluch zakladajúcich členov
družstva a výsluch strán sporu. Pohľadávku žalobkyne však žalovaný nepovažuje za splatnú, preto
navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že nárok na vyplatenie

vyrovnacieho podielu a jeho výška nie je medzi stranami konania sporná. Sporná je len splatnosť
nároku žalobkyne, pričom žalobkyňa sa s tvrdeniami žalovaného nestotožňuje. Výklad bodu 6 článku
30 Stanov družstva je v rozpore so zákonom, ktorý považoval za obvyklú dobu na uspokojenie nárokov
vyplývajúcich z vyrovnacieho podielu lehotu troch mesiacov. Ide o primeranú lehotu na uspokojenie
nároku vyplývajúceho z vyrovnacieho podielu, pričom všetko čo, bez opodstatnenia, prevyšuje zákonom

stanovenú lehotu, je v rozpore s dobrými mravmi.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.02.2019, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa a jej právny
zástupca osobne a právna zástupkyňa žalovaného osobne. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Súd
tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.
Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že nárok uplatnený podanou žalobou vo výške

22 121,- eur riadne špecifikoval a vyplýva tiež zo schválenej účtovnej závierky zo dňa 29.6.2017.
Tak, ako je konštatované v stanoviskách žalovaného, tento nárok, ako aj jeho výška je nesporný a
ako vyplýva z písomných podaní sporný je výklad splatnosti uvedeného vyrovnacieh podielu. Jedinou
spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania je okolnosť, či je dôvod na jednorazové plnenie, v
zneníprezentovanéhonázoružalovaného,sprihliadnutímnavýškuvyrovnaciehopodielulehota7rokov,

alebo či je dôvodný názor žalobcu, kedy je na mieste zaplatenie sumy 3 320 euro k dátumu 29.9.2017 a
zvyšná časť v lehote do dvoch rokov od schválenia účtovnej závierky, t.j. s prihliadnutím na skutočnosť,
že ďalšie splatnosti uvedených súm do 16 600 euro a rozdiel medzi 16 600 euro a 22 121 euro má byť
splatný najneskôr v lehote do 24 mesiacov a to preto, že ujednanie článku 30 ods.6, že má byť suma
vyplatená v rozdiely medzi 3 320,- eur a 16 600,- eur uplynutím troch rokov a suma medzi 16 600,- eur

a 22 121,- euro uplynutím siedmych rokov je v rozpore s dobrými mravmi, obchodnými zvyklostiami a
odporuje účelu členstva člena družstva, ktorý má právo za určitých situácií zániku členstva na vyrovnací
podiel, ktorý zákonodarca stanovil na lehotu troch mesiacov. Preto strana žalobcu má za to, že všetky
lehoty nad 24 mesiacov sú v rozpore so záujmom, ktorý mal zákonodarca pri riešení takejto otázky a
taktiež odporujú logike, že by bolo nutné sedem rokov kumulovať zdroje na vyplatenie nároku bývalého

člena družstva. Preto žalobkyňa tvrdí, že nárok je potrebné posudzovať tak, ako je uvedené v písomnom
podaní, že tento je splatný a minimálne v rozsahu 3 320 euro je potrebné nároku vyhovieť a suma do
22 121 euro je sumou, ktorú je potrebné vyplatiť do 24 mesiacov od zániku členstva. V časti, v ktorej sa
žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy vo výške 40,- eur žalobkyňa zobrala podanú žalobu späť.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného a ústneho vyjadrenia

svojho právneho zástupcu na pojednávaní.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu odkazuje na obsah
vyjadrení, ktoré boli súdu v tomto konaní a dodala, že považuje za nespornú výšku nároku na vyplatenie
vyrovnávacieho podielu a to 22 121 euro. Popiera však dôvody, ktoré žalobca uvádza na podporu

splatnosti tohto vyrovnávacieho podielu tak, ako uviedol v žalobe aj vo svojom prednese na dnešnom
pojednávaní. Žalovaný tvrdí, že pri tvorbe a schvaľovaní stanov využil dispozitívne ustanovenie § 233
ods.5 Obchodného zákona, ktoré okrem toho, že ho využil pri stanovení splatnosti vyrovnávacieho
podielu článku 30 ods. 6 stanov, tak ho využil aj pri určení spôsobu výpočtu výšky vyrovnávaciehopodielu. Takže sa žalovaný domnieva, že ak žalobca napáda platnosť ods. 6 článku 30 stanov, nemal
by požívať výhodu čo do ods. 3 článku 30 stanov, pretože pri výpočte výšky vyrovnávacieho podielu
bola žalujúca strana zvýhodnená pri aktuálnom znení stanov. Žalovaný sa domnieva, že ods.6 článku

30 stanov bol súhlasným prejavom vôle všetkých zakladajúcich členov družstva, ktorých bolo 5 keďže
ide o malé družstvo a takouto úpravou sa chceli vyhnúť možným rizikám zo zlej finančnej hospodárskej
situácie družstva. Splatnosť vyrovnávacieho podielu sa podľa názoru žalovaného má vykladať tak, že
nejde o postupné splácanie vyrovnávacieho podielu ale o určenie splatnosti podľa výšky vyrovnávacieho
podielu. Tvrdíme, že lehota 7 rokov nie je lehotou neprimeranou a že pohľadávka žalujúcej strany na

vyplatenie vyrovnávacieho podielu je splatná 29.6.2024. Žalovaný tiež tvrdí, že rozhodnou skutočnosťou
pre stanovenie úroku z omeškania je právoplatnosť rozhodnutia o dedičstve, kedy vstúpila žalobkyňa
do majetkových práv poručiteľa a teda bývalého člena družstva žalovaného a to bolo 6.6.2016. Z
uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd žalobe nevyhovel a odmietol ju v celom rozsahu a
priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Právny zástupca žalobkyne skonštatoval, že vzhľadom na oblasť alebo rezort, v ktorom posudzujeme
daný právny stav a obvyklé podmienky platobných schopností, tak tieto nasvedčujú práve záveru o
postupnom vyplácaní vzniknutého nároku na vyrovnací podiel a práve zabezpečujú to, aby nedošlo k
jednorázovému odčerpaniu hotovosti, ktoré by mohlo mať za následok ohrozenie fungovania družstvo.
Družstvo v tomto prípade fungovalo na ročných dotáciách a práve tieto skutočnosti opätovne podporujú

záver, že bol stanovený spôsob postupného vyplácania. Ak by sme teda zobrali za verné stanovisko
právnej zástupkyne žalovaného, znamenalo by to, že sedem rokov sa budú kumulovať zdroje, ktoré
budú vinkulované na nejakom účte, bez možnosti dispozície, čo je v rozpore s logikou fungovania
finančných platieb u daného družstva. Naakumulovanie týchto zdrojov počas siedmych rokov by práve
obmedzovanie vyplácania a fungovanie ostatných nákladov družstva v treťom, štvrtom, piatom, šiestom

a siedmom roku sumou, ktorá by ležala tzv. ľadom. Toto si žiaden hospodár a žiaden podnikateľ
nemôže dovoliť a preto tvrdím, že absolútne opodstatnené je vyplácanie postupné uvedeného nároku.
Čo sa týka lehoty 7 rokov už som spomenul, že z praxe je ustálené, že za primeranú lehotu na
vyplatenie vyporiadacieho podielu je súdnou praxou braná lehota 24 mesiacov. Vtedy je dosiahnutý účel
vyrovnacieho podielu a dosiahnuté práva člena družstva na tento podiel v prípade zániku družstva. Pri

siedmych rokoch, ak to zoberieme na otázku poľnohospodárskych družstiev a poľnohospodárskej pôdy
je dôvodné predpokladať, že x-vlastníkov sa tohto nároku ani nedožije.

Právna zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že súhlasí so späťvzatím žaloby pokiaľ ide o sumu 40
euro, ako aj späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania. K zabezpečeniu finančných prostriedkov na

vyplatenie vyrovnávacieho podielu družstvo funguje ako každý iný podnikateľský subjekt a preto sa javí
pochybným, že by akumulovalo prostriedky na vyplatenie vyrovnávacieho podielu 7 rokov. Ak by sa
pohľadávka stala splatnou, v tom momente by sa tento podnikateľský subjekt bol povinný postarať o
zabezpečenie sumy zodpovedajúcej vyrovnávaciemu podielu. V čase, keď sa zakladalo družstvo v roku
2009, družstvo zabezpečovalo svoje finančné a hospodárske potreby výhradne z dotácií zo štátnych

zdrojov. Postupne sa čisté imanie družstva zlepšovalo, o čom svedčia aj účtovné závierky, z roku 2015
bolo obchodné imanie približne 96000 eur, a v roku 2016 110000 eur. Z tejto sumy bol aj vyrovnávací
podiel vypočítaný. Z toho sa dá usudzovať, že družstvo si plní svoje povinnosti riadneho hospodára a
v roku 2024 by nemalo žiadne problémy s vyplatením sumy, zodpovedajúcej vyrovnávaciemu podielu
bez toho, aby akumulovalo finančné prostriedky za týmto účelom a to bol vlastne dôvod, prečo stanovili

lehotu splatnosti na vyplatenie vyrovnávacieho podielu takým spôsobom, ako som predtým uviedla.

Žalobkyňa uviedla, že podľa jej vedomostí v družstve klesá počet živej hmoty - teda dobytku, ako aj
hodnoty dobytku.

Právni zástupcovia strán sporu zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
Právna zástupkyňa žalovaného netrvala na výsluchu svedkov, uvedených vo vyjadrení k žalobe

5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, osvedčením o dedičstve sp.zn. XXD/
XXX/XXXX, Stanovami žalovaného, účtovnou závierkou zo dňa 28.6.2017, e - mailovou komunikáciou
(prílohy žaloby č.l. 4, 5, 6, 7 a 8), oznámením o registrácií a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:Žalobkynivznikolnároknavyrovnacípodielčlenadružstva,L.V.,X..XX.X.XXXX,B.G.XX.X.XXXX,otca
žalobkyne, ktorého členstvo smrťou, dňa 11.03.2016, zaniklo. Žalobkyňa nadobudla majetkový podiel v
družstve na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. XXD/XXX/XXXX - XXX B. G. X.X.XXXX. Podkladom

určenia výšky vyrovnacieho podielu je účtovná závierka z roku 2016, schválená dňa 29.6.2017, podľa
ktorej vyrovnací podiel žalobkyne predstavuje 22 121,- eur. Nárok žalobkyne na vyrovnaní podiel, ako
ani jeho výška nie sú medzi stranami konania sporné. Spornou zostáva lehota splatnosti nároku na
vyrovnací podiel.

6. Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen
nárok na vyrovnací podiel.

7. Podľa § 233 ods. 4 právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov
od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému
obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka

schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na
zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

8. Podľa § 233 ods. 5 ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.
9. Podľa čl. 30 bod 5 Stanov družstva AGROSPOL PODHRADIE, družstvo nárok na vyrovnací podiel je

splatný po troch mesiacoch od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo.

10. Podľa čl. 30 bod 6 Stanov družstva AGROSPOL PODHRADIE nárok na vyrovnací podiel je splatný:
- do výšky 3 320,- eur uplynutím jedného roka
- od výšky 3 320,- eur do 16.600,- eur uplynutím troch rokov

- nad 16.600,- eur uplynutím siedmych rokov,
po schválení ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo.

11. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

14. Súd má za to, že lehota splatnosti nároku na vyrovnací podiel upravená v článku 30 bod 6 Stanov
družstva, v časti vyplatenia vyrovnacieho podielu od výšky 3 320,- eur do 16 600,- eur uplynutím troch
rokov po schválení ročnej účtovnej závierky a nad 16 600,- eur uplynutím siedmych rokov po schválení
ročnej účtovnej závierky je upravená v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Súd tak, v zmysle
uvedeného pri určení lehoty splatnosti nároku žalobkyne na vyrovnací podiel, ktorého výška nebola

medzi stranami konania sporná vychádzal zo zákona a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 22 121,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 320,-
eur od 29.9.2017, t.j. uplynutím troch mesiacov od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo
zaniklo(účtovnázávierkabolaschválenádňa29.6.2017),dozaplatenia,aúrokomzomeškaniavovýške
5 % ročne zo sumy 18 801,- eur od 12.03.2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po zániku členstva zomrelého

L. V. v družstve, do zaplatenia.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
17. Súd priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vo výške vyplývajúce z ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

18. V časti, v ktorej sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia paušálnej náhrady nákladov vo
výške 40,- eur a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho zákonný nárok žalobkyne, žalobkyňa zobrala
podanú žalobu na pojednávaní späť. Žalovaný vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby priamo napojednávaní. Súd tak v zmysle uvedeného konanie v tejto časti, v zmysle citovaného ust. § 145 ods.
2 C.s.p. zastavil.
19. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd, v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.