Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118288788
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118288788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: Y.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., ul. R. č. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom AK JUDr.
Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom Martin, ul. M. R. Štefánika č. 25, IČO: 50 711 776, proti žalovanému:
Agrospol Podhradie, družstvo, so sídlom Podhradie, ul. 1. mája č. 61/194, IČO: 44 708 424, zastúpený
splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Slavomírou Kurinskou, advokátkou so sídlom H., ul. J. Y. č. XX,
adresa na doručovanie: H., ul. B. č. X, o zaplatenie sumy 22.121 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/60/2018-100 zo dňa 28. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

Vo výroku II. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 5C/60/2018-100 zo dňa 28.02.2019 rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.121 euro s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.320
eur od 29.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 18.801 euro od 12.03.2018 do zaplatenia, to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Súd konanie v časti istiny 40 euro a úroku z omeškania vo
výške 3 % ročne zo sumy 3.320 euro od 29.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 18.801 euro od 29.09.2017
do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 18.801 eur od 29.09.2017 do 11.03.2018 zastavil (výrok II.).
Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok III.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou postúpenou súdu dňa 29.10.2018 sa žalobkyňa domáhala

vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej celkom 22.121 eur s
príslušenstvom.Uviedla,ževrámcidedičskéhokonaniapozomrelomL.V.,nar.XX.XX.XXXX,zomrelom
dňa XX.XX.XXXX nadobudla majetkový podiel u žalovaného. Ako dedička podielu v lehote troch
mesiacov nepožiadala o členstvo. Podľa článku 26 ods. 2 Stanov družstva (ďalej „Stanov žalovaného“)
jej preto členstvo zaniklo a vznikol jej nárok na vyrovnací podiel. V znení článku 30 Stanov žalovaného
sa vyrovnací podiel vypočíta z čistého obchodného imania družstva podľa účtovnej závierky za rok,
v ktorom členstvo zaniklo. Člen družstva zomrel dňa 11.03.2016, v tento deň zaniklo jeho členstvo v

družstve. Podkladom stanovenia vyrovnacieho podielu je tak účtovná závierka z roku 2016, schválená
dňa 29.06.2017, podľa ktorej vyrovnací podiel žalobkyne predstavuje 22.121 eur. Žalovaný stanovil
splatnosť vyrovnacieho podielu na dobu siedmych rokov od zániku členstva podľa článku 30 ods. 6
Stanov družstva, ktorú ona považovala za lehotu neprimerane dlhú a nezákonnú pre rozpor s dobrýmimravmi. V súvislosti s uvedeným poukázala na článok 30 ods. 5 Stanov žalovaného, podľa ktorého je
nárok na vyrovnací podiel splatný po troch mesiacoch od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom
členstvozaniklo.Stanovyžalovanéhotak,vzmysleuvedeného,splatnosťvyrovnaciehopodieluupravujú

zmätočne.Potrebnépretobolopostupovaťpodľa §233ods.4Obchodnéhozákonníka,vzmyslektorého
právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej
individuálnej účtovnej závierky. Podľa žalobkyne jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu tak vznikol
dňa 29.09.2017. Podanou žalobou si uplatnila tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Žalovaný nárok žalobkyne

na vyrovnací podiel získaný dedením nepopieral, ani výšku vyrovnacieho podielu, len jeho splatnosť.
V súvislosti so splatnosťou vyrovnacieho podielu poukázal na čl. 30 bod 6 Stanov, z ktorých vyplýva,
že nárok na vyrovnací podiel vo výške 22.121 eur je splatný uplynutím siedmych rokov po schválení
účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. V tomto prípade podľa neho nemožno postupovať
podľa § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka, ale podľa Stanov, ktoré upravujú lehotu splatnosti odlišne od
zákona a žalobkyňa si tak môže svoje právo prvýkrát uplatniť dňa 30.06.2024. Pokiaľ ide o zmätočnosť

jeho Stanov žalovaný uviedol, že bod 5 a 6 je potrebné vykladať vo vzájomných súvislostiach. Nakoľko
žalobkyňa sa po smrti člena družstva nestala členom družstva, uvedený vzťah je potrebné posudzovať
ako vzťah občianskoprávny, aj v súvislosti s nárokom na úroky z omeškania a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Súd mal zistený nasledovný skutkový a právny stav veci: Žalobkyni vznikol nárok na vyrovnací podiel

člena družstva, L. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, otca žalobkyne, ktorého členstvo
smrťou dňa XX.XX.XXXX zaniklo. Táto nadobudla majetkový podiel v družstve na základe osvedčenia
o dedičstve č. k. 17D/151/2016-118 zo dňa 06.06.2016. Podkladom určenia výšky vyrovnacieho podielu
je účtovná závierka z roku 2016 schválená dňa 29.06.2017, podľa ktorej vyrovnací podiel žalobkyne
predstavuje 22.121 eur. Nárok žalobkyne na vyrovnací podiel ako ani jeho výška neboli medzi stranami

konania sporné. Spornou zostala lehota splatnosti nároku na vyrovnací podiel. Následne súd citoval
ust. § 233 ods. 1, 4, 5 Obchodného zákonníka, čl. 30 bod 5, 6 Stanov žalovaného, § 144, § 145 ods.
2 a § 146 ods. 1 veta prvá zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“.
Mal za to, že lehota splatnosti nároku na vyrovnací podiel upravená v čl. 30 bod 6 Stanov družstva
v časti vyplatenia vyrovnacieho podielu od výšky 3.320 eur do 16.600 eur uplynutím troch rokov po

schválení ročnej účtovnej závierky a nad 16.600 eur uplynutím siedmych rokov po schválení ročnej
účtovnej závierky je upravená v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. V zmysle uvedeného pri určení
lehoty splatnosti nároku žalobkyne na vyrovnací podiel, ktorého výška nebola medzi stranami konania
sporná, vychádzal zo zákona a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
22.121 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.320 eur od 29.09.2017, t. j.

uplynutím troch mesiacov od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo (účtovná
závierka bola schválená dňa 29.06.2017), do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 18.801 eur od 12.03.2018, t. j. odo dňa nasledujúceho po zániku členstva zomrelého Branislava
Tomku v družstve do zaplatenia. Súd priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

V časti, v ktorej sa táto domáhala zaplatenia paušálnej náhrady nákladov vo výške 40 eur a v časti úroku
z omeškania prevyšujúceho jej zákonný nárok, zobrala podanú žalobu na pojednávaní späť. Žalovaný
vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby priamo na pojednávaní. Súd tak v zmysle § 145 ods. 2 C. s.
p. konanie v tejto časti zastavil.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s.

p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu

z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h/, písm. d/ a písm. b/ C. s. p.
V časti označenej „Nesprávne právne posúdenie veci“ vytýkal súdu splatnosť pohľadávky predstavujúcej
vyrovnací podiel. Poukázal na to, že súd v rozsudku uvádza, že vychádzal zo zákona a teda § 233 ods. 4
Obchodnéhozákonníka,alevýrokI.rozsudkutomunenasvedčuje.TiežnaodlišnostičlánkuvStanovách
žalovaného (čl. 30 bod 3) a zákone (§ 233 ods. 4 Obchodného zákonníka) pokiaľ ide o účtovné obdobie,

z ktorého sa vypočítava vyrovnací podiel. Odlišná úprava Stanov privodila žalobkyni prospech, keď
obchodné imanie v roku 2015 bolo nižšie ako v roku 2016. V tomto prípade sa súd odlišnosťou zákonnej
a dispozitívnej úpravy nezaoberal. Článok 30 Stanov v bodoch 5 a 6 je potrebné vykladať vo vzájomnej
súvislosti. Žalovaný sa pridržiaval čl. 30 ods. 5 Stanov a tvrdil, že žalobkyňa si môže svoje právo uplatniťpoprvýkrát 30.06.2024. Ďalej poukazoval na to, že jeho Stanovy vyjadrujú vôľu zakladajúcich členov,
medzi ktorých patril aj L. V., otec a poručiteľ žalobkyne. Dokonca právny predchodca žalobkyne tieto
Stanovy kreoval. Po založení družstva vykonával funkciu jeho predsedu. Lehotu siedmych rokov preto

považoval za primeranú s hlavným zámerom ho zveľadiť, aby z neho mohli všetci členovia profitovať a
aby prípadné výbery nespôsobili jeho ekonomickú destabilizáciu. Nemôže ísť preto o rozpor s dobrými
mravmi. Žalovaný odkázal v odvolaní aj na zák. č. 42/1990 Zb. o úprave majetkových vzťahov a
vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách pri očakávaných hromadných výplatách vyrovnacích
podielov, ktoré by mohli destabilizovať ekonomickú situáciu družstva a ktorý zákon určil sedemročnú

lehotu splatnosti pre výplatu členom družstva v ust. § 13 ods. 3 uvedeného zákona. Touto otázkou sa
podľa neho zaoberá aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/1633/99. V ďalšej časti odvolania
označeného ako „Arbitrárnosť a rozpornosť odôvodnenia“ žalovaný poukázal na to, že sa súd v rozsudku
obmedzuje len na konštatovanie rozporu so zákonom a dobrými mravmi, pričom neuvádza dôvody,
ktoré ho k uvedenému záveru viedli. Uvedené robí rozsudok nepreskúmateľným. Považoval za potrebné
a dôležité uviesť dôvody, v ktorých súd tento rozpor videl. Súd dokonca neuviedol ani právnu normu,

o ktorú svoje rozhodnutie opieral. Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného odôvodnenie rozsudku je
arbitrárne a rozporné. Nedostatočné odôvodnenie robí rozsudok nepreskúmateľným.
Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil alebo zrušil a priznal mu
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd
vec správne posúdil a má oporu aj v judikovaných rozhodnutiach v tejto oblasti. Výklad čl. 30
bod 5 Stanov žalovaného nie je správny. Okrem argumentácie o rozpore s dobrými mravmi je
namieste, že treba zobrať zreteľ aj na gramatický výklad uvedeného odseku a zohľadniť ho aj s
obsahovým vymedzením ostatných odsekov tohto článku Stanov. Výklad uskutočnený žalovaným

odporuje obsahovému vymedzeniu daného odseku, lebo osoby, ktoré ustanovenie tvorili by zrejme
použili vymedzenie do 3.320 eur jeden rok, do 16.600 eur tri roky a nad 16.600 eur 7 rokov. Tieto všetky
analýzy je nutné opomenúť a riadiť sa vzhľadom na rozpornosť jednotlivých odsekov článku 30 Stanov
žalovaného zákonom, kde je nesporná lehota na vyplatenie 3 mesiace o schválenia účtovnej závierky.
Ak súd vec takto vyhodnotil, tak rozhodol zákonne. V každom prípade však lehoty nad 24 mesiacov je

nutné považovať za neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaným prezentovaný názor, že je
potrebnépočassiedmychrokovkumulovaťzdrojenavyplatenievyrovnaciehopodielujeneopodstatnený
z dôvodu nelogickosti, nehospodárnosti blokovania finančných prostriedkov pre fungujúci podnik, ktorý
by počas obdobia siedmych rokov musel tieto financie blokovať. Práve naopak postupným spôsobom
by dochádzalo k sanovaniu záväzku voči bývalému členovi družstva. K argumentovaniu zhodnej vôle

zakladajúcich členov pri kreovaní Stanov žalovaného žalobkyňa uviedla, že samotné znenie sporného
odseku túto vôľu nepotvrdzuje, lebo jeho výklad nie je jednoznačný a vedie až k súdnemu konaniu.
Mala za to, že súd vo veci správne rozhodol a nejedná sa o arbitrárne rozhodnutie, ale rozhodnutie
akceptujúce zákon a dobré mravy. Žalobkyňa žiadala priznať plnú náhradu odvolacích trov.

4. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného (replike)
reagoval na názor ohľadom sanovania záväzku voči bývalému členovi družstva, ktorý je podľa neho v
rozpore s názorom súdu vysloveným v odseku 14 odôvodnenia rozsudku. Vyslovil domnienku, že pri
posudzovaní platnosti Stanov alebo ich časti pre rozpor s dobrými mravmi nie je možné jednoznačne
použiť ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka o aplikácii občianskeho práva v oblasti dobrých mravov,

pričom je nevyhnutné vziať do úvahy dispozitívny charakter ust. § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a
to vo výrokoch I. a III. podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. V preskúmavanej veci mal odvolací súd preukázané, že žalobkyňa sa podanou žalobou došlou súdu
dňa 08.06.2018 domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 22.121 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8 % ročne zo sumy 22.121 eur od 29.09.2017 do zaplatenia z titulu vyrovnacieho podielu nakoľko
dedením po otcovi L. V., členovi žalovaného, ktorého členstvo zaniklo smrťou dňa 11.03.2016 nadobudla
majetkový nárok u žalovaného. Keďže sa nestala členom u žalovaného, lebo ho v stanovenej lehote od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve nepožiadala o členstvo, vznikol jej uvedený nárok.Žalovaný nárok žalobkyne na vyrovnací podiel nepopieral, ani výšku, len jeho splatnosť odvolávajúc sa
na čl. 30 bod 6 Stanov.

7. Okresný súd napadnutým rozsudkom priznal žalobkyni uplatnený nárok okrem tej časti, v ktorej vzala
žalobu späť a v ktorej preto konanie zastavil. Za spornú považoval len lehotu splatnosti nároku na
vyrovnací podiel nakoľko žalobkyňa poukazovala na ust. § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka a čl. 30
bod 5 Stanov žalovaného a teda trojmesačnú lehotu splatnosti a žalovaný na čl. 30 bod 6 Stanov a
lehotu splatnosti siedmych rokov. Mal za to, že lehota splatnosti nároku upravená v čl. 30 bod 6 Stanov

je upravená v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Pri priznaní nároku tak vychádzal zo zákona.

8. Žalovaný v odvolaní namietal jednak to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a jednak nesprávny procesný postup spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia, pre ktoré je rozhodnutie nespreskúmateľné.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval na daný prípad.

10. Podľa odvolacieho súdu je treba zdôrazniť, že podľa § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka
sa záväzkové vzťahy, ktoré vzniknú medzi družstvom a členom družstva, a to bez ohľadu na povahu
účastníkov, spravujú III. časťou Obchodného zákonníka, ktorá upravuje obchodné záväzkové vzťahy.
ObchodnýcharaktermázáväzkovývzťahpodľaúpravyObchodnéhozákonníkanielenvtedy,aksajedná

o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikaní, ale aj vtedy, keď obchodný charakter vyplýva z podstaty
daného vzťahu, resp. z povahy záväzku. Platí to aj na vzťahy, ktoré vznikajú medzi zakladateľom
družstva a družstvom, na vzťahy medzi členmi družstva a družstvom a medzi členmi družstva navzájom,
pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve a zo zmlúv o prevode členských práv a povinností. Člen
družstva nemusí byť a spravidla ani nie je podnikateľom, avšak ide o vzťah, ktorému zákon priznáva

obchodný charakter. Preto na všetky vzťahy, ktoré vzniknú medzi členom družstva a družstvom je
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

11. Obchodný zákonník v ust. § 232 ods. 1 presne určuje, kedy zaniká členstvo fyzickej osoby v prípade
jej smrti a za akých podmienok vstupuje do jej členských práv a povinností dedič, ktorý buď požiada

družstvo o členstvo v ňom, alebo nemá záujem stať sa členom družstva a v takom prípade podľa ods. 3
cit.ustanoveniamánároknavyplatenievyrovnaciehopodielupotomčlenovi,ktoréhočlenstvovdružstve
smrťou zaniklo. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že členstvo v družstve po zomrelom
členovi neprechádza automaticky na dediča a tento ho nemôže nadobudnúť výlučne z titulu dedenia.

12. V prípade, že dedič požiada družstvo o vyplatenie vyrovnacieho podielu, na ktorý vzniká dedičovi
pri zániku členstva pôvodného člena za trvania družstva nárok zo zákona, Obchodný zákonník v ust. §
233 ods. 3 určuje spôsob výpočtu výšky vyrovnacieho podielu. V ods. 4 cit. ustanovenia stanovuje jeho
splatnosť na lehotu 3 mesiacov od schválenia účtovnej závierky za ten rok, v ktorom členstvo zaniklo.
V ods. 5 cit. ustanovenia však vyplýva, že zákonná právna úprava sa použije pri výpočte a vyplácaní

vyrovnacieho podielu len vtedy, ak stanovy neurčujú inak.

13. Vzhľadom k tomu, že ust. § 233 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka majú dispozitívnu povahu,
môžu si družstvá otázky, ktoré sú v tomto ustanovení upravené upraviť v Stanovách inak. Teda zákonnú
úpravu možno aplikovať len v prípade, ak stanovy družstva neustanovujú inak.

14.VprejednávanejveciStanovyžalovanéhoobsahujúustanoveniaovyrovnacompodiele,jehovýpočte
a splatnosti. Žalovaný v Stanovách, platných ku dňu zániku pôvodného člena v družstve, upravoval
splatnosť vyrovnacieho podielu a to v čl. 30 bod 5, podľa ktorého: „Nárok na vyrovnávací podiel je splatný
po 3 mesiacoch od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo“. Podľa čl. 30 bod

6 Stanov: „Nárok na vyrovnávací podiel je splatný: - do výšky 3.320 eur uplynutím jedného roka, - od
výšky 3.320 eur do 16.600 eur uplynutím troch rokov, - nad 16.600 eur uplynutím siedmych rokov, po
schválení ročnej účtovnej závierky, za rok, v ktorom členstvo zaniklo“.15. Odvolací súd v danej veci zopakoval dokazovanie podľa § 384 ods. 1 C. s. p. oboznámením obsahu
listiny podľa § 204 C. s. p. a to Stanov žalovaného, z ktorej listiny bol doslovne prečítaný čl. 30 bod 5 a 6.
Následne musel konštatoval, že sporný článok je vo vzájomnom rozpore. Bod 5 totiž uvádza, že nárok je

splatný po troch mesiacoch od schválenia účtovej závierky a teda bez ohľadu na jeho výšku a v bode 6
splatnosť závisí od výšky nároku a teda pri výške nad 16.600 eur nastáva uplynutím siedmych rokov po
schválení účtovej závierky. Teda článok 30 v bodoch 5 a 6 je neurčitý a v dôsledku toho podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Uvedený záver preto podľa odvolacieho súdu zakladá
konštatovanie, že pri splatnosti vyrovnacieho podielu je potrebné aplikovať zákon a teda ustanovenie

§ 233 Obchodného zákonníka.

16. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie okresného súdu bolo síce vecne správne keď konštatovalo, že
pri rozhodovaní o nároku vychádzal zo zákona, len nebolo v dôvodoch jednoznačné a úplné. Aj táto
skutočnosť bola dôvodom, že odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie podľa
§ 384 ods. 1 C. s. p. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolaním žalovaného v tom, že výrok I. rozsudku

okresného súdu nenasvedčuje, že vychádzal zo zákona a to vzhľadom na účtovné obdobie, z ktorého sa
vypočítava vyrovnací podiel. V tomto smere považuje za potrebné uviesť, že ohľadom výšky nároku boli
tvrdenia strán sporu nesporné a preto súd nemal dôvod sa ňou zaoberať. Vzhľadom na uvedený opačný
záver odvolacieho súdu nebolo možné súhlasiť ani s poukazovaním žalovaného na to, že čl. 30 v bodoch
5 a 6 je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. Nadbytočným bolo reagovať na nesúhlas žalovaného

ohľadom konštatovania súdu i v tom, že lehota splatnosti nároku na vyrovnací podiel upravená v
čl. 30 bod 6 Stanov je v rozpore s dobrými mravmi. Námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní v
rámci uplatnených odvolacích dôvodov nie sú tak podľa odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú ani záver o vadách konania, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie o podanej žalobe.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. ako
vecnesprávnypotvrdilatovrátanevýrokuotrováchkonania,ktorýnebolosobitnenapadnutýodvolaním.
Vo výroku II. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa, a to v celom rozsahu,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
(§ 262 ods. 2 C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).