Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112221766
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6112221766.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivexekučnejvecioprávneného:Unionzdravotnápoisťovňa,a.s.,sosídlom
Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: P. W., nar. X. Y. XXXX, trvale
bytom J. Y. XXXX/, XXX XX N., občan Slovenskej republiky, o vymoženie povinnosti zaplatiť 207,49 Eur
s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom
Duklianskychhrdinov2946/6,90101Malacky,oodvolaníoprávnenéhoprotiUzneseniuOkresnéhosúdu

Banská Bystrica č. k. 7Er/788/2012-24 zo dňa 1. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Er/788/2012-24 zo dňa 1. februára 2019 vo výroku
I. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd" alebo „súd prvej inštancie") napadnutým
uznesením č. k. 7Er/788/2012-24 zo dňa 1. februára 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II.

rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,15 Eur
v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým,
že exekučné konanie začalo dňa 30. augusta 2012 doručením návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 207,49 eura s príslušenstvom
súdnemu exekútorovi. Poverením číslo 5601 * 095436 zo dňa 17. septembra 2012 exekučný súd poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 10. mája 2017

podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie
vo výške 55,76 eura, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného a pripojil exekučný spis EX
3422/2012. Exekučný súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že u povinného bola vykonaná
lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok"), z ktorej vyplynula
neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súdny

exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom
motorového vozidla. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplynulo, že povinný má vedený účet v
peňažnom ústave , a.s. s debetným zostatkom vo výške - 9.037,36 Eur, na ktorom je vedená blokácia
na sumu 7.311,52 Eur. Z lustrácie majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na
území SR. Povinný nie je evidovaný v registri Sociálnej poisťovne ako zamestnanec, nepoberá žiadne

dávky. Z centrálneho registra exekúcií vyplýva, že na území SR je voči povinnému vedených celkom
14 exekúcií. Exekúcia prebieha už vyše 6 rokov, pričom dosiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy
povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie,
a teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená.
Exekučný súd toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti
povinného, pričom zohľadnil, že zákonodarca v exekučných konaniach začatých od 1. apríla 2017 za

postačujúce obdobie na preverenie majetkových pomerov povinného považoval päť rokov, keď ustanovil
ako dôvod zastavenia exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do piatich rokov od začatiaexekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré
by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Exekučný súd
vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil ex offo podľa

§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v

tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v
súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti nejaký majetok mohol získať. Takéto
situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie
aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je
predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzická osoba
v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný

v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo
na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor,
ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom uviedol, že povinný môže
vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného,
pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola

predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v
tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie
je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Na základe uvedeného
oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho

exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP") preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok")exekučné
konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013,
ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 8. októbra 2012 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 * 095436 proti povinnému. Podkladom na
udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a exekučným titulom, ktorým je Výkaz nedoplatkov
č. 1110029606 zo dňa 22. júla 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. augusta

2011. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 10. mája 2017 podanie označené ako „Podnet na
zastavenie exekučného konania". Z podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou majetkovej
podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nepripojil
k svojmu podnetu aj exekútorský spis, exekučný súd ho výzvou zo dňa 3. januára 2019 vyzval na jehopredloženie. Súdny exekútor predložil kompletný spisový materiál dňa 10. januára 2019, ktorý obsahoval
vykonané úkony v danej veci.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí
exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a
má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov
predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí

zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012,
III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie
tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil
exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený žiadny
taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom na výzvu exekučného
súdu pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom

rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie
exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je
možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc

rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za
podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto

zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol
len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná,

pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu

bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí

vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,

vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res

iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací

súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).