Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010007
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319010007.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2019 v Humennom v senáte

zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Roháča a prísediacich Ivety Milčákovej a Jána Zubaľa, takto

r o z h o d o l :

C. P. W., B.. XX.XX.XXXX P. V., O. X. B. L. Č.. XXXX/X, V.

je vinný, že

presne nezistenom čase o období od 22.03.2018 do 27.03.2018 vošiel do garsónky nachádzajúcej sa
na prízemí obytného bloku na ul. P. Č.. XXXX/X P. V. za použitia pravého kľúča, ktorý mu dal poškodený

T. W., B.. XX.XX.XXXX, ktorý je osobou vyššieho veku, pretože bol hospitalizovaný v Nemocnici v
Humennom,abymupolialkvetyapriniesolmudonemocnicečistépyžamo,kdedobrepoznajúcpriestory
a zariadenie garsónky z obývacej izby, z tmavého koženkového puzdra uloženého v nadstavci obývacej
steny, v jeho spodnej časti spod oblečenia zo 166 kusov bankoviek v nominálnej hodnote 100
eur a1 ks bankovky v nominálnej hodnote 500 eur, ktoré sa v ňom nachádzali uložené odcudzil 40
kusov bankoviek v nominálnej hodnote 100 eur a 1 kus bankovky v nominálnej hodnote 500 eur, čím
takto svojím konaním majiteľovi garsónky T. W. u ktorého vzhľadom na jeho vyšší vek nepredpokladal

odhalenie krádeže finančnej hotovosti, spôsobil škodu vo výške najmenej 4.500 eur,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, uvedeným činom spôsobil väčšiu škodu a spáchal ho na
chránenej osobe,

čím spáchal

zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods. 2 písm. a/, ods.3 písm. f/ Trestného zákona s poukazom na ust.
§ 139 ods.1 písm. e/Tr. zákona

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3, Tr. zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods.1 Tr.zák., za podmienok uvedených v § 49 ods.1 písm. a/ Tr.zák., súd podmienečne
odkladá výkon trestu odňatia slobody a obžalovanému súčasne ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe, ktorú podľa § 51 ods.2 Tr. zák. určuje na 1 /jeden/ rok.

Podľa § 51 ods.4 písm. f/ Tr.zák., súd ukladá obžalovanému probačný dohľad a to povinnosť
spočívajúcu v ospravedlnení sa pozostalým poškodeným verejne alebo osobne. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podala na obžalovaného obžalobu č. 1Pv
127/18-7702-13 zo dňa 28.12.2018 pre zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm.

f/ Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods.1 písm. e/Tr. zákona na tom skutkovom základe,
ako je uvedené v obžalobe a aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, výsluchom
obžalovaného, poškodeného, svedkov, znalkyne a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a
ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Po vykonanom

dokazovaní samosudca dospel k záveru kvalifikovať predmetný skutok obžalovaného tak ako obžaloba.

Obžalovaný poprel spáchanie skutku. Uviedol, že k poškodenému začal chodiť asi v roku 2013, vtedy
poškodený ešte chodil s jednou pani, ktorá bola vdovou, tá asi pred rokom zomrela. Nepoprel, že
k poškodenému chodieval do bytu, aj v tom čase, keď bol poškodený hospitalizovaný. Dokonca ho

on odprevadil do nemocnice. Vtedy si poškodený sám zbalil veci do tašky. Poškodený mu od prvého
dňa pobytu v nemocnici dal kľúče, aby mu donášal veci do nemocnice, lieky, mobil, uteráky, v byte mu
polieval kvety. Do bytu chodieval obžalovaný sám. Veci mu kupoval z peňazí poškodeného, ale pyžamo
kúpil za svoje a doniesol mu, pretože pyžamo, ktoré mu vybral doma zo skrine, bolo malé. Denne k
nemu chodil do nemocnice. Po niekoľkých dňoch, keď bol na brigáde v Štefanovciach, mal telefonáty,

lebo stále mal kľúče od bytu poškodeného pri sebe, keďže mu zabudol ich dať. Hneď nemohol prísť,
pretože bol v Štefanovciach. Potom prišiel k nemu na taxíku domov, ešte predtým poškodenému niečo
dokúpil a vrátil mu kľúče. Vtedy sa dozvedel, že mu mali z bytu zmiznúť peniaze zo skrinky. Obžalovaný
sa obhajoval tým, že o žiadnych peniazoch v byte poškodeného nevedel. Sprvu sa s poškodeným len
stretával, z videnia sa poznali, prehodili slovo, tak ho pozval k nemu domov. Obžalovaný to uvítal,

televízor nemal, tak k nemu chodil. Poškodený si na obžalovaného zvykol, bol vo vyššom veku, tak
bol rád, že sa má s kým rozprávať. Moc tých priateľov asi nemal, nikomu nedôveroval, vyrozprával sa,
pozerali televízor. To bolo počas toho, kedy bol doma. Keď v nemocnici bol, poškodený mu aj sám
povedal, aby si pozrel TV. Obžalovaný nemal vedomosť o tom, že by počas pobytu poškodeného v
nemocnici mal ešte niekto iný kľúče od bytu poškodeného. Obžalovaný nemal vedomosť o tom, že by

k poškodenému nejaká rodina chodila. Priznal, že si zvykol od poškodeného požičať tak 20 eur, keď
niečo kúpil, ale hneď mu vrátil. Asi pred rokom bol poškodený v nemocnici a tiež mu dal kľúče, nosil mu
veci do nemocnice, obžalovaný chodil za poškodeným denne. Vtedy sa mu nesťažoval, aby mu zmizli
nejaké peniaze z bytu. Ale poukázal aj na to, že asi dvakrát sa stalo, že poškodený zabudol vytiahnuť
kľúče z vchodových dverí a odišiel preč napr. na obed. Obhajobu obžalovaného súd považoval za

účelovú a tendenčnú vyvrátenú nižšie uvedenými dôkazmi.

Poškodený na hlavnom pojednávaní vypočutý nebol najprv zo zdravotných dôvodov, neskôr bolo
zistené, že poškodený dňa 04.07.2019 zomrel. V prípravnom konaní pri výpovedi dňa 28.03.2018
uviedol, že dal kľúče od bytu obžalovanému, ktorý za ním chodil, keď bol v nemocnici. Potom začal mať

zlé tušenie, pretože si spomenul, že má doma odložené peniaze a obžalovaný mu dlhší čas nevracal
kľúče od bytu. Myslel si, že sa s tými peniazmi mohlo niečo stať, mal predtuchu. Obžalovaný mu
vrátil kľúče od bytu po jeho naliehaní dňa 27.03.2018. Predtým poškodený na taxíku odišiel do svojho
bytu. Peniaze mal uložené medzi šatami v peňaženke. Keď prišiel domov, si všimol, že peňaženka je
povytiahnutá a nie je uložená na svojom mieste. Vedel to aj presne popísať. Vstupné dvere do bytu

ako aj zámok neboli poškodené, byt bol zamknutý. Kľúče od bytu dával iba obžalovanému, nikto iný
nemal do bytu prístup, v byte ho okrem obžalovaného nikto iný nenavštevoval. V peňaženke mal
odložených 16.890 eur + jednu 500 eurovú bankovku. Dvesto eur si vzal so sebou do nemocnice.
Podľapoškodenéhoniktoinýokremobžalovanéhotiepeniazenemoholvziať. Keďpeniazevpeňaženke
prepočítaval s policajtmi, tak zistil, že tam nie sú všetky peniaze. Obžalovanému nikdy neukazoval, kde

má peniaze uložené.

Znalkyňa z odboru psychológia PhDr. Svetlana Kozmonová, ktorá vypracovala znalecký posudok č.
04/2018, v plnom rozsahu zotrvala na záveroch znaleckého posudku. K vierohodnosti výpovede
poškodeného uviedla, že poškodený nevykazuje známky toho, že má tendencie sa ukazovať sa v

lepšom svetle, takže na základe tých výsledkov skóre osobnostného testu nepreukazovala snahujaviť sa v lepšom svetle. U obžalovaného boli evidentné symptómy maladaptácie, neistoty, nepokoja,
vyhýbavé odpovede. Lži- skóre bolo mierne zvýšené, rovnako bola diagnostikovaná zvýšená snaha
pôsobiť dobrým dojmom.

Svedkyňa T.. H. O. potvrdila, že obžalovaný chodieval za poškodeným do nemocnice. Bol prítomný ako
doprovod aj pri príjme poškodeného na oddelenie. Priniesol mu veci. Poškodený uviedol, že nemá
príbuzných, len obžalovaný mu chodí nakupovať a trávi s ním čas. Po čase sa poškodený dožadoval,
aby zavolali policajtov, lebo že mu obžalovaný zobral kľúče od bytu a mal mu ich doniesť, ale nevrátil

ich. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že poškodený dal obžalovanému kľúče od bytu, aby mu priniesol
nejaké veci z bytu a potom mu mal kľúče vrátiť. No kľúče boli nezvestné pár dní. Volali obžalovanému,
no ten nedvíhal. Poškodený na oddelení začal robiť vojnu, že nemá kľúče a že určite mu ukradol niečo,
že si tam vodí baby. Poškodený si sám zavolal policajtov, že má podozrenie, že sa niečo v byte deje,
čo by sa nemalo. Už pri príjme, keď sa bavili s poškodeným o tom, že by nemal bývať sám, že mu
môžu pomôcť vybaviť pobyt v DSS, tak poškodený povedal, že doma má dosť peňazí, že preňho nie je

problém zaplatiť DSS aj na rok. Obžalovaný bol pri týchto debatách. Svedkyňa zavolala aj sociálnu
sestru, aby sa to všetko povybavovalo, lebo to určitý čas trvá, keď bude odchádzať domov, tak aby to
bolo vybavené. Poškodený potreboval pomoc, asistenta, bol hluchý, odkázaný na sociálne služby. Toto
sa riešilo hneď prvý deň za prítomnosti obžalovaného. Obžalovaný to počul, že poškodený má dosť
peňazí na to, aby si mohol dovoliť aj ročný pobyt v DSS. Keď prišli policajti na oddelenie, tak sa dohodlo,

že policajti s ním pôjdu k nemu domov, poškodený podpísal odchod na vlastnú zodpovednosť. Potom
sa vrátil s tým, že peniaze mu zmizli, nadával, že načo dával kľúče, že sa na to mohol vykašľať. On
bol svojský, nechcel nikoho, nikomu neveril, povedal, že veľa peňazí mal doma, lebo neverí bankám.
Konkrétne nepovedal koľko mu zmizlo.

Svedkyňa T. V., suseda poškodeného evidovala, že obžalovaný chodieval k poškodenému cca
5 - 6 rokov. Poškodený bol nepočujúci, oni tam strašne kričali. Počula, ako poškodený kričal
na obžalovaného, aby mu peniaze vrátil. Išlo o sumu 800,- eur a aj nejaké tričká, Mala od
poškodeného vedomosť, že drží v byte nejakú hotovosť, pretože bankám neverí. Do bytu poškodeného
v jeho neprítomnosti nevidela chodiť obžalovaného. O odcudzených peniazoch mala vedomosť od

poškodeného, jednalo o sumu cca 5000 eur.

Svedkyňa Z. W. v čase odcudzenia peňazí bola tiež v nemocnici. Po návrate domov počula o tom, že
poškodenému zmizli peniaze. Obžalovaného pri byte poškodeného videla dvakrát. Stál pred dverami,
nevidela ho vchádzať do bytu poškodeného, len stál pred dverami vtedy, keď ona tadiaľ išla. Raz videla

toho pána, mal tašku s mliekom, ona vyšla z bytu a išla von. Druhýkrát ho videla, tiež išla vonku, bol v
kabáte dlhom koženom. Videla ho dvakrát, viacej ho nevidela, lebo ona nechodí vonku.

Svedok T. W., synovec obžalovaného nemal vedomosť o tom, že obžalovaný chodí k poškodenému, ani
poškodeného nepoznal. S obžalovaným bol v kontakte, pretože staval dom a obžalovaný mu chodil

pomáhať na stavbu. Obžalovaného hodnotil ako šporovlivého človeka, ktorý z dôchodku si dokázal
odložiť. Obžalovaný mu ukazoval, že má 2000,- eur nasporených.

Súd prihliadal aj na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a priloženej fotodokumentácia zo dňa 28.03.2018 vyplýva, že
na konferenčnom stolíku sa v čase ohliadky nachádzala kôpka 100 eurových bankoviek v celkovej
hodnote 12.700 eur, na stole vedľa bankoviek sa nachádza taštička čiernej farby o rozmeroch asi 20x
12 cm, ktorá sa uzatvára na zips a je striebornej farby. Z uvedenej taštičky bola zaistená biologická
stopa - ster na prítomnosť DNA.

Zo zápisnice o vydaní veci z 29.03.2018 vyplýva, že obžalovaný vydal dobrovoľne 3 ks 5 eurových
bankoviek, 19 ks 100 eurových bankoviek, 7 ks 50 eurových bankoviek, 1 ks 10 eurovej bankovky.

Po zhodnotení všetkých dostupných dôkazov jednotlivo i v súhrne, nadobudol vnútorné presvedčenie

a dospel k záveru, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok tak, ako je to uvedené v obžalobe a vo
výrokovej časti tohto rozsudku. V konaní bolo preukázané, že poškodený dal obžalovanému kľúče od
bytu, do ktorého obžalovaný mohol chodiť v hocijakom čase v dňoch od 22.03.2018 do 27.03.2018.
Nikto iný prístup do bytu poškodeného nemal v tom čase. Obžalovaný priznal, že poškodenému vyberalpyžamo, ktoré sa nachádzalo práve v skrinke, kde bola aj peňaženka s hotovosťou, a keďže do bytu
nemal nikto iný prístup, tak túto finančnú hotovosť odcudzil jedine obžalovaný. Súd prihliadal aj na
závery znaleckého psychologického dokazovania, podľa ktorých poškodený správne reprodukoval

pravdu, prežité udalosti. Naopak obžalovaný nehovorí pravdu. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd
zato, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa §
212 ods.1, ods. 2 písm. a/, ods.3 písm. f/ Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods.1 písm.
e/ Tr. zákona

Obžalovaný v mieste bydliska je hodnotený kladne. V odpise z registra trestov má obžalovaný dva
záznamy, v obidvoch sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Ide o záznamy z roku 1984 a 1986.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného súd prihliadol najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, úmyselné zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery, možnosti jeho nápravy. U obžalovanému bola zistená poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36

písm. j/ Tr. zák.. Nepriťažovala mu žiadna z priťažujúcich okolností. Súd teda použil ust. § 38 ods. 2, 3
Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. za použitia
vyššie uvedených ust. Tr. por. s prihliadnutím na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu
obžalovaného uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 / troch / rokov s podmienečným

odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 1 / jedného / roka s probačným dohľadom.
Súd uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. f/ Tr. zák. počas uloženej skúšobnej doby povinnosť
spočívajúcu v ospravedlnení sa pozostalým poškodeným verejne alebo osobne. Takýto trest je podľa
názoru súdu na ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného potrebný. Počas uloženej skúšobnej
doby bude súd sledovať správanie sa obžalovaného, ktorý je povinný strpieť nad sebou kontrolu

vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Výchovný účel u obžalovaného môže splniť aj hrozba
nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože aj takto uložený trest považuje za dostačujúci, ktorý
bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti
sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za
mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.