Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/268/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108229858
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7108229858.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 8.2.2018 v právnom spore žalobkyne: U..J. U., Q..XX.XX.XXXX, U. X.Š.,

E. XX, zastúpená akad. sochárom Miroslavom Bonkom, nar.6.1.1951, bytom Košice, Galaktická 34,
proti žalovaným: I.rade Technická Univerzita v Košiciach, Letná 9, Košice, II.rade Technická Univerzita
v Košiciach, Fakulta umení, Letná 9, Košice o vydanie vecí, resp. o zaplatenie 2.489,54 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu o vydanie vecí - troch autoportrétov z a m i e t a .

Konanie voči žalovanej v I.rade z a s t a v u j e .

Žalovaná v II.rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 450,-€ so 7,5% ročným úrokom
z omeškania od 6.11.2008 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanej v II.rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 64%.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu vo výške 15,30 € do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v II.rade je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu vo výške 3,35
€ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 4.11.2008 sa domáhala vydania troch nepoškodených autoportrétov, ktoré
špecifikovala v podaní zo dňa 6.8.2009, resp. zaplatenia sumy vo výške 2.489,54 € (pôvodných 75.000,-
Sk) s príslušenstvom, ako aj trov konania. Z obsahu žaloby, z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní

dňa 3.4.2014, ale aj v priebehu konania, na pojednávaní dňa 28.4.2016 žalobkyňa, resp. jej zástupca,
potvrdila, že predmetnou žalobou sa domáha vydania v žalobe špecifikovaných vecí, autoportrétov a
v prípade, že žalovaná tieto portréty k dispozícii nemá, požaduje uvedenú finančnú náhradu. Z takto
formulovaného petitu (aj keď žalobkyňa v žalobe uviedla alternatívny petit), keď od začiatku žiadala
vydanie vecí, resp. zaplatenie sumy, súd posúdil, že ide o petit eventuálny, ktorý zakladá osobitný
procesný režim, a z ktorého dôvodu nebolo potrebné rozhodovať o jeho zmene.

2. Po vykonanom dokazovaní súd dňa 3.4.2014 rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že základ
uplatneného nároku žalobkyne je daný.3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa v rokoch 2002 - 2006 bola študentkou
žalovanej, o čom svedčil výkaz o štúdiu na vysokej škole (v priebehu konania tento výkaz bol žalobkyni
vrátený), ktorá skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. Preukázané a nesporné bolo aj to, že v

rámci štúdia v školskom roku 2003-2004, v 2.ročníku na katedre dizajnu študovala pod vedením D..W.
U., ktorý študentom vrátane žalobkyne na začiatku semestra zadal prácu - vnútorný, vonkajší autoportrét
a šachy, splnenie ktorej úlohy bolo podmienkou prezentácie a následne aj zápočtu. Uvedené skutočnosti
boli potvrdené žalobkyňou, ale aj svedkami a nakoniec aj samotným vyučujúcim. Všetci študenti vrátane
žalobkyne zadanú úlohu splnili, pričom vypracovanie všetkých úloh bolo podmienkou prezentácie, ktorá

sa uskutočnila začiatkom januára 2004. Preukázané a potvrdené svedkami, žalobkyňou, svedkom A.H.
i samotným dekanom fakulty umenia Z..H. bola tá skutočnosť, že podmienkou hodnotenia toho, ktorého
študenta, teda aj žalobkyne bola prezentácia nielen hlavnej, ale aj pomocných prác. V danom prípade
hlavnou semestrálnou prácou boli šachy, pomocnými, rozbehovými prácami boli vnútorný, vonkajší
autoportrét. Žalobkyňa úlohu vnútorný autoportrét splnila tak, že vytvorila tri autoportréty, ktoré predložila
súdu vo farebnom znázornení.

4. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že na prezentácii v januári 2004 žalobkyňa prezentovala
všetky práce, vrátane autoportrétov, ktorých vydanie v konaní požaduje. Z uvedeného vyplýva, že
požadované práce na prezentácii boli odprezentované. Po jej ukončení vystavované práce žalobkyňa
odovzdala vyučujúcemu U., ktorá skutočnosť bola preukázaná nielen tvrdením zástupcu žalobkyne,

ktorý jej pomohol všetky práce do kabinetu p. U. dopraviť, ale aj svedeckou výpoveďou svedka A., ktorý
potvrdil, že vyučujúci dal študentom pokyn v tom zmysle, aby práce zostali v ateliéri a mali sa použiť
pri ďalších výstavách. Aj svedok W., ktorý v rozhodnom období pôsobil ako asistent vedúceho katedry
dizajnuvovýpovedipotvrdil,žepráceposkončeníprezentácieštudentinechalinaškolepreúčelyvýstav,
rovnako túto skutočnosť potvrdil svedok J., podľa ktorého každý študent po prezentácii vystavené práce

muselU.odovzdať,nakoniecajdekanfakultyumenípotvrdil,žebolozáležitosťouvedúcehoateliéru,čiže
p. U., ktoré študentské práce prevezme a čo s nimi urobí. Potvrdil aj to, že U. študentské práce v ateliéri
uskladňoval. Rovnako svedok W., ktorý pôsobil v určitom období ako odborný asistent na škole v rokoch
2002 - 2005 a bol členom komisie, pred ktorou žalobkyňa práce v januári 2004 obhajovala potvrdil, že
študenti na prezentácii vystavovali všetky práce, teda aj doplnkové a podmienkou na známku do indexu

bolo odovzdanie prác po ich prezentácii p. U. a to vrátane doplnkových prác. Potvrdil aj to, že každý
študent práce nechával k dispozícii škole počas piatich rokov, ktorá lehota nebola žiadnym predpisom
stanovená. Túto vedomosť nadobudol, keďže bol asistentom a situáciu na poradách niekoľkokrát riešili.
Nakoniec aj svedok U. vo výpovedi potvrdil, že práce a to vonkajší profil aj šachy žalobkyni na jej výzvu,
resp. na výzvu jej zástupcu vydal, šachy pred podaním žaloby. Za daných okolností súd vyvodil záver,

že pokiaľ žalobkyni vyučujúci vydal časť doplnkovej práce - vonkajší profil a semestrálnu prácu, musel
prevziať aj vnútorný autoportrét od žalobkyne, keďže tieto práce boli prezentované súčasne a všetky boli
predložené pri udelení zápočtu týmto vyučujúcim žalobkyni, nakoľko tvorili jeden celok. Hodnotiac všetky
dôkazy vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že vyučujúci U. prevzal od žalobkyne jej
semestrálnu prácu, vrátane doplnkových prác, aj tri autoportréty, ktoré sú predmetom žaloby a vydania

ktorých sa domáha. Z uvedených skutkových zistení vyvodil, že základ nároku na vydanie autoportrétov
žalobkyne je daný.

5. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd skúmal, či nárok žalobkyne je
premlčaný. Dospel k záveru, že tomu tak nie je. Predmetom konania je vydanie autoportrétov žalobkyni,

ktoré právo sa podľa § 100 OZ ako právo spojené s osobnosťou autora nepremlčuje. Keďže až v
prípade nemožnosti vydania autoportrétov žalobkyňa požaduje, náhradné, finančné plnenie, nemožno
považovať jej nárok za premlčaný, keďže primárnym nárokom tejto strany sporu je vydanie veci a
finančná náhrada sa odvíja a prichádza do úvahy len v prípade nemožnosti vydania veci, ktorý nárok,
tak ako bolo uvedené premlčaniu nepodlieha.

6. V dôsledku odvolania žalovanej Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.8.2015 zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne

podľa ustanovení O.s.p. a dopustil sa procesného pochybenia, ktoré malo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vytkol mu predovšetkým to, že v priebehu konania si dostatočne neujasnil čo
je predmetom konania, žalobný petit. Z obsahu žaloby, ale predovšetkým z vyjadrenia žalobkyne na
pojednávaní zo dňa 3.4.20104 vyplynulo, že predmetnou žalobou sa domáha voči žalovanej vydania vžalobe špecifikovaných vecí a v prípade, že ich žalovaná nemá, domáha sa voči nej finančnej náhrady.
Z takto formulovaného petitu je zrejmé a vyplýva, že ide o eventuálny petit, ktorý zakladá osobitný
procesný režim a to aj pri skúmaní otázky prípadného premlčania nároku žalobkyne. Podľa odvolacieho

súdu, súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku jednoznačne nešpecifikoval, ako žalobkyňa svoj
nárok formulovala, keď na prvej strane rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vydania veci,
alternatívne zaplatenia sumy, avšak pri skúmaní otázky premlčania naznačil, že sa domáha vydania veci
a v prípade nemožnosti jej vydania požaduje finančnú náhradu. Takáto nejednoznačnosť posudzovania
nároku žalobkyne sa odrazila aj v nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, keď súd prvého stupňa

nezameraldokazovanienaskúmanieotázky,čizostranyžalovanejprichádzadoúvahymožnosťvydania
veci, teda či má vec u seba. Uviedol aj to, že pokiaľ navrhovateľ formuluje v jednom petite niekoľko
možných nárokov, hovoríme o tzv. eventuálnom, či alternatívnom petite, ktorých obsah zakladá odlišný
procesný režim. O eventuálny petit ide vtedy, keď navrhovateľ žiada, aby odporca bol zaviazaný na určité
plnenie, napr. na vydanie veci a pre prípad (in eventum), že nastane určitá situácia (napr. nemožnosť
vydať vec in natura), aby bol zaviazaný na iné (eventuálne) plnenie, príp. na náhradné peňažité plnenie.

Súd sa teda môže zaoberať a rozhodovať o eventuálnom petite až potom, čo zistí nemožnosť plnenia
nároku uvedeného v primárnom petite. Preto tu nie je možnosť voľby plnenia. O alternatívny petit
ide vtedy, keď navrhovateľ žiada, aby odporca bol zaviazaný vydať mu určitú vec, alebo podľa svojej
voľby zaplatiť peňažitú náhradu. V takomto prípade navrhovateľ ponecháva odporcovi právo voľby plniť
jedno z dvoch požadovaných plnení. Uvedené posúdenie je rozhodujúce aj z hľadiska skúmania otázky

prípadného premlčania nároku.

8. Odvolací súd súhlasil s názorom odvolateľa, že nárok na finančnú náhradu, teda majetkovú ujmu,
ktorá žalobkyni vznikla v súvislosti so zadržiavaním jej diela zo strany žalovanej je potrebné považovať
za nárok na náhradu škody, ktorý sa premlčuje v zmysle § 106 OZ.

9. Subjektívna premlčacia doba sa odvíja od doby, kedy má poškodený vedomosť o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá. Jej začiatok sa viaže k okamihu, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť
o tom, že na jeho úkor došlo k škode a kto za ňu zodpovedá. Dozvedieť sa o škode znamená, že
poškodený sa dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v

peniazoch, a že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Znalosť poškodeného o osobe
škodcu sa tak viaže k okamihu, kedy obdŕžal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o tom,
ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná.

10. Právo na náhradu škody sa premlčuje aj vtedy, pokiaľ je uplatnené tzv. eventuálnym petitom v

žalobe na vydanie veci, t.j. pokiaľ z dôvodu procesnej ekonómie sa nárok na náhradu škody pripojuje
k vindikačnej žalobe požiadavkou na zaplatenie peňažitej čiastky pre prípad, že povinnosť vydať vec
nebude možné uložiť preto, že žalovaný ju už nemá a vlastníkovi nemožno zaistiť opätovné uchopenie
držby a obnovenie výkonu vlastníckych oprávnení k predmetnej veci. Ani v tomto prípade požiadavka
na peňažité plnenie neprestáva mať charakter nároku na náhradu škody, preto sa premlčuje podľa §

106 OZ. Začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa však neviaže k okamihu, kedy sa poškodený
dozvedel, že mu bola vec odňatá (a kým), ale až v okamihu, kedy zistil, že proti škodcovi nemôže uspieť
vlastníckou žalobou na vydanie, t.j., že sa znížil jeho majetkový stav (vznikla škoda) v dôsledku toho, že
škodca vec už nemá; vtedy získal poškodený znalosť o tom, že sa nemôže domôcť ochrany svojich práv
žalobou na vydanie veci, a že mu zostáva nárok na náhradu škody, ktorý možno práve pre takýto prípad

uplatniť i tzv. eventuálnym petitom. Škoda spočívajúca v tom, že ten, kto vec neoprávnene zadržal,
vlastníka o vec pripravil a jej stratou mu spôsobil majetkovú škodu, vzniká práve okamihom straty, či
zničenia veci, preto subjektívna premlčacia doba nemôže začať bežať skôr, napr. v okamihu, kedy sa
poškodený dozvie o odňatí veci určitou osobou.

11.Odvolacísúdnazákladeuvedenéhouzavrelauviedol,žepreposúdeniezákladuuplatnenéhonároku
žalobkynevprípade,pokiaľsvojnárokuplatňujeeventuálnympetitomjerozhodujúcenielenpreukázanie
tej skutočnosti, že žalovaná prevzala od žalobkyne veci, vydania ktorých sa domáha, ale aj skutočnosť,
či žalovaná je schopná vydať požadované veci žalobkyni, teda či ich má u seba, pretože v opačnom
prípade by mohla byť žalovaná zaviazaná (len) na náhradné peňažité plnenie. V tomto prípade súd

nárok na vydanie veci zamietne a žalovanú zaviaže na náhradné peňažité plnenie. Táto situácia však
vylučuje záver o danosti základu uplatneného nároku žalobkyne, z ktorého dôvodu bol odvolací súd toho
názoru, že v prípade tzv. eventuálneho petitu nie je na mieste rozhodovať medzitýmnym rozsudkom o
základe uplatneného nároku, keďže pre rozhodnutie o základe uplatneného nároku sú dôležité všetkyokolnosti, determinujúce rozhodnutie o uplatnenom nároku, ktoré v danom prípade neboli súdom prvého
stupňa jednoznačne zistené.

12. Z predložených dokladov, ktoré sú súčasťou žaloby je zrejmé, že zástupca žalobkyne vyzýval
žalovanú na vydanie vecí. Svedčí o tom žiadosť o vrátenie školských semestrálnych prác, troch
autoportrétov z druhého ročníka v školskom roku 2003/2004 zo dňa 25.6.2007, prípis adresovaný
dekanátu Technickej Univerzity v Košiciach, Fakulte umení zo dňa 18.9.2007, ako aj urgencia zo dňa

30.11.2007, žiadosť o vydanie semestrálnych prác študentom adresovaný D..J..G.. W.M.K. U. U..R.
A. - čl.7 spisu, žiadosť o prešetrenie postupu školy pri vrátení semestrálnych prác žalobkyne zo dňa
29.8.2008 i odpovede Technickej Univerzity v Košiciach zo dňa 18.9.2008, podľa ktorej univerzita
oznámila zástupcovi žalobkyne, že ním požadované práce, tri autoportréty boli U..U. vrátené, ktorú
skutočnosť potvrdila Katedra dizajnu listom zo dňa 10.12.2007 a výsledok šetrenia mu bol písomne
oznámený 20.12.2007. Rovnako sa žalovaná vyjadrila k žiadosti žalobkyne podaním zo dňa 11.9.2008,

aj stanoviskom zo dňa 20.12.2007. Žalobkyňa predložila súdu aj stanovisko Katedry dizajnu k jej žiadosti
o vrátenie semestrálnych prác adresované Dekanátu Fakulty umení Technickej Univerzity v Košiciach
zo dňa 10.12.2007.

13. Z vyššie uvedených listinných dokladov a vyjadrenia žalobkyne - podanie zo dňa 15.10.2015,

pojednávanie 28.4.2016 - je zrejmé, že žalobkyňa pred podaním žaloby jednoznačne vždy žiadala
o vydanie semestrálnych prác, autoportrétov, ktoré odovzdala vyučujúcemu v akademickom roku
2003/2004 v zimnom semestri. Žalobou teda žiadala vydanie uvedených prác a v prípade, že ich
žalovaná vydať nemôže a k dispozícii ich nemá, požadovala finančnú náhradu.

14.Napojednávanídňa28.4.2016zástupkyňažalovanejpotvrdila,ževeci,ktorýchvydaniasažalobkyňa
v konaní domáha jej vydať nevedia z dôvodu, že vyučujúci predmetné portréty neprevzal a čo prevzal,
to vydal. Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná veci, vydania ktorých sa
žalobkyňa domáha nemá, teda ich vydať nemôže, v danom prípade má žalobkyňa nárok na náhradné
plnenie, t.j. na finančnú náhradu titulom náhrady škody.

15. Na preukázanie výšky škody žalobkyňa predložila súdu so žalobným návrhom Znalecký posudok
č.19/2008 Slovenského syndikátu znalcov umenia ARS LEGIS s.r.o., Bratislava vypracovaný konateľom
R..H. G.U. dňa 10.7.2008. Zadávateľom posudku bola žalobkyňa v zastúpení J. U., otca, ktorý dal
znalecký posudok vypracovať za účelom určenia súčasnej primeranej finančnej protihodnoty troch

výtvarných diel pripisovaných autorke J. U.. Znalecký posudok bol vypracovaný k 10.7.2008 a bol
vypracovaný aj pre potreby konania vo veci náhrady škody: podľa informácie zadávateľa posudku sa
jednalo o semestrálne práce vytvorené v školskom oku 2003/2004 na katedre dizajnu, Fakulte umení
Technickej Univerzity v Košiciach s tým, že potom boli tamtiež deponované a neskôr deklarované ako
stratené. Prizvaným znalcom bol D..H., expert pre slovenské a zahraničné výtvarné umenie 20.storočia.

Znalec znalecký posudok vydal bez možnosti fyzickej obhliadky diel, na základe ich fotografickej
dokumentácie a údajov poskytnutých zadávateľom posudku. Vzhľadom na túto skutočnosť znalec
mohol stanoviť primeranú finančnú protihodnotu diel len s licenciou: relevantné údaje nebolo možné
overiť optickou, ani inou expertízou. V záujme objasnenia metodiky ocenenia diel žalobkyne znalec
uviedol niektoré právne normy a zaužívané postupy podmieňujúce prax oceňovania výtvarných diel. Vo

všeobecnosti konštatoval, že i v prípade keď ocenenie diela nepredchádza jeho predaju, simuluje sa
obchodná situácia kúpy diela, ktorá jediná umožňuje stanoviť jeho aktuálnu trhovú hodnotu. V praxi sa
používa termín „predaj výtvarného diela“ rovnako pre prípady, keď ide o nadobudnutie diela od iných
vlastníkov, než od jeho autora, ako aj prípady, keď ide o prvé nadobudnutie diela od jeho autora. V
každom prípade sa jedná o zvláštny typ autorského práva - zmluvu o prevode diela. Takýmto zmluvným

spôsobomautoralebomajiteľdiela,resp.autorskýchpráv,realizujesvojeoprávnenieaprevádzaoriginál
dielazazaplatenieodmenyvoformeúplatyzaprevod.Tátoúplataniejeidentickásumeleckouhodnotou
diela. Nejde totiž o kúpnu cenu, ale o odmenu za prenechanie autorského práva na dielo. Výška odmeny
nie je stanovená žiadnymi cenovými predpismi, keďže charakter odmeny i povaha samotného diela
takéto záväzné ustanovenie neumožňuje. V tomto smere poukázal na autorský zákon, podľa ktorého

je stanovenie výšky odmeny za prevod diela vždy vecou subjektívnou, záležitosťou individuálneho
posúdenia, či už účastníkov samých, alebo odborných komisií. Určenie „správnej ceny“ je potom otázkou
obchodnej etiky a nie striktných cenových predpisov.16. Na základe takéhoto konštatovania znalec uviedol, že stanoviť taxatívnu cenu predmetného diela
pripisovaného autorke J. U. nie je možné, teoretické ocenenie diela je vždy spochybniteľné. „Presnú
cenu“ diela je možné získať len v praktickej obchodnej situácii s tým, že i táto cena by bola relatívna.

Cieľom posudku preto bolo len stanovenie primeranej súčasnej obchodnej hodnoty posudzovaného
diela autorky U., pričom znalec vychádzal z princípu precedensu, t.j. porovnával predmetné dielo v
súvislostiach cenových relácií aktuálnych v terajšom obchode s umením a východiskom bolo stanovenie
aproximatívneho obchodného renomé autora diela. Konečné stanovenie hodnoty diela vychádzalo z
posúdenia výtvarných a galerijných kvalít predmetného diela z hľadiska cenovej tvorby autora ako aj

z hodnotenia jedinečnej umeleckej úrovne oceňovaného diela. Na základe uvedených kritérií a zistení
znalec ocenil každé dielo žalobkyne rozmerov 40 x 30 cm v hodnote 25.000,-Sk.

17. Žalovaná strana v priebehu konania namietala finančné ohodnotenie prác, vydania ktorých sa
žalobkyňa v konaní domáha, keďže znalec ocenenie porovnal s cenovými reláciami maliarskych prác
autorov súčasnej generácie na domácom trhu s výtvarným umením, pričom žalobkyňa nie je maliarkou

a ako sama potvrdila vo svojej výpovedi, pokračuje v grafickom dizajne, navyše dielo vytvorila ako
študentka 2.ročníka dizajnu, pričom znalec porovnával jej dielo s dielami maliarov, posudok podľa
tvrdenia žalovanej strany vychádza zo starej právnej úpravy, pričom poukázala na § 30 - zmluva o
prevode diela - hodnota a spoločenský význam diela, pričom autorský zákon č.618/2013 je účinný od
1.1.2014 a pozná školské dielo, súčasne cena bola stanovená podľa aproximatívneho tzv. približného

obchodného renomé autora vo vzťahu k jej doterajšej tvorbe, pritom nepreukázala ďalšie diela, ani
to, kde vystavovala. Na základe takéhoto stanoviska žalovaná strana navrhla znalecké dokazovanie,
ktoré bolo nariadené uznesením zo dňa 7.10.2013 (vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nebolo
realizované) a to znalkyňou D..Č.P., znalkyňou z odboru umelecké diela, odvetvie výtvarné umenie s
tým, že úlohou znalkyne bolo určiť finančnú protihodnotu troch diel - školských (semestrálnych) prác

žalobkyne a to autoportrétu I., II., III. o rozmeroch 40 x 30 cm, technika kombinácia techník na papieri
ku dňu ich odovzdania, t.j. ku dňu ich prezentácie, čo bol január 2004.

18. Znalkyňa Č. predložila znalecký posudok č.7/2017 zo dňa 5.9.2017. Pri vypracovaní posudku
použila komparatívnu metódu a umelecko-historickú analýzu, pričom všeobecná hodnota troch diel,

školských (semestrálnych) prác žalobkyne bola stanovená metódou komparácie obdobných diel
podobnej proveniencie a zamerania a ich posúdenie bolo možné len na základe fotokópií v spise, nie
priamej obhliadky. Stanovenie finančnej protihodnoty vychádza zo simulovanej situácie na domácom
trhu s výtvarným umením ku dňu ich ohodnotenia a tiež odborných konzultácií za účelom posúdenia
výtvarných a galerijných kvalít uvedených diel.

19. Podľa záveru znaleckého posudku znalkyňa v danom prípade posúdila umeleckú hodnotu a
estetické kvality troch diel pripisovaných autorke J. U. s názvom autoportrét I., II., III. vzniknutých ako
doplnková rozbehová práca k hlavnej semestrálnej práci. Diela vznikli ako výsledok pedagogického
procesu v umeleckom odbore a nejde o záverečnú prácu pri ukončení štúdia. V danom období

žalobkyňa nemala žiadne obchodné renomé a jej etablovanie na trhu nemožno v čase vzniku uvedených
autoportrétov porovnávať so samostatne činnými profesionálnymi umelcami. Primerané stanovenie
hodnoty semestrálnej práce neupiera posudzovaným dielam ich výtvarnú kvalitu a zasadzuje do
reálneho cenového kontextu umelecko - dizajnérsky prejav, v tej dobe študentky 2.ročníka katedry
dizajnu. Po odborných konzultáciách s historikmi a pedagógom výtvarného umenia, ktorých vyjadrenia

tvoria prílohy znaleckého posudku a pri porovnaní obdobných výtvarných diel na simulovanom
trhu s umením v čase ich vzniku znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu posudzovaných školských
(semestrálnych) prác autorky U. ku dňu 31.1.2004 tak, ako je uvedené v jednotlivých položkách časti
posudok a ich celkovú hodnotu po sčítaní určila sumou 450,-€.

20. Prílohou znaleckého posudku je Odborné vyjadrenie k znaleckému dokazovaniu J..H. N.Z., historika
umenia Šarišskej galérie v Prešove, ktorý po oboznámení sa so znaleckým posudkom D..G.U. uviedol,
žejehodlhoročnápraxakohistorikaumenia,kritikaakurátoravgalerijníctveamúzejníctvemuoprávňuje
vyniesť následovné stanovisko. Podľa jeho názoru kardinálnou chybou posúdenia uvedených diel v
roku 2008 bolo úplné a bezvýhradné zrovnoprávnenie diela poslucháčky výtvarnej školy s dielami

osvedčených umelcov zvučných mien. To by bolo možné len v prípade, že predmetná autorka je
výtvarníčkou pozoruhodných kvalít, avšak predmetné diela tento oprávnený predpoklad nedosvedčujú.
Naopak v prípade posudzovaných U. prác nemá do činenia s plnohodnotným umeleckým dielom.
Pripomenul, že nejde o voľnú tvorbu svojbytného umelca, ale o školskú prácu, ktorá je napriek určitýmestetickým kvalitám výsledkom splnenia zadanej úlohy, je naviazaná na učebný proces. V prípade
Bonkovej prác sa teda jedná do istej miery o spoluautorstvo školy, keďže dielo bolo v intenciách
pedagogického pôsobenia pripomienkované príslušným profesorom a výsledná práca teda bola ním

regulovaná. Uvedený historik umenia uviedol aj to, že nezvyčajne vysoká suma, ktorá je odhadom
D..G.U.jekrajnýmnedorozumenímajeobhájiteľnájedinevprípade,akautorkaužvtomobdobíúspešne
predávala, čo by umožnilo porovnať ceny. Takéto údaje žiaľ k dispozícii neboli, preto zotrvávanie na
pozícii posudku D..G.U. je neudržateľné. V prípade akceptovania posudku D..G.U. podľa tvrdenia
uvedeného historika reálne hrozí nebezpečný precedens, že nedospelé dielka poslucháčov vyšších

umeleckých škôl sa budú musieť brať ako plnohodnotné vo vzťahu ku kvalitným dielam úspešných
absolventov. S odstupom času podľa jeho názoru deviatich rokov sa tri predmetné práce Michaely U.
reálne dajú oceniť nanajvýš 1/5 ceny priznanej D..G.U., t.j. maximálne 5.000,-Sk za každú prácu.

21. Súčasťou znaleckého posudku je aj Odborné posúdenie troch diel žalobkyne historičkou umenia
J..F.G., z Galérie umelcov Spiša, ktorá rovnako bola oboznámená so znaleckým posudkom D..G.U., a

ktorá spochybnila ocenenie diela J. U. z viacerých dôvodov. Podľa jej názoru, hoci posudzované práce
majú isté výtvarné kvality, ostávajú v rovine dizajnérsko - dekoratívneho riešenia jej neznámeho zadania
(šlo o semestrálne cvičenie). Porovnávané diela autorov Y.G., Y. G. U. sú podstatne zaujímavejšie, z jej
pohľadu hodnotnejšie z hľadiska inovatívnosti ideového konceptu i maliarskej realizácie. Zavádzajúce
je aj porovnávanie diel náročnejšej maliarskej techniky - olejomaľby na plátne so skôr kresbovými

prácami na papieri, neporovnateľné sú aj formáty diel. Tzv. „obchodné renomé“ - termín uvádzaný
pri hodnotení autorov v aukciách SOGY - spomínaných umelcov a autorky posudzovaných diel je
neporovnateľné. Všetci traja uvedení autori sú na slovenskej výtvarnej scéne už etablovaní, ich diela
sa uvádzajú v aukčných katalógoch, prezentujú ich renomované komerčné galérie a zastúpení sú vo
verejných zbierkach. Nič také sa nedalo povedať o J. U. v roku 2008 a podľa verejne dostupných zdrojov

sa situácia v tomto smere nezmenila doposiaľ. Autor posudku podľa tejto historičky umenia uvažuje o
hypotetickom predaji posudzovaných diel, ktorý by však do značnej miery bol nereálny i v prípade, keby
diela boli k dispozícii (pokiaľ sa diela začínajúcich umelcov vôbec v aukciách ponúkajú, iba zriedka sa
vydražia). Najmä v podmienkach východoslovenského trhu s umením, ktorý je v porovnaní s Bratislavou
ovplyvnený nižšou kúpnou silou obyvateľstva, je nepravdepodobné, aby diela tohto typu sa predali a už

vonkoncom nie za uvedenú cenu.

22. Aj R.D..P. T. z Prešovskej Univerzity v Prešove, Filozofickej fakulty, Inštitút hudobného a výtvarného
umenia podala Odborné stanovisko k posudku troch diel žalobkyne, ktoré je súčasťou znaleckého
posudku. Vo vzťahu škola - študent uviedla, že autorský zákon v § 63 zák.č.131/2002 Zb. o vysokých

školách sa dotýka len záverečných prác ukončených obhajobou (bakalárske, magisterské, dizertačné),
kde sa odovzdáva Licenčná zmluva. Priebežné práce, ktoré vznikli počas štúdia boli pri skúške, zápočte,
čo je daný prípad, ohodnotené známkou, čo je ich ocenenie. Boli vytvorené na študijný účel, teda nie
na predaj. Na ich vzniku má podiel aj vyučujúci, pod vedením ktorého práce vznikli, nie je to teda
len duševné vlastníctvo študenta. Podľa zvyklostí školy vyučujúci môže požiadať študenta o niektoré

práce na archivovanie z dôvodu ukážky pre iných študentov, na výstavné účely, na dokumentáciu
študijných výsledkov školy a podobne. Po dohode s vyučujúcim tak študent dobrovoľne ponechá práce
na katedre. Je zvykom tieto práce archivovať počas piatich rokov, neskôr sa z priestorových dôvodov
práce prehodnocujú, vyraďujú, znehodnocujú. Katedra ich nesmie predávať, ale nie je povinná ich
študentovi vrátiť. Podľa jej názoru posudzované práce nejavia známky umeleckého diela mimoriadnej

kvality, ale spĺňajú podmienky na udelenie zápočtu, nie sú nijako objavné, ani prelomové.

23. Voči záverom znaleckého posudku zástupca žalobkyne podal vyjadrenie, v ktorom záver znalkyne Č.
považoval za absolútne neprofesionálny v tom zmysle, že autorka nemala žiadne obchodné renomé a jej
etablovanie na trhu nemožno v čase vzniku uvedených autoportrétov porovnať so samostatne činnými

profesionálnymi umelcami. V tomto smere uviedol, že žalobkyňa dlhodobo pôsobí v oblasti výtvarného
umenia, konkrétne po ukončení štúdia na Fakulte Umení TU Košice odcestovala do Londýna, kde
navštevovalaškoluCentralSaintMartins-UAL-UniversityoftheArtsLondonaúspešneabsolvovalakurz
design and styling a počas pôsobenia sa zúčastnila London Fashion week 2009 ako spoluorganizátorka
prehliadok. Doposiaľ sa venuje vzdelávaniu v oblasti módy a designu. Momentálne pracuje v Prahe

pre spoločnosť Sephora a ako jediná Slovenka reprezentuje spoločnosť na celoeurópskej úrovni, svoje
znalosti v oblasti umenia a grafického designu využíva dennodenne, vytvára grafické podklady pre
rôzne časopisy, firma v ktorej pracuje jej poskytuje ďalší odborný a profesionálny rast. Záver znaleckého
posudku D..Č. považuje za absolútne nepoužiteľný, keďže znalkyňa poukázala len na stanoviskáúdajných historikov umenia, ktorých vyjadrenia považuje za neodborné a neprofesionálne. Znalkyňa
nepojala žiadne vlastné hodnotenie. Z uvedeného dôvodu sa rozhodol, že závery tohto posudku dá k
dispozícii na oboznámenie spoločnosti ARS LEGIS, ktorý vypracoval posudok pre žalobkyňu a zároveň

túto spoločnosť požiadal o súkromné vyjadrenie k posudku D..Č.. Zástupca žalobkyne dlhodobo pôsobí
v oblasti výtvarného umenia, je členom rôznych umeleckých komisií, kedy posudzoval kvalitu výtvarných
diel návrhárov, prevedenia až po samotné kolaudácie umeleckých diel, vrátane finančného hodnotenia.
Stanovenie ceny diela podľa znaleckého posudku D..Č. podľa jeho názoru uráža umenie. K tomuto
posudku predložil vyjadrenie Slovenského syndikátu znalcov umenia ARS LEGIS zo dňa 16.11.2017.

24. Syndikát v zastúpení konateľa R..G. okrem toho, že zotrval na záveroch znaleckého posudku, ktorý
vypracoval v roku 2008, uviedol, že určenie správnej ceny je otázkou obchodnej etiky a nie striktných
cenových predpisov. To vedie ku skutočnostiam, že pri opakovanom predaji tých istých diel, alebo diel
porovnateľných umeleckých kvalít, dochádza k rozdielom, často i viacnásobne presahujúcim 100%,
pričom však účastníkom takýchto ohodnocovaní nemožno vytknúť nedostatky v odbornom prístupe.

Protiposudkom právo na ich cenový názor neberie, mal však niekoľko zásadných pripomienok k
metodike, ktorú k zdôvodneniu posudku využili. Pokiaľ ide o tvrdenie, že na diela autorky sa nevzťahuje
autorský zákon, keďže ich vytvorila ako študentka špecializovanej vysokej školy, tento názor považoval
za zvláštny a svojvoľný výklad autorského zákona. Ako by sa umelec stal autorom s veľkým „A“ až
potom, čo ukončí príslušnú vysokú školu. V tomto smere použil príklad diel J. U. z obdobia rokov

1911 až 1914, ktoré diela sa bežne dražia na verejných aukciách za relatívne vysoké sumy (až do
20.000,-€), pričom Benka v uvedených rokoch študoval na súkromnej maliarskej škole, ktorú poriadne
ani nedokončil a na pôdu akademických štúdií nikdy nevstúpil, pričom je to najlepšie predávaný autor
moderny Slovenska. Uviedol ďalšie práce autorov J., J., E., Š., ktoré sú dnes zberateľské a obchodné
unikáty vytvorené ešte predtým, než získali akademický diplom. Podľa jeho názoru je bežnou praxou,

že sa verejne i neverejne obchodujú diela výtvarníkov z posledných ročníkov vysokých škôl, dokonca
sa obchodujú aj ich diplomové práce, vždy v kontexte dikcie autorského zákona. Pokiaľ protiposudky
uvádzajú ceny predmetných diel ich nízkymi výtvarnými kvalitami, ide o mylný predpoklad vychádzajúci
z laickej predstavy, že sa nejakým spôsobom dá umelecká hodnota „prepočítať na peniaze“. Podľa
jeho názoru predajná cena umeleckého diela nie je vyjadrením jeho umeleckej hodnoty, ale je to len

poplatok za získanie práva na disponovanie s ním. Autorka U. v čase posudzovania predmetných
diel verejne svoje práce neobchodovala, preto posudok, ktorý táto spoločnosť vypracovala využil
precedensy verejných predajov diel slovenských mladých, začínajúcich výtvarníkov, a primeranú -
teoretickú finančnú protihodnotu predmetných diel pritom stanovil hlboko na spodnej hranici takto
vygenerovaných cenových rozpätí.

25. Zástupca žalobkyne predložil aj Odborné stanovisko k posudkom diel žalobkyne aj historika umenia
R.N..T. H., ktorý sa na vypracovaní znaleckého posudku č.19/2008 podieľal. Pripomenul, že D..G.U.
je jedným z najerudovanejších odborníkov v novodobom ponímaní na slovenskom trhu s výtvarným
umením a jeho posudok je potrebné vnímať nielen ako subjektívny pohľad na posudzované dielo, ale

aj ako súhrn názorov a obchodných skúseností kolektívu odborníkov, s ktorými dlhodobo spolupracuje.
Posúdenie strateného diela J. U. a jeho finančného ohodnotenia na základe posudku D..Č. podrobil
kritike, keď uviedol, že sa pravdepodobne zaoberala výtvarným umením v inej oblasti, z ktorého dôvodu
sa obrátila a požiadala o odborné stanoviská kolegov. Namietal závery odborníkov odborných stanovísk,
ktoré sú súčasťou znaleckého posudku poukazujúc na ich prax a naviazanosť na prostredie, v ktorom

pôsobia, bez možnosti získania skúseností k profesionálnemu posúdeniu umeleckého diela a jeho
zaradenia v historickom kontexte samotného autora. Sám sa v osobnej praxi stretol s tým, že študenti
predávali svoje práce domácim i zahraničným zberateľom, alebo galeristom za vysoké ceny, dlhodobo
sleduje mizernú akvizičnú prax múzeí a galérií, a preto ju nemožno na daný stav aplikovať. Keďže
patríme do EÚ, stretáva sa s absenciou odvahy našej generácie plynule sa zaradiť ku kultúrnym

princípom západnej Európy, spokojnosť zaznamenal pri kontakte s mladou generáciou, ktorá študuje
v zahraničí, alebo odchádza po štúdiách „na vandrovku“ do sveta bez akýchkoľvek problémov, alebo
komplexov menejcennosti a správy o ich pôsobení v zahraničí sú neraz príjemným prekvapením. Z
uvedených argumentov a poukazom na dlhodobú prax v oblasti výtvarného umenia, jeho finančného
hodnotenia sa stotožnil so závermi D..G.U. a jeho názor považuje za primeraný a správny z hľadiska

posúdenia i ohodnotenia strateného diela žalobkyne.

26. Žalovaná sa k tomuto stanovisku žalobkyne vyjadrila - čl.298 spisu, keď uviedla, že znalkyňa
zodpovedala na otázky súdu a určila finančnú protihodnotu troch diel, odborné stanoviská sú lenprílohou znaleckého posudku, uviedla aj metódu, na základe ktorej predložené diela posudzovala.
Tvrdenie, že znalkyňa nepojala vlastné hodnotenie sa nezakladá na pravde, keďže brala do úvahy
umeleckú hodnotu a estetické kvality diel, uviedla, že v danom prípade autorka nemala žiadne

obchodné renomé a jej etablovanie na trhu nemožno porovnávať s dielami profesionálnych umelcov,
výtvarnú kvalitu a zasadzovanie do reálneho cenového kontextu dielam neuprela, pričom poukázala na
posudok spoločnosti ARS LEGIS, ktorý porovnáva diela žalobkyne s dielami autorov mladej generácie
najúspešnejšej aukčnej sieni SOGA. Vyjadrila sa aj k hodnoteniu dôkazov - tvrdenie zástupcu žalobkyne,
že stanovisko D..H. má vyššiu váhu ako odborné stanoviská autorov stanovísk, ktoré sú prílohou

znaleckého posudku, je podľa jej názoru tvrdením odvážnym s tým, že hodnotenie dôkazov je vecou
súdu.

27. Na pojednávaní dňa 8.2.2018 zástupca žalobkyne potvrdil, že jeho dcéra počas štúdia na fakulte
umení nemala vlastnú samostatnú výstavu, dcéra obrazy maľovala, jeden z nich predala, podľa jeho
tvrdenia cca za 20.000,-Sk - rozmerov 60 x 80cm, technika akryl, šlo o obraz ruky. Uvedenú skutočnosť

nepreukázal. Súd dokazovanie navrhnuté zástupcom žalobkyne a to výsluchom svedka H. nepripustil,
keďže uvedený svedok odborné stanovisko v danej veci podal.

28. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

29. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Základnou
podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva
žalobcu. Bez preukázania tohto vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa
ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Aktívna legitimácia prislúcha vlastníkovi, pasívna legitimácia

osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na tom žiadny právom aprobovaný dôvod. Ak
porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu
škody.

30. Podľa ust. § 106 ods.1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

31. K premlčaniu práva na náhradu škody, v ktorej je kombinovaná premlčacia doba kratšia subjektívna
a dlhšia objektívna vyslovil právny názor odvolací súd v rozhodnutí, keď uviedol, že začiatok subjektívnej
premlčacej doby sa neviaže k okamihu, kedy sa poškodený dozvedel, že mu bola vec odňatá, ale až v
okamihu, kedy zistil, že proti škodcovi nemôže uspieť vlastníckou žalobou na vydanie, t.j., že sa znížil
jeho majetkový stav, vznikla škoda, v dôsledku toho, že škodca vec už nemá. Vtedy získal poškodený

znalosť o tom, že sa nemôže domôcť ochrany svojich práv žalobou na vydanie veci, a že mu zostáva
nárok na náhradu škody, ktorý možno uplatniť práve eventuálnym petitom. Škoda spočívajúca v tom, že
ten, kto vec neoprávnene zadržal a vlastníka o vec pripravil a jej stratou mu spôsobil majetkovú ujmu
vzniká okamihom straty, či zničenia veci.

32. Vykonaným dokazovaním boli preukázané skutočnosti, uvádzané tak v medzitýmnom rozsudku zo
dňa 3.4.2014, ako aj v úvode tohto súdneho rozhodnutia a to, že žalobkyňa bola v rokoch 2002 až
2006 študentkou vysokej školy, Technickej Univerzity v Košiciach, Fakulty umení, že v rámci štúdia
v 2.ročníku na katedre dizajnu študovala pod vedením D..U., ktorý študentom, teda aj žalobkyni na
začiatku semestra zadal prácu vonkajší, vnútorný autoportrét a šachy, splnenie ktorej úlohy bolo

podmienkou prezentácie a následne aj zápočtu. Preukázané bolo aj to, že všetci študenti, aj žalobkyňa
danú úlohu splnili, pričom vypracovanie všetkých úloh bolo podmienkou prezentácie v januári 2004.
Uvedené skutočnosti boli potvrdené okrem žalobkyne aj svedkami - A.H. i dekanom fakulty umenia Z..H..
Nesporné bolo aj to, že hlavnou prácou boli šachy, pomocnými, rozbehovými prácami bol vnútorný,
vonkajší autoportrét, ktorú úlohu žalobkyňa splnila tak, že vytvorila tri autoportréty. V januári 2004

žalobkyňa všetky práce odprezentovala. Preukázané bolo aj to, že po ukončení výstavy v januári 2004
vystavované práce žalobkyňa odovzdala vyučujúcemu U., ktorá skutočnosť bola potvrdená výpoveďou
svedka A., podľa ktorého vyučujúci U. dal študentom pokyn v tom zmysle, aby práce zostali v ateliéri
a mali sa použiť pri ďalších výstavách, aj svedkom Tomkom, ktorý v rozhodnom období pôsobil akoasistent vedúceho katedry dizajnu, a ktorý potvrdil, že práce po skončení prezentácie študenti nechali na
škole pre účely výstav. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj svedkom J., podľa ktorého každý študent
po prezentácii vystavené práce musel odovzdať U. a nakoniec danú skutočnosť potvrdil aj dekan fakulty,

podľa ktorého bolo záležitosťou vedúceho ateliéru, čiže U., ktoré študentské práce prevezme. Tento
svedok potvrdil aj to, že U. študentské práce v ateliéri uskladňoval, rovnako svedok W., ktorý pôsobil
v určitom období ako odborný asistent na škole v rokoch 2002 až 2005 a bol členom komisie, pred
ktorou žalobkyňa práce v januári 2004 obhajovala potvrdil, že študenti na prezentácii vystavovali všetky
práce, teda aj doplnkové a podmienkou u U. na známku do indexu bolo po prezentácii odovzdanie prác

tomuto vyučujúcemu, vrátane doplnkových prác. Súd nakoniec poukázal na výpoveď vyučujúceho U.,
ktorý potvrdil, že práce a to vonkajší profil, aj šachy žalobkyni na jej výzvu, resp. výzvu jej zástupcu vydal,
šachy pred podaním žaloby, z ktorých okolností vyvodil záver, že pokiaľ žalobkyni vydal časť doplnkovej
práce - vonkajší profil a semestrálnu prácu, musel prevziať aj vnútorný autoportrét od žalobkyne, ktoré
práce boli prezentované súčasne a ako bolo preukázané, všetky predložené pri udeľovaní zápočtu týmto
vyučujúcim žalobkyni, keďže tvorili jeden celok. Na základe vyššie uvedeného bolo preukázané, že U.

ako vyučujúci žalobkyne prevzal jej semestrálnu prácu, vrátane doplnkových prác i autoportréty, ktoré
sú predmetom vydania.

33. Preukázané bolo aj to, že žalovaná tieto práce vydať nevie a nemôže, podľa jej tvrdenia z dôvodu, že
vyučujúci od žalobkyne predmetné portréty neprevzal a čo prevzal, vydal. Keďže žalobkyňa sa domáha

vydania vecí, ktoré žalovaná vydať nevie a podľa jej tvrdenia k dispozícii ich nemá, v prípade nemožnosti
ich vydania má žalobkyňa nárok na finančnú náhradu. Pokiaľ žalovaná uplatnila námietku premlčania,
súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie zrušujúceho rozsudku odvolacím súdom, podľa ktorého
sa žalobkyňa ako poškodená dozvedela o tom, že žalovaná jej autoportréty nemá a vydať ich nemôže
až vykonaným dokazovaním v priebehu konania, o čom svedčia prípisy adresované žalovanej, resp.

dekanátu pred podaním žaloby, v ktorých sa domáha vydania veci, a z ktorého dôvodu premlčacia
lehota začína plynúť až od tohto dňa, t.j. až v priebehu konania sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaná
jej autoportréty vydať nemôže, z ktorého dôvodu má nárok na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu
subjektívna premlčacia doba v danom prípade neuplynula.

34. Pokiaľ ide o výšku škody žalobkyňa predložila súdu znalecký posudok č.19/2008, ktorý bol
vypracovaný ku dňu 10.7.2008, a ktorý posúdil, resp. finančne ohodnotil autoportréty žalobkyne, každý
v sume 25.000,-Sk.

35. Žalovaná strana navrhla dokazovanie, ktoré bolo nariadené znalkyňou z odboru umelecké diela,

odvetvie výtvarné umenie D..Č., ktorého súčasťou znaleckého posudku sú aj odborné stanoviská troch
historikov umenia.

36. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku znalkyne
Čechovej z nasledujúcich dôvodov:

37. V danom prípade bolo nesporné, že práce žalobkyne vznikli v rámci jej štúdia v školskom roku
2003/2004 a to v 2.ročníku na katedre dizajnu, Fakulte umení Technickej Univerzity v Košiciach pod
vedením D..U.. Šlo o semestrálnu prácu s názvom vnútorný a vonkajší portrét, kedy autorka vytvorila
k danej téme tri samostatné autoportréty. Vytvorenie tohto diela bolo teda podmienkou prezentácie a

následne zápočtu žalobkyne v 2.ročníku, ktoré boli odprezentované v januári 2004, pričom tieto práce
predstavovali rozbehovú prácu k hlavnej semestrálnej práci - šachy. Vznikli teda počas štúdia a boli
vytvorené na študijný účel. Znalkyňa pri určení hodnoty prác žalobkyne brala do úvahy a posúdila ich
umeleckú hodnotu a estetickú kvalitu, ktoré vznikli ako výsledok pedagogického procesu v umeleckom
odbore, pričom v danom prípade nešlo o záverečnú prácu pri ukončení štúdia, s ktorými sa verejne,

či neverejne obchoduje, tak ako uviedol D..G.. To, že žalobkyňa v rozhodnom období, v roku 2004
nemala žiadne obchodné renomé potvrdil aj zástupca žalobkyne na pojednávaní 8.2.2018, keď uviedol,
že jeho dcéra počas štúdia na fakulte umení nemala žiadnu samostatnú výstavu, aj keď obrazy
maľovala, mal vedomosť o predaji jedného obrazu cca za 20.000,-Sk, ktorú skutočnosť nepreukázal.
Súd sa teda stotožnil s názorom znalkyne, že v čase vzniku uvedených autoportrétov tieto nemožno

porovnávať s dielami samostatne činných profesionálnych umelcov už vzhľadom na vyššie uvedené,
pričom znalkyňa neuprela posudzovaným dielam ich výtvarnú kvalitu a stanovenie hodnoty týchto prác
zasadila do reálneho cenového kontextu umelecko - dizajnérsky prejav, v tej dobe študentky 2.ročníka
katedry dizajnu. V tomto smere je nutné prisvedčiť žalovanej, že v danom prípade znalkyňou bolastanovená hodnota prác žalobkyne nie z historického hľadiska, ale v čase ich odovzdania vyučujúcemu
a z hľadiska tej skutočnosti, že šlo o študijnú úlohu v rámci semestrálnej práce. Navyše znalecký
posudok Slovenského syndikátu znalcov umenia č.19/2008 stanovil primeranú obchodnú hodnotu

posudzovaného diela autorky U., pričom vychádzal z princípu precedensu, čiže porovnával predmetné
dielo v súvislostiach cenových relácií aktuálnych v terajšom obchode s umením, t.j. v období roku 2008,
znalecký posudok bol vypracovaný k 10.7.2008, pričom rozhodné obdobie, t.j. obdobie odovzdania prác
vyučujúcemu bol január 2004.

38. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu o vydanie veci - troch autoportrétov žalobkyne zamietol,
keďže žalovaná veci žalobkyni vydať nemôže, pretože nimi nedisponuje, žalovanú v II.rade zaviazal na
zaplatenie náhrady škody vo výške 450,-€ v zmysle záverov znaleckého posudku a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

39. Keďže žalobca pred začatím konania o veci samej žalobu voči žalovanej v I.rade zobral späť - na

pojednávaní dňa 15.7.2010, súd konanie podľa ust. § 144, § 145 ods.1 CSP zastavil.

40. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

41. Podľa ust. § 145 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

42. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne voči žalovanej v I.rade súd rozhodol tak, že konanie voči
tejto strane sporu zastavil.

43. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

44. Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

47. Podľa § 10a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v účinnom znení, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

48. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka,vzneníúčinnomdo31.12.2008,výškaúrokovzomeškaniajedvojnásobokdiskontnejsadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 29.10.2008
do 11.11.2008 3,75 % (údaj z web stánky Národnej banky Slovenska
- https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/urokove-sadzby-nbs/zakladna-
urokova-sadzba-nbs-limitna-urokova-sadzba-pre-dvojtyzdnove-repo s poznámkou, že ak sa vo
všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „diskontná úroková sadzba Národnej banky

Slovenska“, rozumie sa tým základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska).

50. Keďže žalovaná v II. rade nezaplatila dlžnú sumu do dnešného dňa, je v omeškaní s plnením
peňažného dlhu, z ktorého dôvodu má žalobkyňa okrem nároku na zaplatenie istiny nárok aj na úrok zomeškania vo výške 7,5 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
v čase prvého dňa omeškania žalovanej v II. rade so zaplatením peňažnej sumy bola 3,75 % (v zmysle
§ 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. úrok z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB, teda

2 x 3,75 %, t.j. 7,5 %), od 06.11.2008, t.j. odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,

ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.489,54 EUR, súd jej priznal
sumu 450,- EUR, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa tak bola v konaní v prevažnej
miere, percentuálne vyjadrenej na 18,08 % úspešná a neúspešná v pomere 81,92 %. Z uvedeného

dôvodu vznikol žalovanej v II. rade nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 64 % (81,92 % -
18,08 %, t.j. 63,84 % po zaokrúhlení 64 %).

55. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

56. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 07.10.2013 č.k. 25C/268/2008-187 nariadil znalecké
dokazovanie znalkyňou z odboru Umelecké diela, odvetvia Umenie výtvarné R.. H. Č..

57. Uznesením č.k. 25C/268/2008-260 zo dňa 06.07.2017 uložil žalovanej v II. rade povinnosť zložiť
preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 330,- EUR na účet Okresného súdu Košice
I do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Žalovaná v II. rade preddavok zložila dňa 24.07.2017.

58. Dňa 12.09.2017 znalkyňa doručila súdu vypracovaný znalecký posudok č. 7/2017 spolu s

vyúčtovaním odmeny v celkovej výške 349,95 EUR podľa § 3 ods. 1, § 5 písm. b), § 14 ods. 3 vyhlášky
MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov.

59. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 25C/268/2008-287 zo dňa 31.10.2017 priznal znalkyni odmenu

vo výške 348,65 EUR a nariadil učtárni vyplatiť znalečné v sume 18,65 EUR znalkyni z finančných
prostriedkov štátu. V odôvodnení uviedol, že na náklady znaleckého dokazovania bol žalovanou
zložený preddavok vo výške 330,- EUR, ktorý už bol znalkyni v plnej výške vyplatený a vo zvyšnej
časti 18,65 EUR bude znalečné uhradené preddavkovo z finančných prostriedkov štátu.

60. V konaní tak vznikli trovy štátu a to titulom doplatku znalečného, ktoré nebolo v plnej miere uhradené
zloženým preddavkom.

61. V novej úprave Civilného sporového poriadku, účinnej od 01.07.2016 absentuje osobitné
ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov, ktoré platil štát. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z

článku4ods.1CSP,podľaktoréhoaksaprávnavecnedáprejednať arozhodnúťnazákladevýslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

62. Predmetnú otázku najbližšie čo do obsahu a účelu upravuje ust. § 255 CSP. Štát má právo na

náhradu trov, ktoré platil, v závislosti od výsledkov konania a teda, v závislosti od pomeru úspechu a
neúspechu strán sporu vo veci.63. O týchto trovách súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého má štát nárok na náhradu
trov v plnej výške, ktoré podľa pomeru úspechu v spore sú povinné nahradiť obe sporové strany, teda
žalobkyňa 81,92 % z 18,65 EUR, t.j. 15,30 EUR a žalovaná v II. rade 18,08 % z 18,65 EUR, t.j. 3,35 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.