Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/669/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108229858
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7108229858.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: U.. J. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. X., E. XX, zastúpenej
G.. Y. J. U., Q.. XX. XX. XXXX, U. T. X., E. XX, proti žalovanej: Technická Univerzita v Košiciach, Fakulta
umení, so sídlom v Košiciach, Letná 9, v konaní o vydanie vecí, resp. o zaplatenie 2.489,54 eur s prísl.,
o odvolaní žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 03. 04. 2014 č.k
25C/268/2008-201 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že základ
uplatneného nároku žalobkyne je daný.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 126 ods. 1, §

100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že žalobkyňa bola študentkou žalovanej v
rokoch 2002-2006, o čom svedčí výkaz o štúdiu na vysokej škole a ktorá skutočnosť nakoniec nebola
medzi účastníkmi konania sporná. Preukázané a nesporné bolo, že v rámci štúdia v školskom roku
2003 - 2004 v 2. ročníku na katedre dizajnu študovala pod vedením D.. W. U., ktorý študentom vrátane
žalobkyne na začiatku semestra zadal prácu - vnútorný, vonkajší autoportrét a šachy, splnenie ktorej
úlohy bolo podmienkou prezentácie a následne aj zápočtu. Tieto skutočnosti boli potvrdené žalobkyňou,

ale aj svedkami a nakoniec aj samotným vyučujúcim. Všetci študenti vrátane žalobkyne zadanú úlohu
splnili, pričom vypracovanie všetkých úloh bolo podmienkou prezentácie, ktorá sa uskutočnila začiatkom
januára 2004. Preukázané a potvrdené svedkami, žalobkyňou, svedkom A. i samotným dekanom fakulty
umenia Z.. H. bola tá skutočnosť, že podmienkou hodnotenia toho - ktorého študenta, teda aj žalobkyne
bola prezentácia nielen hlavnej, ale aj pomocných prác. V danom prípade hlavnou semestrálnou
prácou boli šachy, pomocnými rozbehovými prácami boli vnútorný, vonkajší autoportrét. Žalobkyňa

úlohu vnútorný autoportrét splnila tak, že vytvorila tri autoportréty, ktoré predložila súdu vo farebnom
znázornení. Z týchto zistení súd prvého stupňa vyvodil, že na prezentácii v januári 2004 žalobkyňa
odprezentovala všetky svoje práce, vrátane autoportrétov, ktorých vydania sa v tomto konaní domáha.
Z toho vyplýva, že požadované práce na prezentácii boli odprezentované. Po jej ukončení vystavované
práce žalobkyňa odovzdala vyučujúcemu R.. U., ktorá skutočnosť bola preukázaní nielen tvrdením
zástupcu žalobkyne, ktorý jej pomohol všetky práce do kabinetu R.. U. dopraviť, ale aj svedeckou

výpoveďou svedka R.. A., ktorý potvrdil, že vyučujúci dal študentom pokyn v tom zmysle, aby práce
zostali v ateliéri a mali sa použiť pri ďalších výstavách. Aj svedok R.. W., ktorý v rozhodnom období
pôsobil ako asistent vedúceho katedry dizajnu, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že práce po skončení
prezentácie študenti nechali na škole pre účely výstav, rovnako túto skutočnosť potvrdil. Svedok p.
J., podľa ktorého každý študent po prezentácii vystavené práce musel odovzdať p. U., nakoniec aj
sám dekan fakulty umení potvrdili, že bolo záležitosťou vedúceho ateliéru, čiže p. U., ktoré študentské

práce prevezme a čo s nimi urobí. Potvrdil aj to, že p. U. študentské práce v ateliéri uskladňoval. Aj
svedok p. W., ktorý pôsobil v určitom období ako odborný asistent na škole v rokoch 2002 - 2005 abol členom komisie, pred ktorou žalobkyňa práce v januári 2004 obhajovala potvrdil, že študenti na
prezentácii vystavovali všetky práce, teda aj doplnkové a podmienkou na známku do indexu bolo po
prezentácii odovzdanie prác p. U., a to vrátane doplnkových prác. Potvrdil aj to, že každý študent

práce nechával k dispozícii v škole počas piatich rokov, ktorá lehota však nebola žiadnym predpisom
stanovená. Túto vedomosť nadobudol, nakoľko bol asistentom a situáciu na poradách niekoľkokrát
riešili. Nakoniec aj p. U. vo výpovedi potvrdil, že práce, a to vonkajší profil aj šachy žalobkyni na jej
výzvu, resp. na výzvu jej zástupcu vydal, a to šachy pred podaním žaloby. Za daných okolností možno
vyvodiť záver, že pokiaľ žalobkyni vydal časť doplnkovej práce - vonkajší profil a semestrálnu prácu,

musel prevziať aj vnútorný autoportrét od žalobkyne, nakoľko tieto práce boli prezentované súčasne
a všetky boli predložené pri udelení zápočtu týmto vyučujúcim žalobkyni, nakoľko tvorili jeden celok.
Hodnotiac všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach dospel súd prvého stupňa k záveru, že p. U. ako
vyučujúci žalobkyne prevzal od nej jej semestrálnu prácu vrátane doplnkových prác i autoportréty, ktoré
sú predmetom žaloby a vydania, ktorých sa domáha. Z týchto skutkových zistení vyvodil, že základ
nároku na vydanie autoportrétov žalobkyne je daný.

Žalovaná vzniesla v konaní námietku premlčania, preto súd prvého stupňa skúmal, či nárok žalobkyne
je premlčaný a dospel k záveru, že tomu tak nie je. Predmetom konania je vydanie autoportrétov
žalobkyni, ktoré právo sa podľa § 100 Občianskeho zákonníka ako právo spojené s osobnosťou autora
nepremlčuje. Keďže až v prípade nemožnosti vydania autoportrétov žalobkyňa požaduje náhradné,

finančné plnenie, nemožno považovať jej nárok za premlčaný, keďže primárnym nárokom tejto
účastníčky je vydanie veci a finančná náhrada sa odvíja a prichádza do úvahy len v prípade nemožnosti
vydania veci, ktorý nárok, tak ako bolo uvedené premlčaniu nepodlieha.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.

d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby medzitýmny rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie
konanie, prípadne aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvého
stupňa, že jeho skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom. Žalobkyňa totiž jednoznačne
nepreukázala, kedy a čo konkrétne vyučujúcemu (žalovanej strane) odovzdala, teda či tak urobila v
deň zápočtu 20. 01. 2004 ako je uvedené v rozsudku, alebo v deň ukončenia prezentácie, prípadne

pred prezentáciou. Taktiež ostáva otázne, či p. U. ich na prezentácii inštaloval sám a po ukončení
prezentácieichtaktiežodinštalovalaodniesol.Odvolateľmázato,ženatietorozhodujúceotázkynebola
súdomzistenájednoznačnáodpoveďazískanédôkazynebolisprávnevyhodnotené.Vytkolsúduprvého
stupňa, že zobral do úvahy svedecké výpovede svedkov p. J., R.. J. G. R.. W. napriek tej skutočnosti,
že títo neboli spolužiakmi žalobkyne, pri preberaní diel neboli a ich svedectvá sa týkali rokov 19978 -

2003, kedy žalobkyňa neštudovala. Na druhej strane súd prvého stupňa nezobral do úvahy výpoveď
svedka p. J.. U. a jeho asistenta Z.. W.. Žalovaná pritom od začiatku konania trvala na tom, že diela, ktoré
sú predmetom sporu - autoportrét 2 D neprevzala, nakoľko tento nebol predmetom hodnotenia. Tiež
tvrdila,ževšetkypráce,ktoréodžalobkyneprevzalajejajvrátila.Žalovanávznieslanámietkupremlčania
týkajúcu sa druhej časti navrhovaného alternatívneho petitu, keďže nárok žalobkyne na zaplatenie sumy

nie je vlastníckym právom, ktoré by sa nepremlčovalo. Vytkla súdu prvého stupňa tiež nesprávne právne
posúdenie veci, nakoľko v prípade ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka
je potrebné poukázať na špeciálnu právnu úpravu (§ 20 zák. č. 618/2003 autorského zákona), kde je
vyjadrený vzťah autorského práva k vecným právam. Právo žalobkyne na finančnú náhradu nemožno
posudzovať z hľadiska Občianskeho zákonníka titulom porušenia jej vlastníckych práv, ale v zmysle

zákona č. 618/2003 Z.z. Poukázala pritom aj na § 18 ods. 5 autorského zákona, pričom v tej súvislosti
zdôraznila, že je dôležité odlišovať práva duševného vlastníctva - autorské práva, ktoré sú duálne
(osobnostné a majetkové) od vlastníckeho práva, ktoré je jednotné k hmotným vyjadreniam diela. Podľa
žalovanej žalobkyňa už 21. 01. 2004 mala vedomosť o tom, že žalovaná zasiahla do jej autorských práv,
kedy sama ústne, resp. písomne cestou svojho zástupcu žiadala o vydanie diel, preto už týmto dňom

začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nárokov na zaplatenie náhrady škody. Z tohto
dôvodu pokiaľ žalobu podala 06. 11. 2008, tento nárok je potrebné považovať za premlčaný.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Trovy odvolacieho
konania neuplatnila. Podľa jej názoru odvolanie nemá vplyv na konečné rozhodnutie vo veci, keďže

súd prvého stupňa vyvodil správne skutkové závery z dôkazov pred ním vykonaných. J.. U. je osobou
nehodnovernou z dôvodu, že bol to práve on, ktorý si neoprávnene privlastnil kvalitné študentské práce.
Pokiaľ ide o svedka p. Tomka, tento nemal konkrétne vedomosti o rozhodných skutočnostiach.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky

ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k takej vade
konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú prihliada z úradnej povinnosti

bez ohľadu na to, či bola alebo nebola uplatnená v odvolaní (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

SúdprvéhostupňatotižvpredmetnomkonanínepostupovaldôslednepodľaustanoveníO.s.p.adopustil
sa procesného pochybenia, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súdu prvého stupňa je potrebné predovšetkým vytknúť, že v priebehu konania si dostatočne neujasnil,

čo je predmetom konania, teda čoho sa žalobkyňa domáha (tzv. žalobný petit).

Z obsahu žaloby, ale predovšetkým z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní dňa 03. 04. 2014 vyplynulo,
že predmetnou žalobou sa domáha voči žalovanej vydania v žalobe špecifikovaných vecí, a pre prípad,
že ich žalovaná nemá, domáha sa voči nej finančnej náhrady.

Z takto formulovaného petitu vyplýva, že ide o tzv. eventuálny petit, ktorý zakladá osobitný procesný
režim, a to aj pri skúmaní otázky prípadného premlčania nároku žalobkyne.

Súd prvého stupňa však v odôvodnení napadnutého rozsudku jednoznačne nešpecifikoval, ako

žalobkyňa svoj nárok formulovala (na strane 1 rozsudku uvádza, že žalobkyňa sa domáhala vydania
veci alternatívne zaplatenia sumy), avšak pri skúmaní otázky premlčania naznačuje, že žalobkyňa
sa domáhala vydania veci a v prípade nemožnosti jej vydania požaduje finančnú náhradu. Takáto
nejednoznačnosť posudzovania nároku žalobkyne sa potom odrazila aj v nedostatočne zistenom
skutkovom stave veci, keď súd prvého stupňa nezameral dokazovanie na skúmanie otázky, či zo strany

žalovanej prichádza do úvahy možnosť vydania veci, teda či vec má u seba.

Pokiaľ navrhovateľ formuluje v jednom petite niekoľko možných nárokov, hovoríme o tzv. eventuálnom či
alternatívnom petite. Obsah týchto petitov zakladá odlišný procesný režim. O eventuálny petit ide vtedy,
keď navrhovateľ žiada, aby odporca bol zaviazaný na určité plnenie, napr. na vydanie veci, a pre prípad

(in eventum), že nastane určitá situácia (napr. nemožnosť vydať vec in natura), aby bol zaviazaný na
iné (eventuálne) plnenie, prípadne na náhradné peňažité plnenie.

Súd sa môže zaoberať a rozhodovať o eventuálnom petite až potom, čo zistí nemožnosť plnenia nároku
uvedeného v primárnom petite. Preto tu nie je možnosť voľby plnenia.

O alternatívny petit ide vtedy, keď navrhovateľ žiada, aby odporca bol zaviazaný vydať mu určitú vec
alebo podľa svojej voľby zaplatiť peňažitú sumu. V takom prípade navrhovateľ ponecháva odporcovi
právo voľby plniť jedno z dvoch požadovaných plnení.

Jednoznačné posúdenie nároku žalobkyne, teda či v danom prípade sa domáha vydania veci, resp.
peňažitého plnenia tzv. eventuálnym alebo alternatívnym petitom je rozhodujúce aj z hľadiska skúmania
otázky prípadného premlčania nároku.

Možno súhlasiť s názorom odvolateľa, že nárok na finančnú náhradu, teda majetkovú ujmu, ktorá vznikla

žalobkyni v súvislosti so zadržiavaním jej diela zo strany žalovanej je potrebné považovať za nárok na
náhradu škody, ktorý sa premlčuje v zmysle § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Subjektívna premlčacia doba sa odvíja od doby, kedy má poškodený vedomosť o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá. Jej začiatok sa viaže k okamihu, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť

o tom, že na jeho úkor došlo k škode a kto za ňu zodpovedá. Dozvedieť sa o škode znamená, že
sa poškodený dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v
peniazoch, a že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Znalosť poškodeného o osobeškodcu sa tak viaže k okamihu, kedy obdŕžal informáciu, na ktorej základe si môže urobiť úsudok o tom,
ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná.

Platí pritom, že právo na náhradu škody sa premlčuje aj vtedy, pokiaľ je uplatnené tzv. eventuálnym
petitom v žalobe na vydanie veci, t.j. pokiaľ z dôvodu procesnej ekonómie sa nárok na náhradu škody
pripojuje k vindikačnej žalobe požiadavkou na zaplatenie peňažitej čiastky pre prípad, že povinnosť
vydať vec nebude možné uložiť preto, že žalovaný ju už nemá a vlastníkovi nemožno zaistiť opätovné
uchopenie držby a obnovenie výkonu vlastníckych oprávnení k predmetnej veci. Ani v tom prípade

požiadavka na peňažité plnenie neprestáva mať charakter nároku na náhradu škody, preto sa premlčuje
podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa však neviaže k
okamihu, kedy sa poškodený dozvedel, že mu bola vec odňatá (a kým), ale až v okamihu, kedy zistil,
že proti škodcovi nemôže uspieť vlastníckou žalobou na vydanie, t.j. že sa znížil jeho majetkový stav
(vznikla škoda) v dôsledku toho, že škodca vec už nemá; vtedy získal poškodený znalosť o tom, že sa
nemôže domôcť ochrany svojich práv žalobou na vydanie veci a že mu zostáva nárok na náhradu škody,

ktorý možno práve pre takýto prípad uplatniť i tzv. eventuálnym petitom. Škoda spočívajúca v tom, že
ten, kto vec neoprávnene zadržal, vlastníka o vec pripravil a jej stratou mu spôsobil majetkovú ujmu,
vzniká práve okamihom straty či zničenia veci, preto subjektívna premlčacia doba nemôže začať bežať
skôr, napr. v okamihu, kedy sa poškodený dozvie o odňatí veci určitou osobou.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre posúdenie základu uplatneného nároku žalobkyne v prípade, pokiaľ
svoj nárok uplatňuje tzv. eventuálnym petitom je rozhodujúce nielen preukázanie tej skutočnosti, že
žalovaná prevzala od žalobkyne veci, vydania ktorých sa domáha, ale aj skutočnosť, či žalovaná je
schopná vydať požadované veci žalobkyni, teda či ich má u seba, pretože v opačnom prípade by mohla
byť žalovaná zaviazaná (len) na náhradné peňažité plnenie. V tom prípade však súd nárok na vydanie

veci (primárny petit) zamietne a žalovanú zaväzuje na náhradné peňažité plnenie. Táto situácia však
vylučuje záver o danosti základu uplatneného nároku žalobkyne.

Z vyššie uvedených dôvodov je odvolací súd toho názoru, že v prípade tzv. eventuálneho petitu nie je
namieste rozhodovať medzitýmnym rozsudkom o základe uplatneného nároku, keďže pre rozhodnutie

o základe uplatneného nároku sú dôležité všetky okolnosti, determinujúce rozhodnutie o uplatnenom
nároku, ktoré v danom prípade neboli súdom prvého stupňa jednoznačne zistené.

Konštatujúc vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k porušeniu
procesnoprávnych predpisov upravujúcich konanie, spočívajúcich najmä v nedostatočnom ujasnení, čo

je predmetom konania, pričom napriek tomu o žalobe medzitýmnym rozsudkom rozhodol. Dopustil sa
tak vady konania, v dôsledku ktorej odňal účastníkom konať pred súdom, a ktorá zakladá dôvod pre
zrušenie rozsudku podľa § 221 do. 1 písm. f/ O.s.p.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým ujasniť si, či z hľadiska uplatnenia niekoľkých možných
nárokovzostranyžalobkyneideotzv.eventuálnyaleboalternatívnypetitavtejsúvislostipotomzamerať
dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností, potrebných pre rozhodnutie o veci.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov celého konania, t.j. aj o trovách tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.