Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011873
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118011873.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.11.2019, v trestnej
veci proti obžalovanému P. U., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Tr. zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
3T/48/2018 zo dňa 05.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.,
H. U. XX

u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona,
§ 36 písm. l) Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Tr. zákona ú h r n n ý trest odňatia

slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho pre v ý k o n uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 3T/48/2018 zo dňa 05.02.2019 bol obžalovaný P. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H., H. U. XX uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona s poukazom
na § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zákona, ktoré spáchal v jednočinnom súbehu na tom skutkovom

základe, že

- v H. na ulici E.. T., pred barom L., dňa 01.05.2018, v čase okolo 22.30 hod., fyzicky napadol C. R.
tým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej výmene názorov k nemu pristúpil so slovami „a ty čo si
taký frajer" a kopol ho do jeho pravého ramena pravou nohou, následkom čoho C. R. spadol na zem,
čím takto poškodenému C. R. konaním spôsobil zranenia, a to zlomeninu chirurgického krčka a veľkého
hrboľa pravej ramennej kosti s posunom úlomkov s dĺžkou liečenia najmenej 42 dní.

Za to mu bol uložený:Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona a § 38 ods. 4 Tr. zákona, za prevahy dvoch
priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona k jednej poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písm. n) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 51 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu mu bol
podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona a § 51 ods. 2 Tr. zákona probačný dohľad nad správaním obžalovaného v

skúšobnej dobe a skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 5 rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť poškodenému menom C. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu
v H., K.. H. E. X zaplatiť spôsobenú škodu v sume 730,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku bol poškodený menom C. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúci v H., K.. H. E.

X so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, podal v neprospech obžalovaného, v zákonnej lehote
písomneokresnýprokurátorodvolanieavytkolsúduprvéhostupňauloženieneprimeranenízkehotrestu.
Odvolateľ poukázal na to, že obžalovaný spáchal predmetný skutok iba mesiac po spáchaní iného

trestného činu, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/75/2017 zo dňa
27.03.2018,ktorýmmuboluloženýtrestpovinnejprácevtrvaní300hodín,pričombolužosemkrátsúdne
trestaný a v predmetnej veci mu bol pôvodne trestným rozkazom uložený úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Okresný
prokurátor navrhol, aby po zrušení výroku o treste v napadnutom rozsudku odvolací súd obžalovanému

uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu so
stredným stupňom stráženia ako trest primeraný.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a v prejednávanej veci navyše, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku, len pokiaľ by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku Odvolací súd v danom prípade
nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.
Preskúmaval teda len napadnutý výrok o treste, pričom zistil, že v tomto výroku bol porušený Trestný
zákon, v dôsledku čoho bol obžalovanému uložený neprimeraný trest.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku
pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd pre potreby svojho rozhodnutia doplnil
dokazovanie aj o zistenie aktuálnych údajov plynúcich z odpisu registra trestov a výpisu z evidencie
priestupkov obžalovaného a údajov pracovnej zmluvy, ktorú predložil obžalovaný.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Priznanie a prejavenú ľútosť obžalovaného v danom prípade
nevyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zákona, ale ako poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n) Tr. zákona s názorom, že táto poľahčujúca okolnosť prichádza do úvahy

za situácie, kedy nie je zrejmé, kto trestný čin spáchal, prípadne nie je dostatočne isté, že určitý
trestný čin spáchal konkrétny páchateľ a tento napriek tomu, že nie je proti nemu dostatok dôkazov,
resp. tieto dôkazy sú sporné či dubiózne, prizná svoje zavinenie a to, že spáchal trestný čin, pričom
v prejednávanej veci však bol obžalovaný jediným možným páchateľom žalovaných trestných činov,
pričom bol jednoznačne usvedčovaný poškodeným, ktorého výpoveď bola podporovaná aj inými vo veci

získanými dôkazmi, a tak to považoval za skutočnosť, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Opakované odsúdenia obžalovaného vyplývajúce z odpisu registra trestov
vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zákona a skutočnosť, že obžalovaný sa
dopustil dvoch trestných činov, okresný súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm.h) Tr. zákona. Takto za použitia § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zákona upravil trestnú sadzbu trestného
činu z nich najprísnejšie trestného a ukladal mu trest v rozmedzí trestnej sadzby od 3 rokov do 5 rokov
odňatia slobody. Podľa okresného súdu, postoj obžalovaného k spáchaným trestným činom a náhrade

spôsobenej škody ním prezentovaný na hlavnom pojednávaní, keď tento s poškodeným komunikoval
a prisľúbil, že mu spôsobenú škodu uhradí v splátkach v rozsahu, v akom ju tento žiada a vyjadrenie
poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovanému odpustil a prijal jeho ospravedlnenie napriek tomu, že
obžalovaný už bol v minulosti trestne stíhaný, viedli okresný súd k záveru, že účel trestu je možné
dosiahnuť už trestom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.

Po zohľadnení jednotlivých hľadísk ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr.
zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na rozdiel od súdu
prvého stupňa, krajský súd dospel k záveru, že aj keď okresný súd správne určil povahu priťažujúcich
okolností a ich prevahu nad jednou poľahčujúcou okolnosťou, v rozpore s Trestným zákonom určil

povahu tejto poľahčujúcej okolnosti a v rozpore s účelom trestu rozhodol o druhu trestu. Neukladal totiž
trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom v ústave na výkon trestu s príslušným stupňom stráženia,
ako si to vyžadoval záujem na individuálnej a generálnej prevencii. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil
ani s výmerou uloženého trestu odňatia slobody, pretože hodnotiac povahu prijatého vyhlásenia o vine
obžalovaného dospel k záveru o prítomnosti dôvodu pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v

rámci jeho obmedzenia uvedeného v ustanovení § 39 ods. 4 Tr. zákona.

Ako už súd prvého stupňa z odpisu registra trestov zistil, obžalovaný mal do spáchania predmetnej
trestnej činnosti spolu osem záznamov.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/109/2009 zo dňa 08.09.2011 v spojení s uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/109/2009 zo dňa 14.09.2011 bol obžalovaný P. U. uznaný za
vinného v bode I. rozsudku z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a v bode II.
rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona, za čo mu bol uložený súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. V rámci výroku o súhrnnom treste bol zrušený výrok o treste uloženého mu trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/1/2011 zo dňa 02.02.2011, doručeným dňa 22.02.2011,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/98/2014 zo dňa
27.08.2014 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.

1, 2 písm. b) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, ktorý vykonal v ústave na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia dňa 20.12.2015.

Osobitne treba poukázať na to, že bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/52/2015 zo dňa
20.05.2015 odsúdený z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona a bol mu uložený trest

odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, ktorého výkon ukončil dňa 20.02.2016 v ústave na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Napriek výkonu tohto trestu odňatia slobody neprestal páchať trestnú činnosť. Naposledy bol rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/75/2017 zo dňa 27.03.2018 odsúdený pre prečin porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín.
Predmetné dva prečiny v jednočinnom súbehu spáchal dňa 01.05.2018, teda skutočne krátko po tom,
ako bol v uvedenom trestnom konaní odsúdený.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol
doposiaľ opakovane priestupkovo postihnutý, pričom po spáchaní predmetného skutku bol ešte dvakrát
postihnutý za priestupky proti verejnému poriadku napomenutím.

V osobe obžalovaného ide teda o recidivistu, u ktorého účel trestu sa zjavne nedosiahol ani po

opakovanom výkone trestu odňatia slobody a ktorý znova spáchal dva prečiny, z toho pri jednom z
nich spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Bol opakovane postihnutý aj za priestupky, pričom aj po spáchaní
predmetnej trestnej činnosti spáchal ďalšie dva priestupky. Iný druh trestu, ako trest odňatia slobody
spojený s jeho výkonom, teda nie je v súlade s požiadavkou primeranosti trestu vo vzťahu k účelu trestu.V predmetnej veci sa ale javia byť možnosti nápravy obžalovaného nie až tak márne. Obžalovaný sa
poškodenému ospravedlnil, prejavil vôľu spôsobenú škodu nahradiť, a to z príjmu, ktorý by mal v rámci

pracovnej zmluvy. Pritom predložil pracovnú zmluvu, podľa ktorej bol od 17.06.2019 zamestnaný pre
ManpowerGroup Slovensko s.r.o. Bratislava a prezentoval, že má zabezpečené ďalšie zamestnanie, z
ktorého by platil v splátkach priznaný nárok na náhradu škody poškodenému. Možno teda v prospech
obžalovaného hodnotiť jeho postoj k trestnému konaniu, keď prisľúbil, že poškodenému spôsobenú
škodu uhradí v splátkach v rozsahu, v akom ju tento žiada a v spojení s vyjadrením poškodeného,

ktorý uviedol, že obžalovanému odpustil a prijal jeho ospravedlnenie, možno v prospech obžalovaného
hodnotiť jeho snahu o urovnanie trestnou činnosťou narušených vzťahov.

Obžalovaný sa pritom už pri svojom výsluchu obvineného dňa 02.08.2018 k trestnej činnosti priznal a
oľutoval jej spáchanie. Zo spisu nevyplynuli stanoviská strán ku konaniu o dohode o vine a treste. Až
zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 05.02.2019 vyplýva, že prokurátorka odmietla uzavretie

dohody o vine z dôvodu, že obžalovaný podal proti vydanému trestnému rozkazu odpor.

Tunajší odvolací súd konštantne zastáva názor, od ktorého sa nemá dôvod odchýliť ani v tejto veci,
že hoci prokurátor nie je povinný začať konanie o dohode o vine a treste, a to ani vtedy, ak sa
ho obžalovaný domáha, z obsahu spisu musí byť zrejmé, prečo napriek splneniu podmienok k tejto

forme odklonu trestného konania prokurátor nepristúpil, lebo v opačnom prípade je postup prokurátora
nepreskúmateľný z pohľadu, či koná v obdobných prípadoch rovnako alebo je jeho postup svojvoľný.
Ako to vyplynulo z vyššie uvedeného, prokurátor neuviedol, z akých dôvodov opakovane odmietol konať
o dohode o vine a treste.

Zároveň bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že súd prvého stupňa prijal na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie obžalovaného o vine podľa 257 ods. 7 Tr. poriadku.

Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu
nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone

a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak
možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest
podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie
obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior
(od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku

(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal
všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. /Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 44/2017 z 27. 06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016/

V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8
Tr. poriadku, teda neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a
obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na
obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia
obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za

rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny
bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť
mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia, a je tak logicky vhodné a vecne správne vzhľadom na
vzdania sa práva obžalovaného na (kompletné) súdne konanie, umožniť obžalovanému mimoriadne
zmiernenie trestu.

Vzhľadom na uvedené tak súd mohol uložiť úhrnný trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1 rok a vychádzať z trestnej sadzby od 2 rokov
do 5 rokov.

Pritom je namieste poukázať na nesprávny názor súdu prvého stupňa na povahu poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zákona /páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval/, ktorá je v podstate prejavom jeho osobného kritického odsudzujúceho pomeru k vlastnejspáchanej trestnej činnosti, oproti poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. n) Tr. zákona, názor,
ktorý odporuje aj rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Možno pripomenúť, že podľa § 36 písm. n) Tr. zákona je poľahčujúcou okolnosťou, ak páchateľ
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

V tejto súvislosti, ako to uvádza už vyššie spomenuté stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou

podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je
doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Preto samotné priznanie
obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. Poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie
trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu,
vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny

podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova).
Nemožnosť považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu za poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, teda za okolnosť, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom, platí aj pri uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku
aj pri jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní. Dôvodom je nemožnosť zohľadňovania rovnakej okolnosti

duplicitne (viacnásobne), vyplývajúca z ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zákona (toto ustanovenie je v
aplikačnej praxi tradične interpretované extenzívne, teda duplicita sa nepripúšťa medzi jednotlivými
kategóriami v ňom uvedených okolností, ale ani interne v rámci týchto kategórií). Aby bolo možné
zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa písmena n)
naposledy označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré

umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní,
poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia,
vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom
prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba
alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste.

Hodnotiac teda jednotlivé hľadiská ukladania trestov, a to na jednej strane násilný spôsob spáchania
činu, úmyselné zavinenie, osobu páchateľa, ktorý je špeciálnym recidivistom, čo zhoršuje možnosť
nápravy obžalovaného a nepochybne vyznieva v jeho neprospech, no na druhej strane v prospech
obžalovaného vyššie uvedené skutočnosti a po zohľadnení okolnosti odôvodňujúcej mimoriadne

zníženie trestu, ako aj pomerov obžalovaného, dospel krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody vo
výmere 2 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je na nápravu
obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti, trestom primeraným.

Odvolací súd potom na podklade odvolania okresného prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku

o treste a o treste sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.