Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818202600
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818202600.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Ľ. U., J..

XX.X.XXXX,G.Q.XX/X,I.J.Y.protižalovanej:I.O.,J..XX.X.XXXX,G.J.E.XXX,Q..I.J.Y.,ozaplatenie
120 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 120,- € spolu s 5%-tným ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy od 9.7.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd
prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovanej zaplatiť sumu 120 eur s dohodnutým
ročným úrokom z omeškania vo výške 5% z uvedenej sumy od 9.7.2017 do zaplatenia, zmluvnou
pokutou vo výške 0,05% denne z tejto sumy od 9.7.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.6.2017 požičal žalovanej čiastku vo výške 120,- eur s 5%
dohodnutým ročným úrokom zo sumy 120 eur na dobu od 8.6.2017 do 8.7.2017 bez uvedenia
účelu. Prevzatie peňazí z pôžičky potvrdila žalovaná svojím vlastnoručným podpisom na výdavkovom
pokladničnom doklade zo dňa 8.6.2017. Zaviazala sa vrátiť pôžičku do 8.7.2017. V prípade nesplatenia
pôžičky do 8.7.2017, si strany sporu dohodli 5%- tný ročný úrok z omeškania zo sumy 120 eur od
9.7.2017 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 120 eur od 9.7.2017 do
zaplatenia. Žalovaná aj napriek telefonickým, ústnym, aj písomným výzvam pôžičku vo výške 120 eur

s príslušenstvom ku dňu podania žaloby neuhradila.

3. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 120 eur s prísl. S poukazom k uvedenému
súd dňa 8.10.2019 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“)
vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 23.9.2019.

4. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.5.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

7. Žalovaná sa v súdom určenej lehote k žalobe nevyjadrila a žiadne prostriedky procesnej obrany
nepoužila.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke
zo dňa 8.6.2017 a výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 8.6.2017.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

10. Zo žalobcom predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 8.6.2017 vyplýva, že žalobca a žalovaná mali
uzavrieť zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že dňom podpísania zmluvy požičia

žalovanej sumu 120 eur na dobu od 8.6.2017 do 8.7.2017, s tým, že žalovaná sa zaviazala vrátiť
požičanú sumu v lehote do 8.7.2017. Zmluvu žalovaná podpísala.

11. Z výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že žalovaná si prevzala dňa 8.6.2017 sumu 120 eur.

12. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa ust. § 658 ods. 1,2 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke

možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti,
spravidla toho istého druhu.

14. Podľa ust. § 36 OZ vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie
podmienky.

15. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ, účinného v rozhodnom období, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1,2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa ust. § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

19. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.20. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;

môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

23. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a
vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré

vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

25. V zmysle citovaných ustanovení OZ je zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako

veriteľom a žalovanou ako dlžníkom
je zmluvou reálnou, čo znamená, že medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy, t.j. právneho úkonu patrí
prenechanie veci, t.j. jej reálne odovzdanie, druhove určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu,
a určenie času vrátenia.

26. V zmysle uvedeného jednou z podstatných náležitosti tejto zmluvy o pôžičke je to, že reálne
dôjde k odovzdaniu vecí, ktoré sú predmetom pôžičky, čiže v danom prípade, malo dôjsť reálne k
odovzdaniu sumy 120 eur t.j. predmetu pôžičky žalovanej, čo sa v danom prípade stalo, ako to vyplýva
z pokladničného dokladu.

27. Žalovaná zmluvu o pôžičke podpísala, jej podpis je overený, z obsahu ktorej vyplýva že žalovanú
sumu prevzala a v priebehu konania to žiadnym spôsobom nespochybnila.

28. V konaní bolo preukázané, že žalovaná sa z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností dostala do
omeškania. Pôžičku mala vrátiť do 8.7.2017, čo neurobila, od 9.7.2017 sa preto dostala do omeškania.

Preto súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej zákonnej výške zo sumy
120 eur ako požadoval podľa času omeškania a platných zákonných ustanovení v čase omeškania a
to vo výške 5% ročne od 9.7.2017 do zaplatenia.

29. Výška úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy bola v čase uzatvorenia pôžičky vo výške

5% ročne, a to podľa .

30. Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobu v tejto často zamietol. Súd vyhodnotil
dohodu o zmluvnej pokute v sume 0,05% denne zo sumy 120 eur od 9.7.2017 do zaplatenia v rozpore

s dobrými mravmi a za neplatnú podľa § 39 OZ. Rozpor s dobrými mravmi vidí súd vo výške dennej
zmluvnej pokuty, ktorá ročne predstavuje výšku 18,25 %. Okrem toho je táto zmluvná pokuta viazaná na
krátku dobu splatnosti pôžičky - 1 mesiac. Zmluvnú pokutu preto súd vyhodnotil ako skrytý úrok, má ísť o
simuláciu právneho úkonu, a to náhradu úročenia zmluvnou pokutou. Namiesto odmeny za poskytnutie
pôžičky, odmeny za finančnú službu vo forme dohodnutého úroku, bola dohodnutá zmluvná pokuta,

ktorá predstavuje sankčný mechanizmus. Avšak výška tohto sankčného mechanizmu je v rozpore s
dobrými mravmi a to aj s poukazom na krátku dobu splatnosti.31. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 OZ, je donútiť dlžníka hrozbou
majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje
hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť

pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť
porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná
funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu),
lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia
povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré

predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia §
544OZ,ktorépovinnosťhradiťzmluvnúpokutučinínezávislounavznikuškody.Inýmislovamipovedané,
zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju
zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká
veriteľovi škoda.

32. Vzhľadom na dohodnutú výšku zmluvnej pokuty bolo treba posúdiť, či nie je neplatná zmluva
uzavretá medzi stranami sporu v časti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi
z dôvodu jej neprimeranosti. Podľa ust.§ 39 OZ, právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho
obsah ocitne v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy netvoria spoločensky normatívny systém, vo
všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti,

v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide o
uznávané pravidlo slušnosti a poctivého správania.

33. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem. Pri skúmaní
platnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je potrebné zvážiť funkciu zmluvnej

pokuty, ktoré sú preventívne, uhradzovacie a sankčné.

34. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno
rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením očakávať. Musí mať dostatočnú, ale nie však
premrštenú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody je

neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dohodnutej výšky
zmluvnej pokuty je treba prihliadať k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu,
ktorý sledoval. Do úvahy treba tiež brať aj výšku úroku z omeškania, ktorá tiež predstavuje sankciu za
porušenie povinností.

35. V tejto časti súd návrh žalobcu čo do zmluvnej pokuty nepovažoval za dôvodný, nakoľko dohodnutá
výška zmluvnej pokuty nebola v súlade s ustanovením § 3 OZ. Súd mal za to, že sa dohodnutá výška
zmluvnej pokuty prieči dobrým mravom.

36. Z úradnej činnosti súdu je zrejme, že žalobca opakovane v stovkách prípadoch takýmto spôsobom

poskytuje pôžičky. Aj keď je označený v zmluve a v iných zmluvách ako fyzická osoba prevádzkuje
podnikateľskú činnosť, vlastní záložňu (vyplýva to z obsahu pokladničného dokladu na čl. 5) a týmto
spôsobom sa snaží pri poskytovaní vlastne úverov obchádzať zákon a to zákon o spotrebiteľských
úveroch. Žalobcovi pritom nič nebráni a ani nebránilo, aby si dohodol primeraná úroky z pôžičky,
ktoré zákon pripúšťa ako určitý druh odmeny za požičanie peňazí. Navyše celý text zmluvy ako to z

neho vyplýva bol vypracovaný samotným žalobcom. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle
zákona ako ďalšia sankcia za nedodržanie termínu vrátenia peňazí nastupujú úroky z omeškania a
zmluvná pokuta, ktoré si žalobca uplatnil.

37. Preto súd zmluvu uzavretú medzi stranami sporu v časti dohody účastníkov o zmluvnej pokute bolo

potrebné posudzovať z hľadiska § 39 OZ v rozpore s dobrými mravmi a túto časť zmluvy o dohode o
zmluvnej pokute súd považoval za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 41 OZ. Jej neplatnosť nemá
vplyv na platnosť zvyšnej časti zmluvy o pôžičke.

38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.40. Keďže súd žalobe žalobe vyhovel len čiastočne , žalobca bol však v konaní úspešnejší jako
žalovaná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku.