Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/271/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415208554
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6415208554.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
D. N., nar. 4. novembra XXXX, trvale bytom D. námestie X/X, Y., zastúpený Mgr. Ing. Petrom Holéczym,
advokátom, so sídlom AK Vojenská 5, Košice, proti žalovanému: Mesto Kremnica, IČO: 00 320 781,
Štefánikovo námestie 1/1, Kremnica, zastúpenému JUDr. Antonom Vaským, advokátom, so sídlom AK
Štefánikovo námestie 16/6, Kremnica, o uloženie povinnosti zdržať sa konania a iné, o odvolaní žalobcu
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 12C/252/2015-157 zo dňa 11. júla
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa všetkého,
čím by vážne ohrozoval výkon práv žalobcu prenikaním povrchovej, dažďovej, podpovrchovej, spodnej
vody, pádom múru a zeminy z CKN parc.č.XXX/X, z CKN parc.č.XXX/X a z CKN parc.č.XXX k.ú. Y. vo
vlastníctve žalovaného, na CKN parc.č.XXX/X, CKN parc.č.XXX a CKN parc.č.XXX/X k.ú. Y., ktoré sú
vo vlastníctve žalobcu.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e.

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku III m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
sumu 19.347,36 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Rozsudok okresného súdu vo výroku V. m e n í tak, že žalobu do sumy 6.449,12 Eur z titulu nároku
na náhradu škody z a m i e t a.

V. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov celého konania voči žalovanému v rozsahu 50%, ktoré mu

je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

VI. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VII. m e n í tak, že priznáva štátu nárok na náhradu
trov konania za obhliadku vo rozsahu 100%, a to voči žalobcovi v pomere 25% a voči žalovanému v
pomere 75%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.

12C/252/2015-157 zo dňa 11. júla 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)
rozhodol nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa všetkého, čím by vážne ohrozoval výkon práv žalobcu prenikaním
povrchovej, dažďovej, pod povrchovej, spodnej vody, pádom múru a zeminy z CKN parc.č.XXX a z CKNparc.č. XXX k.ú. Y. vo vlastníctve žalovaného, na CKN parc.č. XXX/X, CKN parc.č. XXX a CKN parc.č.
XXX/X k.ú. Y., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu,
II. Žalovaný je povinný úplne odstrániť vlastný pevný odpad z CKN parc. č.XXX/X, CKN parc.č. XXX a

CKN parc.č. XXX/X k.ú. Y., v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.898,24 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
IV. Súd konanie o žalobe žalobcu, ktorým sa domáhal alternatívnych plnení v znení: k prvému výroku
v znení: Žalovaný sa zaväzuje vyplatiť žalobcovi sumu 92.844,47 € v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku; k druhému výroku v znení: Žalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi sumu 5.000 € v lehote 3

dní od právoplatnosti rozsudku; k tretiemu výroku v znení: Žalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi sumu
vo výške škody 25.796,47 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zastavuje,
V. Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu zamieta,
VI. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo,
VII. Súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania za obhliadku v rozsahu 100 %, a to voči žalobcovi
v pomere 50 % a voči žalovanému v pomere 50 %.

1.1Zodôvodneniarozsudkuokresnéhosúduvyplýva,žežalobcasapôvodnepodanoužaloboudomáhal
nasledovných výrokov:
I. Žalovaný je povinný v zmysle ustanovenia § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka obnoviť oporný múr na
hranici pozemkov vo vlastníctve žalobcu č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX, č. XXX/X, č. XXX/X v katastrálnom

území Y., v obci Y., okresu F. nad R. s pozemkom žalovaného parc. č. XXX v katastrálnom území Y., v
obci Y., okresu F. nad R. tak, aby zaistil v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že
by nad mieru primeranú pomerom už neobťažoval žalobcu a vážne neohrozoval výkon práv žalobcu v
súčasnosti ani v budúcnosti, a to v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (alternatívne
je povinný vyplatiť žalobcovi sumu 92.844,47 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku).

II. Žalovaný je povinný upraviť do pôvodného stavu parcely vo vlastníctve žalobcu č. XXX/X, XXX/X,
XXX a XXX/X v katastrálnom území Y., v obci Y., okresu F. nad R. (pričom úpravu robiť takým spôsobom,
aby nebol znemožnený vstup do garáže žalobcu), a to v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozsudku (alternatívne je povinný vyplatiť žalobcovi sumu 5.000,-Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku).

III. Žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi sumu 25.796,47 Eur na opravu schodišťa s dvomi stenami
koridoru do vchodu národnej kultúrnej pamiatky, stojaceho na parcele č. XXX v katastrálnom území Y.,
v obci Y., okresu F. nad R. vo vlastníctve žalobcu, poškodeného dlhodobou nečinnosťou žalovaného a
jeho vinou, aby žalobca sám mohol dodávateľsky previesť opravy schodišťa s dvomi stenami koridoru
do vchodu národnej kultúrnej pamiatky, postaveného na parcele č. XXX v katastrálnom území Y., v obci

Y., okresu F. nad R. vo vlastníctve žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania 800,-Eur (projektová dokumentácia, statika
a rozpočty) a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.321,36 Eur, spolu 2.121,36 Eur, to všetko k rukám
právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

1.2 Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca v priebehu sporu zobral žalobu späť v časti alternatívnych
výrokov a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa
domáhal alternatívnych plnení, zastavil.

1.3 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný ho nad mieru primeranú

pomerom obťažuje presakovaním povrchovej dažďovej, podpovrchovej spodnej vody; presakovaním
vody z parciel žalovaného CKN parc. č. XXX a CKN parc. č. XXX spôsobuje žalobcovi škodu na
jeho nehnuteľnostiach. Dochádza k podmáčaniu parciel v jeho vlastníctve, ako aj k podmáčaniu jeho
stavieb. Oporný múr postavený na parcele č. XXX je dlhodobo v zlom stave, žalovaný zanedbával
jeho údržbu, v minulosti došlo v časti k jeho zrúteniu na parcelu žalobcu. Múr tak neplní svoju funkciu,

nezabraňuje ďalšiemu zosúvaniu zeminy. Žalovaný ho pritom ohrozuje aj prenikaním splaškovej vody
z kanalizácie. Komisia žalovaného už v roku 1995 konštatovala pretekanie splaškových vôd. Žalobca
sa zároveň domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby odstránil vlastný pevný odpad z parciel CKN
č. XXX/X, XXX a XXX/X. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal aj zaplatenia škody od žalovaného vo
výške 27.796,47 Eur, ktorá bola spôsobená žalovaným nielen pádom múru, ale aj pretekaním vody a

podmývaním. Došlo k poškodeniu schodištia s dvoma stenami koridoru do vchodu národnej kultúrnej
pamiatky, stojaceho na parcele č. XXX vo vlastníctve žalobcu.1.4 Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, vo vzťahu k prvému uplatnenému výroku žiadal žalobu
zamietnuť, nakoľko nejde o také konanie žalovaného, ktorým by obťažoval žalobcu nad mieru primeranú
pomerom. K druhému nároku žalovaný uviedol, že je pripravený odpad odstrániť, ale len z parcely č.

XXX. Pokiaľ žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, tento žalovaný žiadal zamietnuť z dôvodu, že v
sporenebolapreukázanázodpovednosťžalovanéhoaanipríčinnásúvislosťmedzikonanímžalovaného
a poškodením koridoru žalobcu.

1.5 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka;

ustanovenia § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). Vo vzťahu k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva poukázal na rozhodnutia
vyšších súdov (rozhodnutie R 37/1985, R 45/1986, R 3/1988 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
22Cdo/2746/2012) a konštatoval, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv zásahmi, t.j. prenikaním
nejakých účinkov z jedného pozemku na susedný pozemok. Pojem „miera primeraná pomerom“ a

„vážne ohrozenie výkonu práva“ treba vykladať objektívne. Návrhom na začatie občianskeho súdneho
konania smerujúcim proti vlastníkovi sa navrhovateľ môže úspešne domáhať len vydania rozsudku,
ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia,
nie však už povinnosť konať niečo pozitívne. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, takisto
ako vážne ohrozenie výkonu práva v zmysle ust. § 130a ods. 1 Občianskeho zákonníka (teraz §

127 ods. 1) treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu zásadne z objektívnych hľadísk.
Nemožno vylúčiť, aby sa prihliadlo aj na okolnosti tkvejúce v osobe alebo pomeroch vlastníka, ktorý
sa ochrany proti neoprávnenému zásahu domáha. Prostredníctvom rozhodnutia vydaného v režime
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno ukladať žalovanému konkrétny spôsob jeho konania.
Zmyslom rozhodnutia súdu je zabrániť vzniku závadného stavu, ktorý by predstavoval obťažovanie nad

mieru primeranú pomerom. Je na žalovanom, akým konkrétnym spôsobom splní povinnosť zdržať sa
obťažovania žalobcu a aké konkrétne opatrenia zvolí.

1.6 Súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný je vlastníkom parcely CKN parc.
č. XXX a vlastníkom parcely CKN parc. č. XXX pre k. ú. Y. nebolo sporné, rovnako nebolo sporné, že

žalobca je vlastníkom parcely CKN parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX, parc. č. XXX/X a parc.
č. XXX/X pre k. ú. Y..

1.7 Pokiaľ ide o neprimerané zásahy žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu, okresný súd
konštatoval, že výsluchom žalobcu, ako aj vykonaním ohliadky na mieste samom zistil, že žalovaný

žalobcu obťažuje konaním uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia; výsledkom obťažovania je aj
pád časti múru žalobcu, ako aj škoda na majetku žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému ide o Mesto Y., ktoré
má technické možnosti na zrealizovanie zamedzenia prenikania povrchovej dažďovej, podpovrchovej,
spodnej vody a pádu múru a zeminy. Zmyslom rozhodnutia súdu je zabrániť vzniku závadného stavu; je
na žalovanom, akým konkrétnym spôsobom splní povinnosť zdržať sa vážneho ohrozenia výkonu práva

žalobcu a aké konkrétne opatrenia zvolí. Generálna klauzula obsiahnutá v ust. § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka upravuje dve skutkové podstaty, a to obťažovanie iného a vážne ohrozenie výkonu jeho práv.
Rozdiel medzi ohrozením výkonu práv a obťažovaním iného spočíva v tom, že ohrozovanie sa týka
priamovýkonuprávchránenéhosubjektualebodokoncajehoexistencie;obťažovanievlastnémuvýkonu
práva nebráni, robí ho však obtiažnym alebo nepríjemným. Ak v dôsledku konania vlastníka dochádza k

vážnemu ohrozeniu vlastníckeho práva iného, spočívajúceho v poškodzovaní veci, ide o neoprávnený
zásah bez ohľadu na to, či tento zásah prekračuje mieru primeranú pomerom. Súd prvej inštancie mal
za to, že žalobca v spore preukázal, že v dôsledku imisií došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu jeho práva
na parcelách CKN č. XXX/X, č. XXX a č. XXX/X. Už samotný vstup na parcely č. XXX/X a č. XXX nie je
bezpečný, nachádza sa na nich nahromadený materiál, zemina, kamenivo z múru, nie je zabezpečená

stabilita zvyšku oporného múru, nie je ich možné za súčasného stavu akýmkoľvek spôsobom užívať.
Materiál zo spadnutého múru sa nachádza aj na parcele č. XXX/X, ktorej užívanie je značne sťažené,
prístup a využívanie priľahlých garáží nie je možný. Samotný pohyb na časti uvedenej parcely nie je
bezpečný.Súdtiežzlistinnéhodôkazu-znaleckéhoposudkuč.XX/XXXXznalcaIng.ĽubomíraDibdiaka
zistil, že poškodenie a zrútenie oporného múru a následné vytvorenie násypu pozdĺž oporného múru

zvýšilo množstvo vody v podloží domu, ktorá následne vzlínala do murovaných stien a podláh v dome
žalobcu. Bol konštatovaný aj prienik vody cez poškodený a zrútený múr do násypu a podložia. Takýmto
spôsobom došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práv žalobcu; otázka miery primeranej pomerom je tak
bezvýznamná. Vzhľadom k tomu, že okresný súd zistil neoprávnený zásah v zmysle ust. § 127 ods. 1Občianskeho zákonníka, v tejto časti žalobe v rozsahu zdržania sa všetkého, čím by žalovaný vážne
ohrozoval výkon práv žalobcu prenikaním povrchovej dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody, pádom
múru a zeminy z CKN parc. č. XXX a CKN parc. č. XXX pre k. ú. Y. na parcely CKN č. XXX/X, č. XXX

a č. XXX/X pre k. ú. Y..

1.8 Žalobca tvrdenie, že ho žalovaný obťažuje prenikaním splaškovej vody podľa záverov okresného
súdu v spore nepreukázal. Naopak, žalovaný preukázal, že na parcele CKN č. XXX vybudoval
kanalizáciu, ktorou odvádza splaškovú vodu a táto skutočnosť bola zistená aj obhliadkou. Žalobca

nepreukázal ani svoje tvrdenie, že kanalizácia nie je urobená správne a prepúšťa. V spore bolo
preukázané, že práve na základe konštatovaní komisie žalovaného o pretekaní splaškových vôd
žalovaný následne kanalizáciu vybudoval. V konečnom dôsledku nebolo sporné, že na parcele CKN č.
XXX sa kanalizácia nachádza, a preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

1.9 Pokiaľ žalobca žiadal žalovanému uložiť povinnosť upraviť do pôvodného stavu parcely vo

vlastníctve žalobcu CKN č. XXX/X, č. XXX a XXX/X pre k.ú. Y. až do úrovne spodku susediacej parcely
CKN č. XXX/X, bolo nesporné, že na predmetných parcelách žalobcu sa nenachádzal len pevný odpad
žalovaného, ale aj iných subjektov (z fary). Nakoľko žalobca v zmysle uvedeného žalobu neupravil,
uplatnený nárok na uloženie povinnosti žalovanému upraviť parcely do pôvodného stavu nebol dôvodný
tak, ako nebol dôvodný jeho nárok na úpravu v takom rozsahu, aby žalobcovi nebol znemožnený vstup

do garáže. Preto okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou úplne odstrániť vlastný pevný odpad
z CKN parcely č. XXX/X, parcely č. XXX a parcely č. XXX/X pre k.ú. Y. a v prevyšujúcej časti žalobu
rovnako zamietol.

1.10 Pokiaľ žalobca uplatnil aj nárok na náhradu škody, súd prvej inštancie poukázal na predpoklady

vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, ktorými sú protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné,
že odpad nachádzajúci sa na parcele č. XXX vznikol dôsledkom pádu častí oporného múru žalovaného;
žalovaný nerozporoval protiprávny úkon, spôsobenie škody ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou čo do časti jeho vlastného odpadu. Súd v rámci ohliadky zistil, že pevný odpad

žalovaného z oporného múru sa nachádza na parcele č. XXX/X ako aj na časti parcely č. XXX/X. Žalobca
ako poškodený požiadal uhradiť škodu uvedením do predošlého stavu, a preto súd žalobe žalobcu v
tejto časti vyhovel. Domáhal sa však aj uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť mu sumu 25.796,47
Eur na opravu schodišťa s dvoma krátkymi stenami koridoru do vchodu národnej kultúrnej pamiatky
stojaceho na parcele č. XXX v k.ú. Y., vo vlastníctve žalobu, poškodeného dlhodobou nečinnosťou

žalovaného a jeho vinou. Žiadal, aby sám mohol dodávateľsky previesť opravy schodišťa s dvoma
stenami koridoru. Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutou škodou
preukazoval listinným dôkazom, a to znaleckým posudkom Ing. Ľubomíra Dibdiaka. Škodu žiadal priznať
v rozsahu, ako bola vyčíslená Krycím listom rozpočtu zo dňa 29.03.2015 a Rozpočtom s výkazom
výmer vypracovaným Ing. Plevkom. Súd mal za to, že žalobca v spore preukázal výšku škody v rozsahu

25.796,47 Eur na vstupe do pivnice v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele č. XXX. Žalovaný
konkrétne výhrady voči vyčísleniu škody nevzniesol. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v
spore preukázal zodpovednosť žalovaného za škodu aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
protiprávnym konaním žalovaného, a to listinným dôkazom - znaleckým posudkom Ing. Dibdiaka,
ktorý bol vypracovaný v inom spore. Znalecký posudok sa zaoberal aj dôvodmi poškodenia domovej

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, postavenej na CKN parc. č. XXX. Zo záverov posudku vyplýva,
že vlhnutie ostatných murovaných stien a podláh suterénu, a teda aj v časti schodišťa s dvomi stenami
koridoru do vchodu národnej kultúrnej pamiatky, sú v rozsahu 50% spôsobené zrútením oporného múru
a následným zosuvom zeminy na obvodovú stenu a v rozsahu 50% sú spôsobené tým, že uvedené
existujúce stavebné konštrukcie neboli nijako izolované proti zemnej vlhkosti a spodnej vode. Žalovaný

na svoje tvrdenia žiaden dôkaz nepredložil. Na základe uvedeného okresný súd považoval žalobu
na náhradu škody za dôvodnú čiastočne, nakoľko žalobca v spore nepreukázal úplnú zodpovednosť
žalovaného. Ním predložený listinný dôkaz preukázal zodpovednosť žalovaného v rozsahu 50%. Z
uvedeného dôvodu vo vzťahu k náhrade škody okresný súd žalobcovi priznal náhradu vo výške
12.898,24 Eur a vo zvyšku jeho žalobu zamietol.

1.11 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods.
2, § 262 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p. Konštatoval, že strany sporu mali vo veci čiastočný úspech, a preto
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zatrovy konania sa považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní v období od začatia konania do jeho
skončenia. Ak teda žalobca v spore žiadal priznať výdavok vo výške 800,-Eur vynaložený na základe
faktúry AVA PROJEKT Ing. Alexander Vágner, autorizovaný architekt, za projekt na stavebné povolenie,

súd mu uvedenú sumu nepriznal, nakoľko žalobca nepreukázal vzťah tohto výdavku k predmetu sporu.

1.12 Súd prvej inštancie rozhodoval aj o trovách štátu za ohliadku na mieste samom zo dňa 24.04.2018.
Z dôvodu, že strany boli v spore úspešné čiastočne, okresný súd priznal štátu nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v pomere 50% a voči žalovanému v pomere 50% s tým, že o výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v rozsahu
výrokov I., II., III., V., VI., VII. z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) C.s.p.. Tvrdil tak, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol tiež, že odvolanie podáva aj podľa § 355 ods. 2 C.s.p..

2.1 V konkrétnostiach vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku zdôraznil, že s ním súhlasí, žiadal

však naviac do výpočtu médií, ktorých prenikaniu má žalovaný zabrániť, doplniť výraz „splaškových
vôd.“ Vo vzťahu k výroku II. uviedol, že súhlasí s celým výrokom, ktorý však kvôli jednoznačnosti navrhol
doplniť o výraz „tak, aby bol pevný odpad odstránený zo všetkých menovaných parciel až do úrovne
spodku susediacej parcely CKN č. XXX/X - garáží.“ Vo vzťahu k výroku III. uviedol, že s celým výrokom
súhlasí, ktorý však požaduje naviac doplniť o ďalšiu sumu 12.898,24 Eur.

2.2 Vo vzťahu k odvolacím dôvodom poukázal na znalecký posudok znalca Ing. Dibdiaka, z ktorého
vyplýva, že vlhnutie obvodovej murovanej steny suterénu, pozdĺž oporného múru, je v rozsahu 75%
spôsobené zrútením oporného múru a následným zosuvom zeminy na obvodovú stenu. Poškodený
vstupný koridor do budovy tzv. „Pečiatkárne“ je pokračovaním tejto obvodovej murovanej steny suterénu

poškodenej vinou žalovaného až na 75%, a nie na 50% ako rozhodol okresný súd. Tento koridor
bol pádom múru žalovaného zavalený do ešte väčšej vzdialenosti, lebo pádu kameňov zo zrúteného
múru žalovaného už nezabraňovala bočná stena pečiatkárne žalobcu. Ak znalec vypočítal 50%-nú
zodpovednosť žalovaného, táto sa týka ostatných murovaných stien a podláh suterénu, o ktoré v tomto
spore nejde. V spornej časti, prejednávanej v predmetnom konaní, znalec stanovil zodpovednosť

žalovaného až na 75%. Žalobca v podaní tiež namietal správnosť celého znaleckého posudku a uzavrel,
že súd prvej inštancie zrejme omylom rozdelil zodpovednosť žalovaného na dva rôzne stupne, a to na
75% a 50%. 75% sa týka predmetného sporu a 50% ostatných murovaných stien a podláh suterénu, o
ktoré v spore ale nejde. Pri rešpektovaní 75% mal súd prvej inštancie určiť zodpovednosť žalovaného
až na 75%. V tomto smere súd prvej inštancie zjavne pochybil.

2.3 Žalobca písomným podaním v zákonnej lehote doplnil podané odvolanie a poukázal na ustanovenie
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal zahrnúť do výpočtu aj
prenikanie splaškových vôd, tento pojem aj tak spadá pod všeobecnejší pojem „všetkého“ a takto
upravený výrok by vyhovoval aj žalobcovi a na druhej strane by nijak naviac proti obvyklým pomerom

neobmedzoval žalovaného. Zdržať sa prenikania aj splaškových vôd je aj tak povinný v zmysle
ustanovenia zákona, akákoľvek obrana žalovaného je v tomto zmysle márna. Namietol odôvodnenie
rozsudku okresného súdu, nakoľko dokázal prenikanie splaškových vôd, a to znaleckým posudkom,
celou sériou fotografií doložených do súdneho spisu, ktoré dokazujú prenikanie mastnej splaškovej
vody. Nepoprel obranu žalovaného, že vybudoval splaškovú kanalizáciu, len jej samotné vybudovanie

neznamená,žejužalovanýurobiltakkvalitne,abyodvádzalavšetkusplaškovúvodu.Žalobcavpriebehu
času zistil, že splašková kanalizácia je nekvalitná. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval ohliadkou,
nemohol vidieť 100% kanalizácie, táto je pod zemou a nebolo možné ani posúdiť je podzemnú kvalitu.

2.3.1 Vo vzťahu k druhej výrokovej vete napadnutého rozsudku žalobca dôvodil, že odpad musí byť

odstránený odspodku kam napadal, od hladiny samotnej parcely. Súd prvej inštancie akoby vychádzal
z toho, že odpad z fary nebol odpadom žalovaného. Ide o faktický omyl a nelogičnosť súdu. Fara ako aj
pozemky fary sú vo vlastníctve, či správe žalovaného, vo výroku I. ich súd sankcionuje a nespochybňuje,
že by išlo o nejaký iný subjekt. Vo výroku II. zrazu rozlišuje žalovaného a akýsi iný subjekt „fary.“ Ide všako jediný subjekt žalovaného, odpad žalovaného a odpad fary je stále len tým istým odpadom žalovaného.
Výrok o odstránení vlastného pevného odpadu si žalobca vykladá tak, že ide o všetok odpad, ktorý
je všetok vlastným odpadom žalovaného. Výrok je vlastne správny, odôvodnenie však spochybnilo

tento výklad. Výrok by sa stal potencionálne nejasným, ako keby existoval ešte nejaký iný odpad,
než všetok odpad, ktorý je tam od žalovaného. Nejaký tretí subjekt ako „dodávateľ“ odpadu do úvahy
neprichádza. Len žalovaný prevádza alebo prevádzal stavebné práce na svojich „farských“ pozemkoch
a na svojej „fare“; financoval ich, objednával a platil a z týchto činností pochádza predmetný odpad.
Iný subjekt ani právne nemohol na pozemkoch žalovaného legálne podnikať, stavať, či rekonštruovať.

Zodpovednosť vo vzťahu k odpadu nesie len žalovaný. Žalobca zopakoval, že text druhého výroku
považuje za správny, sám považuje všetok odpad za odpad žalovaného. Iba odôvodnenie napadnutého
rozsudku dalo žalovanému možnosť iného výkladu a obídenia výroku rozsudku.

2.3.2 Pokiaľ ide o tretí výrok napadnutého rozsudku, žalobca ho žiadal doplniť o ďalších 50%, a teda
o sumu 12.898,24 Eur. Poukázal na znalecký posudok Ing. Dibdiaka, ktorý určil 75% zodpovednosť

žalovaného za spôsobené škody a následne nelogicky len 50% a zdanlivo podporuje záver súdu. Závery
znaleckého posudku boli však napadnuté, znalec nevedel vysvetliť, kto mal spôsobiť matematicky
chýbajúcich 25% škody a celkovo nelogicky druhých 50% škody poškodenému žalobcovi spôsobenej
prenikaním vôd z pozemkov žalovaného. V inom spore bola nariadená ohliadka, je predpoklad, že
znalec bude musieť závery svojho znaleckého posudku upraviť. Záver súdu prvej inštancie premietnutý

do výroku III. považoval žalobca za predčasný. Vo vzťahu k výroku III. uplatnil tak žalobca aj odvolací
dôvod v zmysle § 355 ods. 2 C.s.p. z dôvodu, že v inom konaní pred Okresným súdom Žiar nad
Hronom vedenom pod sp.zn. 18C/311/2015 bol vypracovaný znalecký posudok Ing.
Dibdiakom, ktorý stanovil zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú prenikaním povrchových,
podpovrchových zrážkových, dažďových a splaškových vôd z pozemkov žalovaného na pozemky

poškodeného žalobcu. Tento posudok stanovil zodpovednosť žalovaného matematicky až na 75%.
Pokiaľ pre výroky I. a II. znalecký posudok vyhovoval, pre výrok III., v ktorom ide o percentuálny
podiel fiktívnej spoluzodpovednosti žalobcu za prenikanie vôd z pozemkov žalovaného, znalecký
posudok nestačí. Znalec sa alibisticky, bez logického vedeckého, či technického odôvodnenia vyslovil
matematicky o 25%-nej spoluzodpovednosti poškodeného a v závere nelogicky dokonca o 50%.

Správnejším matematickým výpočtom urobeným žalobcom bola určená zodpovednosť žalobcu na
94,4%, rovnakou metodikou ako bol výpočet znalca; 5,5% zodpovednosť žalobcu je tak nepatrná
zodpovednosť a treba mať za to, že ide o 100% zodpovednosť žalovaného.

2.4Vďalšomdoplneníodvolaniažalobcapoukázalnabývalýdezolátnystavkremnickéhonámestia,jeho

následnú rekonštrukciu v roku 2011, ktorá však po technickej stránke skončila katastrofálne, odtokové
pomery sa podstatne zhoršili. V hornej časti námestia cestu, resp. chodník miesto prirodzeného sklonu
smerom po spáde k námestiu vyrovnali, nivelizovali a zvýšili o meter, čo malo za následok, že dažďová
voda už nestekala voľne smerom k námestiu ako v minulosti, ale začala tiecť prevažne do priestoru iných
majetkov žalobcu. To malo za následok aj to, že voda netiekla voľne smerom k námestiu, ale opačným

smerom pretekala práve na pozemky žalovaného do farskej záhrady vo vlastníctve, resp. správe
žalovaného. V čase dažďov kanalizácia nestačí odvádzať splaškové vody. Záver súdu prvej inštancie,
že žalobca svoje tvrdenia vo vzťahu k splaškovej vode nepreukázal, je nesprávny; toto preukázal nielen
vlastnou výpoveďou, ale aj fotodokumentáciou. Z kanála nielen vytekajú, ale až vytryskávajú splaškové
vody aj so splaškovým odpadom. Zdôraznil, že k zmene k horšiemu došlo po rekonštrukcii námestia,

nivelizovaním hornej cesty. Oprava kanalizácie námestia odtokové pomery zhoršila.

2.5 Žalobca zároveň podal tretí doplnok k odvolaniu, v ktorom opakovane namietal záver súdu prvej
inštancie vo vzťahu k percentuálnemu stanoveniu zodpovednosti žalobcu a žalovaného. Výpočty znalca
nepovažoval za relevantné, žiadal určiť zodpovednosť žalovaného v rozsahu 100%. Pripojil stanovisko

k znaleckému posudku Prof. Ing. Rodziňáka, CSc. zo dňa 01.08.2018.

2.6 Ďalším podaním žalobca pripojil dokumentáciu k svojim tvrdeniam, týkajúcu sa vytekania
splaškových vôd z objektov patriacich mestu Kremnica, potvrdzujúcu škody na majetku žalobcu a
obsahujúcu rekapituláciu materiálov, dôkazov, a to obohatenú a aktualizovanú.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný; napadol výrok I. rozsudku v časti,
ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa všetkého, čím by vážne ohrozoval výkon
práv žalobcu prenikaním povrchovej dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody, pádom múru a zeminy zCKN parc. č. XXX a z CKN parc. č. XXX pre k.ú. Y. vo vlastníctve žalovaného na CKN parc. č. XXX/X,
CKN parc. č. XXX; imisiu spočívajúcu v páde múru a zeminy ohľadne parcely CKN č. XXX v odvolaní
nenapadol. Zároveň napadol výrok II. v časti povinnosti žalovaného úplne odstrániť vlastný pevný odpad

z CKN parciel č. XXX/X a XXX/X a vo výroku III. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
12.898,24 Eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žaloba
v častiach napadnutých jeho odvolaním bude zamietnutá a vo vzťahu k trovám odvolacieho konania
navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

3.1 V konkrétnostiach poukázal na to, že zo strany žalobcu bolo na mieste sa v prvom rade domáhať
odstránenia závadného stavu vzniknutého zrútením časti oporného múru, a to reparáciou, uvedením do
pôvodného stavu. Nebolo možné vylúčiť ani súbežný návrh vo forme uloženia povinnosti žalovanému
zdržať sa konkrétnych zásahov z jeho strany. Žalobca vo svojej žalobe uvádzal aj konkrétne škody,
vrátane ich vyčíslenia, v tejto časti by bola namieste žaloba o náhradu škody. Žalobca sa nakoniec
po úpravách obmedzil na podanie žaloby o zdržanie sa imisií zo strany žalovaného, na odstránenie

materiálu zo spadnutého múru z jeho pozemkov, na uvedenie do pôvodného stavu jeho parciel a na
náhradu škody o vstupnom koridore. Bolo na žalobcovi, akým spôsobom sformuje petit svojej žaloby.

3.2 Žalovaný v odvolaní tvrdil, že v konaní nebolo sporné odstránenie materiálu pochádzajúceho z pádu
časti oporného múru z parcely žalobcu CKN č. XXX, žalobca je k tomuto pripravený a realizoval by

to aj bez žaloby. V súčasnej dobe by však samotné odstránenie sute nebolo účelné aj s prihliadnutím
na potrebu súbežnej obnovy múru. K odstráneniu materiálu z pozemku žalobcu CKN č. XXX aj bez
súbežnejrenovácieopornéhomúruježalovanýpripravený,tentopostupvšakzablokovalžalobcatým,že
neposkytol potrebnú súčinnosť v stavebnom konaní. Žalovaný uznal obťažovanie žalobcu, aj narušenie
jeho práv spôsobené pádom časti múru na parcelu žalobcu CKN č. XXX, avšak záver súdu o obťažovaní

žalobcu, pokiaľ ide o prenikanie rôznych vôd z pozemkov žalovaného na pozemky žalobcu nie je
dostatočne podložený a preukázaný. Žalovaný poukázal na situáciu na parcelách žalobcu a žalovaného.
Parcely vo vlastníctve žalovaného nie sú ničím neobvyklé a nedeje sa na nich nič zvláštne, čím by
líšili od obdobných parciel v zastavanej časti mesta. Sú obklopené budovami a opornými múrmi a
tvoria určitý uzavretý materiál. Popísal zastavanosť parciel, morfológiu pozemkov. Zdôraznil pritom,

že nie je namieste tvrdenie žalobcu, že na parcelách žalovaného dochádza ku koncentrácii vôd zo
širokého okolia, takéto tvrdenie je účelové. Takáto koncentrácia vôd zo širokého okolia je vylúčená
konfiguráciou okolitého terénu a existujúcich stavieb. V blízkosti areálu fary sa nenachádza žiadny
kopcovitý terén, z ktorého by stekali do areálu fary vody a ďalej by prenikali na pozemok žalobcu.
Koncentrácia takýchto vôd je vylúčená aj z dôvodu, že by poškodzovala a ohrozovala budovu fary, nižšie

situovanú a takéto poškodenia na svojich pozemkoch a na budove fary žalobca nezaznamenal. Neboli
preukázané podpovrchové a spodné vody v priestore farských pozemkov, nepostačuje len všeobecné
tvrdenie žalobcu. Žalovaný tiež poukázal na kopcovitý terén mesta Kremnica, možnosť prenikania vody
z vyššie na nižšie položený pozemok, čomu nezabránia ani nákladné izolačné opatrenia. Samotná
konfigurácia terénu automaticky neznamená, že z vyššie položeného pozemku dochádza k imisiám v

zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo forme obťažujúceho a ohrozujúceho prenikania vôd na
nižšie situovaný pozemok. Oporné múry medzi pozemkami nie sú nijako izolované ani odvodnené, ide
o gravitačné múry, ktorých základnou funkciou je zadržiavanie terénu. Iba v určitej miere zabraňujú aj
prenikaniu povrchovej vody na susedný pozemok, táto funkcia nie je ich prioritná a absolútna.

3.3Pokiaľideoimisiespočívajúcevzrútenommúreaojehoobnovu,žalovanýzdôraznil,žejepripravený
toto narušenie a ohrozenie riešiť komplexnou rekonštrukciou celej predmetnej časti a nadväzujúcich
častí oporného múru vo forme vybudovania nového oporného múru od základov. Žalovaný má pritom
v rozpočte vyčlenené prostriedky v sume 40.000,-Eur. V tomto smere rozhodnutie okresného súdu
akceptoval. Neuznal však ohrozenie výkonu práv žalobcu, ku ktorému údajne došlo a stále má

dochádzať prenikaním povrchovej dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody z parciel žalovaného na
parcely žalobcu. Toto nebolo nijakým spôsobom preukázané. Ani na vykonanej ohliadke nebolo možné
pozorovať nič také, čo nasvedčovalo prenikaniu vôd z pozemkov žalovaného na pozemky žalobcu; resp.
že by k takémuto prenikaniu vôd nad rámec bežnosti vôbec dochádzalo.

3.4 Pokiaľ ide o tvrdený pád oporného múru a zanechanie sute aj na parcele CKN parc. č. XXX/X a
XXX/X, žalovaný zdôraznil, že parcela č. XXX/X nie je vôbec dotknutá pádom časti oporného múru
žalovaného, nachádza sa mimo miesta pádu oporného múru. Je taktiež položená vyššie, ako je miesto
dopadu zrútenej časti oporného múru, na tejto parcele sa nenachádza žiadny materiál, suť ani skaly zospadnutého múru. Žalovaný žalobcovi v užívaní tejto parcely nijako nebráni, žalobca však túto parcelu
od nadobudnutia vlastníctva v roku 1992 nikdy reálne neužíval. Vo vzťahu k parcele č. XXX, nie je
dané obmedzenie užívania z dôvodu pádu múru, je však len minimálne, aj pred pádom časti múru išlo

o zanedbaný, žalobcom nevyužívaný kút s veľkým množstvom odpadu rôzneho druhu a divorastúcim
rastlinstvom. Za nesprávne považoval žalovaný konštatovanie okresného súdu o tom, že na parcele
CKN č. XXX/X sa nachádza materiál zo spadnutého múru v značnom rozsahu. Bolo by v rozpore
so zákonmi gravitácie, keby sa väčší počet kameňov, prípadne sypký materiál po zrútení časti múru
samovoľne zosunul až na parcelu CKN č. XXX/X. Na tejto parcele sa v čase ohliadky nachádzali dve

hromady, väčšia pozostávajúca zo stavebného odpadu v objeme približne 4 m3 a taktiež aj hromada
naukladaných skál o objeme asi 2 m3. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu na ohliadke, že tento stavebný
odpad pochádza zo zrútenej časti oporného múru, spadnutý múr sa nachádza na parcele CKN č. XXX
a na parcelu č. XXX/X sa mohli dostať len jednotlivé kamene. Žalovanému nie je zrejmé, na základe
akých identifikačných znakov dospel súd k záveru, že hromada stavebného odpadu nachádzajúca sa
v čase ohliadky na parcele CKN č. XXX/X pochádza zo zrútenej časti oporného múru. K tomuto by

mohlo dôjsť iba v prípade, ak by túto sutinu niekto fyzicky premiestnil z miesta pádu. Poukázal na
to, že ani z fotodokumentácie obsiahnutej v súdnom spise nemožno vyvodiť, že na parcele č. XXX/
X sa nachádza sutina zo spadnutého oporného múru. V tomto smere za pravdivé nepovažoval ani
konštatovanie okresného súdu o sťaženom prístupe a nemožnosti využívaní priľahlých garáží; pádom
časti oporného múru žalovaného nedošlo ku žiadnemu obmedzeniu v užívaní parcely žalobcu CKN č.

XXX/X. Obmedzenia si spôsobil sám žalobca tým, že na tomto pozemku umiestnil stavebnú suť a skaly.
Žalobca od roku 1992 ako vlastník rozhoduje o tom, čo sa na tomto pozemku bude nachádzať. Okrem
uvedeného aj zo znaleckého posudku Ing. Dibdiaka vyplýva, že prakticky celá stavebná suť z padnutej
časti múru bola nahrnutá na protiľahlú stenu budovy pečiatkárne, kde vytvorila násyp.

3.5 Pokiaľ súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.898,24 Eur
žalovaný zdôraznil, že si nevie reálne predstaviť mechanizmus, ktorý viedol k tomu, že pád múru v
zime 2010/2011 spôsobil poškodenie a následne v roku 2013 zrútenie nedávno rekonštruovaných stien
koridoru, pričom starší múr koridoru aj schodište zostali nerušene stáť. Uznal, že žalobca preukázal
poškodenie koridoru, čo je fakticky stav, avšak žalobcom predložený listinný dôkaz (znalecký posudok)

nepreukazuje zodpovednosť žalovaného za škodu na koridore ani príčinnú súvislosť medzi poškodením
koridoru a protiprávnym konaním žalovaného. Posudok sa zaoberá budovou pečiatkárne, zisťovaním
porúch na stavebných konštrukciách tejto budovy a skúmaním, či tieto poruchy sú spôsobené zrútením
oporného múru vo vlastníctve žalovaného. Tento posudok však neuvádza nič o tom, že príčinou vlhkosti
budovy pečiatkárne by boli prenikajúce vody z pozemkov fary. Znalec sa nezaoberal situáciou na

parcelách žalovaného CKN č. XXX/X a XXX, z ktorých má dochádzať ku prenikaniu vôd na parcely
žalobcu. Znalec tieto parcely žalovaného ani neobhliadol. Vstupný koridor, jeho poškodenie a možné
príčiny poškodenia sa v posudku vôbec nespomína.

3.6 Žalovaný poukázal na skutočnosť, že budova pečiatkárne je národnou kultúrnou pamiatkou, vo

vzťahu žalobcu k tejto národnej kultúrnej pamiatke žalovaný vidí značný rozdiel medzi skutkami
a slovami. Žalovaný nevykonáva na svoje náklady základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky,
zámer nového funkčného využitia budovy podľa všetkého realizovaný nebol. U žalobcu žalovaný vidí
snahu preniesť na Mesto Kremnica časť zodpovednosti za aktuálny, pomerne zanedbaný a schátralý
stav budovy. Podstatný podiel na súčasnom stave budovy má jej vlastník - žalobca, ktorý dlhoročne

nezabezpečuje ani vykonávanie základnej údržby tejto budovy. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by
si žalobca na opravu vstupného koridoru do budovy pečiatkárne zabezpečil stanovisko orgánu štátnej
pamiatkovej starostlivosti a jeho súhlas; žalovanému ani ako stavebnému úradu nič nie je známe o
oprave koridoru žalobcu. Nemožno vylúčiť, že ku zborteniu časti bočných stien koridoru došlo v dôsledku
nekvalitnej práce. Žalovaný považoval za vylúčené, aby pád časti oporného múru bol v akejkoľvek

príčinnej súvislosti so zbortením časti oporných stien vstupného koridoru, ku ktorému podľa žalobcu
došlo v roku 2013 a žiadna takáto príčinná súvislosť nebola v spore preukázaná.

3.7 Žalovaný uzavrel, že na skutkový stav nebola vhodným prostriedkom právnej ochrany žaloba v
režime ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prichádzali do úvahy iné prostriedky právnej

ochrany smerujúce k odstráneniu už nastalého a existujúceho závadného stavu a k náhrade spôsobenej
škody. V spore o takejto žalobe by bolo možné žalovanému uložiť aj konkrétne nápravné opatrenia,
čo by nepochybne účinnejšie viedlo k odstráneniu závadného stavu z pohľadu žalobcu. Napadnutý
rozsudok je však sčasti postavený na skutkových základoch, ktoré nie sú podložené a preukázané,nezodpovedajú realite a sú založené len na tvrdeniach žalobcu, ktoré si súd osvojil. Základná skutková
otázka v kontexte žalobcom tvrdeného skutkového stavu je preukázanie, že skutočne z pozemku fary
dochádza k právne relevantným imisiám vo forme prenikania povrchovej, dažďovej, podpovrchovej

a spodnej vody na parcely vo vlastníctve žalobcu. Touto otázkou sa súd nezaoberal, bez ďalšieho
považoval akoby za objektívny a nespochybniteľný fakt, že ku takému prenikaniu dochádza a že tieto
vody pôsobia obťažujúco na susedné, nižšie položené nehnuteľnosti žalobcu a vážne ohrozujú výkon
jeho práv.

3.8 Žalovaný tak tvrdil, že súd prvej inštancie vo viacerých prípadoch dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ktoré sa prejavili v nesprávnom právnom posúdení veci spočívajúcom aj v tom, že na daný
skutkový stav nie je vhodným prostriedkom právnej ochrany žaloba v režime ustanovenia § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v

ňom uvedených. Pokiaľ žalovaný poukázal na nové parcely č.XXX/X a XXX/X, ktoré vznikli z pôvodnej
parcely č. XXX, považoval za vhodné také rozhodnutie súdu, ktoré by prikázalo žalovanému zdržať
sa všetkého, čím by ohrozoval výkon práv žalobcu zo všetkých parciel žalovaného na všetky parcely
žalobcu. V spore nejde o parcely samotné, ale o myslenú čiaru - hranicu medzi pozemkami žalobcu a
žalovaného.

4.1 K odvolaciemu tvrdeniu žalovaného o neexistencii prenikania vôd na pozemky žalobcu žalobca
uviedol, že k tomu došlo v dôsledku havarijného stavu oporného múru a následnému prenikaniu vôd na
pozemky žalobcu, kde poškodzuje nehnuteľnosti, stojace na nižšie položených parcelách žalobcu oproti
parcelám žalovaného. Žalovaný má pritom na výber, ako prenikaniu vôd na pozemky žalobcu zabrániť.

4.2 Ak žalovaný sľubuje odstránenie sute pochádzajúcej zo zrútenej časti múru, toto sľubované
odstránenie sute nerealizoval už dlhé roky. Padnutý materiál nezadržal len pozemok žalovaného, ale
aj bočná strana budovy pečiatkárne a táto zemina navlhnutá prenikaním vôd z parciel žalovaného
trvalou vlhkosťou priamym stykom devastuje bočnú stranu budovy vo vlastníctve žalobcu. K deštrukcii

pritom dochádza trvalo, denne a žalobca tak trvá na okamžitom odstránení padnutej zeminy a múru,
a nie v súvislosti s renováciou oporného múru ako to navrhuje žalovaný. Zdôraznil zasypanie budovy
„Pečiatkárne“ do výšky 5-6 metrov, čo spôsobuje vlhnutie budovy.

4.3 Za zavádzajúce tvrdenia považoval žalobca odvolaciu argumentáciu žalovaného ohľadne

neprenikania vôd na pozemky žalobcu; toto žalobca preukázal vlastným tvrdením, svedeckými
výpoveďami, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom. Žalovaný tiež zamlčal skutočnosť, že
zamestnanci žalovaného posledných 20 rokov zhadzovali na pozemky žalobcu aj kuchynský a iný
odpad, po malých častiach do zdanlivo nevyužívaného voľného, akoby odpadového priestoru. Časť
sute a odpadu už musel žalobca sám odstrániť. Aj z uvedeného dôvodu je časť sute nahromadená

(žalobcom), ide stále o spadnutú suť z pozemkov a múru žalovaného.

4.4 Žalobca naďalej za výlučne zodpovedného za škody spôsobené na „Pečiatkárni“ považoval
žalovaného; škoda vznikla pádom múru a následným dlhodobým prenikaním povrchovej, dažďovej,
podpovrchovej, spodnej aj splaškovej vody, ktoré trvalo a dlhodobo devastuje celú nehnuteľnosť vo

vlastníctve žalobcu.

4.5 Žalobca tiež poukázal na nekvalitne prevedenú kanalizáciu; prienik splaškovej vody je preukázaný
aj videodokumentáciou.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na existujúci právny stav. Pokiaľ ide o
parcelné čísla susediacich nehnuteľností v jeho vlastníctve, k rozdeleniu pôvodnej parcely CKN došlo v
súvislosti s vypracovaním projektu na opravu oporného múru a vybavovaním stavebného konania.

5.1 Žalovaný poukázal na žalobcom používanú formuláciu ohľadne prenikania povrchovej, dažďovej,

podpovrchovej, spodnej a splaškovej vody z vyššie položených pozemkov žalovaného na nižšie
položené pozemky žalobcu, žalobca ju prezentuje ako notorietu, ktorú nie je potrebné dokazovať. Pri
ohliadke bolo na mieste samom suché a teplé počasie, po žiadnej vode na ohliadaných pozemkoch
nebolo ani stopy; ohliadkou nebolo možné získať poznatky o prenikaní vody na pozemky žalobcu.Žalovaný nepoprel, že k určitému prenikaniu vody dochádza, relevanciu môže nadobudnúť len v
prípade prívalových dažďov a opakovaných silných zrážok. Ani po takýchto zriedkavých udalostiach
žalovaný nezistil žiadnu koncentráciu vôd, kaluží alebo nadmerne premočeného terénu. Za nepravdivé

považoval žalovaný tvrdenie žalobcu, že by oporný múr medzi pozemkami žalobcu a žalovaného plnil
funkciu hrádze proti prenikaniu vôd na pozemky žalobcu a žeby po deštrukcii oporného múra došlo k
dramatickému prenikaniu vôd na pozemky žalobcu.

5.2 Žalovaný tiež tvrdil, že opravy, ktoré mal vykonať žalobca, boli opravy priebežné a nie v

bezprostrednej súvislosti s prenikaním a pôsobením vôd z farského pozemku. Pripustil pôsobenie
zemskej vlhkosti aj na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Pokiaľ ide o prenikanie splaškových vôd,
žalovaný pripustil, že pred 8 rokmi k havarijnému stavu došlo, bola to jednorazová záležitosť počas
rekonštrukcie námestia. Išlo pritom o vytekanie z verejnej kanalizácie, ktorá nie je v správe a ani vo
vlastníctve žalovaného. Od tej doby sa takáto udalosť nevyskytla; žalovaný jednorazovú udalosť spred
ôsmich rokov prezentuje ako aktuálnu a sústavnú udalosť.

5.3 Za nepravdivé považoval žalovaný tvrdenie žalobcu o tom, že suť je nahrnutá na budovu žalobcu do
výšky5-6metrov;zposudkuvyplývavýškanápisuod1-3m.Materiálzozrútenéhomúrusazväčšejčasti
nachádza v blízkosti zrúteného múru, len malá časť sa mohla dostať k budove Pečiatkárne. Žalobca sa
od roku 1992 do roku 2011, kedy došlo k zrúteniu časti múru o tento priestor nijako nestaral; prevažná

časť sute sa na pozemku nachádzala ešte pred zrútením múru, o pôvode tejto sute nie je žalovanému
nič bližšie známe. Žalovaný poprel, že by pracovníci žalovaného 20 rokov do priestorov žalovaného
zhadzovali odpad a sutinu, toto potvrdil v spore aj svedok Mgr. Marián Y. v inom konaní (18C/311/2015).

6. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení poukázal na logické rozpory vo vyjadreniach žalovaného,

zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených, podrobne sa vyjadroval k tvrdeniam
žalovaného v odvolaní a jeho písomnom vyjadrení.

7. Žalovaný v nadväznom vyjadrení považoval tvrdenia žalobcu za fabulácie; objekt radnice a ani objekt
fary nie sú miestom, na ktorom by dochádzalo ku koncentrácii vôd rôznych druhov, ktoré majú nehatene

prenikať na nehnuteľnosti žalobcu. Nepovažoval za pravdivé ani tvrdenia žalovaného, že budova
Pečiatkárne je v dôsledku prenikania vôd úplne zdevastovaná; je však v zlom stavebno-technickom
stave. Klamstvom je tvrdenie žalobcu, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zosunutiu ďalšej
zeminynapozemkyžalobcu.Ďalšímiskutkovýmitvrdeniamipreukazoval,žezobjektovvjehovlastníctve
(správe) nemôže dochádzať k masívnemu prenikaniu vôd na pozemky žalobcu.

8. Ďalšie vyjadrenia strán sporu novú relevantnú argumentáciu neobsahovali.

9. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku I., ktorým okresný súd žalovanému uložil „povinnosť zdržať sa všetkého, čím by
vážne ohrozoval výkon práv žalobcu prenikaním povrchovej, dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody,
pádom múru a zeminy z CKN parc.č. XXX a z CKN parc.č. XXX k.ú. Y. vo vlastníctve žalovaného na
CKN parc.č.XXX/X, CKN parc.č. XXX a CKN parc.č. XXX/X k.ú. Y., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu“,
postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil. Pokiaľ ide o výrok II., odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa §

387 ods. 1 ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III. o
nároku na náhradu škody a výroku V., ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol postupom podľa §
388 C.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom k tomu, že zmenil rozhodnutie
okresného súdu, rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania.

9.1 Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9.2 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.10. Z podanej žaloby, po úprave žaloby, z obsahu spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
žalobca podanou žalobou uplatnil tri vzájomne súvisiace nároky. Žalobou podanou podľa ustanovenia
§ 127 Občianskeho zákonníka sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa všetkého,

čím by žalobcu nad mieru primeranú pomerom obťažoval, resp. čím by vážne ohrozoval výkon jeho
práv. Zároveň sa domáhal vyslovenia povinnosti žalovaného odstrániť suť a odpad z pozemkov
žalobcu, domáhal sa tak uvedenia do pôvodného stavu neho nehnuteľností odstránením odpadu a sute
žalovaného. Napokon sa domáhal náhrady škody, ktorú v žalobe vyčíslil a ktorá predstavuje náklady
spojené s opravou (uvedením do pôvodného stavu) nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.

10.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky odvolateľov, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel v prevažnej
časti skutkových záverov k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie
právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní

a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z
hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods.
2 C. s. p.).

11. Pokiaľ ide o odvolanie strán sporu proti výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd uložil

žalovanému povinnosť zdržať sa všetkého, čím by vážne ohrozoval výkon práv žalobcu prenikaním
povrchovej, dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody, pádom múru a zeminy z CKN parc.č. XXX a z
CKN parc.č. XXX k.ú. Y. vo vlastníctve žalovaného, na CKN parc.č. XXX/X, CKN parc.č. XXX a CKN
parc.č. XXX/X k.ú. Y., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného; tieto odvolania nepovažoval odvolací súd za
dôvodné.Rozhodnutiesúduprvejinštanciejevtejtočastiriadneavsúladesozákonomodôvodnenéaje

z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní;
je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery v tejto časti sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo
je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie.

11.1 V prejednávanej veci okresný súd rozhodoval v tejto časti (prvá výroková veta) o uplatnenom

nároku podanom v zmysle ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka. Podľa § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú

pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu, presahujúce na jeho pozemok.

11.2 Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. susedské práva, upravujúce vzťahy
vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky užívania veci na tieto osoby. Platí zásada, že
výkon práv alebo povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchosôbanesmiebyťvrozporesdobrýmimravmi(§3ods.
1 Občianskeho zákonníka). Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere

ku spravodlivej ochrane, ktorá patrí právam vlastníka druhej veci; ochrana sa poskytuje právam vlastníka
hnuteľnej i nehnuteľnej veci. K typickým susedským sporom patria prípady, v ktorých došlo k zásahu
do vlastníckeho práva, k prenikaniu účinkov z jedného pozemku (alebo aj stavby) na susedný pozemok
(alebo aj stavbu). Dotknutý subjekt sa proti rušivým zásahom môže v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka domáhať ochrany negatórnou žalobou, k podaniu ktorej ho oprávňuje hmotné

právo (tu ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie správne poukázal na
to, že pojem „nad mieru primeranú pomerom“ je potrebné vyložiť tak, že určuje hranicu medzi dovoleným
správaním a správaním nedovoleným, ktoré je nad prípustnú mieru, vo vzťahu ku konkrétnym pomerom
v danom mieste a čase. Vlastníkovi sa poskytuje ochrana iba v takom prípade, ak ide o zásahy, ktoré
ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv.

11.3 Okresný súd tiež správne poukázal na skutočnosť, že návrhom na začatie konania podľa Civilného
sporového konania sa žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému
vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečopozitívne konať; takéhoto pozitívneho zásahu sa vlastník z dôvodu ochrany susedských práv môže
domáhať podľa ustanovenia § 417 Občianskeho zákonníka, a to v prípade, ak ide o vážne ohrozenie.
Žalobca je pánom sporu (dominus litis), ktorý určuje predmet uplatneného nároku, od ktorého sa odvíja

predmet dokazovania.

11.4 Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania správne aplikoval ustanovenie § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka, konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu
vlastníckych práv žalobcu. Je nesporné, že v priebehu zimného obdobia 2010/2011 došlo k zrúteniu časti

oporného múru a zosuvu zeminy z pozemkov patriacich žalovanému, a to na pozemky vo vlastníctve
žalobcu. V tejto časti žalobca rušenie, resp. ohrozenie výkonu vlastníckych práv ani nenamietal s
tvrdením, že je pripravený k obnove oporného múru, na ktorého rekonštrukciu (obnovu) má vyčlenené
rozpočtové prostriedky vo výške 40.000,-Eur. V tejto časti ostal výrok rozsudku súdu prvej inštancie
nenapadnutý.

11.5 Žalovaný namietal, že k prienikom akýchkoľvek vôd z jeho pozemkov nemôže dochádzať, žiadnym
prenikaním povrchovej, dažďovej, podpovrchovej a spodnej vody žalobcu neobťažuje a neexistuje v
tomto smere vážne ohrozenie vlastníckych práv žalobcu. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie v tomto smere vec správne posúdil. Oporným múrom je konštrukcia, ktorej funkcia
spočíva v zabraňovaní zosuvu terénu a vyrovnáva terén. Podopiera zeminu, prípadne skalnú horninu,

spätný zásyp alebo vodu. Oporný múr sa vždy nachádza pod terénom, na ktorom sa vytvára rovina.
Ak žalovaný tvrdil, že ide o gravitačný oporný múr, ktorý nemá vode zádržnú funkciu, odvolací súd
uvádza, že gravitačným múrom je oporný múr, ktorý odoláva zaťaženiu iba vlastnou tiažou. Sprievodným
javom vybudovania oporného múru je spravidla vyrovnanie terénu pozemku vyššie položeného, ktorý
terén by inak nepochybne nemal ráz rovnej steny na hranici jednotlivých pozemkov; oporným múrom

sa vyrovnávajú terénne nerovnosti a robia pozemky lepšie využiteľnými. Inak by nepochybne nastal
samovoľný zosun terénu (a zeminy, ktorá tento terén tvorí) a pozemky by mali prirodzene svahovitý
charakter. S vyrovnaním terénu prostredníctvom oporného (gravitačného) múru nepochybne dochádza
k iným odtokovým pomerom z vyššie položeného na nižšie položený pozemok; na zarovnanom teréne
(v dôsledku výstavby oporného múru) možno nesporne regulovať odtokové pomery pozemku, jeho

vyspádovaním alebo použitím iných technických prostriedkov. Avšak v prípade, že dôjde k zrúteniu
oporného (gravitačného múru) nedochádza len a výlučne aj k súvisiacemu zosuvu zeminy (ktorú oporný
múr svojou vlastnou váhou zadržiava), ale aj k zmene odtokových pomerov v dôsledku vytvorenia
„svahu“ zo zosunutej zeminy.

11.6 V zmysle vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že k zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu nedošlo len okamihom zrútenia oporného múru medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a
žalovaného, ale aj následným okamihom zosuvu zeminy (ku ktorému môže dochádzať aj priebežne),
keďže pôda prirodzene podlieha rôznym prírodným vplyvom vrátane gravitácie a pri jej pohybe volí
cestu najmenšieho odporu (ktorý pôdna prikrývka stratila v dôsledku pádu oporného múru). Nevyhnutne

došlo aj k zmene odtokových pomerov v dôsledku pádu zeminy a vytvorenia „svahu“ z padnutej zeminy.
Takáto zmena odtokových pomerov spôsobuje, že voda z pozemku vo vlastníctve žalovaného môže
prenikať, a podľa tvrdenia žalobcu a skutkových zistení aj preniká na pozemky vo vlastníctve žalobcu.
Odvolací súd je ďaleko od konštatovania o nekontrolovanom prenikaní rôznych druhov vôd na pozemky
žalobcu, pre úspešné domáhanie sa uloženia povinnosti určitého konkrétneho konania postačuje ak

ide o obťažovanie iného vlastníka alebo vážne ohrozovanie výkonu jeho práv. V konečnom dôsledku
na pozemku žalovaného došlo k jeho „samovoľnej úprave“ spočívajúcej nielen v páde oporného múru
spôsobom, ktorý ohrozuje stavbu a pozemky žalobcu, ale aj v súvisiacom prenikaní vody spôsobenej
zmenou odtokových pomerov na pozemku žalovaného (v dôsledku straty opornej funkcie zrúteného
múru). Uvedené platí bez ohľadu na to, že podľa tvrdení žalovaného oporný múr nemal vode zádržnú

funkciu. S týmto odvolací súd síce môže súhlasiť, že oporný múr (aj vzhľadom na jeho predpokladaný
vek) nemal hydroizolačné vlastnosti v dnešnom vnímaní, nič to nemení na konštatovaní o tom, že
vyrovnaním terénu a jeho iným spádovaním ako je to v súčasnosti (po strate opornej funkcie múru)
k zmene odtokových pomerov aspoň čiastočne, spôsobom zakladajúcim dôvodnosť nároku podľa
ustanovenia § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, dochádza.

11.7 Dôvodné je aj uloženie povinnosti zdržať sa všetkého, čím by žalovaný vážne ohrozoval výkon práv
žalobcu prenikaním podpovrchovej a spodnej vody z jeho pozemkov na pozemky žalobcu. Podzemnou
vodou je podľa definície voda, nachádzajúca sa mimo zemského povrchu (pod povrchom) v horninovomprostredí, nespevnených sedimentoch, zvetralinovom pokryve, ale aj v pôde. Väčšina podzemnej vody
pochádza však z povrchu, kde voda vsakuje do zeme cez póry hornín, pukliny alebo trhliny. V prevažnej
miere ide o tú časť zrážkovej vody, ktorá presiahla cez priepustné vrstvy zemského povrchu a vyplnila

vodné priestory. Z uvedeného vyplýva, že podzemnou vodou je v danom konkrétnom prípade aj tá voda,
ktorá voľne neodtiekla z pozemkov žalovaného a ktorá vsiakla do pôdneho prostredia. Je technicky
prijateľné, že aj táto podzemná voda po páde oporného múru volí cestu najmenšieho odporu a preniká
na pozemky vo vlastníctve žalobcu. Keďže ide o dlhodobý, dokonca až trvalý stav, rozhodnutie súdu
prvej inštancie je aj v tomto rozsahu správne.

11.8 Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolanie žalobcu voči výroku I. napadnutého rozsudku,
v ktorom žiadal, aby súd explicitne medzi zásahmi, ktorých je žalovaný povinný sa zdržať, uviedol
aj splaškovú vodu. Podľa ustanovenia § 2 ods. 10 zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 184/2002 Z.z.“ alebo „Zákon o vodách“) splaškovou
odpadovou vodou je voda, ktorá pochádza z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu

a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení a nie
je hromadená v žumpách. Zároveň podľa § 2 ods. 8 zákona č. 184/2002 Z.z. kanalizácia je súbor
objektov určený na neškodné odvádzanie komunálnych odpadových vôd, splaškových odpadových vôd
a priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd a v prípade stokovej siete delenej sústavy alebo
polodelenej sústavy aj vody z povrchového odtoku vrátane ich čistenia. Nebolo sporné, že v meste Y. je

vybudovanákanalizácia,naktorúsúzapojenéajstavebnéobjektyapozemkyvovlastníctvežalovaného.
Samotné vybudovanie kanalizácie, pripojenie na kanalizáciu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného
významne spochybňuje tvrdenie žalobcu, že na jeho pozemky dochádza aj k prenikaniu splaškovej vody,
ktorá by mala byť kanalizáciou neškodne odvádzaná. Žalobca netvrdil, že kanalizácia vybudovaná nie je,
spochybniljejfunkčnosť,svojetvrdenievpotrebnomrozsahuvšaknepreukázal.Prípad,ktorývpodanom

odvolaní spomína, pripustil aj žalovaný, ktorý v tomto smere zdôraznil, že išlo o kalamitnú situáciu.
Podstatné je, že žalobca nepreukázal, že ide o stav trvalý, existujúci aj v čase vydania napadnutého
rozsudku okresného súdu. Súd rozhodujúci o žalobe podanej podľa § 127 Občianskeho zákonníka
môže rozhodnúť pozitívne iba v prípade, pokiaľ neprimeraný zásah trvá (nie je ukončený) a toto trvanie
žalobca v spore nepreukázal. Dôkazné bremeno bolo v tomto smere na žalobcovi, ním predkladané

dôkazy jeho tvrdenia v potrebnom rozsahu nepotvrdzovali, z fotodokumentácie nie je možné zistiť,
či prípadná vlhkosť bola spôsobená povrchovou vodou alebo splaškovou vodou, na ohliadke prienik
splaškových vôd na pozemky žalobcu zistiteľný nebol. Niet vhodnejšieho technického nástroja na
neškodné odvádzanie splaškových vôd ako prostredníctvom riadne vybudovanej kanalizácie; súdu
nie je zrejmé, akým spôsobom by mal žalovaný mal viac zabrániť prenikaniu splaškovej vody ako

vybudovaním a využívaním kanalizácie. Poruchová alebo nefunkčná kanalizácia by samozrejme bola
dôvodom pre uplatnenie práv zo strany žalobcu, nie však v režime žaloby podanej podľa § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ale podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v prípade
vážneho ohrozenia má ohrozený právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané
opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Žalovaný iba tvrdil, že k prenikaniu splaškových dochádza,

preukázal však iba (čo žalovaný pripustil), že k prieniku splaškových vôd jednorazovo došlo. Na rozdiel
od iných vôd nepreukázal, že tento stav trvá. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za správne
závery súdu prvej inštancie o tom, že túto skutočnosť v spore nepreukázal.

11.9 V nadväznosti na vyššie uvedené považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie vo výroku I. za vecne správne. Prihliadol však na tvrdenie žalovaného o tom, že parcela CKN
č. XXX pre k.ú. Y. neexistuje v dôsledku jej rozdelenia na parcely CKN č. XXX/X a č. XXX/X. Uvedené je
zistiteľné z listu vlastníctva z verejne dostupných databáz. Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok vo
výroku I. formálne zmenil tak, že namiesto pôvodnej parcely č. XXX v zmenenom výroku uviedol parcelu
č. XXX/X a parcelu č. XXX/X tak, aby rozhodnutie bolo aj vykonateľné. V tomto smere neobstojí tvrdenie

žalobcu, že vhodným rozhodnutím súdu je také, ktoré by zakazovalo žalovanému zdržať sa všetkého,
čím by ohrozoval výkon práv žalobcu zo všetkých parciel žalovaného na všetky parcely žalobcu; ani
tvrdenie, že v spore nejde o parcely samotné, ale o myslenú čiaru - hranicu medzi pozemkami žalobcu a
žalovaného. Žalobca je pán sporu a je povinný vymedziť jeho predmet a poukázať na skutkové okolnosti,
pre ktoré svoj nárok v sporovom konaní uplatňuje. Žalobca predmet sporu vymedzil v žalobe, resp. po

jej úprave. Povinnosť zdržať sa „všetkého“ je neurčitá pre rozhodnutie súdu posudzujúcemu dôvodnosť
žaloby podanej podľa ustanovenia § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka. Rovnako uvedenie parcelných
čísel je rozhodujúce pre to, aby rozhodnutie súdu bolo určité a vykonateľné. Žalovaný je nepochybne
vlastníkom množstva pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Kremnica, ktoré pozemky sprejednávanou vecou vecne nesúvisia. Ak by teda žalobca žiadal, aby sa žalovaný zdržal všetkého, čím
by ohrozoval výkon vlastníckeho práva žalobcu prenikaním imisií zo všetkých parciel žalovaného na
všetky parcely žalobcu, takáto žaloba by nepochybne trpela vadou nepreskúmateľnosti a bol by dôvod

na jej odmietnutie.

12. Súd prvej inštancie druhou výrokovou vetou rozsudku žalovanému uložil povinnosť úplne odstrániť
vlastný pevný odpad z CKN parc.č. XXX/X, CKN parc.č. XXX a CKN parc.č. XXX/X k.ú. Y., v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tejto výrokovej napadnutého rozhodnutia podali

odvolanie žalobca i žalovaný; žalobca žiadal, aby bol do tejto výrokovej vete doplnený výraz „tak,
aby bol pevný odpad odstránený zo všetkých menovaných parciel až do úrovne spodku susediacej
parcely CKN č. XXX/X - garáží“; žalovaný predmetný výrok napadol v časti, v ktorej mu bola uložená
povinnosť úplne odstrániť vlastný pevný odpad z parciel CKN č. XXX/X a č. XXX/X; proti povinnosti
odstrániť vlastný pevný odpad z parcely CKN č. XXX nenamietal. Odvolacia argumentácia žalobcu
spočívala predovšetkým v tom, že odpad nachádzajúci sa na predmetných parcelách pochádza výlučne

zo zrúteného múru a zeminy, pričom do uvedeného priestoru žalovaný zhadzoval aj iný (stavebný,
komunálny) odpad; žalovaný naproti tomu tvrdil, že iný odpad ako suť a zemina zo zrúteného múru nemá
pôvod u neho, poukázal tiež na to, že z hľadiska logiky, princípov gravitácie odpad na parcelách č. XXX/
X a č. XXX/X nemôže pochádzať zo zrúteného múru.

12.1 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o odstránenie vlastného pevného odpadu, založil
na konštatovaní, že na mieste sa nachádza aj iný odpad, od žalovaného nepochádzajúci (uviedol odpad
z fary). Odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný je vlastníkom, resp. správcom fary,
žalovaný nenamietal. V zmysle uvedeného aj odvolací súd považoval prípadný stavebný odpad z fary
a farskej záhrady za vlastný odpad žalovaného.

12.2 Uvedená skutočnosť ale nič nemení na správnosti napadnutého rozhodnutia. Z dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že na pozemkoch žalobcu sa nachádza odpad
pochádzajúci zo zrúteného oporného múru a zeminy z pozemku vo vlastníctve žalovaného, ale aj iný
odpad. Samotné tvrdenie žalobcu, že ide výhradne o odpad pochádzajúci od žalovaného, resp. z jeho

pozemkov, prípadne inej činnosti žalovaného nie je samo o sebe dôkazom takéhoto tvrdenia. Absentuje
prípadná relevantná fotodokumentácia alebo iný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne
vyvodiť pôvod takéhoto odpadu. Uvedená skutočnosť je nepochybne spôsobená aj dlhotrvajúcim,
resp. trvalým stavom, ktorý nastal po páde oporného múru na prelome rokov 2010/2011, súvisiacim
pôsobením prírodných vplyvov (narastanie vegetácie). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie,

napriek vykonanej ohliadke, nebolo možné identifikovať pôvodcu každého jednotlivého predmetu, ktorý
žalobca označil ako odpad. Takáto identifikácia by presahovala rozsah potrebného dokazovania tak,
ako ho vymedzil žalobca petitom žaloby a vlastnými skutkovými tvrdeniami. V konečnom dôsledku
výrok napadnutého rozhodnutia ukladá žalovanému povinnosť odstránenia všetkého vlastného odpadu,
čo zodpovedá tomu, čo žalobca v žalobe žiadal. Z dôvodu nemožnosti identifikácie pôvodcu každého

jednotlivého predmetu, nachádzajúceho sa na pozemkoch žalobcu, nebolo možné zo strany súdu prvej
inštancie rozhodnúť inak. Žalobca tak v spore nepreukázal úplnú dôvodnosť žaloby v tejto časti tak, aby
bolo možné rozhodnúť uložením povinnosti odstrániť vlastný pevný odpad z predmetných parciel až do
úrovne spodku susediacej parcely CKN č. XXX/X k.ú. Y.. Dôkazné bremeno preukázania tvrdení pritom
zaťažovalo žalobcu. Žalobca nepreukázal stav pozemkov pred tým, ako malo dôjsť k vnikaniu emisií

spočívajúcich v suti a zeminy zo zrúteného múru a v stavebnom odpade, čo by bolo predpokladom pre
uvedenie do pôvodného stavu a rovnako nepreukázal ani skutočnosť, že odpad nachádzajúci sa na jeho
pozemkoch pochádza výlučne od žalovaného.

12.3 Vo vzťahu k druhej výrokovej vete nie je dôvodné ani odvolanie žalovaného. Bol to žalovaný,

ktorý v minulosti nevykonal potrebné opatrenia tak, aby predchádzal škode spočívajúcej v zrútení
časti oporného múru a súvisiaceho zosunu zeminy na pozemky žalovaného. Aj po tejto udalosti,
ktorá mala nastať na prelome rokov 2010/2011, ostal nečinný, suť a zeminu z pozemkov žalobcu
neodstránil. Odstup času od uvedenej udalosti nepochybne mohol spôsobiť, že časť sutiny mohla
byť presunutá aj na parcely, na ktoré sa reálne nezosunula, nie vplyvom gravitácie, ale napríklad aj

konaním samotného žalobcu z dôvodu, aby bolo možné pozemky aspoň obmedzene užívať. Pokiaľ
by žalovaný svoj vlastný odpad po zrútení časti oporného múru odstránil sám, alebo v súčinnosti
so žalobcom, jeho dôkazná situácia ohľadne identifikácie odpadu by bola výrazne iná. Preto, aby
súd uznal argumentáciu žalovaného o inom pôvode odpadu na parcelách, na ktoré sa oporný múrnezosunul, absentuje relevantná dokumentácia. Žalovaný flagrantne nepostupoval tak, aby k zrúteniu
múru na pozemky žalobcu nedošlo; potrebu odstránenia sutiny dlhodobo ignoroval, nevykonal potrebné
opatrenia, nenáležite poukazoval na svoje rozpočtové možnosti. Takýmto spôsobom prinútil žalobcu,

aby svoje nároky uplatňoval v konaní pred súdom namiesto toho, aby svoju povinnosť uviesť pozemky
žalovaného do pôvodného stavu splnil dobrovoľne. Nedostatok súčinnosti žalobcu v rámci stavebného
konania vo vzťahu k obnove oporného múru nie je dôvodom pre zbavenie sa zodpovednosti za
povinnosť odstrániť závadný stav, ktorý vznikol nie len samotným zrútením múru, ale dlhodobým až
trvalým pôsobením sutín zo zrúteného múru na pozemky žalobcu. Aj z uvedených dôvodov odvolací

súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za spravodlivé aj vo vzťahu k uloženiu
povinnosti odstránenia vlastného odpadu žalovaného zo všetkých vo výroku napadnutého rozhodnutia
vymenovaných parciel žalobcu; k premiestneniu sutín mohlo dôjsť nielen z hľadiska prírodných
fyzikálnych zákonov, ale aj v dôsledku potrebného uvoľnenia priestoru za účelom aspoň obmedzeného
užívania nehnuteľností žalobcom.

12.4 Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v druhej výrokovej vete ako vecne
správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, ktorý súd prvej inštancie priznal vo výške
12.898,24 Eur podali odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca žiadal priznať náhradu škody v celom

uplatnenom rozsahu; žalovaný v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť.

13.1 Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, ako aj na
predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, ktorými sú protiprávny úkon, spôsobenie škody a

príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne
preukázané, že z pozemku žalovaného došlo k zrúteniu časti oporného múru a nasunutiu časti sutiny
a zeminy z pozemkov žalovaného na stavbu vo vlastníctve žalobcu. Vo vzťahu k predpokladom
zodpovednosti za škodu je práve stav, ktorý nastal v dôsledku nasunutia sute na nehnuteľnosti žalobcu
protiprávnym úkonom žalovaného; žalobca tvrdí, že v dôsledku uvedenej skutočnosti mu vnikla škoda,

spočívajúca v zmenšení hodnoty jeho nehnuteľnosti (v dôsledku potreby stavebných úprav, hodnotu
ktorých vyčíslil) a zároveň tvrdí, že k škode (zmenšeniu majetkovej hodnoty stavby) došlo v príčinnej
súvislosti so zrútením oporného múru.

13.2 Z podaní strán sporu vyplýva, že sporným bolo nielen naplnenie predpokladov vzniku

občianskoprávnej zodpovednosti, ale aj výška škody. Podľa ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka
sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo; škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o
to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu.
Nepochybným účelom citovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby poškodenému bola kompenzovaná
majetková ujma; je potrebné porovnať majetkový stav poškodeného pred udalosťou, v ktorej má

škoda pôvod a po takejto udalosti. Rozsah náhrady škody by mal zohľadňovať výšku vynaložených
(potrebných) finančných prostriedkov nutných k oprave stavby do pôvodného stavu. Je potrebné
zvažovať i účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia finančných prostriedkov na uvedenie do pôvodného
stavu tak, aby nedochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodeného.

13.3Zaškodusapovažujeujma,ktoránastalavmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadrená
peniazmi; pod skutočnou škodou na veci sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového
stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je
potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Občiansky zákonník preferuje náhradu v
peniazoch pred tzv. naturálnou reštitúciou; ak sa však vyjadruje škoda porovnaním majetkového stavu

poškodeného pred a po škodovej udalosti, rozsahu náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku
prostriedkov nutnú k obnove pôvodného majetkového stavu. Ak ustanovenie § 422 ods. 1 Občianskeho
zákonníka stavia na prvé miesto náhradu škody v peniazoch a uvedenie do pôvodného stavu len vtedy,
ak o to poškodený požiada, za splnenia možnosti a účelnosti uvedenia do pôvodného stavu, je potrebné
vychádzať z toho, že náklady na uvedenie do pôvodného stavu určujú aj rozsah náhrady. Peňažná

náhrada tak zodpovedá nákladom, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu za splnenia
podmienky možnosti, účelnosti a nevyhnutnosti.13.4 Pri určení výšky škody prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady, a to
buď porovnanie ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením s obvyklou cenou po poškodení, alebo
náhrada nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol opravou vec do stavu pred poškodením.

Oprava je taká zmena poškodenej veci, ktorá vedie k nadobudnutiu jej pôvodných vlastností. Výšku
skutočnej škody žalobca preukazoval listinným dôkazom - posudkom znalca Ing. Dibdiaka, krycím listom
rozpočtu zo dňa 29.03.2015 a rozpočtom s výkazom výmer vypracovaným Ing. Miroslavom C.. Účelom
rozpočtovaných opráv malo byť uvedenie nehnuteľnosti (stavby) do pôvodného stavu. Takýto spôsob
vyčíslenia škody zodpovedá aj zásadám spravodlivosti; nebolo by spravodlivé, aby žalobca najprv

finančné prostriedky v nemalej výške na opravu nehnuteľnosti vynaložil a potom ich náhradu požadoval
od žalovaného, ktorý mal škodu spôsobiť.

13.5 Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zodpovednosti žalovaného za
škodu založil na závere, že žalobca zodpovednosť žalovaného za škodu aj príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného preukázal listinným dôkazom, a to znaleckým

posudkom Ing. Ľubomíra Dibdiaka, ktorý bol vypracovaný v inom spore, ktorú vedu strany sporu
na Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp.zn. 18C/311/2015. Predmetný posudok sa mal zaoberať aj
dôvodmi poškodenia domovej nehnuteľnosti žalobcu.

13.6 Znalec v posudku konštatoval, že na stavebných konštrukciách nehnuteľnosti žalobcu ako poruchy

zistil navlhnuté murované steny v suteréne, pričom najviac je navlhnutá obvodová stena bližšia k
opornému múru, ktorá je z exteriérovej strany zasypaná zosunutou zeminou a kameňmi zo zrúteného
oporného múru; navlhnuté podlahy v suteréne, pričom najviac je navlhnutá podlaha v miestnosti
situovanej bližšie k zrútenému opornému múru; navlhnutá obvodová stena v prízemí do výšky cca 1,0m,
ktorá je na strane bližšej k opornému múru. Na otázku, či sú tieto poruchy spôsobené poškodením,

prípadne zrútením oporného múru, ktorý je vo vlastníctve žalovaného znalec výslovne uviedol, že
poruchy prejavujúce sa vlhnutím murovaných stien a podláh suterénu v bytovom dome žalobcu sú
spôsobené poškodením a zrútením oporného múru a následným zosuvom zeminy na obvodovú stenu,
ale aj inou príčinou. Pokiaľ ide o inú príčinu, znalec konštatoval, že vlhnutie obvodovej murovanej steny
suterénu pozdĺž oporného múru je v rozsahu 75% spôsobené zrútením oporného múru a následným

zosuvom zeminy na obvodovú stenu a v rozsahu 25% je spôsobené tým, že existujúca obvodová
murovaná stena pozdĺž oporného múru nebola nijako izolovaná proti zemnej vlhkosti a spodnej vode.
Vlhnutie ostatných murovaných stien a podláh suterénu je v rozsahu 50% spôsobené zrútením oporného
múru a následným zosuvom zeminy na obvodovú stenu, v rozsahu 50% je spôsobené tým, že uvedené
existujúce stavebné konštrukcie neboli nijako izolované proti zemnej vlhkosti a spodnej vode.

13.7 Z takýchto záverov uvedených v posudku vyplýva aj príčinná súvislosť medzi udalosťou
zakladajúcou nárok na náhradu škody (zrútenie oporného múru a zosuv sutiny a zeminy na obvodový
múr stavby žalovaného) a vyčíslenou škodou. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom okresného súdu,
že sú naplnené všetky predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu.

13.8Okresnýsúdvšakpochybil,pokiaľrozdelilzodpovednosťzaškodupomerom50%nastranežalobcu
a na strane žalovaného. V prihliadnutím na škodu, ktorú žalobca v spore uplatnil a ktorá vznikla na
obvodovej murovanej stene suterénu pozdĺž oporného múru mal zodpovednosť žalovaného určiť na
75%.

13.9 Žalobca v spore predložil vyčíslenie nákladov spojených s opravou nehnuteľnosti - uvedením
do pôvodného stavu. Žalobca toto vyčíslenie nijako nenamietal, vykonanie dôkazu, ktorý by takéto
vyčíslenie spochybnil nenavrhol. Vo vzťahu k náhrade škody sa v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie obmedzil na tvrdenie, že nárok na náhradu škody považuje za nepodložený a nepreukázaný.

Súd prvej inštancie potom správne, zistiac, že zodpovednosť žalovaného za škodu je daná, vychádzal
z vyčíslenia škody predloženej žalobcom. Vzhľadom ku skutočnosti, že podľa vyššie uvedeného mal
zodpovednosť žalovaného určiť na 75%, z titulu náhrady škody bolo potrebné žalobcovi priznať voči
žalovanému sumu 19.347,36 Eur.

13.10 Je potrebné zdôrazniť, že strany sporu v konaní pred súdom prvej inštancie závery v inom
konaní predloženého znaleckého posudku nespochybnili. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol
rozsudkom zo dňa 11. júla 2018; pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods.
1 prvá veta C.s.p.). Skutočnosť, že po vyhlásení napadnutého rozhodnutia strany sporu považovaliv inom konaní potrebné doplniť závery znaleckého posudku a položili znalcovi konkrétne otázky (čl.
172 spisu - otázky na znalca od žalovaného), resp. predložili stanovisko k znaleckému posudku,
nemôže mať relevanciu vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom, najmä pokiaľ v konaní pred súdom

prvej inštancie ďalšie dokazovanie (doplnením posudku, výsluchom znalca) nenavrhovali. V konečnom
dôsledku odvolací súd na ďalšie dôkazy predkladané stranami sporu prihliadnuť nemohol, ide o
neprípustné novoty v odvolacom konaní (prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany), ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Strany sporu ani neuviedli, že by išlo o dôkazy,
ktoré nebolo možné uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

13.11 V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v tretej
výrokovej vete zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.347,36 Eur v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku a v piatej výrokovej vete tak, že žalobu v časti nároku na náhradu škody
6.449,12 Eur zamieta.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., ktorým okresný súd konanie v časti zastavil, nebol
odvolaním napadnutý.

15. Podľa § 396 ods. 2 C.s.p. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie; podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. V zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol odvolací súd o
náhrade trov celého konania. Jeho predmetom boli tri uplatnené nároky, nárok podľa ustanovenia § 127
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nárok na uloženie povinnosti odstrániť odpad a nárok na náhradu škody.
Vo všetkých troch uplatnených nárokoch bol žalobca úspešný len čiastočne. Pri prvých dvoch nárokoch
odvolací súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov konania uvažoval o 50% úspechu žalobcu vo veci,

pri ktorom by nárok na náhradu trov konania nepatril žiadnej zo strán sporu. Vo vzťahu k náhrade škody
bol žalobca úspešný v rozsahu 75% a neúspešný v rozsahu 25%; čistý úspech žalobcu je tak vo výške
50%. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 50%.
V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Odvolací súd zmenil aj výrok napadnutého rozsudku vo vzťahu k trovám štátu, prihliadajúc na pomer
úspechu strán v spore s tým, že inak sa s odôvodnením okresného súdu vo vzťahu k trovám štátu v
celom rozsahu stotožňuje a naň týmto odkazuje.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).