Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011873
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118011873.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.

februára 2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., H. U. XX

j e v i n n ý

- z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i),
odsek 4 Trestného zákona, ktoré spáchal v jednočinnom súbehu tak

ž e

- v H. na ulici E.. T., pred barom L., dňa 01.05.2018, v čase okolo 22.30 hod., fyzicky napadol C. R.

tým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej výmene názorov k nemu pristúpil so slovami „a ty čo si
taký frajer" a kopol ho do jeho pravého ramena pravou nohou, následkom čoho C. R. spadol na zem,
čím takto poškodenému C. R. konaním spôsobil zranenia, a to zlomeninu chirurgického krčka a veľkého
hrboľa pravej ramennej kosti s posunom úlomkov s dĺžkou liečenia najmenej 42 dní,

t e d a

- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a inému

úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu tak ťažkú ujmu na zdraví.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona a § 38 odsek 4 Trestného
zákona, za prevahy dvoch priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného
zákona k jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno n) Trestného zákona ú h r n n ý trest

odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 1 Trestného zákona výkon uloženého
trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona ukladá probačný dohľad nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní

5 (päť) rokov.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obvinený je povinný poškodenému menom C. R., F..
XX.XX.XXXX, T. R. H., K.. H. E. X zaplatiť spôsobenú škodu v sume 730,- Eur do 3 (troch) dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodeného menom C. R., F.. XX.XX.XXXX, T. R. H., K.. H.
E. X so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. U., svedka -
poškodeného C. R., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaný P. U. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na
hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom

sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste,
náhrade škody alebo ochranným opatrením.

Obžalovaný P. U. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že býva sám, pričom má priateľku a vypomáha
mu babka a mama. Počas ostatného roka a pol pracoval vždy cca tri mesiace, potom chvíľu nepracoval.

V súčasnosti je nezamestnaný, ale chodieva na pohovory a verí, že bude čoskoro zamestnaný tak, ako
predtým na pozícii operátor výroby. Je ochotný uhradiť poškodenému škodu v rozsahu, v akom ju žiada,
no nie naraz, ale na splátky. Pomôže mu pritom priateľka a mama. V prípade, keď si nájde prácu, bude
to platiť sám. S poškodeným komunikoval o náhrade škody a uzavreli spolu ústnu dohodu. Obžalovaný
tiež uviedol, že veľmi ľutuje to, čo urobil.

Svedok-poškodenýC.R.nahlavnompojednávanívypovedal,žeobžalovanéhopoznáodmalička.Čosa
stalo, stalo sa, on mu už odpustil, pretože mu nepraje nič zlé a nemyslí si, že by mal ísť do výkonu trestu
na tri roky. Ide mu iba o náhradu škody za poranenie, ktoré mu obžalovaný spôsobil. S obžalovaným sa
riadne medzi sebou rozprávajú, vychádzajú normálne, rozprávajú sa aj o tom, čo sa stalo. Poškodený

tiež uviedol, že ospravedlnenie obžalovaného prijíma a náhradu škody, tých 730,- Eur žiada v dvoch
splátkach, jednu do troch dní a druhú splátku nasledujúci mesiac.
Na otázku, aby špecifikoval svoj nárok vo vzťahu k nároku na náhradu škody v sume 5.000,- Eur,
poškodený uviedol, že toto zranenie spôsobilo to, že už nebude môcť v budúcnosti vykonávať ťažšie
fyzické práce, pretože cíti bolesť už len pri tom, ak sa drží v autobuse za madlo pri strope. Taktiež ho bolí

rameno pri zmenách počasia. Došlo aj k spoločenskej ujme, keďže musel byť práceneschopný a mal
len krátke vychádzky. Navyše mu zostane škaredá jazva do konca života a po roku má ísť na kontrolu
na chirurgiu.

Súd ďalej prečítaním oboznámil znalecký posudok vypracovaný v predmetnej trestnej veci znalcom z

odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, E.. E. P. Č.. XXX/XXXX zo dňa 17.07.2018,
zo záverov ktorého vyplynulo, že poškodený C. R. utrpel zlomeninu chirurgického krčka a veľkého hrboľa
pravej ramennej kosti s posunom úlomkov. Zo súdnolekárskeho hľadiska ide o poranenie ťažké s dobou
liečenia 8-9 týždňov. Bodové ohodnotenie zranenia predstavuje 40 bodov pri cene bodu 18,24 Eur. V
danom prípade tak dosahuje výška odškodnenia za bolesť pri úraze sumu 730,- Eur.

Podľa správy o povesti mesta Prešov obžalovaný P. U. je slobodný a bezdetný. Podľa informácií
získaných z databázy priestupky/správne delikty a databázy priestupkov Mestskej polície v Prešove
bol priestupkovo riešený dňa 28.11.2013 pre spáchanie priestupku proti VZN č. 122/2003 podmienky
užívania bytových domov na území mesta Prešov napomenutím, v dňoch 22.03.2014, 16.06.2016,

05.08.2016, 10.09.2016 a 19.02.2017 pre spáchanie priestupku proti VZN mesta Prešov č. 8/2013
o zákaze predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach
napomenutím, v dňoch 22.03.2016 a 29.11.2017 pre spáchanie priestupku proti VZN č. 6/2010 o čistote
mesta a verejnom poriadku napomenutím a dňa 21.03.2016 pre spáchanie priestupku proti VZN č.
6/2010 o čistote mesta a verejnom poriadku postúpením na Obvodný úrad, odbor VVS.Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ
pätnásťkrát priestupkovo riešený. Okrem priestupkov zo dňa 29.11.2017, 19.02.2017, 10.09.2016,
05.08.2016, 16.06.2016, 22.03.2016, 22.03.2014 a 28.11.2013 vyplývajúcich rovnako zo správy mesta

Prešov, sa obžalovaný v dňoch 17.04.2017, 09.08.2014 a 08.08.2014 dopustil priestupkov podľa §
50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola dňa 17.04.2017 uložená pokuta vo
výške 20,- Eur, 09.08.2014 pokuta vo výške 30,- Eur a dňa 30.12.2014 pokuta vo výške 30,- Eur. Dňa
06.04.2017 spáchal priestupok podľa § 108 ods. 1 písm. e) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo mu bola uložená v rozkaznom konaní pokuta vo výške 10,-

Eur. V dňoch 17.04.2017 a 15.12.2016 sa dopustil priestupkov podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola dňa 17.04.2017 uložená pokuta vo výške 20,- Eur a dňa
07.03.2017 pokuta vo výške 50,- Eur. Napokon, za priestupok podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch spáchaný dňa 21.03.2016 mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 33,- Eur.

Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný doposiaľ osemkrát súdne trestaný, z toho v dvoch

prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. V jednom prípade súd upustil od uloženia
súhrnného trestu a v štyroch prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Ostatnýkrát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/75/2017 zo dňa 27.03.2018
pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest

povinnej práce vo výmere 300 hodín.

Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/109/2009 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 4T/109/2009 zo dňa 08.09.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov sp.
zn. 4T/109/2009 zo dňa 14.09.2011 bol obž. E.. P. U. uznaný za vinného v bode I. rozsudku z prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode II. rozsudku z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní desať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako
aj ochranné protitoxikomanické liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň mu bola
uložená povinnosť nahradiť poškodenému Q. J. J., I..J.. škodu vo výške 8,58 Eur. Súd tiež zrušil výrok o

treste uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/1/2011 zo dňa 02.02.2011,
doručený dňa 22.02.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Následne uznesením Okresného súdu
Prešov sp. zn. 6Nt/11/2012 zo dňa 19.07.2012 súd u P. U. zmenil ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou na ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

_________________________________________________________________

Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačnému záveru, že
skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia

otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného P. U..

Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný P. U. sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného. Zároveň inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu tak ťažkú
ujmu na zdraví.

Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Trestného zákona, ktoré spáchal
v jednočinnom súbehu.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa
§ 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný svojím konaním chcel porušiť alebo ohroziť záujem
chránený zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími
útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok, resp. záujem na ochrane zdravia človeka. Obžalovaný,

aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúce odsúdenia, o. i. aj pre trestný čin výtržníctva, si musel byť
vedomý protiprávnosti svojho konania a tým, že na mieste verejnosti prístupnom bezdôvodne fyzicky
napadol inú osobu porušenie, resp. ohrozenie záujmu chráneného zákonom spôsobiť chcel.Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného

trestu najvyššia z nich.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Aj keď sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní k spáchaniu skutku priznal a uviedol, že jeho spáchanie
ľutuje, súd v danom prípade nevyhodnotil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného

zákona. Súd je totiž toho názoru, že táto poľahčujúca okolnosť prichádza do úvahy za situácie, kedy
nie je zrejmé, kto trestný čin spáchal, prípadne nie je dostatočne isté, že určitý trestný čin spáchal
konkrétny páchateľ a tento napriek tomu, že nie je proti nemu dostatok dôkazov, resp. tieto dôkazy
sú sporné či dubiózne, prizná svoje zavinenie a to, že spáchal trestný čin. V prejednávanej veci však
bol obžalovaný jediným možným páchateľom žalovaných trestných činov, pričom bol jednoznačne

usvedčovaný poškodeným, ktorého výpoveď bola podporovaná aj inými vo veci získanými dôkazmi,
preto súd v jeho priznaní sa k spáchaniu trestných činov nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona. Na druhej strane však vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že sa cíti
byť vinným zo spáchania skutku súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona, teda, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, súd prihliadajúc na opakované
odsúdenia obžalovaného vyplývajúce z odpisu registra trestov vyhodnotil priťažujúcu okolnosť uvedenú
v § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na
skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov súd tiež zistil priťažujúcu okolnosť uvedenú

v § 37 písm. h) Trestného zákona.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho
páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní dva roky až päť rokov.

Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi
trest odňatia slobody až na tri roky.

Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností u obžalovaného, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4, ods.
8 Trestného zákona súd upravil trestnú sadzbu trestného činu z nich najprísnejšie trestného, teda

trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona tak, že zvýšil dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu trest v rozmedzí trestnej sadzby od
troch rokov do piatich rokov odňatia slobody.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd popri vyššie uvedenom prihliadol aj na postoj obžalovaného

k spáchaným trestným činom a náhrade spôsobenej škody ním prezentovaný na hlavnom pojednávaní,
keď tento s poškodeným komunikoval a prisľúbil, že mu spôsobenú škodu uhradí v splátkach v rozsahu,
v akom ju tento žiada. V tomto smere vzal súd na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného, ktorý uviedol, že
obžalovanému odpustil a prijal jeho ospravedlnenie. Súd vzhľadom na tieto okolnosti dospel k záveru,že napriek tomu, že obžalovaný už bol v minulosti trestne stíhaný, je možné účel trestu, tak ako je
definovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona, dosiahnuť uložením podmienečného trestu
odňatia slobody na dolnej hranici v súlade so zákonom upravenej trestnej sadzby za súčasného uloženia

probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Preto
obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, s podmienečným odkladom
jeho výkonu na maximálnu skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov a probačný dohľad nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, poškodený C. R. si uplatnil nárok na náhradu škody z titulu
bolestného vo výške 5.000,- Eur. Súd poškodenému priznal nárok na náhradu škody vo výške 730,-
Eur, nakoľko táto výška odškodnenia za bolesť pri úraze poškodeného bola preukázaná znaleckým
posudkom vypracovaným v prejednávanej trestnej veci znalcom E.. E. P.. So zvyškom nároku potom
súd poškodeného v zmysle § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,

že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.