Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/169/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312206469
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6312206469.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnej: S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. XXX/X, W., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 195,67 Eur s prísl., vedenej pod sp.
zn. EX 2677/2012 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom
Duklianskychhrdinov2946/6,90101Malacky,oodvolaníoprávnenéhoprotiUzneseniuOkresnéhosúdu

Brezno č.k. 4Er/1360/2012-18 zo dňa 9. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/1360/2012-18 zo dňa 9. januára 2019, vo výroku, ktorým
exekúciu zastavil p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením
č.k. 4Er/1360/2012-18 zo dňa 9. januára 2019 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný
poriadok“) zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,99 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení
exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v
zmysle § 57 ods.1 písmeno h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinná je nemajetná. Exekučný súd
uviedol, že z obsahu exekučného spisu sp. zn. 4Er/1360/2012, z predloženého exekútorského spisu

sp. zn. EX 2677/12 a z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 7. augusta 2018
mal exekučný súd preukázané, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinnej za spolupráce
a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Lustráciou bolo zistené, že
povinná nie je vlastníčkou hnuteľného ani nehnuteľného majetku, nie je držiteľkou a ani vlastníčkou
motorových vozidiel. Povinná nemá na bankovom účte žiadne finančné prostriedky. Povinná nemá
žiadny príjem z pracovnej a ani inej obdobnej činnosti. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné

aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného
poriadku z dôvodu nemajetnosti povinnej, a preto ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v
rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádza
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v

tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v
súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti nejaký majetok mohol získať. Takéto
situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie
aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je
predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinná fyzická osoba
v produktívnom veku (39 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinná

v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na
základe inej právnej skutočnosti. Uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor, ani exekučný súdnezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom uviedol, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci,
ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť
nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade ak by bola predmetná exekúcia

zastavená hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom
konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej
uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a
vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Na základe uvedeného navrhol, aby
bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie

exekúcie bude zamietnutý.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. S. súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie
exekučného súdu, vo výroku, ktorým exekúciu zastavil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví,

ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví na návrh
alebo aj bez návrhu.
9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie dňa 1. augusta 2012 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5603 *046189, sp. zn. 4Er/1360/2012 voči povinnej.

Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a spolu s exekučným titulom - Výkaz
nedoplatkov č. 1110043952 zo dňa 7. novembra 2011, právoplatným a vykonateľným dňa 25. decembra
2012, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 195,67 Eur s príslušenstvom. Z
podnetu na zastavenie exekúcie doručeného súdnym exekútorom súdu prvej inštancie dňa 8. augusta

2018 vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok.
10. V § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je zakotvený
princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu
rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov
exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá

mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné
pristupovať s náležitou opatrnosťou.
11. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok
vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd

v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na
zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS
398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že

majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne predložil exekučnému súdu exekučný
spis EX 2677/2012.Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené
postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinnej. Exekučný
súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je

možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc
rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za
podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.12. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše

tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, pričom neprodukoval
žiadne námietky vo vzťahu k nemajetnosti povinnej.
13. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že nemajetnosť povinnej je prechodný stav, túto
odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase

mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto
exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým
účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným
spôsobom zasahovať do práv povinnej, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že
exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva
a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa

zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku). Súdny exekútor je povinný predložiť vec
súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie
(§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v

prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže
pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie,
ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie,
exekúciamôžezasiahnuťdoprávpovinnéholenvnevyhnutnejmiere,ktorejzásadebyodporovalpostup
súdneho exekútora či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam

vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere
pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť.
14. Skutočnosť, že povinná nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom,
že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná
nadobudla majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení

exekúcie pre nedostatok takého majetku povinnej, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie,
tomunebráni.Exekučnýporiadoktotižnedávapodkladpreprávnyzáveropovinnostisúdnehoexekútora
počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinnej.
Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas
oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem

na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností, mimo vôle
oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/
Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku by bolo obsolentným ustanovením.

15. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne súd poznamenáva, že
právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie
exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade
toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
452/2011 z 20.10.2011).

16. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku, ktorým exekúciu
zastavil ako vecne správne potvrdil.
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).