Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221283
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117221283.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Mesto Trenčín, so sídlom

Mierové námestie 2, Trenčín, IČO 00 312 037, proti žalovanému Old Herold Hefe s. r. o., so sídlom
Bratislavská 36, Trenčín, IČO 36 329 746, právne zastúpeného Soňou Hekelovou, advokátkou so sídlom
v Bratislave, Znievska 44, IČO 42 267 749, o uloženie povinnosti zdržať sa rušenia zápachom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa rušenia zápachom nad
mieru primeranú pomerom, spôsobovaným prevádzkou valcovej parnej sušiarne na výrobu práškových

kvasníc v nehnuteľnosti - stavbe, budova bez súp. čísla - Droždiareň, postavená na pozemku parcely
reg. "C", parc. č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1108 m2 zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre obec H., k. ú. L., ktorý preniká:

- na nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. 1 vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym
odborom pre obec Trenčín, k. ú. Zlatovce ako pozemky registra "C"
~ parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 30678 m2 (ul. R.),

~ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4370 m2 (ul. Piešťanská),
~ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 7166 m2 (ul. H. Z.),
~ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2125 m2 (ul. N.),
~ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 423 m2 (ul. N.),
~ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2193 m2,
~ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2234 m2 (ul. S. F.),
~ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2862 m2 (ul. R.),

~ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1800 m2 (ul. F.),
~ parc. č. XXX -. zastavané plochy a nádvoria o výmere 1827 m2 (ul. Z.),
~ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1872 m2 (ul. N.),
~ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3741 m2 (ul. S.'G.),
~ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3053 m2 (ul. H.),
~ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6172 (ul. Z.),
~ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4427 m2 (ul. G., ul. S.),

~ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3521 m2 (ul. S.),
~ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24880 m2 (ul. W. hrdinov,
ul. C.), a na rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby postavené na pozemkoch bezprostredne
susediacich s týmito parcelami,- na nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. 1 vedenom Okresným úradom Trenčín,
katastrálnym odborom pre k. ú. L. ako pozemky registra "C"

~ parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m2 (ul. L.),
~ parc. č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2 (ul. L.),
~ parc. č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 730 mX (ul. L.),
~ parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1487 m2 (ul. M. G.),
a na rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby postavené na pozemkoch bezprostredne

susediacich s týmito parcelami,

- na nehnutel'nosti evidované na liste vlastníctva č. 1 vedenom Okresným úradom Trenčín,
katastrálnym odborom pre k. ú. Orechové ako pozemky registra "C"
~ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5512 m2 (ul. R., ul.
F.),

~ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2 (ul. F.),
~ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 695 m2 (ul. M. G.),
a na rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby postavené na pozemkoch bezprostredne
susediacich s týmito parcelami.

2. Žalobca uviedol, že je v podiele 1/1 vlastníkom vyššie popísaných nehnuteľností, žalovaný je
vlastníkom nehnuteľností, v ktorých prevádzkuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia - Valcovú parnú
sušiareň na výrobu práškových kvasníc, v ktorej spracúva potravinárske a pivné kvasnice. Rozhodnutím
Č. USZP-SP/2017/922/11044/bre zo dňa 6.3.2017, žalobca, ako príslušný orgán štátnej správy ochrany

ovzdušia podľa § 27 ods. 1 písm. c) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v platnom znení vydalo
súhlas so skúšobnou prevádzkou malého zdroja znečisťovania ovzdušia do 31.10.2017 pre zdroj
"Valcová parná sušiareň na výrobu práškových kvasníc". Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia súhlasu
žalobcu, dňa 7. 12. 2015 bol vydaný súhlas na inštaláciu a prevádzku sušiarne pod č. ÚSaŽP/
žp-2015/33595/107275 na obdobie od 29.2. 2016 do 1.3 2016. Následne rozhodnutím č. USZP-

Sp/2016/2560/10034 vydal žalobca žalovanému súhlas na dočasnú prevádzku sušiarne do 30.9.2016.
Dočasné súhlasy boli žalovanému vydané z dôvodu, že žalovaný, ako prevádzkovateľ Valcovej parnej
sušiarne na výrobu práškových kvasníc nepreukázal, že zdroj spĺňa všeobecné technické požiadavky
a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov emitujúcich pachové látky. Ako ďalej
vyplýva z rozhodnutia, žalovaný vykonal viaceré opatrenia na eliminovanie zápachu z prevádzky,

avšak zo záverov pachovej štúdie vypracovanej spoločnosťou ODOUR s.r.o., Černošice a emisno-
technologického odborného posudku vypracovaného Ing. O. A. vyplýva, že účinnosť inštalovaných
zariadení na elimináciu pachových látok z prevádzky je 58%. Zároveň merania, ktoré boli podkladom
pre vypracovanie pachovej štúdie a aj emisno-technologického posudku boli realizované v zimných
mesiacoch počas sušenia suroviny z pekárskych kvasníc. Z tohto dôvodu nebolo možné posúdiť

účinnosť vykonaných opatrení na obmedzenie emisií pachových látok z prevádzky počas sušenia
pivných kvasníc, kedy emisie pachových látok môžu dosahovať rôzne hodnoty. Rovnako tak bolo nutné
posúdiť, či sú opatrenia vykonané žalovaným dostatočné aj počas najnepriaznivejších podmienok, t.j.
počas sušenia suroviny pivných kvasníc v letnom období. Napriek vykonaným opatreniam: inštalácia
protizápachovej jednotky kanadskej spoločnosti Lellemand na zníženie pachov, rozprašovanie vody

v spodnej časti výduchu valcovej sušičky ako prvý stupeň na zníženie prašnosti a druhý stupeň
zníženia pachových látok, dva paralelne radené cyklónové odlučovače na odprášenie valcovej
sušičky, textilný filter SM2200 na odprášenie mlynov, vibračného sita, presypu pri plnení vriec a ich
pracovného prostredia, zvýšenie výduchu valcovej sušičky KADANT-USA na 15 m, na zabránenie
obťažovania obyvateľov okolitých bytových domov, rodinných domov, osoby pohybujúce sa po

miestnych komunikáciách a verejných priestranstvách vo vlastníctve žalobcu, ako aj prevádzky v okolí
areálu žalovaného, v ktorom je umiestnená prevádzka Valcovej parnej sušiarne na výrobu práškových
kvasníc, tieto nie sú dostatočnými na eliminovanie obťažovania zápachom nad mieru primeranú
pomerom.

3. Obyvatelia mesta Trenčín sa na tieto nepriaznivé podmienky a zápach sťažujú opakovane, a
to aj po inštalovaní protizápachových opatrení. V roku 2016 bola mestu Trenčín doručená petícia
podpísaná 726 občanmi mesta. Na základe podanej petície boli členovia petičného výboru pribraní ako
účastníci v konaní o udelenie súhlasu na prevádzku malého zdroja znečistenia ovzdušia. S ohľadom nanedostatočnú právnu úpravu a reguláciu znečisťovania ovzdušia pachovými látkami, osobitne v území
zastavanom stavbami určenými na bývanie nie je dostatočne zabezpečená ochrana práv obyvateľov
mesta zastúpených petičným výborom v konaní o udelenie súhlasu s prevádzkou malého zdroja

znečistenia ovzdušia. V zmysle ustanovení zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší prípustnú úroveň
znečistenia ovzdušia určujú emisné limity, keďže emisné limity pre zápach na území SR nie sú určené,
tak prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia určujú technické požiadavky a podmienky prevádzkovania
stacionárnych zdrojov. Tieto technické požiadavky musia vychádzať z najlepšej dostupnej techniky.
S ohľadom na takto všeobecne zákonom určené podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania

ovzdušia, ak by žalovaný v konaní o udelenie súhlasu s prevádzkou malého zdroja znečisťovania
ovzdušia preukázal, že spĺňa podmienky určené pre prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia, nemožno
mať automaticky za preukázané, že zápach z prevádzky neobťažuje obyvateľov nad mieru primeranú
pomerom, t.j. ak by aj súčasná technológia žalovaného bola najlepšou dostupnou technológiou
neznamená to, že sú vlastníci susedných stavieb a obyvatelia mesta Trenčín povinní strpieť obťažovanie
zápachom na svojich nehnuteľnostiach v takej intenzite, aká je v čase podania žaloby. Skutočnosť,

že vykonané opatrenia na elimináciu zápachu z prevádzky sú nedostatočné, potvrdzujú opakované
sťažnosti obyvateľov, ktoré sa stupňujú najmä v letných mesiacoch, kedy obťažovanie zápachom
vnímajú o to viac, že kvôli tomuto zápachu nemôžu napr. v horúcich dňoch vetrať vo svojich bytoch.
V žiadosti u udelenie trvalého súhlasu s prevádzkou Valcovej parnej sušiarne na výrobu práškových
kvasníc, skúšobná prevádzka ktorej bola povolená do 31.10.2017, bolo doložené meranie pachu, podľa

ktoréhohodnotypachovýchlátokprimeraniachrealizovanýchvauguste2017až4násobneprekračovali
hodnoty namerané v zimnom období v roku 2016. Aj táto skutočnosť podľa názoru žalobcu preukazuje
obťažovanie zápachom nad mieru primeranú pomerom.

4. Stavba, v ktorej je umiestnená prevádzka žalovaného, je podľa výpisu z katastra nehnuteľností

droždiarňou. Výrobou droždia v areáli Old Herold však neboli obyvatelia obťažovaní zápachom v takom
rozsahu ako po spustení Valcovej parnej sušiarne na výrobu práškových kvasníc. Nie je preto možné
považovať spustenie takejto prevádzky, ktorá obťažuje nepríjemným zápachom obyvateľov okolitých
bytových domov, ako aj osoby pohybujúce sa v tejto lokalite po miestnych komunikáciách a verejných
priestranstváchvovlastníctvežalobcu,zastav,ktorýbyobyvateliamestaTrenčínbolipovinníakceptovať

z dôvodu, že stavba, v ktorej sa Valcová parná sušiareň na výrobu práškových kvasníc nachádza, je
v priemyselnom areáli a v minulosti slúžila ako droždiareň. S ohľadom na skutočnosť, že v zmysle
platnej legislatívy na území Slovenskej republiky nie sú upravené limity pachových látok, ako je tomu
napríklad pri hluku, je problematické určovať primeranosť obťažovania zápachom. Ako vyplýva aj z
emisno-technologického odborného posudku, znalec v tomto posudku vychádzal len z limitov, ktoré sú

určené právnymi predpismi okolitých štátov, z nich najprísnejšia úprava je v Rakúsku. Pri posudzovaní
primeranej miery obťažovania zápachom, ktorú sú obyvatelia povinní strpieť je potrebné zohľadniť
nielen limity emisií pachových látok určené v okolitých štátoch, ale najmä skutočnosť, že zápach mení
svoju intenzitu aj pod vplyvom poveternostných a tlakových podmienok. Z tohto dôvodu, je obyvateľmi
viac vnímaný ako obťažujúci v letnom období, pri nízkom tlaku a pod.. Rovnako tak pachové emisie

ovplyvňuje aj spracúvaná surovina, t.j. či sa spracúvajú pekárenské alebo pivné kvasnice. Žalobca
poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2877/2012, podľa ktorého
môže byť obťažovanie imisiami súdom určené ako prekračujúce mieru primeranú pomerom aj v prípade,
ak nie sú prekročené emisné limity určené právnymi predpismi napr. na úseku ochrany ovzdušia.
Problém nadmerného zápachu z prevádzky Valcovej parnej sušiarne na výrobu práškových kvasníc

je známy žalobcovi, žalovanému, ako aj príslušným orgánom na úseku ochrany ovzdušia asi od roku
2015. Do dnešného dňa sa nepodarilo problém obťažovania zápachom z prevádzky odstrániť. Žalobcovi
a obyvateľom nehnuteľností susediacich so stavbami, z ktorých pochádza zápach, zasahuje do ich
vlastníckeho práva nad mieru primeranú pomerom žalovaný zápachom z prevádzky Valcovej parnej
sušiarne na výrobu práškových kvasníc.

5. Žalobca v tejto veci aj mimo konania vedeného mestom Trenčín, ako príslušným orgánom ochrany
ovzdušia, rokoval aj s vedením žalovaného. Počas tohto rokovania upozornil žalovaného, že takýto
stav obťažovania je neprijateľný a prevádzka tohto charakteru by nemala byť umiestnená v širšom
centre mesta. Žalobca svojím doterajším snažením nedosiahol nápravu protiprávneho stavu, tento

protiprávny stav trvá už veľmi dlhú dobu a je neúnosný. Od žalobcu a vlastníkov bytov, rodinných
domova prevádzok v okolí prevádzky žalovaného nemožno nijako spravodlivo požadovať, aby naďalej
obťažovanie zápachom pasívne znášali. Preto žalobca využíva svoje právo a v zmysle ust. § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka požaduje, aby súd svojím autoritatívnym rozhodnutím rozhodol o zdržaní sa
rušenia zápachom z prevádzky žalovaného.

6. Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho
práva alebo práv, ktoré sa odvíjajú priamo od vlastníctva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné
a zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Žalobca vidí dôvodnosť svojej žaloby v tom, že zo
strany žalovaného dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom pôsobením
imisií - konkrétne nadmerným pôsobením zápachu - ktorý je spôsobovaný spracovaním pivných a

pekárenských kvasníc žalovaným. Žalobca má za to, že žalovaný môže ohrozovať a obťažovať nielen
iného vlastníka, ale aj každú inú osobu, ktorá ako jeho sused, by mohla byť dotknutá konkrétnym
konaním vlastníka veci. Ohrozeným susedom môže byť fyzická i právnická osoba, môže to byť nájomca,
vypožičiavateľ alebo
osoba oprávnená z vecného bremena, pričom nemusí ísť o bezprostredného suseda. Vo vzťahu k
určeniu, resp. identifikácii oprávneného subjektu, ktorému je poskytovaná v zmysle § 127 ods. 1

Občianskeho zákonníka ochrana pred obťažovaním nad mieru primeranú pomerom alebo vážnym
ohrozovaním výkonu jeho práv treba konštatovať, že z dikcie zákona vyplýva, že nemusí nevyhnutne
ísť iba o iného, ďalšieho vlastníka veci a ani to, že tento musí byť bezprostredným susedom rušiteľa.
Komentár k § 127 Občiansky zákonník (Jehlička, O. a kol., C.H.Beck, 1994) konštatuje, že "účastníkmi
právneho vzťahu z imisií nemusia byť len vlastníci alebo držitelia nehnute/'nosti dotknutej imisiou, ale

môžu to byť aj nájomníci a iné osoby, užívajúce vec na základe obligačného práva. Žalobcom môže byť
každý, koho užívanie veci vlastníkom ohrozuje spôsobom uvedeným v § 127 ods. 1 OZ, prípadne výkon,
ktoréhoprávatotoužívanievážneohrozuje.Ochrananáležíkaždému"obťažovanému"bezohradunato,
čijeobťažovanýakovlastníkveci."Žalobcanapodporusvojejaktívnejlegitimácievtomtokonaníuvádza
aj rozhodnutie Rc 6/2001, v zmysle ktorého "Obec, ako vlastník susednej nehnuteľnosti, je oprávnená

sa domáhať podľa §127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ochrany pred obťažovaním hlukom (prípadne
vibráciami). Zároveň žalobca poukazuje na rozsudok NS ČR z 25.08.1999, sp. zn. 2 Cdon 330/1997 v
zmysle ktorého "z uvedených ustanovení vyplýva, že obec je verejnoprávnou korporáciou, ktorej faktický
základ tvoria jej občania (osobný substrát tejto právnickej osoby v zmysle § 18 ods. 2 písm. c) obč.
zák.). Občania majú schopnosť vnímať uvedené imisie a ak sú nimi rušení pri oprávnenom užívaní

nehnuteľností vo vlastníctve obce, je nimi pri výkone svojho vlastníckeho práva rušená aj obec. Obec
sa teda za splnenia predpokladov uvedených v § 127 ods. 1 obč. zák. môže voči vlastníkovi veci, ktorej
užívaním vzniká hluk či vibrácie, právom domáhať toho, aby sa týchto imisií zdržal. V danom prípade
je žalobkyňou obec, obec, ktorej občania sú pri užívaní ich stavieb a pozemkov rušení prinajmenšom
hlukom spôsobovaným leteckou prevádzkou žalovanej. Preto je žalobkyňa oprávnená uplatniť na súde

právo na ochranu pred obťažovaním hlukom (prípadne inými vibráciami) v zmysle ustanovenia § 127
ods. 1 OZ". Vychádzajúc zo skutkového stavu veci a jej právneho posúdenia je preto nesporné, že
žalobca spĺňa podľa hmotného práva všetky predpoklady na plnú aktívnu legitimáciu pre domáhanie
sa ochrany priznanej mu ustanovením § 127 ods. 1 Občiansky zákonník voči žalovanému, t.j. má
neodňateľné právo domáhať sa výroku súdu, ktorým tento vysloví povinnosť žalovaného zdržať sa

presne špecifikovaného zakázaného konania v zmysle cit ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7. Súdna prax pod pojmom imisia rozumie spravidla prenikanie účinkov činnosti vykonávanej na
jednej nehnuteľnosti, na nehnuteľnosť druhú (napr. R 3/1985). V prípade nadmerného zápachu, ktorý
je javom nesporne negatívnym, pôjde vždy o imisiu. Občiansky zákonník v § 127 ods. 1 nehovorí

o určitej hladine zápachu vyjadrenej exaktne, ale o tom, že vlastník nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov zápachom. V prípade obťažovania zápachom pochádzajúcim z prevádzky
žalovaného nie je táto hodnota exaktne stanovená ani v iných právnych predpisoch, podporne je možné
použiť limity určené okolitými štátmi, v ktorých regulácia obťažovania zápachom už bola zavedená.
Otázka zásahu do vlastníckeho práva je objektívna, nakoľko ust. § 127 ods. 1 nevyžaduje zavinenie.

Neoprávnenosť zásahu je v tomto ustanovení vyjadrená generálnou klauzulou, že vlastník veci sa musí
zdržaťobťažovaniainéhonadmieruprimeranúpomerom,akbyvážneohrozovalvýkonjehopráv,pričom
tieto pojmy je potrebné vykladať objektívne so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu. Vyššie
uvedené obťažovanie pachom predstavuje výkon vlastníckeho práva k veci, ktorého dôsledky fyzicky
presahujú vec samotnú, a pôsobia nielen na iné osoby, ale aj na veci vo vlastníctve žalobcu a obyvateľov

mesta Trenčín bývajúcich v okolí stavieb žalovaného, a to preukázateľne negatívne. Žalobca má za to,
že obťažovanie zápachom pochádzajúcim z prevádzky Valcovej parnej sušiarne na výrobu práškovýchkvasníc vo vlastníctve žalovaného prekračuje prípustnú mieru, a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym
pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom a preto sú v tomto
prípade splnené podmienky na poskytnutie ochrany podľa §127

8. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba bola podaná na základe § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka (OZ), podľa ktorého "Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok." V zmysle uvedeného
ustanovenia § 127 ods. 1 OZ má teda aktívnu vecnú legitimáciu najmä sused, ktorý je obťažovaný

imisiami (ako zápach v tomto prípade). Žalovaný v prevádzke prevádzkuje valcovú parnú sušiareň,
ktorá sa kvalifikuje ako malý zdroj znečisťovania ovzdušia, ktorého prevádzkovanie je predmetom
súhlasov vydaných žalobcom v prospech žalovaného podľa zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, v znení
neskorších predpisov (Zákon o ovzduší) v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Žalobca odvádza
svoju aktívnu vecnú legitimáciu z faktu, že je vlastníkom nehnuteľností v okolí tejto prevádzky, ktoré

bližšie špecifikuje. Tieto nehnuteľnosti sú miestne komunikácie, a preto žalobca ako ich vlastník nemôže
byť obťažovaný zápachom z prevádzky, pretože tieto nehnuteľnosti nie sú a nemôžu byť užívané
spôsobom, pri ktorom by ich vlastník mohol byť obťažovaný nad mieru primeranú pomerom. Tvrdenie,
že zápach obťažuje užívateľov týchto mestských komunikácií je účelové a nezakladá aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. Pokiaľ žalobca uvádza ako argument na podporu svojej aktívnej vecnej legitimácie

aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.8.1999 sp. zn. 2 Cdon 330/1997, v ktorom tento
vytvorilprávnukonštrukciinazákladečeskéhopráva,žeobecakoverejnoprávnakorporáciazloženázjej
obyvateľov má právo podať žalobu podľa § 127 ods. 1 OZ, ak sú jej obyvatelia rušení imisiami namiesto
týchtoobyvateľov, danérozhodnutiejevkontexteslovenskéhoprávanadrámeczákonnejúpravyadáva
obciam väčšie práva ako im patria podľa zákonnej úpravy, čo je v rozpore so základnou tézou Ústavy

Slovenskej republiky, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalobca si navyše nie je vedomý súdneho konania v Slovenskej
republike, v ktorom by bol daný rozsudok českého súdu akceptovaný a obec ako verejnoprávna
korporácia by bola žalobcom podľa § 127 ods. 1 OZ. Takisto aj odborná literatúra uvádza, že oprávnenie
obce na podanie žaloby podľa § 127 ods. 1 OZ, ak sú obťažovaní jej obyvatelia, by malo byť brané iba

ako výnimočné, pretože niektoré imisie obec môže riešiť aj ako orgán verejnej správy, a tak dôvod na
podanie žaloby odpadá. Žalobca môže riešiť túto vec aj spôsobom podľa § 5 OZ poskytnutím ochrany
obce pri zásahu do pokojného stavu. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu je teda neodstrániteľnou
vadou konania, a preto by konanie o žalobe malo byť Okresným súdom Trenčín zastavené.

9.Pokiaľžalobcatvrdí,žeobťažovaniezápachomzprevádzkyprekračujeprípustnú mieru,atonielenvo
vzťahukukonkrétnympomerom(vdanommiesteačase),aleajobjektívnežiaducimpomerom,žalovaný
tieto tvrdenia v celom rozsahu odmieta. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 30.11.1993
sp. zn. 5 Cdo 117/93, "Pojmy "miera primeraná pomerom" alebo "vážne ohrozovanie výkonu práv"
vyjadrujú hornú hranicu negatívnych dôsledkov správania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohto

správania prekročia určitú hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa
§ 127 ods. 1 OZ. Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a
objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi,
ktoré neprekračujú dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní
navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. Zákon bližšie nevymedzuje obsah

slov "nad mieru primeranú pomerom". Určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním
(od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru), a
to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim
pomerom, ktoré v tom - ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi." Z tohto
rozhodnutiajasnevyplýva,žepriposudzovanítohočiurčitáimisiaprekračujemieruprimeranúpomerom,

je potrebné skúmať túto otázku objektívne a najmä z pohľadu danej lokality. Miestne pomery je potrebné
skúmať v konkrétnom čase a v priestore a aj z pohľadu miestnych zvyklostí v danej lokalite. Žalovaný
uznáva,žeprivýrobevykonávanejvprevádzkedochádzakuvoľneniuurčitéhozápachupotravinárskeho
charakteru, ktorý je nevyhnutne spojený s výrobou droždia. Žalovaný však odmieta, že daný zápachprekračuje mieru primeranú pomerom. Potravinársky zápach nemá žiadne negatívne zdravotné účinky
a nepredstavuje tak riziko pre ľudí, ani pre zvieratá. Uvedený zápach tiež neovplyvňuje nehnuteľnosti
v okolí prevádzky dlhodobým pôsobením, ako prach alebo iné imisie, keďže sa nezachytáva ani inak

nepôsobí na stavebné konštrukcie. Právny poriadok Slovenskej republiky neurčuje emisné ani imisné
limity na koncentráciu pachových látok v legislatíve, aj napriek tomu však žalovaný v tejto oblasti
spĺňa najprísnejšie limity existujúce v okolitých krajinách, a to konkrétne limity platné v Rakúsku, čo je
potvrdené najnovšími meraniami z jesene 2017. Ak prevádzka spĺňa tieto najprísnejšie zahraničné limity
aplikované v štáte s veľmi prísnymi normami ochrany životného prostredia, je možné považovať zápach

z prevádzky za akceptovateľnú mieru zápachu. Objektívnosť v prípade zápachu je problematická práve
z dôvodu neexistencie limitov na zápach v Slovenskej republike a takisto z dôvodu, že každý človek
vníma zápach vysoko subjektívne, a teda určiť objektívne, že určitý zápach prekračuje mieru primeranú
pomerom je náročné. Aj jednotlivé merania, ktoré žalobca v minulosti nechal vyhotoviť z dôvodu podania
žiadostí o vydanie súhlasov podľa Zákona o ovzduší, sa vykonávali fyzickým očuchávaním keďže
zariadenia na exaktné merania zápachu nie sú k dispozícií a objektívne určiť hladinu zápachu presným

meraním nie je možné.

10. Prevádzka sa nachádza na území, ktoré je z pohľadu územného plánu mesta Trenčín určené
na priemyselnú výrobu. Prevádzka bola skolaudovaná a zapísaná do katastra nehnuteľností ako
"Droždiareň" a na tento účel bola desaťročia využívaná (v minulosti ako výroba TORULA), od roku 2013

bola v prevádzke nainštalovaná nová technológia, ktorá eliminuje prípadný zápach vo vyššej miere ako
pôvodná technológia. V okolí Prevádzky sa nachádza priemyselná (potravinárska) výroba prevádzky
spoločnosti OLD HEROLD, s. r.o. zaoberajúca sa produkciou alkoholických nápojov, ktorý tvorí spolu s
prevádzkou priemyselný areál. Prevádzka sa teda nachádza v pôvodnej priemyselnej zóne, kde výroba
potravinárskych produktov, medzi iným aj droždia, začala už začiatkom dvadsiateho storočia a daná

lokalita bola iba postupne obstavaná rodinnými domami a bytovými domami. V danej lokalite je tak
potravinárska výroba dlhoročne prítomnou činnosťou s ktorou je prirodzene spojená istá miera zápachu.
Nie je tiež možné akýkoľvek zápach, prítomný v okolí prevádzky automaticky prisudzovať výrobe
prevádzkovanej žalovaným. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukazuje, že zápach, ktorý spomínajú
občania bývajúci v okolí prevádzky pochádza iba z činnosti žalovaného. Ak žalobca v tvrdí, že v letných

mesiacoch je zápach intenzívnejší, tieto tvrdenia nie sú ničím doložené a žalovaný ich popiera. Žalobca
predložil ako dôkazný prostriedok preukazujúci, že zápach z prevádzky obmedzuje nad mieru primerané
aj petíciu proti prevádzke, petícia ale obsahuje niektoré osoby viackrát a takisto viaceré osoby, ktoré sú
v nej uvedené, nebývajú v susedstve prevádzky. Preto nie je možné brať takýto dôkaz do úvahy. Merania
spoločnosťou ODOUR s.r.o., ktoré uvádza žalobca ako dôkaz, sú z pohľadu žalovaného chybné,

keď obsahovali niektoré nesprávne vstupné údaje (napríklad atmosférický tlak) a tak ich závery nie je
možné brať ako vecne správne. Od 1.1.2018 nedochádza v prevádzke k výrobe pivárskeho droždia,
v prevádzke boli nainštalované viaceré technologické zariadenie na zmiernenie zápachu a posledné
merania (Emisnotechnologický odborný posudok zo dňa 18.12.2017) preukazujú, že prevádzka má
nainštalované najlepšie dostupné technológie na trhu a aj napriek tomu, že v Slovenskej republike

neexistujú imisné limity, spĺňa najprísnejšie limity v okolí (v Rakúsku) a tak nie je možné tvrdiť, že
obťažuje nad mieru primeranú pomerom zápachom svojich susedov.

11. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, uvedených v žalobe, ani to
že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností a prevádzky Valcovej parnej sušiarne na výrobu kvasníc.

12. Podľa § 127 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

13. Citované ust. § 127 ods. 1 poskytuje ochranu proti obťažovaniu, presahujúcemu mieru primeranú
pomeromalebovážneohrozujúcemuvýkonpráv,spôsobenúčinnosťouvlastníkaveci,prijejužívaní(tzv.
imisie). Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom prípadne že ide
o vážne ohrozenie výkonu jeho práva), žalobe je potrebné vyhovieť a v odôvodnení rozsudku je potrebnévymedziť mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v
danej veci. V konaní o výkon rozhodnutia potom bude súd skúmať, či obťažovanie žalobcu sa znížilo na
mieru primeranú pomerom uvedenú v odôvodnení vykonávaného rozsudku. Ak súd zistí, že obťažovanie

žalobcu mieru primeranú pomerom nepresiahlo a nejde o vážne ohrozenie výkonu jeho práva, žalobu
zamietne. Pri užívaní veci je vlastník obmedzený okrem iného i právami iných osôb. V citovanom ust. §
127 ods. 1 sú upravené dve skutkové podstaty - obťažovanie iného a vážne ohrozenie výkonu jeho práv.
Obťažovanie je právne významné len v prípade, že je "nad mieru primeranú pomerom", zatiaľ čo pokiaľ
by v dôsledku imisie došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práva, je otázka miery primeranej pomerom

bez významu.

14. Susedská žaloba je najvhodnejším typom žaloby, ktorú možno k ochrane pred nadmerným
zápachomvyužiť.Základompretútožalobujeustanovenie§127Občianskehozákonníka,podľaktorého
vlastník veci nesmie hlukom nad mieru neprimeranú miestnym pomerom obťažovať suseda a podstatne
obmedzovať obvyklé užívanie nehnuteľnosti. Žalobcom môže byť každý človek, tiež právnická osoba,

prezentujúca konkrétnu skupinu ľudí, ktorí sú takýmto spôsobom obťažovaní. Právne významným
obťažovaním môže byť aj také obťažovanie, ktoré síce neprekračuje limity stanovené všeobecne
záväzným právnym
predpisom, ale prekračuje mieru obvyklú v danom mieste a to s prihliadnutím k miere danej v iných
obdobných miestach.

15. Citované ust. § 127 ods. 1 upravuje dva okruhy prípadov, kedy možno vlastníka veci obmedziť vo
výkone jeho práv. V prvom prípade ide o obmedzenie výkonu vlastníckych práv vlastníka veci, ktorým
sa má zamedziť, aby obťažoval iného vlastníka nad mieru primeranú pomerom. V druhom prípade ide o
také obmedzenia, ktorým sa má zabrániť vlastníkovi veci, aby vážne ohrozoval výkon vlastníckych práv

suseda pri výkone jeho vlastníckych práv.

16. Z kontextu právnej úpravy je zrejmé, že ide o úpravu vzťahov medzi vlastníkmi susedných
nehnuteľností - o základné ustanovenia tzv. susedské práva v občianskom práve. Ochrana poskytovaná
§ 127 OZ zahrňuje síce širší okruh subjektov, nič menej ide o vlastníkov susediacich nehnuteľností. Pod

pojmom imisie sa spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti vykonávanej na jednej nehnuteľnosti,
na nehnuteľnosť druhú. Imisie sú objektívnou kategóriou a nezávisia na zavinení vlastníka. Ochrana
proti imisiám nie je preventívna, ale je represívna, t.j. žalobou podľa § 127 ods. 1 sa možno brániť
len vtedy, ak nastal škodlivý účinok. Preventívnu ochranu poskytuje ohrozenému ustanovenie § 417.
Podstatný význam pre posúdenie prípustnosti imisií má tzv. "generálna klauzula" zakomponovaná v

§ 127 ods. 1, podľa ktorej vlastník veci (nesmie obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom,
dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami) sa musí
zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo, čím by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Obťažovanie v susedských vzťahoch nebráni výkonu práv vlastníka, prejavuje sa však
rušivo-znepríjemňujeužívateľovisusednejnehnuteľnostijejužívanie.Obťažovanímsamyslítakývýkon

vlastníckeho práva k veci, ktorého dôsledky fyzicky presahujú vec samú a pôsobí buď na iné osoby,
alebo na veci vo vlastníctve iného, a to preukázateľne negatívne. Zápach možno zmyslami zachytiť, a
preto ide o imisie. O imisie pôjde aj v prípade, že fyzikálne pôsobenie bude zmyslami nepostrehnuteľné,
ale objektívne však bude škodlivé. Obťažovanie treba chápať objektívne, t.j. z hľadiska obvyklých
spoločenských názorov.

17. Úvaha súdu v prvom rade bola zameraná na zistenie, či je žalobca v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 127 aktívne vecne legitimovanou stranou v spore.

18.Vprejednávanejvecisažalobcapodanýmžalobnýmnávrhomdomáhalochranyvýkonuvlastníckeho

práva k miestnym komunikáciám, pri užívaní ktorých ako uviedol, bol rušený žalovaným spôsobovaným
nadmerným zápachom, vznikajúcim pri výrobe droždia.

19. V zmysle čl. 64, 65 Ústavy Slovenskej republiky je obec samostatný územný a správny celok
Slovenskej republiky, združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je zároveň právnickou

osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so
svojimi finančnými prostriedkami. Faktickým základom obce sú teda jej občania a títo majú schopnosť
vnímať nepriaznivé imisie, v tomto prípade neprimeraný zápach, a môžu byť rušení pri oprávnenom
užívanínehnuteľnostívovlastníctveobce,pričomprostredníctvomnichjeprivýkonesvojhovlastníckehopráva rušená i obec. Obec ako právnická osoba má právo hájiť svoje záujmy, teda to, čo ju tvorí a čo
je jej základom, majetok aj osoby.

20. Vecnú legitimáciu v spore založil žalobca na tom, že v susedstve nehnuteľností žalovaného vlastní
miestne komunikácie, konkrétne pomenované ulice, ktoré užívajú občania mesta. Aj keď by obec za
určitých okolností mohla byť žalobcom v spore takéhoto charakteru, v toto prípade to tak nie je. Užívanie
miestnych komunikácií motorovými vozidlami, vedenými prípadne aj občanmi mesta, či pešími občanmi
mesta,preprípadvybudovanýchchodníkov,jenáhodnéaniejemožnépresnevymedziťrozsahtakéhoto

užívania a konkrétnu skupinu občanov, ktorí sú subjektmi užívania. Ide o občasné užívanie presne
nevymedzenej veci nekvalifikovanou skupinou užívateľov. Občasných užívateľov v neurčenom rozsahu
nie je možné kvalifikovať za účastníkov susedského vzťahu, a obec môže byť v susedskom vzťahu
len prostredníctvom svojich občanov. Je to situácia odlišná napríklad od prípadu, kedy obec vlastní
konkrétne zariadenie, nemocnicu, nájomný dom a podobne, kedy na podanie takejto žaloby na strane
obce legitimácia je.

21. V rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 je uvedené nasledovné:" Na to, aby sa
niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní
ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či

je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého

hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide." V danom

prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že bol účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok."

22. Posúdenie, či tá - ktorá strana je v konkrétnom konaní nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
alebo povinnosti, je súčasťou právneho posúdenia veci. Argumentáciu žalobcu v otázke legitimácie súd

neuznal a preto pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.

23. Hoci za týchto okolností nebol dôvod skúmať oprávnenosť podanej žaloby z pohľadu, či skutočne
dochádza činnosťou žalovaného k obťažovaniu žalobcu neprimeraným zápachom, a za tým účelom
vykonať dokazovanie, pre úplnosť súd považuje za potrebné dodať, že žalobca sa ocitol v dôkaznej

núdzi. Nebolo medzi stranami sporné, že prevádzka žalovaného produkuje zápach, sporné bolo, či
ide o obťažovanie susedov nad mieru primeranú pomerom. Keďže v právnom poriadku Slovenskej
republiky nie je norma, upravujúca konkrétnu hranicu a aj skúmanie intenzity zápachu je založené na
subjektívnom posúdení kvalifikovanej fyzickej osoby, bolo by potrebné viesť dokazovanie smerom k
zisťovaniu, na akom konkrétnom mieste, kedy a v akej intenzite (podľa subjektívneho posúdenia) je

zápach cítiť. Malo by pri tom ísť o zápach takej intenzity, že výrazne obmedzí konkrétneho vlastníka
vo výkone jeho vlastníckych práv (nemožnosť vetrať, byť na záhrade a podobne). Ak by aj žalobca
preukázal vecnú legitimáciu, podľa jeho tvrdení, že sú obťažovaní občania mesta, ktorí prejdú po ulici
pešo alebo motorovým vozidlom, zrejme by nemohol byť konkrétny občan, ktorý prejde po niektorej
z označených ulíc raz za týždeň obmedzený nad mieru primeranú pomerom, čo súvisí s intenzitou

užívania konkrétnej nehnuteľnosti. Žalobca označil v žalobnom návrhu cca 20 ulíc v blízkom aj širšom
okolí prevádzky žalovaného a nenavrhol žiadny dôkaz k tomu, akým spôsobom, do akej miery, sú
obťažovanízápachomľudiaprechádzajúcinapríkladpoIstebníckejuliciapoBratislavskejulici.Jepritom
logické, že intenzita zápachu je daná aj vzdialenosťou od centra zápachu. V tomto smere predložená
petícia občanov nemá dôkaznú hodnotu, a to aj preto, že ju podpísali ľudia, ktorí na predmetných

uliciach nebývajú. Je tiež otázne, ako intenzívne vníma zápach osoba zavretá v aute, pričom zdrojom
zápachu v jej prípade môže byť aj zápach z výfukových plynov, ktoré produkujú motorové vozidlá.
Žalobca nešpecifikoval presnejšie ani to, kedy je možné zápach cítiť, či ide o každý deň, neustále,
počas celého roka, alebo iba v konkrétnych obdobiach, v tomto smere predložené písomné sťažnostiobčanov nie sú dosť určité. Z predložených listinných dôkazov, emisnotechnologického odborného
posudku a protokolov o akreditovanom meraní pachových látok sa dá zistiť, že je rozdiel medzi výrobou
pivovarníckych a pekárenských kvasníc, zápach pri tom vznikajúci nie je totožný. Intenzita zápach

tiež závisí od viacerých faktorov, okrem iného aj konkrétnych klimatických podmienok, pričom z týchto
listín je zrejmé aj to, že žalovaný používa technológie k eliminácii zápachu, môže zostať sporným,
či sú v každej chvíli dostatočne účinné. Dôkaz ohliadky na mieste samom by bol z týchto dôvodov
nespôsobilý odstrániť naznačené nedostatky v tvrdeniach žalobcu. Možno usúdiť, že žaloba smerovala
skôr k ochrane občanov, bývajúcich v rodinných a bytových domoch v okolí prevádzky žalovaného, a

nie k ochrane občanov, prechádzajúcich po ulici, v takom prípade by aktívne legitimovaní k podaniu
žaloby proti imisiam boli občania vlastniaci tieto domy, resp. byty. V tomto smere je nutné podotknúť, že
celkom nad rámec aktívnej legitimácie žalobcu je snaha ochrániť pred zápachom rodinné domy, bytové
domy a ostatné stavby, postavené na pozemkoch susediacich s parcelami vo vlastníctve žalobcu, ako
je formulované v žalobnom návrhu.

24. O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu (§ 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), žalovaný bol v konaní úspešný v celom, preto žalovanému súd priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.