Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011559
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318011559.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanej S. M. K., pre
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu

Galantazodňa22.03.2019sp.zn.31T/147/2018,naverejnomzasadnutíkonanomdňa17.10.2019takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovanú
S. M. K., rod. I., nar. XX.XX.XXXX v I., spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2Pv 195/18/2202
zo dňa 08.10.2018 zo skutku, ktorého sa mala dopustiť tak, že

v presne nezistený deň mesiaca január 2018 spoločne s poškodeným Z. I. z bankomatu uskutočnili výber
hotovosti vo výške 200 €, ktoré jej poškodený poskytol z dôvodu, že potrebovala vyriešiť svoje finančné
problémy a to tým spôsobom, že poškodený Z. I. jej na ten účel odovzdal bankomatovú kartu, nakoľko
nevedel obsluhovať bankomat, pričom pri výbere uvedenej sumy stál pri nej a povedal jej PIN kód, ktorý
si zapamätala a následne v presne nezistený deň mesiaca január 2018 si v obydlí poškodeného Z.

I. na ulici E. XX v I. bez jeho súhlasu a vedomia vzala jeho bankomatovú kartu a jej prostredníctvom
uskutočnila neoprávnené výbery hotovosti, a to dňa 11.01.2018 v čase o 18:08 hod. na ulici Hollého v
Šali sumu vo výške 100 €, dňa 11.01.2018 v čase o 18:09 hod. na ulici Hollého v Šali sumu vo výške
100 €, dňa 11.01.2018 v čase o 18:10 hod. na ulici Hollého v Šali sumu vo výške 120 €, dňa 22.01.2018
v čase o 18:45 hod. na ulici Hollého v Šali sumu vo výške 100 €, dňa 22.01.2018 v čase o 18:46 hod.
na ulici Hollého v Šali sumu vo výške 80 €, dňa 02.02.2018 v čase o 19:21 hod. v Seredi sumu vo výške

220 €, dňa 14.02.2018 v čase o 14:50 hod. na ulici Hollého v Šali sumu vo výške 200 €, dňa 15.02.2018
v čase o 20:12 hod. v Trnave sumu vo výške 200 €, dňa 17.02.2018 v čase o 16:56 hod. na ulici Hollého
v Šali sumu vo výške 320 €, dňa 18.02.2018 v čase o 15:35 hod. v Seredi sumu vo výške 200 €, dňa
20.02.2018 v čase o 16:16 hod. na ulici Hollého v Šali sumu vo výške 220 €, dňa 21.02.2018 v čase
o 11:36 hod. na ulici Hlavná v Šali sumu vo výške 120 €, dňa 21.02.2018 v čase o 17:29 hod. na ulici
Hollého v Šali sumu vo výške 100 €, dňa 22.02.2018 v čase o 16:02 hod. na ulici Hollého v Šali sumu

vo výške 200 €, dňa 23.02.2018 v čase o 16:24 hod. na ulici Cukrovarskej v Seredi sumu vo výške 300
€, dňa 26.02.2018 v čase o 13:59 hod. na ulici Hollého v Šali sumu vo výške 280 €, dňa 27.02.2018
v čase o 11:24 hod. na ulici Hlavná v Šali sumu vo výške 300 €, dňa 28.02.2018 v čase o 14:24 hod.
v Seredi sumu vo výške 220 € a dňa 02.03.2018 v čase o 15:47 hod. v Seredi sumu vo výške 20 €,
pričom takto získané peňažné prostriedky použila za účelom vyriešenia svojich finančných problémov,
čím poškodenému Z. I. spôsobila škodu v celkovej výške 3 400 €,čím mala spáchať prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, súdom posudzovaný ako

zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Vykonaným dokazovaním mal súd I. stupňa za preukázané, že zo zhodných výpovedí poškodeného
a obžalovanej na hlavnom pojednávaní vyplýva, že poškodený poskytoval obžalovanej svoju
bankomatovú kartu dobrovoľne na uskutočnenie výberov finančnej hotovosti a tieto vykonávala s jeho
vedomím, čiže nie je pravda v obžalobe uvedené konanie bez súhlasu a vedomia poškodeného, čím
nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty ani prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona -

pretože sa nejednalo o neoprávnené obstaranie platobnej karty, ani prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona - pretože nedošlo k zmocneniu sa cudzej veci, ale peniaze získala
so súhlasom vlastníka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor a domáhal sa jeho zrušenia

postupom podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku a vrátenia veci súdu I. stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V dôvodoch odvolania prokurátor namietal, že s vyššie uvedenou argumentáciou okresného súdu

sa nemožno stotožniť. Medzi výpoveďami poškodeného i obžalovanej prednesenými v prípravnom
konaní a na hlavnom pojednávaní boli zjavné rozpory, načo ostatne poukázal v odôvodnení svojho
rozsudku aj okresný súd, ktoré rozpory sa v konaní pred súdom odstraňovali čítaním zápisníc o
výpovedi poškodeného i obžalovanej z prípravného konania. V prípravnom konaní, v rámci výpovede
zo dňa 03.07.2018, sa pritom obžalovaná k spáchaniu skutku, pre ktorý bola v tejto veci podaná

obžaloba, v celom rozsahu priznala. Obžalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa dostala do finančných
problémov, a preto svojho otca, poškodeného Z. I., najprv požiadala, aby jej finančne vypomohol, čo
on aj urobil, keď spolu šli vybrať peniaze z bankomatu N. sporiteľni vo I., kedy si obžalovaná pomocou
bankomatovej karty poškodeného sama vybrala hotovosť vo výške 200 eur, nakoľko poškodený nevie
obsluhovať bankomaty. Vtedy si obžalovaná aj zapamätala PIN kód od karty poškodeného. Poškodená

ďalej uviedla, že dobre vedela, kde má poškodený uloženú svoju kartu a túto kartu si vzala bez jeho
vedomia, nakoľko mala stále finančné problémy, pričom následne pomocou karty vykonala niekoľko
výberov, spolu vo výške 3200 eur, a to bez toho, aby o uvedenom poškodený vedel. V prípravnom
konaní pritom obžalovaná svoje konanie dokonca oľutovala a vyjadrila sa v tom zmysle, že sa bude
snažiť poškodenému spôsobenú škodu splatiť. Na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 08.02.2019,

obžalovaná naopak už tvrdila, že by si nikdy nedovolila vziať otcovu kartu bez jeho dovolenia a
obžaloba ju preto veľmi prekvapila. Obžalovaná ďalej uviedla, že všetky výbery vykonala so súhlasom
poškodeného, pričom si už nespomína, prečo sa v niektorých dňoch vykonali viaceré výbery z jedného
bankomatu s krátkymi časovými odstupmi. Na predmetnom hlavnom pojednávaní pritom prokurátor
navrhol čítať zápisnicu o výpovedi obžalovanej z prípravného konania, a to za účelom odstránenia

rozporov medzi jej výpoveďou z prípravného konania, kde sa obžalovaná k spáchaniu skutku priznala,
a výpoveďou prednesenou na hlavnom pojednávaní, kde bola naopak obžalovaná prekvapená z toho,
čo sa jej v obžalobe kladie za vinu. K uvedeným rozporom sa potom obžalovaná vyjadrila v tom
zmysle, že v prípravnom konaní si zápisnicu pred jej podpisom neprečítala, vyšetrovateľ Jakubec mal
navyše obžalovanej uviesť, že je možné, že ju i jej otca predvedú na výsluchy v putách a že si na

polícii robili z jej otca žarty, že je alkoholik. Poškodenej tiež mali hroziť, že vo veci budú vypočúvať jej
deti, čomu sa ona chcela vyhnúť. Súd pritom v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že uveril obrane
obžalovanej, spočívajúcej v tom, že zápisnica z prípravného konania nezachytáva verne jej výpoveď.
Podľa názoru prokuratúry však bola obrana obžalovanej, ktorú zvolila na hlavnom pojednávaní po
tom, ako bola konfrontovaná so svojou skoršou výpoveďou z prípravného konania, čisto účelová. O

účelovosti obrany obžalovanej svedčí najmä skutočnosť, že obžalovaná samotné rozpory vo svojich
výpovediach nijako vecne nezdôvodnila a neuviedla k nim ani žiadne rozumné argumenty, namiesto
toho sa vyhovárala na nemiestne správanie vyšetrovateľa, ktorý sa mal počas jej výsluchu vysmievať
z jej otca, t. j. poškodeného, a mal tiež obžalovanej hroziť neopodstatnenými výsluchmi jej detí či tým,že ona i poškodený budú predvedení v putách. Rovnako zvláštny je argument obžalovanej spočívajúci
v tom, že v prípravnom konaní si pred podpisom neprečítala zápisnicu o svojej výpovedi. Aj keby
tomu tak bolo, nijako sa tým nevysvetľujú závažné rozpory v jej výpovediach z prípravného konania

a na hlavnom pojednávaní, je totiž nepravdepodobné, že zápisnica z prípravného konania by verne
nezachytávala to, čo pri výsluchu uviedla samotná obžalovaná len preto, že sa s jej obsahom pred
podpisom neoboznámila, v opačnom prípade by to totiž znamenalo, že vyšetrovateľ, ktorý obžalovanú
v prípravnom konaní vypočúval, zápisnicu vyhotovil bez ohľadu na to, čo mu pri výsluchu povedala
obžalovaná, čomu však možno len ťažko uveriť.

Rozpory sa vyskytli aj medzi výpoveďou poškodeného Z. I. z prípravného konania a jeho výpoveďou
na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2019, tieto boli pritom spôsobené najmä tým, že na hlavnom
pojednávaní si už poškodený s odstupom času nevedel na niektoré detaily prípadu spomenúť, čo
pripustil samotný poškodený pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní poškodený k
veci uviedol, že v januári 2018 za ním prišla jeho dcéra S. M. K., t. j. obžalovaná, a poprosila ho, aby jej
požičal peniaze, nakoľko nevie vyplatiť účty. Šli preto spolu k bankomatu vo Veči, kde bankomatovú kartu

podal obžalovanej a ona potom z bankomatu vybrala 200 eur. Vtedy poškodený obžalovanej prezradil
aj svoj PIN kód. Obžalovaná potom kartu vrátila poškodenému a tento si ju dal späť do peňaženky.
Poškodený pri výsluchu zároveň uviedol, že on bankomaty obsluhovať nevie. Po nejakom čase, v marci
2018, šiel poškodený do svojej banky, kde zistil, že v peňaženke nemá svoju bankomatovú kartu a
taktiež zistil, že má na účte už len sumu 600 eur, ostatné peniaze boli povyberané. Poškodený bol

touto informáciou zaskočený, nakoľko on žiadne výbery nerobil, keďže ani nevie obsluhovať bankomaty,
poškodenému pritom hneď napadlo, že kartu mu z peňaženky mohla odcudziť jedine obžalovaná, lebo
len ona vedela, kde ju mal ukrytú a jedine ona tiež poznala jeho PIN kód. Poškodený taktiež dodal, že
obžalovanásamukuvedenémupriznala.Vprípravnomkonanísipoškodenýuplatnilajnároknanáhradu
škody, keď uviedol, že žiada, aby mu dcéra S., t. j. obžalovaná, vrátila všetky peniaze, ktoré mu z účtu

bez jeho vedomia povyberala, a to vo výške 3200 eur. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2019, potom
poškodený už pripustil, že s obžalovanou chodil vyberať peniaze do bankomatov viackrát s tým, že on
nevedel, aké sumy si obžalovaná vyberá, avšak túto zmenu výpovede poškodeného možno vysvetliť
jeho následným priznaním, že je mu trápne, že je jeho dcéra trestne stíhaná, na políciu šiel dať trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa, netušil, že to takto dopadne, poškodený si už preto na hlavnom

pojednávaní voči obžalovanej ani neuplatňoval náhradu škody.
V danom prípade teda tak obžalovaná ako aj poškodený vypovedali odlišne v prípravnom konaní a
odlišne v konaní pred súdom. Súd pritom uveril verziám, ktoré obžalovaná a poškodený predniesli
na hlavnom pojednávaní, a to napriek tomu, že obžalovaná nevedela žiadnymi vecnými argumentmi
vysvetliť závažné rozpory v jej výpovediach a poškodený na hlavnom pojednávaní pripustil, že je mu

trápne, že je jeho dcéra trestne stíhaná, čo je s vysokou pravdepodobnosťou aj dôvod, pre ktorý sa
rozhodol svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi z prípravného konania zmierniť. Boli
to pritom práve výpovede obžalovanej i poškodeného z prípravného konania, ktoré vyznievali oproti
výpovediam z hlavného pojednávania oveľa konzistentnejšie, keďže tak obžalovaná ako aj poškodený
popísali v prípravnom konaní rozhodujúce skutočnosti nezávisle od seba takmer zhodne. Skutočnosť,

že obžalovaná v stíhanom období uskutočňovala viaceré výbery hotovosti z účtu poškodeného, je však
preukázaná aj ďalšími dôkazmi, a síce, kamerovými záznamami, kde je na takmer na všetkých snímkach
z týchto záznamov zachytená pri výberoch hotovosti výlučne obžalovaná (č. l. 41 - 49 vyšetrovacieho
spisu).

Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora navrhla toto
odvolanie, ako nedôvodné zamietnuť. Podľa názoru obhajoby sú námietky prezentované prokuratúrou
len jej subjektívnym hodnotením a sú v rozpore so základnými zásadami trestného konania podľa § 2
Trestného poriadku. Obhajoba je toho názoru, že dôležitým faktom je, že medzi výpoveďou obžalovanej
na hlavnom pojednávaní a výpoveďou poškodeného na hlavnom pojednávaní prednesenou ústne a

bezprostredne pred súdom neboli rozpory, ale ich výpovede na hlavnom pojednávaní boli k rozhodujúcej
otázke súhlasu a vedomia poškodeného s používaním jeho bankomatovej karty obžalovanou navzájom
v súlade. Obhajoba ďalej dôvodí, že výsluch poškodeného v prípravnom konaní nebol vykonaný
spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku, keďže obžalovaná nebola riadne a
včas upovedomená o výsluchu poškodeného, ktorý je voči nej osobou s právom odmietnuť výpoveď

a jediným svedkom v tejto veci, čo bolo dôležité aj v prípravnom konaní z hľadiska zachovania
zásady kontradiktórnosti. S ohľadom na uvedené je podľa obhajoby poukaz prokurátora na výsluch
poškodeného z prípravného konania irelevantný. Ďalej obhajoba poukazuje na to, že samotný skutok
je spochybnený kamerovým záznamom zo 14.02.2018, ktorý zachytáva situáciu, keď k bankomatuprišla obžalovaná s poškodeným, poškodený podáva obžalovanej kartu, s ktorou obžalovaná vykonala
výber a hneď po výbere vrátila kartu poškodenému, ktorý si ju odložil. Dôrazne odmietajú hodnotenie
výpovede a obrany obžalovanej prezentovanej na hlavnom pojednávaní tak, ako ju vyhodnocuje

prokuratúra v odôvodnení odvolania, teda že má byť čisto účelová a ide iba o subjektívne hodnotenie
prokuratúry v rozpore so základnými zásadami trestného konania a s vykonanými dôkazmi. V závere
obhajoba konštatuje, že o skutku vymedzenom v obžalobe na základe dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávanívzniklipochybnosti,ktorébolopotrebnévyhodnotiťtak,ženebolopreukázané,žesaskutok,
pre ktorý bola obžalovaná stíhaná, stal.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému podal odvolateľ
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného
poriadku.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu, krajský súd zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie
je dôvodné. Dokazovaním vykonaným tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nebolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa obžalovaná dopustila žalovaného skutku.

Krajský súd vykonal podľa § 293 ods. 7 Trestného poriadku verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovanej, ktorá sa písomným prehlásením zo dňa 7.10.2019 účasti na tomto úkone vzdala.

Zástupkyňa krajského prokurátora zotrvala na písomných dôvodoch odvolania.

Obhajca obžalovanej v súlade s písomným vyjadrením navrhol odvolanie okresného prokurátora
zamietnuť.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie a vykonané dôkazy správne vyhodnotil.

Odôvodnenie rozsudku, aj keď je stručné, spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 168 Trestného
poriadku, je z neho zrejmý rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov, aj spôsob ich
vyhodnotenia.

Aj keď to z odôvodnenia rozsudku zjavne nevyplýva, je zrejmé, že okresný súd správne zameral

dokazovanie len na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu podľa § 219 ods. 1
Trestného poriadku.

Na trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 Trestného zákona sa v zmysle § 211 ods. 1 Trestného
poriadku v znení účinnom do 31.7.2017 sa vyžadoval súhlas poškodeného, ktorý v prejednávanej veci

absentuje. Trestné stíhanie pre trestné činy uvedené v § 211 ods. 1 Trestného poriadku a spáchané
jedným skutkom, možno viesť len vtedy, ak bol daný súhlas osoby, ktorá bola týmto činom poškodená.

Ak by mohol byť skutok posúdený v jednočinnom súbehu ako dva alebo viac trestných činov, z ktorých je
len jeden uvedený v ust. § 211 ods. 1 Trestného poriadku, trestné stíhanie sa môže viesť len pre trestný

čin, ktorý v tomto ustanovení uvedený nie je. Taký je aj prípad prejednávanej veci.

Krajský súd, zhodne ako súd I. stupňa, považoval za vylúčené, že by si poškodený všimol zmiznutie
bankomatovej karty až po skoro troch mesiacoch od doby, ako mal byť vykonaný neoprávnený výber.
Okresný súd správne poukázal na to, že z kamerového záznamu vyplýva, že bol aj poškodený prítomný

pri výbere dňa 14.02.2018, pričom sám, na hlavnom pojednávaní uviedol, že výbery obžalovaná v
priebehu mesiacov január a február robila s jeho súhlasom a stratu kartu zistil a nahlásil v marci 2018,
pričom dovtedy ju mal u seba a poskytoval obžalovanej.

Práve uvedený kamerový záznam spochybňuje výpoveď poškodeného z prípravného konania a

vyvoláva aj odôvodnené pochybnosti o spôsobe výsluchu obžalovanej v prípravnom konaní. V tomto
smere poukazuje krajský súd na to, že obžalovaná bola v prípravnom konaní vypočutá dňa 3.7.2018,
pri ktorom výsluchu jej bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia. V tejto výpovedi špecifikovala
jednotlivé neoprávnené výbery v súlade s uznesením o vznesení obvinenia. Aj krajský súd považuje zamálo pravdepodobné, že by si mohla s odstupom času presné termíny výberov a ich miesta pamätať tak,
akojetozadokumentovanévjejvýpovediapresneuvádzaťdátumy,miestaavýškyjednotlivýchvýberov.
Pochybnosti o tom zvyšuje aj tá časť výpovede obžalovanej z prípravného konania, kde potvrdila

neoprávnený výber zo dňa 14.2.2018 ako taký, o ktorom poškodený nevedel, hoci je podľa kamerového
záznamu zrejmé, že pri tomto výbere bol. Nemožno teda odmietnuť obranu obžalovanej vo vzťahu k
spochybňovaniu jej výsluchu v prípravnom konaní ako účelovú a nedôvodnú.

S poukazom na výpovede obžalovanej a poškodeného na hlavnom pojednávaní dospel aj krajský súd

k záveru, že tieto sú pre uznanie viny obžalovanej zo žalovaného skutku nepostačujúce.

Vyššie uvedené dôkazy sú nepostačujúce na uznanie viny obžalovanej, pretože nepreukazujú bez
akýchkoľvek pochybností, že by sa vôbec stal skutok, ktorý je obžalovanej kladený za vinu, pretože
nebolo preukázané, že obžalovaná vykonala jednotlivé výbery a získala peniaze bez súhlasu a vedomia
poškodeného. Naopak zo zhodných výpovedí poškodeného a obžalovanej na hlavnom pojednávaní

vyplýva, že poškodený poskytoval obžalovanej svoju bankomatovú kartu dobrovoľne na uskutočnenie
výberov finančnej hotovosti a tieto vykonávala s jeho vedomím. Sporné je, či poškodený vedel o
skutočnej výške jednotlivých výberov, ktorá skutočnosť je však z hľadiska právnej kvalifikácie konania
obžalovanej ako prečinu podľa § 219 ods.1 Trestného zákona irelevantná.

V trestnom konaní nie je povinnosťou obžalovaného preukazovať svoju nevinu, ale je povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní a súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby bola jeho
vina bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Na základe vykonaného dokazovania nemožno prijať
jednoznačný záver o vine obžalovanej zo spáchania žalovaného skutku.

Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa za vecne
správny a zákonný, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Nadrámecpodanéhoodvolaniapovažujekrajskýsúdzapotrebnépoukázaťnato,ževzmysleposlednej
novely Trestného poriadku účinnej od 1.8.2019 je do ustanovenia § 211 ods. 1 Trestného poriadku

zahrnutý aj prečin podľa § 219 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.